Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2fb/381929.009e8d.pdf
PDF · 192.51 KB
No categories available
2Sžf/3/2011
Najvyšší súd 2Sžf/3/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jaroslavy
Fúrovej, v právnej veci žalobcu: H., spol. s r.o., zastúpeného advokátkou JUDr. L. K., proti
žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: I/224/15257-117838/2009/990013-r z 9.novembra 2009,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22.júna 2010, č. k. 11S/7/2010-
51, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 22.júna 2010,
č. k. 11S/7/2010-51 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 22. júna 2010, č. k. 11S/7/2010-51, podľa § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/224/15257-
117838/2009/990013-r z 9. novembra 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Komárno č. 621/230/32945/09/Jal z 28. júla 2009, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi
rozdiel dane z príjmov právnickej osoby (ďalej len „DP“) za zdaňovacie obdobie roku 2005
v sume 7.104,32€ z dôvodu zníženia vynaložených nákladov o 1 126 447,- Sk, keď tieto
náklady posúdil správca dane ako náklady, ktoré nie sú daňovými výdavkami.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu krajský súd zistil, že v roku 2007 bola
vykonaná u žalobcu daňová kontrola, predmetom ktorej bola okrem iného i DP právnickej
osoby za kontrolované obdobie roku 2005. V priebehu kontroly bol žalobca opakovane
vyzývaný na predloženie dokladov a dôkazov nevyhnutných na výkon kontroly a uskutočnili
sa taktiež i ústne pojednávania, v priebehu ktorých štatutárny zástupca žalobcu predkladal
účtovné doklady súvisiace s výkonom kontroly. O vykonanej kontrole bol 20. mája 2008
spísaný protokol, z ktorého vyplýva, že za obdobie roku 2005 žalobca priznal DP právnických
osôb v sume 18 718,- Sk, pričom po kontrole bola zistená daň v sume 533 977,-Sk, teda
rozdiel činil + 515 259,- Sk. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol so žalobcom
prejednaný 26. júna 2008, o čom svedčí zápisnica spísaná tohto dňa, z ktorej vyplýva,
že žalobca s obsahom protokolu nesúhlasil. Následne správca dane vydal 30. júna 2008
dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DP právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 515 259,- Sk, proti ktorému podal žalobca odvolanie,
v ktorom okrem iného uviedol, že s vyčísleným základom dane a s nedoplatkom dane
nesúhlasí, pretože správca dane prepočítal výdaj valút z valutovej pokladne na slovenské
koruny metódou váženého aritmetického priemeru, ale urobil tam niekoľko vážnych chýb.
Konečný stav nebol v skutočnosti 47 253,60 eur, ale 17 253,60 eur a prepočty správcu dane
neboli správne, nakoľko neprepočítaval kurzové rozdiely, ktoré tiež ovplyvňujú základ dane.
Na základe odvolania žalobcu (doplneného podaním z 31. júla 2008 a ďalším podaním
bez uvedenia dátumu) žalovaný 9. decembra 2008 rozhodnutie správcu dane (dodatočný
platobný výmer) z 30. júna 2008 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie
a rozhodnutie z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Žalovaný
vyjadril svoj právny názor v tom zmysle, že správca dane pri kontrole nepostupoval
pri oceňovaní úbytku peňažných prostriedkov v cudzej mene v zmysle § 25 ods. 3 zákona
č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v ďalšom konaní bude
potrebné opätovne preveriť spôsob účtovania nákupu peňažných prostriedkov v cudzej mene,
spôsob oceňovania úbytku týchto peňažných prostriedkov a tiež predaj cudzej meny
prevodom cez bankový účet.
Správca dane následne vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku
ktorej bol 17. júna 2009 spísaný protokol, z ktorého vyplýva, že za obdobie roku 2005
žalobca priznal DP právnických osôb v sume 18.718,- Sk, pričom po opakovanej daňovej
kontrole bola zistená daň v sume 232 743,-Sk, teda rozdiel činil + 214 025,- Sk,
t.j. 7 104,32 eur. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol so žalobcom prejednaný
13. júla 2009, o čom svedčí zápisnica spísaná tohto dňa, z ktorej vyplýva, že žalobca nepodal
písomné vyjadrenie k protokolu a ani pri prejednaní protokolu nevzniesol žiadne námietky.
Následne správca dane vydal 28. júla 2009 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi
vyrubil rozdiel DP právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 7 104,32 eur.
V odôvodnení dodatočného platobného výmeru správca dane okrem iného uviedol,
že sumarizácia valutových pokladní za rok 2005 bola podľa účtovníctva žalobcu
223 081 889,- Sk a po opakovanej daňovej kontrole bola táto sumarizácia vyčíslená
na 221 955 442,- Sk. Na základe týchto kontrolných zistení sa potom daňové náklady žalobcu
znížili o 1 126 447,- Sk (223 081 889,- Sk – 221 955 442,- Sk). Hospodársky výsledok
žalobcu za rok 2005 sa teda zvýšil o sumu 1 126 447,- Sk, ktorú nemožno zahrnúť
do daňových výdavkov, resp. výdavky v tejto sume neboli preukázané. Vyrubený rozdiel dane
je potom v sume 214 025,- Sk, t.j. 7 104,32 eur.
Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem
iného uviedol, že správca dane nezahrnul úbytok peňažných prostriedkov v cudzej mene
(euro) z bankového účtu z 20. decembra 2005 do nákladov spoločnosti. Poukázal na to,
že výdavkový pokladničný doklad V/544 z 20. decembra 2005 bol zaúčtovaný v hlavnej
knihe pod poradovým č. 1669 v hodnote 1 001 145,- Sk, t.j. 30 000,- eur a po prepočítaní
váženým aritmetickým priemerom 1 131 600,- Sk. Peňažné prostriedky v cudzej mene,
t.j. 30 000,- eur boli 20. decembra 2005 vložené na bankový účet žalobcu v S., a.s.. Následne
bol uskutočnený odpredaj cudzej meny, resp. valuty na základe dokladu „konfirmácia o
uzatvorenom obchode“ medzi žalobcom a S. ., a.s. z 20. decembra 2005 v hodnote 1 134
900,- Sk. Výnos z predaja peňažných prostriedkov v cudzej mene, resp. valute je zaúčtovaný
pod poradovým číslom 1670 v hlavnej knihe spoločnosti č. P/544 z 20. decembra 2005 na
základe príjmového pokladničného dokladu a táto transakcia je zaznamenaná i na bankovom
účte. Tento výnos je zahrnutý do celkových výnosov spoločnosti, ale náklad, ktorý súvisí s
týmto výnosom, bol pri posudzovaní základu dane zo strany správcu dane vynechaný z
nákladov spoločnosti, t.j. z účtu X..
O podanom odvolaní žalovaný rozhodol 9. novembra 2009, keď vydal rozhodnutie,
ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane z 28. júla 2009 z dôvodov
uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný okrem iného poukázal na to,
že v priebehu opakovanej daňovej kontroly správca dane opätovne preveril účtovanie
nákladov žalobcu na účte X. a zistil, že neexistuje účtovný zápis, ktorý by preukazoval predaj
cudzej meny prevodom cez bankový účet a tiež neexistuje žiaden účtovný zápis, ktorý by
potvrdzoval a preukazoval predaj valút z bankového účtu, pričom boli preverené všetky
účtovné zápisy z 20. decembra 2005. Pod poradovým číslom 1669 mal žalobca zaúčtovaný
doklad V/544 za nákup valút v sume 1 001 145,- Sk, ktorý preukazuje nákup valút
od súkromných osôb. O prevode peňažných prostriedkov z pokladne na bankový účet však
žalobca neúčtoval. V knihe valutovej pokladne žalobca 20. decembra 2005 urobil zápis,
a to výber 30 000,- eur, ktorý však nie je podložený žiadnym účtovným dokladom. Tento
výber bez účtovného dokladu nebol zaúčtovaný v účtovnom denníku, ani pripísaný
v prospech bankového účtu cez priebežné položky. Predaj valút pre S. S., a.s. v sume 1 134
900,- Sk nepreukazuje, že sa jedná o odpredaj valút v sume 30 000,- eur, ktoré žalobca dňa
20. decembra 2005 vybral z valutovej pokladne. V účtovnom denníku mal žalobca taktiež
zaúčtovaný predaj valút v sume 311 871,- Sk na riadku 1671. Okrem sporného prevodu valút
a ich odpredaja mal žalobca pri všetkých prevodoch valút z valutových pokladníc na bankový
účet vystavené účtovné doklady, ktoré dostatočne preukazovali vykonané účtovné operácie. V
prípade prevodu 30 000,- eur však neexistuje žiadny účtovný ani iný doklad, ktorým by
žalobca preukázal, že sa jedná o prevod peňažných prostriedkov z valutovej pokladne na
bankový účet. Tá skutočnosť, že žalobca zaúčtoval výnos z predaja v prospech účtu 66801
nepreukazuje, že sa jedná o odpredaj valút z pokladne a že tento výnos súvisí so
zmenárenskou činnosťou. Ani zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva, že sa jednalo
o odpredaj peňažných prostriedkov v cudzej mene vykúpených 20. decembra 2005 od
súkromných osôb v zmenárni č. 1.
V protokole o výsledku opakovanej daňovej kontroly ako i v údajoch žalobcu
je počiatočný stav valutovej pokladne 46 641,- eur a konečný stav je 47 253,- eur, teda úbytok
valút z valutovej pokladne v zmenárni č. 1 a ich prevod na účet a následný odpredaj nebol
preukázaný.
Krajský súd poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe namietal okrem iného
i nesprávne ocenenie výdaja cudzej meny za rok 2005, teda že pri prepočte úbytku peňažných
prostriedkov v cudzej mene (pri výdaji) nebol použitý vážený aritmetický priemer podľa § 25
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho
do nákladov spoločnosti nebolo započítané ocenenie výdaja cudzej meny v sume
1 567 660,- Sk. Táto otázka však bola vyriešená v priebehu opakovanej daňovej kontroly,
o čom svedčí i protokol zo 17. júna 2009 o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly
ako i následný dodatočný platobný výmer z 28. júla 2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený
rozdiel DP právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 7 104,32 eur
(214 025,- Sk) oproti rozdielu dane vyrubeného dodatočným platobným výmerom
z 30. júna 2008 v sume 515.259,- Sk, ktorý bol vydaný na základe riadnej daňovej kontroly.
Správca dane pri opakovanej daňovej kontrole použil metódu váženého aritmetického
priemeru na ocenenie úbytku peňažných prostriedkov v cudzej mene, ako sa toho domáhal
žalobca. Nesprávny prepočet resp. ocenenie výdaja cudzej meny však žalobca nenamietal
už ani v odvolaní podanom proti dodatočnému platobnému výmeru z 28. júla 2009. Nakoľko
táto otázka nebola ani predmetom odvolacieho konania (pretože ju žalobca v podanom
odvolaní zo 17. augusta 2009 proti dodatočnému platobnému výmeru z 28. júla 2009
nenamietal), krajský súd s poukazom na ust. § 247 ods. 1, 2 OSP nemohol preskúmavať
zákonnosť rozhodnutia žalobcu i z tejto stránky.
Krajský súd z uvedených dôvodov preto preskúmal rozhodnutie žalovaného
z 9. novembra 2009 a postup daňových orgánov predchádzajúcich vydaniu tohto rozhodnutia
výlučne z tej stránky, či do nákladov žalobcu mal alebo nemal byť zahrnutý predaj peňažných
prostriedkov z bankového účtu z 20. decembra 2005 v sume 1 131 000,- Sk s poukazom
na tvrdenie žalobcu, že predaj týchto prostriedkov mal byť započítaný do jeho nákladov,
pretože v ponímaní činnosti zmenárne ide o predaj.
Z predložených listinných dokladov mal krajský súd preukázané, že v knihe valutovej
pokladne bol 20. decembra 2005 urobený zápis o výbere 30 000,- eur, ktorý však nie je
podložený žiadnym účtovným dokladom. Takýto výber nebol zaúčtovaný v účtovnom
denníku a ani pripísaný v prospech bankového účtu žalobcu.
Žalobca však 20. decembra 2005 realizoval i ďalšie transakcie a okrem iných
dokladov vyhotovil i výdavkový pokladničný doklad pod V/544 na sumu 1 001 145,- Sk
za nákup valút, čo znamená, že žalobca túto sumu vyplatil súkromným osobám, od ktorých
nakúpil valuty. V účtovnom denníku (86808 - nákup valút) má žalobca na riadku 1669
pod V/544 dňa 20. decembra 2005 zapísaný nákup valút v sume 1 001 145,- Sk.
O prevode peňažných prostriedkov z pokladne na bankový účet však žalobca
neúčtoval.
Dňa 20. decembra 2005 žalobca vložil v hotovosti na svoj účet vedený v S., a.s., sumu
30 000,- eur, čo je preukázané i príslušnou listinou a čo vyplýva z výpisu z devízového účtu
žalobcu za obdobie od 1. decembra 2005 do 31. decembra 2005.
V ďalšej položke z výpisu z tohto devízového účtu je uvedená suma mínus
30 000,- eur s popisom položky „jednorazový príkaz na úhradu“, čo znamená, že z účtu
žalobcu bola dňa 20. decembra 2005 odpísaná suma 30 000,- eur.
Podľa ďalšieho dokladu vystaveného S. , a.s. 20. decembra 2005, označeného ako
„konfirmácia o uzatvorenom obchode“, S. a.s., kúpila od žalobcu 30 000,- eur a predala mu
1 134 900,- Sk a táto suma je premietnutá i vo výpise z bežného účtu žalobcu v období od
17. decembra 2005 do 20. decembra 2005 ako bezhotovostný vklad. O tejto transakcii je
zápis i v účtovnom denníku (účet 66801 - predaj valút) 20. decembra 2005 na riadku 1670
pod P/544 ako predaj pre banku v sume 1 134 900,- Sk.
V tom istom denníku 20. decembra 2005 je však na riadku 1671 a znovu pod P/544
zapísaný predaj valút v sume 311 871,- Sk. V priebehu daňovej kontroly bolo správcom dane
zistené, že žalobca má pri všetkých prevodoch valút z valutových pokladníc na bankový účet
vystavené účtovné doklady, ktoré dostatočne preukazujú vykonanie príslušnej účtovnej
operácie. V prípade prevodu sumy 30 000,- eur však neexistuje žiadny doklad, ktorým
by žalobca preukázal svoje tvrdenie, že sa jedná o prevod peňažných prostriedkov z valutovej
pokladne na bankový účet. Takýto prevod peňažných prostriedkov nie je preukázaný
ani zápismi v účtovnom denníku.
Z uvedeného potom podľa názoru krajského súdu možno vyvodiť len ten záver,
že i keď žalobca predložil v priebehu daňového konania listinné doklady (doklad o vklade
sumy 30 000,- eur na devízový účet dňa 20. decembra 2005, výpis z devízového účtu zo dňa
20. decembra 2005 potvrdzujúci tento vklad a zároveň výber resp. prevod sumy 30 000,- eur,
doklad „konfirmácia o uzavretom obchode" z 20. decembra 2005, podľa ktorého banka
od neho odkúpila 30 000,- eur v hodnote 1 134 900,- Sk, účtovný denník), nevyplýva z nich,
že by sa jednalo práve o predaj tých peňažných prostriedkov v cudzej mene, ktoré žalobca
nakúpil 20. decembra 2005 za 1 001 145,-Sk. S poukazom na tieto zistenia potom podľa
názoru krajského súdu správca dane postupoval správne, keď žalobcovi po opakovanej
daňovej kontrole ustálil stav valutových pokladní za rok 2005 na sumu 221 955 442,- Sk,
oproti žalobcom v účtovníctve udávaných 223 081 889,- Sk, čo je rozdiel o 1 126 447,- Sk
a o túto sumu sa potom znížili daňové náklady žalobcu a zároveň sa mu zvýšil hospodársky
výsledok, ktorý podlieha zdaneniu. DP právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005
bola určená sadzbou 19 % zo sumy 1 126 447,- Sk, čo znamená po zaokrúhlení 214 025,- Sk,
t.j. 7 104,32 eur po prepočte, a v tejto sume bola žalobcovi i daň dodatočne vyrubená.
Krajský súd poukázal na to, že z predloženého administratívneho spisu týkajúceho
sa predmetnej veci vyplýva, že správca dane opakovane vyzýval žalobcu, aby predložil
listinné doklady na preukázanie svojich tvrdení, čo žalobca neurobil a z ním predložených
dokladov potom možno vyvodiť len ten záver, že žalobca nevie preukázať predaj, resp.
prevod peňažných prostriedkov v cudzej mene vykúpených 20. decembra 2005
od súkromných osôb. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného konania žiadnym
spôsobom nevysvetlil, prečo má v účtovnom denníku za rok 2005 20. decembra 2005
zaúčtované dva zápisy dokladu P/544, a to na riadku 1671 (predaj valút v sume 311 871,- Sk)
a na riadku 1670 (predaj pre banku 1 134 900,- Sk), pričom pokladničný doklad s označením
P/544 ani nepredložil.
Krajský súd zdôraznil, že povinnosťou žalobcu je viesť účtovníctvo (v sústave
podvojného účtovníctva) v súlade so zákonom a každý účtovný prípad doložiť riadnym
účtovným dokladom. Riadne vedenie účtovníctva je nevyhnutným prostriedkom k určeniu
hospodárskeho výsledku, pričom dôkazným prostriedkom je predovšetkým účtovný doklad.
Správca dane vykonanou opakovanou daňovou kontrolou zistil, že žalobca mal pri všetkých
(okrem sporného prípadu) prevodoch valút z valutových pokladní na bankový účet vystavené
účtovné doklady, ktoré dostatočne preukazovali vykonané účtovné operácie. V prípade
prevodu 30.000,- eur však žaloba nepredložil žiadny účtovný ani iný doklad preukazujúci
jeho tvrdenie, že sa jednalo o prevod peňažných prostriedkov z valutovej pokladne
na bankový účet.
Z týchto dôvodov potom krajský súd dospel k tomu záveru, že správca dane
zo zistených skutkových okolností vyvodil správny záver o znížení daňových nákladov
žalobcu za rok 2005 o 1 126 447,- Sk a zvýšení hospodárskeho výsledku o túto sumu,
čo podlieha daňovej povinnosti. Takýto záver správcu dane a žalovaného zodpovedá zásadám
logického myslenia a správneho uváženia a je i v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami
príslušného zákona o dani z príjmov. So skutkovými a právnymi závermi daňových orgánov
sa krajský súd stotožnil a nezistil také vady daňového konania, na ktoré by podľa § 250i
ods. 3 OSP musel prihliadnuť.
Taktiež žalobcom namietané porušenie jeho procesných práv v priebehu daňového
konania z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Daňové orgány poskytli žalobcovi
dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a predloženie listinných dokladov, čo žalobca
nevyužil a nepredložil žiadny listinný doklad preukazujúci predaj, resp. prevod peňažných
prostriedkov v cudzej mene, ktoré mal nakúpiť 20. decembra 2005 od súkromných osôb.
Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a žalobe v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko podľa jeho názoru síce krajský súd dostatočne zistil skutkový stav, avšak
výsledky vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil.
Podľa názoru žalobcu, je nesporné, že žalobca vybral z pokladne 30 000 €,
ale nepoužil správne účtovanie, tzn. účet „peniaze na ceste“ a toto využil daňový úrad. Totiž
tieto peniaze vložil na devízový účet v banke a odpredal ich banke, čím získal slovenské
koruny. Tým, že 30 000,- € vložil do banky a odpredal ich na základe zmluvy o konfirmácii
o uzatvorenom obchode, vznikol žalobcovi náklad a zároveň príjem za odpredanú menu.
Výnos správca dane uznal, ale náklad, vzhľadom k tomu, že v hlavnej knihe neexistuje zápis
„peniaze na ceste“ (výber z pokladne a vklad do banky) správca dane neuznal.
Žalobca uznal zároveň pochybenie v zápisoch v účtovných knihách, avšak podľa jeho
názoru disponuje daňovým dokladom, ktorý bol zaúčtovaný do nákladov ako výdaj
z pokladnice a nie z bežného účtu. Tento doklad však žalovaný neuznal. Taktiež poukázal
na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného uvedené na str. 4. napadnutého rozhodnutia,
že zostatok pokladničnej hotovosti je 47 233,- €, nakoľko aj z prílohy č. 6 inventúry je zrejmé,
že k 31. decembru 2005 žalobca v pokladni mal o 30 000,- € menej, ako uvádza žalovaný.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
14. decembra 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 17 ods. 1, písm. b/, ods. 2, písm. a/ zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov platnom do 31. decembra 2005, pri zisťovaní základu dane
alebo daňovej straty sa vychádza
b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku
hospodárenia.
Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri
zisťovaní základu dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov
alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
10 2Sžf/3/2011
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný
predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac
do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie
v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný
výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok
ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou
dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo
jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem
alebo prijatá úhrada.
Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),
ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,
výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,
a ďalej (písm. a/ až k/).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok
krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom
rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť nasledovné:
Predmetom súdneho preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného,
ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2005 v sume 7 104,32€ z dôvodu zníženia vynaložených nákladov o 1 126 447,- Sk,
keď tieto náklady posúdil správca dane ako náklady, ktoré nie sú daňovými výdavkami.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu správca dane postupoval správne, keď vyššie
uvedené náklady neuznal, nakoľko predaj valút S. a.s., formou hotovostného vkladu na
devízový účet žalobcu, bez príslušných záznamov v jeho účtovníctve, ktorý je účtovaný ako
261/66801 nedokazuje jednoznačne, že sa jednalo o predaj valút v hodnote 30 000,-€, ktoré
mali byť prevedené zo zmenárne č. I formou výberu hotovosti v sume 1 001 145,-Sk. Napriek
tomu, že pod poradovým číslom 1669 je zaúčtovaný doklad V/544 – nákup valút v sume
11 2Sžf/3/2011
1 001 145,- Sk, účtovaný X, uvedený zápis preukazuje len nákup valút od súkromných osôb.
Prevod peňažných prostriedkov z pokladnice na bankový účet však zaúčtovaný nebol
a neexistuje žiadny účtovný zápis 261/211 a následne 221/261, ktorý by takýto prevod
preukazoval. V knihe valutovej pokladnice bol síce 20. decembra 2005 uvedený zápis – výber
30 000,-€ v hotovosti, avšak tento výber nebol doložený žiadnym účtovným dokladom.
Pokiaľ sám žaloba uznáva pochybenie pri účtovaní a tvrdí, že správca dane toto jeho
pochybenie len využil, odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil. Predovšetkým
je úlohou daňového subjektu v daňovom konaní preukázať, že výdavky, ktoré si pre účely
daňového priznania k DP odpočítal od daňového základu sú daňovými výdavkami.
V posudzovanom prípade však správca dane náklady v uplatnenej výške spochybnil, nakoľko
v účtovníctve žalobcu boli zápisy, ktoré nepreukazovali jednoznačný charakter sporných
nákladov ako daňových výdavkov, t. j. výdavkov súvisiacich s výkonom činnosti zmenárne
a žalobcovi sa nepodarilo predložiť dôkazy, ktoré by tento súvis nadovšetku pochybnosť
preukázali.
Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že z prílohy č. 6 inventúry je zrejmé,
že k 31. decembru 2005 mal v pokladni o 30 000,- € menej, ako uvádza žalovaný, odvolací
súd poukazuje na to, že toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko z prílohy
č. 6 táto skutočnosť nevyplýva.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné
s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
12 2Sžf/3/2011
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní
nemal úspech a žalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. decembra 2011
JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová