Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/106/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: L. V., bytom B.,

v dovolacom konaní zastúpená JUDr. R. M., bytom vo V., proti odporcovi: R. L., bytom P.,

v dovolacom konaní zastúpený advokátkou JUDr. L. F., so sídlom v P., o odporovateľnosť

právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ,

o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. novembra 2009 sp. zn. 6 Co

59/2009, takto

r o z h o d o l

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 27. októbra 2008 č. k. -251

určil, že právny úkon kúpna zmluva zo 14.5.2002, uzatvorená v P. medzi predávajúcimi M. a

D. L. a kupujúcim R. L., predmetom ktorej je kúpa nehnuteľností zapísaných na liste

vlastníctva č. X Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš pre kat.

územie a obec L., a to rodinného domu súpisné č. X v obci L., postaveného na KN parcele č.

22

X, zastavaná plocha o výmere X m, pozemku KN parcela č. X, záhrada o výmere X ma

2

pozemku KN parcela č. X, zastavaná plocha o výmere X m, ktorej vklad bol povolený

Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Liptovský Mikuláš v konaní sp. zn. V

1135/2002 zo dňa 25.9.2002, je voči navrhovateľke právne neúčinný. Navrhovateľke

nepriznal právo na náhradu trov konania. Právne vec posúdil podľa §42a ods. 2 Občianskeho

zákonníka . Dospel k záveru, že ide o právny úkon, ktorým bola veriteľka dlžníka ukrátená a

2

ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, kde znalosť

úmyslu ukrátiť veriteľa nie je vyžadovaná. , pričom odporca ako účastník zaťažený dôkazným

bremenom nepreukázal, že nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka

ukrátiť veliteľku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 a

(ďalej O.s.p).

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 18. novembra 2009 sp. zn. 6

Co 59/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách konania rozhodol tak

že navrhovateľke nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia

reagujúc na odvolacie námietky uviedol, že nebolo potrebné, aby súd rozhodoval o zmene

žaloby ani osobitne o podaní z 13.5.2005, pretože navrhovateľka sa počas celého konania

(trvajúceho od roku 2003) domáhala určenia neúčinnosti právneho úkonu. Tento svoj nárok

upresňovala vo viacerých podaniach, (naposledy podaním zo dňa 28.januára 2008), ktoré

vždy smerovali podľa skutkových tvrdení k vysloveniu neúčinnosti kúpnej zmluvy. Súčasne

sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, preto poukázal

na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a konštatoval správnosť tam uvedených dôvodov (§

219 ods. 2 ). O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa

v spojení s .

Tento rozsudok odvolacieho súdu dovolaním napadol odporca, žiadal ho zrušiť, ako aj

ním potvrdený rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že

v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v , a napadnutý rozsudok

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).Odvolaciemu

súdu vytkol že v odvolacom konaní mu odňal možnosť konať pred súdom, keď vyslovil

záver, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, z akého zdroja mal finančné

prostriedky na kúpu nehnuteľnosti aj napriek tomu, že táto skutočnosť nebola predmetom

dokazovania. Dovolateľ trval na tom, že nebolo jeho povinnosťou preukazovať zdroj svojich

finančných prostriedkov. Vyslovil názor, že súdy sa mali zaoberať otázkou, či uzatvorením

kúpnej zmluvy medzi dlžníkom navrhovateľky a odporcom došlo k ukráteniu navrhovateľky..

Ďalej v dovolaní uviedol, že nesprávnym procesným postupom prvostupňového a

odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 241 ods. 2 písm.

c/ , pričom konajúce súdy rozhodnutím o neúčinnosti právneho úkonu bez pripustenia

3

akejkoľvek zmeny žaloby zo dňa 26.11.2003, v ktorej sa navrhovateľka jednoznačne

domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, prisúdili viac než čoho sa navrhovateľka v

pôvodnej žalobe (ktorej zmena nebola nikdy pripustená) domáha aj napriek tomu, že danom

prípade nejde o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu ani o konanie, pri ktorom z

právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2

). V dovolaní zopakoval svoje skutkové tvrdenia uvádzané v priebehu celého konania

pred súdom prvého stupňa aj pred odvolacím súdom.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie odporcu zamietnuť.

Uviedla že odporca mal možnosť vyjadriť sa počas konania k všetkým veciam týkajúcich

návrhu, resp. zmeny petitu , preto nedošlo k odňatiu možnosti odporcu pred súdom konať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

4

Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané ( ). Napadnutý rozsudok nie je ani

rozsudkom uvedeným v Prípustnosť dovolania odporcu preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na dovolací súd (ex offo) skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania odporcu

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých

procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje .

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou odporcovi realizáciu jeho procesných práv.

5

Dovolateľ vytýkal že v odvolacom konaní mu odňal odvolací súd možnosť konať

pred súdom, keď vyslovil záver, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, z

akého zdroja mal finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti aj napriek tomu, že táto

skutočnosť ani nemala byť predmetom dokazovania. Súdy sa podľa jeho názoru mali zamerať

na zistenie, či daným právnym úkonom došlo k ukráteniu navrhovateľka ako veriteľky.

Dovolateľ teda namieta, že súdy nesprávne interpretovali ustanovenie

upravujúce odporovateľnosť právnych úkonov čo zodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa

),tzn. že rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a

nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa o nesprávnom právnom

posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku tohto

by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Dovolateľ v dovolaní namieta, že súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného

dokazovania, pokiaľ ide o otázku úmyslu M. L. s manželkou ukrátiť veriteľov. V zmysle §

132 , dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania

v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže

byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá

6

prípustnosť dovolania v zmysle Pre úplnosť treba dodať, že nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie

procesne prípustné (viď až c/ ). Námietka, že sa stala okolnosť,

ktorú nemal súd dokazovaním za preukázanú, vymedzuje dovolací dôvod v zmysle § 241 ods.

2 písm. c/ vtedy, pokiaľ dovolateľ súčasne spochybní logiku úsudku o skutkových

záveroch rozhodných pre právne posúdenie veci, ktoré dovolateľ nepovažuje za správne.

Dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení nemôžu byť vady

a omyly súdu pri hodnotení dôkazov ( ). Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia §

241 ods. 2 písm. a/ až c/ možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení

dôkazov – vychádzajúc zo zásady o voľnom hodnotení dôkazov – len z hľadiska spôsobu, ako

k nemu súd dospel. Ak v tomto smere nie je možné súdu vytknúť žiadne pochybenie, nie je

možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Rovnako na tomto mieste je potrebné uviesť, že procesnú vadu konania v zmysle § 237

nezakladá ani to, pokiaľ by súdy svoje rozhodnutie založili na neúplných skutkových

zisteniach. Nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho

rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle

Čo sa týka vytýkanej skutočnosti dovolateľom, že súd rozhodol nad rámec žaloby

a tým vec nesprávne právne posúdil dovolací súd uvádza, že žaloba je inštitút občianskeho

procesného práva s úzkym vzťahom k hmotnému právu. Je podaním, ktorým sa začína

konanie pred súdom. Musí obsahovať náležitosti podania ( ) a tiež osobitné

náležitosti návrhu na začatie konania ( ). Okrem iného má obsahovať aj

opísanie rozhodujúcich skutočností (vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke tak,

aby bolo jasné, na akom podklade má súd rozhodnúť) a vymedzenie, čoho sa žalobca domáha

(aké práva má súd priznať, aké povinnosti má uložiť, aký právny vzťah má deklarovať). Údaj

o tom, čoho sa žalobca domáha (petit žaloby) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný.

Podstatné je, aby súd v konaní vedel, o čom má konať, lebo nesmie (s výnimkou prípadov

uvedených v ) účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než

boli navrhované.

V súlade s dispozičnou zásadou občianskeho súdneho konania disponuje žalobca tak

samotným konaním (je na ňom, či žalobu vôbec podá, prípadne, či ju nevezme späť), ako aj

7

predmetom konania (žalobou vymedzuje, o čom má súd rozhodnúť). Súd je žalobou viazaný

a nemôže prisúdiť viac alebo niečo iné, než bolo žalobcom navrhované. Výnimky z tejto

zásady sú uvedené v , v zmysle ktorého môže súd prekročiť návrhy

účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez

návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkmi.

V posudzovanom prípade je z obsahu žaloby zrejmé, že navrhovateľka v návrhu na

začatie konania podaného na Okresný súd Prešov dňa 26. novembra 2003 výslovne uviedla,

že M. L. (pôvodný odporca 1/) previedol nehnuteľnosť s úmyslom ukrátiť ju ako veriteľku

a zbaviť sa majetku, preto tento úkon považovala za právne neplatný a neúčinný. Následnými

podaniami už stále len upresňovala svoj návrh. Nebolo preto potrebné osobitne o každom

takomto podaní rozhodovať. Pokiaľ súd priznal navrhovateľke ochranu v podobe vyslovenia

neúčinnosti tohto právneho úkonu nerozhodoval bez návrhu ani nad rozsah nároku návrhom

uplatneného, ako sa to mysle domnieva dovolateľ.

Vzhľadom na to, že procesná prípustnosť dovolania odporcu z ustanovení § 238

a nevyplýva, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku.

V dovolacom konaní nebol odporca úspešný; právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo navrhovateľke ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nepodala návrh na priznanie náhrady týchto trov (

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

8

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. decembra 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta