Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/60/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného F. U. spol., pre trestný čin vydierania podľa č.

účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) prerokoval na neverejnom

zasadnutí konanom 14. decembra 2011 v Bratislave dovolanie obvineného F. U. proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. júna 2011, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného F. U. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 10. júna 2010, sp. zn. , uznal

obvineného F. U. za vinného v bode 1/ a 2/ výroku z trestného činu vydierania podľa § 235

ods. 1 Tr. zák., v bode 3/ výroku z trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 156

ods. 1 písm. b/ Tr. zák., v bode 4/ výroku z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa

Tr. účinného do 31. júla 2001

a obvineného B. U. za vinného v bode 5/ výroku z trestného činu vydierania podľa § 235

ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

obvinený F. U.

1/ v priebehu mesiacov apríl až maj roku 2000 v byte na ulici H. č. 1312/24 v P.

pod hrozbou fyzickej likvidácie a fyzického napadnutia nútil poškodeného

Ing. D. J. k vráteniu zapožičaných peňazí v sume 800 000 Sk s úrokmi, a že ak nechce

2

skončiť v „drevenej košeli“ musí vystavovať na svoju firmu fiktívne podnikateľské

faktúry, čo Ing. J. v obave o svoj život a svojej rodiny urobil a v období od mesiaca

máj roku 2000 až do mesiaca máj roku 2001 podpísal a opečiatkoval presne nezistené

množstvo fiktívnych faktúr vystavených obžalovaným,

2/ v presne nezistený deň v mesiaci február roku 2001 v Snack bare v P. pod hrozbou

fyzického napadnutia nútil poškodeného P. S., aby stornoval zo svojho účtovníctva

fiktívne faktúry č. 17072000/1 na sumu 10 993 Sk a č. 19072000/1 na sumu 18 659

Sk, ktoré boli vystavené spoločnosťou Ing. D. J. D., čo P. S. z obavy o svoj život

urobil a vystavil stornodoklady,

3/ v nočnej dobe z 24. apríla 2001 na 25. apríla 2001 v P. pred barom Q., po tom

ako službukonajúca hliadka polície v tom čase Obvodného oddelenia PZ P. v zložení

nstržm. F. D. a nstržm. M. S. zistila, že vodič A. H. viedol osobné motorové vozidlo

pod vplyvom alkoholu, začal sa vyhrážať poškodenému F. D., že ak nevráti A. H.

zadržaný vodičský preukaz, tak mu doláme nohy, že nebude už chodiť a že to bude

ľutovať,

4/ od presne nezistenej doby do mesiaca máj 2001 v mieste svojho bydliska v rodinnom

dome v T. na ulici D. č. 3510/30 zhromaždil a prechovával rôzne náboje a to:

183 kusov nábojov kal. 6,35 mm Browning, 25 kusov nábojov kal. 7,65 mm

Browning, 190 kusov nábojov kal. 22 Long Rifle (z toho 50 kusov typ Club, 40 kusov

typ Hante Velocite, 100 kusov typ Lapna), 22 kusov nábojov kal. 8x57mm, 4 kusy

nábojov kal. 243 Winchester, 44 kusov nábojov kal. 38 Special, 3 kusy nábojov kal. 38

Special Plastik, 202 kusov nábojov kal. 7,62x39 mm (z toho 7 kusov PKl, 91 kusov

Prvi partizan Užice, 152 kusov Ignan Konjic), ktoré v zmysle § 4 odsek 1 písmeno a/

o zbraniach a strelive sú strelivom, ktorého držba podlieha

povoľovaciemu konaniu, hoci na držbu tohto streliva nebol oprávnený, pretože podľa

zbrojného preukazu č. 150202 vydaného dňa 26.4.2000 OR PZ Bratislava III. mal

pridelené oprávnenie typu „A“ a v zbrojnom preukaze mal ako zbraň zapísanú pištoľ

zn. Smith & Wesson kal. 9 mm, výr. č. VYZ 8627,

a obvinený B. U.

5/ v priebehu mesiaca september roku 2000 v dome č. 655 vo V. pod hrozbou fyzického

násilia nútil poškodeného Š. G. k vráteniu zapožičaných peňazí v sume 500 000 Sk

s úrokmi a ak nechce, aby ho úplne zničil, musí vystavovať na svoju firmu G. v.o.s. V.

fiktívne podnikateľské faktúry, čo Š. G. v obave o život svoj, svojej rodiny a svojho

3

chorého otca urobil a v období od septembra 2000 do mája 2001 opečiatkoval

a podpísal presne nezistené množstvo fiktívnych faktúr vystavených obžalovaným.

Okresný súd Topoľčany za to obvineného F. U. odsúdil podľa § 185 ods. 2 Tr. zák.

v znení za použitia Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia

slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu

odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 59 Tr. zák. mu stanovil skúšobnú dobu

v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Zároveň mu podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil trest

prepadnutia veci a to: 183 kusov nábojov kal. 6,35 mm Browning, 25 kusov nábojov kal. 7,65

mm Browning, 190 kusov nábojov kal. 22 Long Rifle (z toho 50 kusov typ Club, 40 kusov

typ Hante Velocite, 100 kusov typ Lapna), 22 kusov nábojov kal. 8x57mm, 4 kusy nábojov

kal. 243 Winchester, 44 kusov nábojov kal. 38 Special, 3 kusy nábojov kal. 38 Special Plastik

a 202 kusov nábojov kal. 7,62x39 mm (z toho 7 kusov PKI, 91 kusov Prvi partizan Užice, 152

kusov Ignan Konjic) s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí

stáva štát.

Obvineného B. U. Okresný súd Topoľčany odsúdil podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. k trestu

odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 59 Tr. zák. mu stanovil skúšobnú dobu

v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa súd vrátil obvinenému F. U. vydané peniaze, a to: 661 000

Sk (21 941,18 eur), 1 360 USD, 46 100 CZK, 21 000 ATS (1 526,20 eur) a obvinenému B.

U. vydané peniaze a to 6 458 000 Sk (214 366,30 eur).

Rozsudok okresného súdu, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, napadli

čo do výroku o vine a treste obaja obvinení. Krajský súd v Nitre uznesením z 23. júna 2011,

sp. zn. , podľa ich odvolania ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený F. U. prostredníctvom

splnomocneného obhajcu JUDr. E. V., dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa

V dovolaní obvinený F. U. podrobne rozobral skutkový stav. Ku skutku pod bobom 1/

výroku rozsudku uviedol, že tento skutok nespáchal, že skutok na hlavnom pojednávaní nebol

4

ničím preukázaný, že sám poškodený Ing. D. J. na hlavnom pojednávaní poprel,

že by ho obvinený F. U. vydieral, pričom poškodený Ing. D. J. aj riadne zdôvodnil zmenu

svojej výpovede, a to tým, že ho k usvedčujúcim výpovediam v prípravnom konaní donútili

policajti, lebo chceli pre niečo obvineného F. U. dostať. Súdom vytýkal, že výpoveď

poškodeného Ing. D. J. na hlavnom pojednávaní neakceptovali a prihliadali len na jeho

usvedčujúce výpovede z prípravného konania. Súdom vytýkal, že dôkazy hodnotili

jednostranne a tiež, že niektoré dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nevyhodnotili.

Poukázal na to, že vyšetrovania viedol vecne nepríslušný Krajský úrad vyšetrovania PZ

v Trenčíne.

Ďalej k tomuto skutku argumentoval tým, že v priebehu trestného konania sa objavili

tri konštrukcie tohto skutku, každá z nich bola iná a navyše ani jedna nezodpovedala

dôkaznému stavu existujúcemu v čase popísania skutku. Zdôraznil, že predmetom trestného

stíhania nie je pomenovanie trestného činu s jeho zákonným označením, ale konkrétny skutok

páchateľa významný z hľadiska práva hmotného, t. j. taký skutok, ktorý vykazuje znaky

skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Konkrétny skutok treba odlišovať od znakov

skutkovej podstaty určitého trestného činu, ktoré samy osebe nie sú trestným činom.

Vzhľadom na základnú zásadu trestného konania, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený

inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon

v , konkrétny skutok, pre ktorý sa má viesť trestné stíhanie,

musí byť v súlade s ustanovením a popísaný tak,

aby zodpovedal príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ tomu tak nie je,

trestnému stíhaniu chýba jeho predmet a teda niet skutku, o ktorom sa môže rozhodovať.

Poukázal na to, že poškodenému Ing. D. J. bolo vznesené obvinenie pre trestný čin

krivého obvinenia, že dňa 20. apríla 2005 vypovedal pred vyšetrovateľom pod psychickým

nátlakom, keďže v tom čase už bol trestne stíhaný za krivé obvinenie,

no výpoveď zo dňa 20. apríla 2005 napriek tomu nezmenil a nezmenil ju ani na hlavnom

pojednávaní. Zo strany polície išlo nielen o psychický nátlak, ale aj o taktizovanie

v nezákonnom rozsahu, čo súdy pri vyhodnocovaní dôkazov nezohľadnili, hoci obhajoba

na to v záverečnej reči poukazovala.

Na záver vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ výroku rozsudku uviedol, že nebol

produkovaný žiaden dôkaz - žiadna faktúra, z ktorej by sa po vykonanom dokazovaní

dal vyvodiť objektívny záver, že išlo o fiktívne vyhotovenú faktúru, a že túto musel

poškodený Ing. D. J. pod nátlakom podpísať a opečiatkovať.

Ku skutku pod bodom 2/ výroku rozsudku uviedol, že skutok nebol preukázaný

a neboli vyhodnotené všetky vykonané dôkazy. Poukázal na nevierohodnosť výpovede

poškodeného P. S., ktorého k takej výpovedi nútili policajti, čo potvrdil aj svedok J. Z.,

ktorému sa poškodený P. S. priznal k tomu, že ho policajti k takej výpovedi nútili. Zdôraznil

nelogickosť výpovede poškodeného P. S., ktorý pri prvej výpovedi dňa 16. mája 2001 nemal

strach a voči obvinenému F. U. vypovedal a pri druhej výpovedi toho istého dňa potom čo ho

policajti držali a nepustili domov, strach už mal mať. Namietal aj to, že nebola vykonaná

konfrontácia medzi ním a poškodeným P. S.. Podľa obvineného F. U. preto, že mu nebol

schopný P. S. povedať do očí klamstvo. Výsluchy poškodeného P. S. teda boli urobené

nezákonným spôsobom - pod nátlakom.

Ďalej v dovolaní ku skutku pod bodom 3/ výroku rozsudku argumentoval tým,

že ani tento skutok nebol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Obvinený F. U. priznal,

že sa skutok stal, no nie v takom rozsahu a intenzite, ako o tom vypovedal poškodený F. D..

Tomuto žiadnu vážnu vyhrážku neadresoval a celé jeho správanie bolo motivované tým, že sa

poznajú. Určite v prípade neznámeho policajta by vystupoval inak, resp. by sa vôbec na

mieste nezastavil. Ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdzuje výpoveď poškodeného F. D.

v rozsahu v akom to on uvádza. Ak by bol pravdou taký rozsah konania obvineného F. U.,

ktorý zakladá trestný čin, tak by poškodený F. D. a svedok M. S. boli povinní konať okamžite

svoju povinnosť a obvineného F. U. by museli predviesť na výsluch

a to aj v prípade potreby s privolanou pomocou. Z ich konania sa dá vyvodiť záver,

že intenzitu konania obvineného F. U. neposudzovali ako trestný čin, aj preto

sa trestné stíhanie vo veci začalo až po viac ako dvoch týždňoch. Zdôraznil, že sa znovu

potvrdila výpoveď poškodeného Ing. D. J., že obvineného F. U. chceli policajti „pre niečo

dostať“. Tento tzv. incident im ako trestný čin zapasoval do celkového plánovaného postupu

voči obvinenému F. U.

Ku skutku pod bodom 4/ výroku rozsudku v dovolaní argumentoval tým, že tento

skutok bol od začiatku zdokumentovaný nezákonným postupom, keď nebol poučený

v rozsahu a spôsobom ustanoveným v , domovej prehliadky sa nezúčastnil, hoci

bol pri zásahu v dome prítomný a práva účasti na tomto úkone sa nevzdal a nepodpísal ani

protokol o výkone domovej prehliadky, pretože bol ihneď „kukláčmi" odvedený na výsluch

do Trenčína. Domová prehliadka tak bola vykonaná v rozpore so zákonom, je to úkon

neopakovateľný a výstup z takejto prehliadky ako dôkaz je tak nepoužiteľný.

Z týchto dôvodov súd nepostupoval správne a zákonne, keď ho uznal vinným zo spáchania

skutku pod bodom 4/ výroku.

6

V petite dovolania obvinený F. U. preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky vydal rozsudok, ktorým „rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. ,

zo dňa 23. júna 2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn.

, zo dňa 10. júna 2010 zruší a vec prikáže na nové konanie.“

Predsedníčka senátu Okresného súdu Topoľčany v súlade s ustanovením § 376 ods. 1

doručila odpis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím

o dovolaní priamo dotknuté s upozornením, že sa k nemu môžu v stanovenej lehote písomne

vyjadriť.

V určenej lehote sa k dovolaniu obvineného písomným podaním vyjadrili

iba svedkovia – poškodení Ing. D. J. a F. D.

Ing. D. J. uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na svojej výpovedi z hlavného

pojednávania, kde pravdivo uviedol všetky okolnosti a odpovedal na otázky súdu, prokurátora

a obhajcu s tým, že viac k veci nemá čo dodať.

F. D. vo vyjadrení uviedol, že obvinený F. U. sa sám ku skutku priznal, keď sa mu na

hlavnom pojednávaní ospravedlnil. Uviedol, že on nemal žiadny dôvod klamať, konal tak ako

konal a k dovolacím argumentom obvineného F. U. uviedol, že nezasiahol priamo pri čine len

preto, lebo tam s obvineným F. U. boli viaceré osoby, boli v presile, zrejme ozbrojení, tak sa

nechcel v súvislosti s jeho okamžitým predvedením vystaviť nebezpečenstvu, keďže sa mu

s inou hliadkou ani operačným strediskom spojiť nepodarilo. Uviedol, že má stále obavu

o svoj život a zdravie, lebo obvinený F. U. sa mu začal mstiť, keď nahováral rôzne jemu

blízke osoby, aby proti nemu vypovedali klamstvá, nakoniec aj bol na základe výpovede

rodičov obvineného F. U. obvinený z trestného činu. Na záver zdôraznil, že jeho obavy

o život a zdravie vyplývajú aj zo súčasnej situácie obvineného F. U., ktorý bol znova

obvinený, tento krát z účasti na vražde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie obvineného F. U. a zistil, že dovolanie bolo síce podané oprávnenou osobou (§ 369

ods. 2 písm. b/ ), prostredníctvom zvoleného obhajcu (

), v zákonnom stanovenej lehote ( ) a na mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať ( ). Zároveň ale zistil, že podané

dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené

dôvody dovolania podľa

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný

prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho,

ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie

nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších -

mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne

uvedené v ustanovení

Možnosti podania dovolania sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie má byť len výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.

V zmysle sa musí v dovolaní dôvod dovolania podľa

vždy uviesť. V posudzovanej trestnej veci obvinený F. U. uplatnil dovolací dôvod

podľa

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa považuje

Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že uvedený dôvod je daný v prípadoch,

keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd

vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého

stupňa.

Z dikcie je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu

byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého

a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie tohto

dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma to, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní

bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu

upravenú v . Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho

dôvodu. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy, jednak že skutok mal byť právne

8

kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací

dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia.

Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je všeobecnou treťou

inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa.

Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu,

že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho aby ich mohol

podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Dovolanie nie je

určené na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa a neslúži ani

k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred

súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací

súd (, ). Účelom dovolacieho konania je posudzovanie

právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.

Dovolací dôvod podľa nemožno použiť, ak táto okolnosť

bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr

v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti

( veta prvá ).

V zmysle vyššie citovaného paragrafu je teda pre úspešné podanie dovolania

nevyhnutné, aby takáto okolnosť bola obvineným namietaná najneskôr v konaní

pred odvolacím súdom. To ale platí len vtedy, ak sa uvedená okolnosť k uplatnenému

dovolaciemu dôvodu podľa aj skutočne vzťahuje.

Porovnaním obsahu odvolania obvineného F. U. proti rozsudku súdu prvého stupňa,

ktoré písomne vypracoval obhajca JUDr. E. V., s obsahom dovolania, ktoré písomne

vypracoval ten istý obhajca, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že námietky obvineného

F. U. v dovolaní sú úplne zhodné s tými, ktoré boli použité v odvolaní a s ktorými sa odvolací

súd nielen náležite zapodieval, ale sa s nimi aj riadne vysporiadal, ako je to zrejmé

z odôvodnenia napadnutého uznesenia.

Obvinený F. U. v dovolaní nenamietal, že by skutky pod bodom 1/ až 4/ výroku

rozsudku okresného súdu boli po právnej stránke nesprávne právne posúdené (kvalifikované),

resp. nenamietal ani nesprávne použitie iných hmotnoprávnych ustanovení v súvislosti

9

s právnou kvalifikáciou týchto skutkov. Základom jeho dovolacích námietok bolo tvrdenie, že

je nevinný a že žiaden z uvedených skutkov nespáchal, čím v podstate zopakoval svoju

obhajobnú argumentáciu, ktorú produkoval v konaní pred súdmi. Tomu zodpovedal

aj obsah jeho dovolania, v ktorom veľmi podrobne rozobral dôkaznú situáciu, následne

dôkazy hodnotil zo svojho uhľa pohľadu (vo svoj prospech), kritizoval spôsob, akým dôkazy

hodnotili súdy, spochybňoval ich skutkové zistenia a na záver predostieral vlastné verzie

skutkových dejov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu predloženého spisového

materiálu nezistil, že by obvinený F. U. niekedy v konaní pred súdmi výslovne namietal, že

niektorý zo súdených skutkov nebol správne právne posúdený resp., že nebolo správne

použité iné hmotnoprávne ustanovenie. Naopak, právne posúdenie žalovaných skutkov ako

také stálo mimo pozornosti obvineného F. U., a to nielen v konaní na súde prvého a druhého

stupňa, ale aj v samotnom dovolacom konaní, v ktorom použil,

ako už bolo vyššie uvedené, tie isté námietky a argumenty, ako v odvolaní.

Dovolanie obvineného F. U. tak síce formálne odkazuje na dovolací dôvod podľa

, no v skutočnosti obsahuje argumenty stojace celkom zjavne

mimo tohto dôvodu. Námietky obvineného F. U. sa nijako nedotýkajú právnej kvalifikácie

skutkov pod bodom 1/ až 4/ výroku rozsudku, ale predstavujú snahu obvineného F. U.

o revíziu skutkových zistení súdov v jeho prospech na základe iného hodnotenia dôkazov.

V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení

a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu

musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

podľa

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

10

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností

a právnych záverov konštatuje, že je zrejmé, že v trestnej veci obvineného F. U. dôvod

dovolania upravený v ustanovení splnený nie je, preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky s použitím na neverejnom zasadnutí

dovolanie obvineného F. U. uznesením odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. decembra 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová