Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/3/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jaroslavy

Fúrovej, v právnej veci žalobcu: H., spol. s r.o., zastúpeného advokátkou JUDr. L. K., proti

žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č.: I/224/15257-117838/2009/990013-r z 9.novembra 2009,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 22.júna 2010, č. k. 11S/7/2010-

51, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 22.júna 2010,

č. k. -51 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 22. júna 2010, č. k. -51, podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/224/15257-

117838/2009/990013-r z 9. novembra 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu

Komárno č. /Jal z 28. júla 2009, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi

2

rozdiel dane z príjmov právnickej osoby (ďalej len „DP“) za zdaňovacie obdobie roku 2005

v sume 7.104,32€ z dôvodu zníženia vynaložených nákladov o 1 126 447,- Sk, keď tieto

náklady posúdil správca dane ako náklady, ktoré nie sú daňovými výdavkami.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu krajský súd zistil, že v roku 2007 bola

vykonaná u žalobcu daňová kontrola, predmetom ktorej bola okrem iného i DP právnickej

osoby za kontrolované obdobie roku 2005. V priebehu kontroly bol žalobca opakovane

vyzývaný na predloženie dokladov a dôkazov nevyhnutných na výkon kontroly a uskutočnili

sa taktiež i ústne pojednávania, v priebehu ktorých štatutárny zástupca žalobcu predkladal

účtovné doklady súvisiace s výkonom kontroly. O vykonanej kontrole bol 20. mája 2008

spísaný protokol, z ktorého vyplýva, že za obdobie roku 2005 žalobca priznal DP právnických

osôb v sume 18 718,- Sk, pričom po kontrole bola zistená daň v sume 533 977,-Sk, teda

rozdiel činil + 515 259,- Sk. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol so žalobcom

prejednaný 26. júna 2008, o čom svedčí zápisnica spísaná tohto dňa, z ktorej vyplýva,

že žalobca s obsahom protokolu nesúhlasil. Následne správca dane vydal 30. júna 2008

dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DP právnickej osoby

za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 515 259,- Sk, proti ktorému podal žalobca odvolanie,

v ktorom okrem iného uviedol, že s vyčísleným základom dane a s nedoplatkom dane

nesúhlasí, pretože správca dane prepočítal výdaj valút z valutovej pokladne na slovenské

koruny metódou váženého aritmetického priemeru, ale urobil tam niekoľko vážnych chýb.

Konečný stav nebol v skutočnosti 47 253,60 eur, ale 17 253,60 eur a prepočty správcu dane

neboli správne, nakoľko neprepočítaval kurzové rozdiely, ktoré tiež ovplyvňujú základ dane.

Na základe odvolania žalobcu (doplneného podaním z 31. júla 2008 a ďalším podaním

bez uvedenia dátumu) žalovaný 9. decembra 2008 rozhodnutie správcu dane (dodatočný

platobný výmer) z 30. júna 2008 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie

a rozhodnutie z dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného rozhodnutia. Žalovaný

vyjadril svoj právny názor v tom zmysle, že správca dane pri kontrole nepostupoval

pri oceňovaní úbytku peňažných prostriedkov v cudzej mene v zmysle § 25 ods. 3 zákona

č. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a v ďalšom konaní bude

potrebné opätovne preveriť spôsob účtovania nákupu peňažných prostriedkov v cudzej mene,

spôsob oceňovania úbytku týchto peňažných prostriedkov a tiež predaj cudzej meny

prevodom cez bankový účet.

3

Správca dane následne vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu, o výsledku

ktorej bol 17. júna 2009 spísaný protokol, z ktorého vyplýva, že za obdobie roku 2005

žalobca priznal DP právnických osôb v sume 18.718,- Sk, pričom po opakovanej daňovej

kontrole bola zistená daň v sume 232 743,-Sk, teda rozdiel činil + 214 025,- Sk,

t.j. 7 104,32 eur. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol so žalobcom prejednaný

13. júla 2009, o čom svedčí zápisnica spísaná tohto dňa, z ktorej vyplýva, že žalobca nepodal

písomné vyjadrenie k protokolu a ani pri prejednaní protokolu nevzniesol žiadne námietky.

Následne správca dane vydal 28. júla 2009 dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi

vyrubil rozdiel DP právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 7 104,32 eur.

V odôvodnení dodatočného platobného výmeru správca dane okrem iného uviedol,

že sumarizácia valutových pokladní za rok 2005 bola podľa účtovníctva žalobcu

223 081 889,- Sk a po opakovanej daňovej kontrole bola táto sumarizácia vyčíslená

na 221 955 442,- Sk. Na základe týchto kontrolných zistení sa potom daňové náklady žalobcu

znížili o 1 126 447,- Sk (223 081 889,- Sk – 221 955 442,- Sk). Hospodársky výsledok

žalobcu za rok 2005 sa teda zvýšil o sumu 1 126 447,- Sk, ktorú nemožno zahrnúť

do daňových výdavkov, resp. výdavky v tejto sume neboli preukázané. Vyrubený rozdiel dane

je potom v sume 214 025,- Sk, t.j. 7 104,32 eur.

Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem

iného uviedol, že správca dane nezahrnul úbytok peňažných prostriedkov v cudzej mene

(euro) z bankového účtu z 20. decembra 2005 do nákladov spoločnosti. Poukázal na to,

že výdavkový pokladničný doklad V/544 z 20. decembra 2005 bol zaúčtovaný v hlavnej

knihe pod poradovým č. 1669 v hodnote 1 001 145,- Sk, t.j. 30 000,- eur a po prepočítaní

váženým aritmetickým priemerom 1 131 600,- Sk. Peňažné prostriedky v cudzej mene,

t.j. 30 000,- eur boli 20. decembra 2005 vložené na bankový účet žalobcu v S., a.s.. Následne

bol uskutočnený odpredaj cudzej meny, resp. valuty na základe dokladu „konfirmácia o

uzatvorenom obchode“ medzi žalobcom a S. ., a.s. z 20. decembra 2005 v hodnote 1 134

900,- Sk. Výnos z predaja peňažných prostriedkov v cudzej mene, resp. valute je zaúčtovaný

pod poradovým číslom 1670 v hlavnej knihe spoločnosti č. P/544 z 20. decembra 2005 na

základe príjmového pokladničného dokladu a táto transakcia je zaznamenaná i na bankovom

účte. Tento výnos je zahrnutý do celkových výnosov spoločnosti, ale náklad, ktorý súvisí s

týmto výnosom, bol pri posudzovaní základu dane zo strany správcu dane vynechaný z

nákladov spoločnosti, t.j. z účtu X..

4

O podanom odvolaní žalovaný rozhodol 9. novembra 2009, keď vydal rozhodnutie,

ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane z 28. júla 2009 z dôvodov

uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný okrem iného poukázal na to,

že v priebehu opakovanej daňovej kontroly správca dane opätovne preveril účtovanie

nákladov žalobcu na účte X. a zistil, že neexistuje účtovný zápis, ktorý by preukazoval predaj

cudzej meny prevodom cez bankový účet a tiež neexistuje žiaden účtovný zápis, ktorý by

potvrdzoval a preukazoval predaj valút z bankového účtu, pričom boli preverené všetky

účtovné zápisy z 20. decembra 2005. Pod poradovým číslom 1669 mal žalobca zaúčtovaný

doklad V/544 za nákup valút v sume 1 001 145,- Sk, ktorý preukazuje nákup valút

od súkromných osôb. O prevode peňažných prostriedkov z pokladne na bankový účet však

žalobca neúčtoval. V knihe valutovej pokladne žalobca 20. decembra 2005 urobil zápis,

a to výber 30 000,- eur, ktorý však nie je podložený žiadnym účtovným dokladom. Tento

výber bez účtovného dokladu nebol zaúčtovaný v účtovnom denníku, ani pripísaný

v prospech bankového účtu cez priebežné položky. Predaj valút pre S. S., a.s. v sume 1 134

900,- Sk nepreukazuje, že sa jedná o odpredaj valút v sume 30 000,- eur, ktoré žalobca dňa

20. decembra 2005 vybral z valutovej pokladne. V účtovnom denníku mal žalobca taktiež

zaúčtovaný predaj valút v sume 311 871,- Sk na riadku 1671. Okrem sporného prevodu valút

a ich odpredaja mal žalobca pri všetkých prevodoch valút z valutových pokladníc na bankový

účet vystavené účtovné doklady, ktoré dostatočne preukazovali vykonané účtovné operácie. V

prípade prevodu 30 000,- eur však neexistuje žiadny účtovný ani iný doklad, ktorým by

žalobca preukázal, že sa jedná o prevod peňažných prostriedkov z valutovej pokladne na

bankový účet. Tá skutočnosť, že žalobca zaúčtoval výnos z predaja v prospech účtu 66801

nepreukazuje, že sa jedná o odpredaj valút z pokladne a že tento výnos súvisí so

zmenárenskou činnosťou. Ani zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva, že sa jednalo

o odpredaj peňažných prostriedkov v cudzej mene vykúpených 20. decembra 2005 od

súkromných osôb v zmenárni č. 1.

V protokole o výsledku opakovanej daňovej kontroly ako i v údajoch žalobcu

je počiatočný stav valutovej pokladne 46 641,- eur a konečný stav je 47 253,- eur, teda úbytok

valút z valutovej pokladne v zmenárni č. 1 a ich prevod na účet a následný odpredaj nebol

preukázaný.

5

Krajský súd poukázal na to, že žalobca v podanej žalobe namietal okrem iného

i nesprávne ocenenie výdaja cudzej meny za rok 2005, teda že pri prepočte úbytku peňažných

prostriedkov v cudzej mene (pri výdaji) nebol použitý vážený aritmetický priemer podľa § 25

o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho

do nákladov spoločnosti nebolo započítané ocenenie výdaja cudzej meny v sume

1 567 660,- Sk. Táto otázka však bola vyriešená v priebehu opakovanej daňovej kontroly,

o čom svedčí i protokol zo 17. júna 2009 o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly

ako i následný dodatočný platobný výmer z 28. júla 2009, ktorým bol žalobcovi vyrubený

rozdiel DP právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 7 104,32 eur

(214 025,- Sk) oproti rozdielu dane vyrubeného dodatočným platobným výmerom

z 30. júna 2008 v sume 515.259,- Sk, ktorý bol vydaný na základe riadnej daňovej kontroly.

Správca dane pri opakovanej daňovej kontrole použil metódu váženého aritmetického

priemeru na ocenenie úbytku peňažných prostriedkov v cudzej mene, ako sa toho domáhal

žalobca. Nesprávny prepočet resp. ocenenie výdaja cudzej meny však žalobca nenamietal

už ani v odvolaní podanom proti dodatočnému platobnému výmeru z 28. júla 2009. Nakoľko

táto otázka nebola ani predmetom odvolacieho konania (pretože ju žalobca v podanom

odvolaní zo 17. augusta 2009 proti dodatočnému platobnému výmeru z 28. júla 2009

nenamietal), krajský súd s poukazom na ust. , nemohol preskúmavať

zákonnosť rozhodnutia žalobcu i z tejto stránky.

Krajský súd z uvedených dôvodov preto preskúmal rozhodnutie žalovaného

z 9. novembra 2009 a postup daňových orgánov predchádzajúcich vydaniu tohto rozhodnutia

výlučne z tej stránky, či do nákladov žalobcu mal alebo nemal byť zahrnutý predaj peňažných

prostriedkov z bankového účtu z 20. decembra 2005 v sume 1 131 000,- Sk s poukazom

na tvrdenie žalobcu, že predaj týchto prostriedkov mal byť započítaný do jeho nákladov,

pretože v ponímaní činnosti zmenárne ide o predaj.

Z predložených listinných dokladov mal krajský súd preukázané, že v knihe valutovej

pokladne bol 20. decembra 2005 urobený zápis o výbere 30 000,- eur, ktorý však nie je

podložený žiadnym účtovným dokladom. Takýto výber nebol zaúčtovaný v účtovnom

denníku a ani pripísaný v prospech bankového účtu žalobcu.

6

Žalobca však 20. decembra 2005 realizoval i ďalšie transakcie a okrem iných

dokladov vyhotovil i výdavkový pokladničný doklad pod V/544 na sumu 1 001 145,- Sk

za nákup valút, čo znamená, že žalobca túto sumu vyplatil súkromným osobám, od ktorých

nakúpil valuty. V účtovnom denníku (86808 - nákup valút) má žalobca na riadku 1669

pod V/544 dňa 20. decembra 2005 zapísaný nákup valút v sume 1 001 145,- Sk.

O prevode peňažných prostriedkov z pokladne na bankový účet však žalobca

neúčtoval.

Dňa 20. decembra 2005 žalobca vložil v hotovosti na svoj účet vedený v S., a.s., sumu

30 000,- eur, čo je preukázané i príslušnou listinou a čo vyplýva z výpisu z devízového účtu

žalobcu za obdobie od 1. decembra 2005 do 31. decembra 2005.

V ďalšej položke z výpisu z tohto devízového účtu je uvedená suma mínus

30 000,- eur s popisom položky „jednorazový príkaz na úhradu“, čo znamená, že z účtu

žalobcu bola dňa 20. decembra 2005 odpísaná suma 30 000,- eur.

Podľa ďalšieho dokladu vystaveného S. , a.s. 20. decembra 2005, označeného ako

„konfirmácia o uzatvorenom obchode“, S. a.s., kúpila od žalobcu 30 000,- eur a predala mu

1 134 900,- Sk a táto suma je premietnutá i vo výpise z bežného účtu žalobcu v období od

17. decembra 2005 do 20. decembra 2005 ako bezhotovostný vklad. O tejto transakcii je

zápis i v účtovnom denníku (účet 66801 - predaj valút) 20. decembra 2005 na riadku 1670

pod P/544 ako predaj pre banku v sume 1 134 900,- Sk.

V tom istom denníku 20. decembra 2005 je však na riadku 1671 a znovu pod P/544

zapísaný predaj valút v sume 311 871,- Sk. V priebehu daňovej kontroly bolo správcom dane

zistené, že žalobca má pri všetkých prevodoch valút z valutových pokladníc na bankový účet

vystavené účtovné doklady, ktoré dostatočne preukazujú vykonanie príslušnej účtovnej

operácie. V prípade prevodu sumy 30 000,- eur však neexistuje žiadny doklad, ktorým

by žalobca preukázal svoje tvrdenie, že sa jedná o prevod peňažných prostriedkov z valutovej

pokladne na bankový účet. Takýto prevod peňažných prostriedkov nie je preukázaný

ani zápismi v účtovnom denníku.

7

Z uvedeného potom podľa názoru krajského súdu možno vyvodiť len ten záver,

že i keď žalobca predložil v priebehu daňového konania listinné doklady (doklad o vklade

sumy 30 000,- eur na devízový účet dňa 20. decembra 2005, výpis z devízového účtu zo dňa

20. decembra 2005 potvrdzujúci tento vklad a zároveň výber resp. prevod sumy 30 000,- eur,

doklad „konfirmácia o uzavretom obchode" z 20. decembra 2005, podľa ktorého banka

od neho odkúpila 30 000,- eur v hodnote 1 134 900,- Sk, účtovný denník), nevyplýva z nich,

že by sa jednalo práve o predaj tých peňažných prostriedkov v cudzej mene, ktoré žalobca

nakúpil 20. decembra 2005 za 1 001 145,-Sk. S poukazom na tieto zistenia potom podľa

názoru krajského súdu správca dane postupoval správne, keď žalobcovi po opakovanej

daňovej kontrole ustálil stav valutových pokladní za rok 2005 na sumu 221 955 442,- Sk,

oproti žalobcom v účtovníctve udávaných 223 081 889,- Sk, čo je rozdiel o 1 126 447,- Sk

a o túto sumu sa potom znížili daňové náklady žalobcu a zároveň sa mu zvýšil hospodársky

výsledok, ktorý podlieha zdaneniu. DP právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005

bola určená sadzbou 19 % zo sumy 1 126 447,- Sk, čo znamená po zaokrúhlení 214 025,- Sk,

t.j. 7 104,32 eur po prepočte, a v tejto sume bola žalobcovi i daň dodatočne vyrubená.

Krajský súd poukázal na to, že z predloženého administratívneho spisu týkajúceho

sa predmetnej veci vyplýva, že správca dane opakovane vyzýval žalobcu, aby predložil

listinné doklady na preukázanie svojich tvrdení, čo žalobca neurobil a z ním predložených

dokladov potom možno vyvodiť len ten záver, že žalobca nevie preukázať predaj, resp.

prevod peňažných prostriedkov v cudzej mene vykúpených 20. decembra 2005

od súkromných osôb. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného konania žiadnym

spôsobom nevysvetlil, prečo má v účtovnom denníku za rok 2005 20. decembra 2005

zaúčtované dva zápisy dokladu P/544, a to na riadku 1671 (predaj valút v sume 311 871,- Sk)

a na riadku 1670 (predaj pre banku 1 134 900,- Sk), pričom pokladničný doklad s označením

P/544 ani nepredložil.

Krajský súd zdôraznil, že povinnosťou žalobcu je viesť účtovníctvo (v sústave

podvojného účtovníctva) v súlade so zákonom a každý účtovný prípad doložiť riadnym

účtovným dokladom. Riadne vedenie účtovníctva je nevyhnutným prostriedkom k určeniu

hospodárskeho výsledku, pričom dôkazným prostriedkom je predovšetkým účtovný doklad.

Správca dane vykonanou opakovanou daňovou kontrolou zistil, že žalobca mal pri všetkých

(okrem sporného prípadu) prevodoch valút z valutových pokladní na bankový účet vystavené

8

účtovné doklady, ktoré dostatočne preukazovali vykonané účtovné operácie. V prípade

prevodu 30.000,- eur však žaloba nepredložil žiadny účtovný ani iný doklad preukazujúci

jeho tvrdenie, že sa jednalo o prevod peňažných prostriedkov z valutovej pokladne

na bankový účet.

Z týchto dôvodov potom krajský súd dospel k tomu záveru, že správca dane

zo zistených skutkových okolností vyvodil správny záver o znížení daňových nákladov

žalobcu za rok 2005 o 1 126 447,- Sk a zvýšení hospodárskeho výsledku o túto sumu,

čo podlieha daňovej povinnosti. Takýto záver správcu dane a žalovaného zodpovedá zásadám

logického myslenia a správneho uváženia a je i v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami

príslušného zákona o dani z príjmov. So skutkovými a právnymi závermi daňových orgánov

sa krajský súd stotožnil a nezistil také vady daňového konania, na ktoré by podľa § 250i

ods. 3 musel prihliadnuť.

Taktiež žalobcom namietané porušenie jeho procesných práv v priebehu daňového

konania z obsahu administratívneho spisu nevyplýva. Daňové orgány poskytli žalobcovi

dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a predloženie listinných dokladov, čo žalobca

nevyužil a nepredložil žiadny listinný doklad preukazujúci predaj, resp. prevod peňažných

prostriedkov v cudzej mene, ktoré mal nakúpiť 20. decembra 2005 od súkromných osôb.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a žalobe v celom rozsahu

vyhovel, nakoľko podľa jeho názoru síce krajský súd dostatočne zistil skutkový stav, avšak

výsledky vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil.

Podľa názoru žalobcu, je nesporné, že žalobca vybral z pokladne 30 000 €,

ale nepoužil správne účtovanie, tzn. účet „peniaze na ceste“ a toto využil daňový úrad. Totiž

tieto peniaze vložil na devízový účet v banke a odpredal ich banke, čím získal slovenské

koruny. Tým, že 30 000,- € vložil do banky a odpredal ich na základe zmluvy o konfirmácii

o uzatvorenom obchode, vznikol žalobcovi náklad a zároveň príjem za odpredanú menu.

Výnos správca dane uznal, ale náklad, vzhľadom k tomu, že v hlavnej knihe neexistuje zápis

„peniaze na ceste“ (výber z pokladne a vklad do banky) správca dane neuznal.

9

Žalobca uznal zároveň pochybenie v zápisoch v účtovných knihách, avšak podľa jeho

názoru disponuje daňovým dokladom, ktorý bol zaúčtovaný do nákladov ako výdaj

z pokladnice a nie z bežného účtu. Tento doklad však žalovaný neuznal. Taktiež poukázal

na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného uvedené na str. 4. napadnutého rozhodnutia,

že zostatok pokladničnej hotovosti je 47 233,- €, nakoľko aj z prílohy č. 6 inventúry je zrejmé,

že k 31. decembru 2005 žalobca v pokladni mal o 30 000,- € menej, ako uvádza žalovaný.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania, podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený

14. decembra 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa , , , o dani z príjmov

v znení neskorších predpisov platnom do 31. decembra 2005, pri zisťovaní základu dane

alebo daňovej straty sa vychádza

b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku

hospodárenia.

Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri

zisťovaní základu dane sa

a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov

alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

10

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný

predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac

do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie

v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný

výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok

ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou

dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo

jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem

alebo prijatá úhrada.

Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),

ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,

výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané,

a ďalej (písm. a/ až k/).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok

krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom

rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť nasledovné:

Predmetom súdneho preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného,

ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie

roku 2005 v sume 7 104,32€ z dôvodu zníženia vynaložených nákladov o 1 126 447,- Sk,

keď tieto náklady posúdil správca dane ako náklady, ktoré nie sú daňovými výdavkami.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu správca dane postupoval správne, keď vyššie

uvedené náklady neuznal, nakoľko predaj valút S. a.s., formou hotovostného vkladu na

devízový účet žalobcu, bez príslušných záznamov v jeho účtovníctve, ktorý je účtovaný ako

261/66801 nedokazuje jednoznačne, že sa jednalo o predaj valút v hodnote 30 000,-€, ktoré

mali byť prevedené zo zmenárne č. I formou výberu hotovosti v sume 1 001 145,-Sk. Napriek

tomu, že pod poradovým číslom 1669 je zaúčtovaný doklad V/544 – nákup valút v sume

11

1 001 145,- Sk, účtovaný X, uvedený zápis preukazuje len nákup valút od súkromných osôb.

Prevod peňažných prostriedkov z pokladnice na bankový účet však zaúčtovaný nebol

a neexistuje žiadny účtovný zápis 261/211 a následne 221/261, ktorý by takýto prevod

preukazoval. V knihe valutovej pokladnice bol síce 20. decembra 2005 uvedený zápis – výber

30 000,-€ v hotovosti, avšak tento výber nebol doložený žiadnym účtovným dokladom.

Pokiaľ sám žaloba uznáva pochybenie pri účtovaní a tvrdí, že správca dane toto jeho

pochybenie len využil, odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil. Predovšetkým

je úlohou daňového subjektu v daňovom konaní preukázať, že výdavky, ktoré si pre účely

daňového priznania k DP odpočítal od daňového základu sú daňovými výdavkami.

V posudzovanom prípade však správca dane náklady v uplatnenej výške spochybnil, nakoľko

v účtovníctve žalobcu boli zápisy, ktoré nepreukazovali jednoznačný charakter sporných

nákladov ako daňových výdavkov, t. j. výdavkov súvisiacich s výkonom činnosti zmenárne

a žalobcovi sa nepodarilo predložiť dôkazy, ktoré by tento súvis nadovšetku pochybnosť

preukázali.

Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že z prílohy č. 6 inventúry je zrejmé,

že k 31. decembru 2005 mal v pokladni o 30 000,- € menej, ako uvádza žalovaný, odvolací

súd poukazuje na to, že toto tvrdenie nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko z prílohy

č. 6 táto skutočnosť nevyplýva.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné

s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa a potvrdil.

12

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s veta prvá a , nakoľko žalobca v odvolacom konaní

nemal úspech a žalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. decembra 2011

JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová