Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MObdo/6/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V.K.-R., so sídlom T.Ľ.

proti žalovanému: V., a. s., so sídlom B.M., IČO: X., zast. Č., s. r. o., so sídlom B.K., IČO:

X., o zaplatenie 65 732,19 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava II z 15. októbra 2009, č. k. -122 a rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 1. decembra 2010, č. k. -157, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava II

z 15. októbra 2009, č. k. -122 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 1. decembra 2010, č. k. -157 v napadnutej časti vo výrokoch o náhrade trov

konania z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II v rozsahu zrušenia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 15.10.2009, č. k. -122 zamietol

žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 65 732,19 eur (1 980 248 Sk) s prísl.

titulom náhrady škody, vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte. Súd uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 831,93 eur na účet právneho zástupcu

žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy konania žalovaného pozostávali

zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor 165,97 eur a trov právneho zastúpenia

žalovaného 665,97 eur (prevzatie a príprava pri sadzbe 552,69 eur za jeden úkon právnej

služby, DPH 105,01 eur, paušál 6,95 eur + DPH 1,32 eur).

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 01.12.2010,

č. k. -157 rozsudok Okresného súdu Bratislava II v napadnutej časti výroku

o veci samej potvrdil. V časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil výrok

tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 4 609,80 eur

do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. Žalovanému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd

vychádzal z toho, že žalovaný vyčíslil trovy konania v zmysle a toto

vyčíslenie predložil súdu prvého stupňa dňa 16. októbra 2009. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa , pričom konštatoval, že úspešnému žalovanému v konaní

vznikli trovy za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, ten si ich však

nevyčíslil, a preto odvolací súd mu ich v súlade s ust. nepriznal.

Na základe podnetu žalobcu napadol uvedené rozhodnutia súdu prvého stupňa

i odvolacieho súdu vo výrokoch o náhrade trov konania Generálny prokurátor SR

mimoriadnym dovolaním. Navrhol uvedené rozhodnutia v časti výrokov o náhrade trov

konania zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

Generálny prokurátor poukázal na ust. , 137, 142 ods. 1 a

Podľa spoločných poznámok k položkám 1 a 2, bod 5 Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu k o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení platnom do 31. decembra 2008 (ďalej len „zákon o súdnych

poplatkoch“), poplatok za odpor sa neplatí, ak bol platobný rozkaz vydaný bez návrhu.

Konajúce súdy sa touto právnou úpravou podľa generálneho prokurátora dôsledne neriadili.

Žalobca si uplatnil návrhom zaplatenie náhrady škody voči žalovanému. Návrh na vydanie

platobného rozkazu vo veci žalobca nepodal. Súd prvého stupňa vo veci vydal 19. novembra

2008 platobný rozkaz, č. k. -71. Proti tomuto platobnému rozkazu podal

žalovaný odpor dňa 22. decembra 2008. V čase podania odporu bola účinná právna úprava

, podľa ktorej sa súdny poplatok za odpor neplatí, ak bol

platobný rozkaz vydaný bez návrhu, ako to bolo v danom prípade. Napriek platnej právnej

úprave súd prvého stupňa vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odpor 165,96

eur. Žalovaný súdny poplatok zaplatil v súdom vyčíslenej výške.

Žalovaného v konaní zastupovala na základe plnej moci jeho zamestnankyňa, ktorá si

nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Odvolanie tejto plnej moci sa v súdnom spise

nenachádza. Napriek tejto skutočnosti je v spise založená ďalšia plná moc, udelená

žalovaným spoločnosti Č. na zastupovanie žalovaného v konaní. Ani splnomocnená

advokátska kancelária si nárok na náhradu trov konania ku dňu rozhodovania súdu prvého

stupňa vo veci samej neuplatnila. Na pojednávaní 15. októbra 2009 súd vyniesol rozsudok,

ktorým návrh žalobcu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania, napriek tomu, že

tieto si žalovaný neuplatnil. Vyčíslenie trov konania podal zástupca žalovaného v zákonom

stanovenej lehote.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.

Súd uznesením zaviazal žalovaného na zaplatenie doplatku súdneho poplatku 3 777,87

eur, ktorý žalovaný zaplatil a vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej potvrdiť a zmeniť výrok v časti trov konania tak, že uloží žalobcovi

povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania, navýšené o zaplatený súdny

poplatok za odpor 3 777,87 eur. Krajský súd ako odvolací návrhu žalovaného v celom

rozsahu vyhovel, s poukazom na ust. Trovy odvolacieho konania

žalovanému nepriznal.

Uvedené súdne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňom 09.02.2011

a vykonateľnosť 12.02.2011. Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa uznesením

z 2. mája 2011, č. k. -173 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II

z 26. januára 2009, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za odpor vo výške 165,96 eur a zaviazal D. žalovanému nesprávne vyrubený súdny poplatok

vrátiť. Uznesenie súdu prvého stupňa z 5. februára 2010, č. k. -131, ktorým bol

súdny poplatok za odpor dovyrubený sumou 3 777,87 eur, ponechal súd v platnosti napriek

tomu, že so zrušeným uznesením súviselo a ani tento doplatok súdneho poplatku dorubený

nemal byť. Za takého skutkového a právneho stavu generálny prokurátor považoval

rozhodnutia súdov o náhrade trov konania za protiprávne a zmätočné.

Generálny prokurátor je toho názoru, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania

a vyčíslenie trov konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia sú nesporne

dva rozdielne procesné inštitúty, ktoré nemožno zamieňať a ani vzájomne nahrádzať.

Podmienkou pre rozhodnutie súdu o trovách konania je v súlade s ust.

skutočnosť, že účastník konania navrhne, aby mu súd náhradu trov konania priznal a následne

tieto trovy aj vyčísli. Súdy pri rozhodovaní o trovách konania ani dôsledne neskúmali,

či u žalovaného ide o účelne vynaložené trovy konania na uplatňovanie a bránenie práva,

tak ako je to upravené v Žalovaného totiž od začatia konania zastupovala

jeho zamestnankyňa, ktorá vykonala všetky procesné úkony na bránenie práva žalovaného

proti žalobcovi. Žalovaným splnomocnená advokátska kancelária pre žalovaného žiadny

úkon, ktorý by mohol prispieť k bráneniu práva žalovaného, resp. zlepšiť jeho postavenie

v konaní, neurobila. Plná moc zamestnankyne odporcu nebola odvolaná a takýto dôkaz

sa v spise nenachádza. Konajúce súdy ďalej nevenovali náležitú pozornosť pri ustálení

rozsahu trov konania potrebných na účelné bránenie práva žalovaného. Do trov konania

zahrnuli súdny poplatok za podaný odpor, ktorý vyrubený nemal byť a nemal byť

ani súčasťou trov konania. Súd prvého stupňa bol podľa názoru generálneho prokurátora

povinný v zmysle nesprávne rozhodnutie o poplatkovej

povinnosti zrušiť aj bez návrhu. Ak by boli súdy postupovali v súlade so zákonom,

žalovanému by trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok nevznikli a ich

náhradou by žalobca následne nebol zaťažený.

Tým, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania

bez toho, aby skúmal právny základ uplatneného nároku na náhradu trov konania v časti

súdneho poplatku, konal v rozpore so zákonom. Nadobudnutím právoplatnosti súdneho

rozhodnutia, ktoré je vykonateľné a následným zrušením uznesenia, ktorým bol žalovaný

zaviazaný zaplatiť súdny poplatok 165,96 eur za podaný odpor, vznikol zmätočný stav.

Samotné zrušujúce uznesenie totiž nebude mať vplyv na vymáhanie nároku žalovaným,

keďže tento mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím súdu. Tým, že vo veci konajúce súdy

pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaného tieto trovy konania priznali napriek tomu,

že nárok na ich náhradu pred rozhodnutím súdu neuplatnil a tým, že neskúmali dôsledne

rozsah uplatneného nároku na náhradu trov konania, vec nesprávne právne posúdili.

Nesprávne právne posúdenie veci v danom prípade je dané tým, že súdy právnu normu síce

správne určenú nesprávne právne posúdili a na daný skutkový stav nesprávne aplikovali.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a za podmienok uvedených v ,

podal na základe podnetu účastníka konania mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor v časti rozsudkov vo výroku o náhrade trov konania, keďže

týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených

záujmov poškodenej osoby nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Súčasne s podaním mimoriadneho dovolania generálny prokurátor navrhol odklad

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovanému prisúdená náhrada trov

konania sa stala splatnou nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.

Žalobca po doručení mimoriadneho dovolania uviedol, že s obsahom podaného

dovolania generálneho prokurátora sa v celom rozsahu stotožňuje, vrátane návrhu na odklad

vykonateľnosti rozsudku, naviac poukázal na tú skutočnosť, že konanie pred Krajským súdom

v Bratislave je postihnuté vadou, v dôsledku čoho bola účastníkovi konania odňatá možnosť

konať pred súdom ( ).

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že argumenty Generálneho prokurátora

SR preukazujúce nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o zaplatení súdneho poplatku

za ním podaný odpor, sú správne. Túto skutočnosť si uvedomil medzičasom aj konajúci

Okresný súd Bratislava II, ktorý svojim uznesením rozhodol o vrátení prvej zaplatenej časti

súdneho poplatku za odpor vo výške 165,96 eur. Keďže však doteraz nebolo rozhodnuté

o vrátení doplatku k súdnemu poplatku za odpor vo výške 3 777,87 Eur, navrhol, aby Okresný

súd Bratislava II postupoval podľa o súdnych poplatkoch

v znení neskorších predpisov a rozhodol o vrátení doplatku k súdnemu poplatku za odpor

vo výške 3 777,87 eur.

Pokiaľ ide o tvrdenia Generálneho prokurátora SR, poukazujúce na nezákonnosť

prvostupňového súdu o náhrade trov právneho zastúpenia žalovaného, tieto tvrdenia

generálneho prokurátora SR považuje žalovaný za nesprávne. Nárok na náhradu trov

právneho zastúpenia bol zo strany žalovaného riadne uplatnený, ako aj včas vyčíslený.

K uplatneniu, ale aj k vyčísleniu nároku na náhradu trov konania došlo určite pred dátumom

01.12.2010. Preto podľa názoru žalovaného neexistuje žiaden dôvod na zrušenie súdneho

rozhodnutia, ktorým bola žalovanému prisúdená náhrada trov právneho zastúpenia pred

prvostupňovým súdom. Ak by predsa konajúci súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie

Generálneho prokurátora SR je i v tejto časti opodstatnené a že rozhodnutia oboch konajúcich

súdov o náhrade trov konania treba zrušiť, tak žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Bratislava

II v novom konaní o náhrade trov konania znova rozhodol nielen o náhrade trov právneho

zastúpenia pred prvostupňovým súdom, ktoré už mu boli priznané, no zároveň

aj o náhrade trov právneho zastúpenia pred odvolacím súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) na základe

mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym prokurátorom ( )

na podnet účastníka konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 a ) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia treba

v napadnutej časti zrušiť.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak;

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Na výskyt procesných vád konania, vymenovaných v a tiež tzv.

procesných vád konania, majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada

najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní ( ), ale aj v konaní o mimoriadnom

dovolaní (viď v spojení s ), bez zreteľa na to, či boli

alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Procesné vady uvedenej

povahy neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a v konaní o tomto opravnom prostriedku

ani nevyšli najavo.

Generálny prokurátor namieta, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky súdov

nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/

). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne

právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej

vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Pred posúdením správnosti právnych záverov, na ktorých spočívajú mimoriadnym

dovolaním napadnuté rozhodnutia, treba uviesť nasledovné:

Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca uplatnil návrh na zaplatenie náhrady

škody voči žalovanému vo výške 65 732,19 Eur s prísl. Návrh na vydanie platobného rozkazu

vo veci žalobca nepodal. Súd prvého stupňa vo veci vydal 19. novembra 2008 platobný

rozkaz, č. k. -71. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor

dňa 22. decembra 2008, čo vyplýva z č. l. 72 spisu.

V čase podania odporu bola účinná právna úprava ,

podľa ktorej sa súdny poplatok za odpor neplatí, ak bol platobný rozkaz vydaný bez návrhu,

ako to bolo v danom prípade. Napriek platnej právnej úprave súd prvého stupňa vyzval

žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odpor 165,96 Eur. Žalovaný súdny poplatok

zaplatil v súdom vyčíslenej výške. Žalovaného v konaní najprv zastupovala zamestnankyňa

na základe plnej moci, ktorá si nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Súdu bola

doručená plná moc udelená žalovaným spoločnosti Č., Advokátska kancelária, K.B.. Ani

splnomocnená advokátska kancelária si nárok na náhradu trov konania ku dňu rozhodovania

súdu prvého stupňa vo veci samej neuplatnila. Na pojednávaní 15. októbra 2009 súd prvého

stupňa vyniesol rozsudok, ktorým návrh žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov

konania napriek tomu, že tieto si žalovaný neuplatnil. Vyčíslenie trov konania podal právny

zástupca žalovaného v zákonom stanovenej lehote. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal

odvolanie žalobca. Súd prvého stupňa uznesením z 5. októbra 2010 zaviazal žalovaného na

zaplatenie doplatku súdneho poplatku 3 777,87 Eur, vyrubeného podľa položky č. 2 písm. a/

Sadzobníka súdnych poplatkov, účinného do 31. decembra 2008, napriek tomu, že v tomto

období sa súdny poplatok za odpor od žalovaného vymáhať nemal. Žalovaný vyrubený

doplatok súdneho poplatku zaplatil a vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej potvrdiť a zmeniť výrok v časti trov konania tak, že uloží

žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania, navýšené

o zaplatený súdny poplatok za odpor 3 777,87 Eur.

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania

zmenil a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 4 609,80 Eur.

Súd prvého stupňa uznesením z 2. mája 2011, č. k. -173 zrušil

uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 26. januára 2009, ktorým bola žalovanému uložená

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 165,96 Eur a zaviazal D. nesprávne

vyrubený súdny poplatok vrátiť.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo

rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice

plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo udelené

pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené,

je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník ( ).

Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu

účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili. Voči iným účastníkom konania

sú účinné, len čo im ich oznámil súd ( ).

Podľa ust. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého

si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú

osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu. To neplatí,

ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené

advokátovi nemožno obmedziť ( ).

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich

zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov,

trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,

odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je

zástupcom advokát.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje

náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť, najneskôr do troch pracovných dní

od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa spoločných poznámok k položkám 1 a 2, bod 5 Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu k o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov, v znení platnom do 31. decembra 2008, poplatok za odpor sa neplatí, ak bol

platobný rozkaz vydaný bez návrhu.

Súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Pre účastníka, ktorý sa o svoje

procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže

znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo

v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa

len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby

sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť spravidla pred rozhodnutím vo veci samej,

aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia

nemožno takúto náhradu priznať. Z toho vyplýva, že vyčíslenie je povinné nielen u advokáta,

ale aj u účastníka, ktorý nie je zastúpený advokátom. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných

/nie kalendárnych/ dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník

v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov

konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. To znamená, že trovy právneho

zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu nemôže súd priznať.

Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu mu

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná.

V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 rozhodnutím o priznaní náhrady trov

konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si v odpore proti platobnému rozkazu

ani v žiadnom podaní, ktoré bolo doručené súdu, ani na pojednávaní do rozhodnutia súdu

vo veci samej neuplatnil náhradu trov konania, t. z. že nepodal návrh na náhradu trov konania.

Až po vyhlásení rozsudku vo veci samej žalovaný vyčíslil trovy konania podaním zo dňa

16.10.2009, a to trovy vzniknuté od 06.10.2009 právnym zastúpením Č., s. r. o. za jeden úkon

právnej služby v sume 665,97 Eur. Súd prvého stupňa nesprávne preto rozhodol o trovách

konania žalovaného, keď mu v rozpore s ust. a

priznal trovy právneho zastúpenia a tiež mu nesprávne priznal súdny poplatok za odpor, ktorý

bol súdom vyrubený v rozpore so o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov, v znení platnom do 31. decembra 2008, podľa spoločných

poznámok k položkám 1 a 2 bod 5 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

k uvedenému zákonu.

Súd prvého stupňa tiež v rozpore so zákonom uznesením z 5. októbra 2010 zaviazal

žalovaného na zaplatenie doplatku súdneho poplatku vo výške 3 777,87 Eur.

Odvolací súd taktiež rozhodol v rozpore so zákonom. Napriek tomu, že žalovaný

nepodal odvolanie proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania v neprospech

žalovaného, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovanému trovy konania v sume 4 609,80 Eur. K takejto zmene v prípade dodržania

zákonných ustanovení mohlo dôjsť len v tom prípade, ak by proti výroku o náhrade trov

prvostupňového konania podal odvolanie i žalovaný. Tým, že odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania bez toho, aby skúmal právny základ

uplatneného nároku na náhradu trov konania v časti súdneho poplatku, konal v rozpore so

zákonom.

Dovolací súd je toho názoru, že konajúce súdy pri rozhodovaní o náhrade trov konania

žalovaného tieto trovy konania priznali napriek tomu, že nárok na ich náhradu

pred rozhodnutím súdu neuplatnil a tým, že neskúmali dôsledne rozsah uplatneného nároku

na náhradu trov konania, vec nesprávne právne posúdili.

Súdy oboch stupňov síce použili pre riešene daného prípadu správnu právnu normu

na daný skutkový stav, nesprávne ju však aplikovali.

Z uvedených dôvodov vyplýva, že Generálny prokurátor SR dôvodne podal

mimoriadne dovolanie podľa v spojení s , ,

keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto

ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Preto Najvyšší súd SR podľa ust. a

v spojení s napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie

súdu prvého stupňa vo výrokoch o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. decembra 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová