Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
57b/384744.23c04c.pdf
PDF · 130.66 KB
No categories available
5MObdo/6/2011
Najvyšší súd 5 MObdo 6/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V.K.-R., so sídlom T.Ľ.
proti žalovanému: V., a. s., so sídlom B.M., IČO: X., zast. Č., s. r. o., so sídlom B.K., IČO:
X., o zaplatenie 65 732,19 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
23 Cb 30/2009, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II z 15. októbra 2009, č. k. 23 Cb 30/2009-122 a rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 1. decembra 2010, č. k. 3 Cob 120/2010-157, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava II
z 15. októbra 2009, č. k. 23 Cb 30/2009-122 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 1. decembra 2010, č. k. 3 Cob 120/2010-157 v napadnutej časti vo výrokoch o náhrade trov
konania z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II v rozsahu zrušenia
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 15.10.2009, č. k. 23 Cb 30/2009-122 zamietol
žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 65 732,19 eur (1 980 248 Sk) s prísl.
titulom náhrady škody, vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte. Súd uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 831,93 eur na účet právneho zástupcu
žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy konania žalovaného pozostávali
zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor 165,97 eur a trov právneho zastúpenia
žalovaného 665,97 eur (prevzatie a príprava pri sadzbe 552,69 eur za jeden úkon právnej
služby, DPH 105,01 eur, paušál 6,95 eur + DPH 1,32 eur).
Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 01.12.2010,
č. k. 3 Cob 120/2010-157 rozsudok Okresného súdu Bratislava II v napadnutej časti výroku
o veci samej potvrdil. V časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil výrok
tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 4 609,80 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného. Žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd
vychádzal z toho, že žalovaný vyčíslil trovy konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. a toto
vyčíslenie predložil súdu prvého stupňa dňa 16. októbra 2009. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., pričom konštatoval, že úspešnému žalovanému v konaní
vznikli trovy za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, ten si ich však
nevyčíslil, a preto odvolací súd mu ich v súlade s ust. § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal.
Na základe podnetu žalobcu napadol uvedené rozhodnutia súdu prvého stupňa
i odvolacieho súdu vo výrokoch o náhrade trov konania Generálny prokurátor SR
mimoriadnym dovolaním. Navrhol uvedené rozhodnutia v časti výrokov o náhrade trov
konania zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
Generálny prokurátor poukázal na ust. § 3, 137, 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p.
Podľa spoločných poznámok k položkám 1 a 2, bod 5 Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení platnom do 31. decembra 2008 (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“), poplatok za odpor sa neplatí, ak bol platobný rozkaz vydaný bez návrhu.
Konajúce súdy sa touto právnou úpravou podľa generálneho prokurátora dôsledne neriadili.
Žalobca si uplatnil návrhom zaplatenie náhrady škody voči žalovanému. Návrh na vydanie
platobného rozkazu vo veci žalobca nepodal. Súd prvého stupňa vo veci vydal 19. novembra
2008 platobný rozkaz, č. k. 33 Rob 514/2007-71. Proti tomuto platobnému rozkazu podal
žalovaný odpor dňa 22. decembra 2008. V čase podania odporu bola účinná právna úprava
zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorej sa súdny poplatok za odpor neplatí, ak bol
platobný rozkaz vydaný bez návrhu, ako to bolo v danom prípade. Napriek platnej právnej
úprave súd prvého stupňa vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odpor 165,96
eur. Žalovaný súdny poplatok zaplatil v súdom vyčíslenej výške.
Žalovaného v konaní zastupovala na základe plnej moci jeho zamestnankyňa, ktorá si
nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Odvolanie tejto plnej moci sa v súdnom spise
nenachádza. Napriek tejto skutočnosti je v spise založená ďalšia plná moc, udelená
žalovaným spoločnosti Č. na zastupovanie žalovaného v konaní. Ani splnomocnená
advokátska kancelária si nárok na náhradu trov konania ku dňu rozhodovania súdu prvého
stupňa vo veci samej neuplatnila. Na pojednávaní 15. októbra 2009 súd vyniesol rozsudok,
ktorým návrh žalobcu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania, napriek tomu, že
tieto si žalovaný neuplatnil. Vyčíslenie trov konania podal zástupca žalovaného v zákonom
stanovenej lehote.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.
Súd uznesením zaviazal žalovaného na zaplatenie doplatku súdneho poplatku 3 777,87
eur, ktorý žalovaný zaplatil a vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa vo veci samej potvrdiť a zmeniť výrok v časti trov konania tak, že uloží žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania, navýšené o zaplatený súdny
poplatok za odpor 3 777,87 eur. Krajský súd ako odvolací návrhu žalovaného v celom
rozsahu vyhovel, s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Trovy odvolacieho konania
žalovanému nepriznal.
Uvedené súdne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňom 09.02.2011
a vykonateľnosť 12.02.2011. Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa uznesením
z 2. mája 2011, č. k. 23 Cb 30/2009-173 zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II
z 26. januára 2009, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za odpor vo výške 165,96 eur a zaviazal D. žalovanému nesprávne vyrubený súdny poplatok
vrátiť. Uznesenie súdu prvého stupňa z 5. februára 2010, č. k. 23 Cb 30/2009-131, ktorým bol
súdny poplatok za odpor dovyrubený sumou 3 777,87 eur, ponechal súd v platnosti napriek
tomu, že so zrušeným uznesením súviselo a ani tento doplatok súdneho poplatku dorubený
nemal byť. Za takého skutkového a právneho stavu generálny prokurátor považoval
rozhodnutia súdov o náhrade trov konania za protiprávne a zmätočné.
Generálny prokurátor je toho názoru, že uplatnenie nároku na náhradu trov konania
a vyčíslenie trov konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia sú nesporne
dva rozdielne procesné inštitúty, ktoré nemožno zamieňať a ani vzájomne nahrádzať.
Podmienkou pre rozhodnutie súdu o trovách konania je v súlade s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.
skutočnosť, že účastník konania navrhne, aby mu súd náhradu trov konania priznal a následne
tieto trovy aj vyčísli. Súdy pri rozhodovaní o trovách konania ani dôsledne neskúmali,
či u žalovaného ide o účelne vynaložené trovy konania na uplatňovanie a bránenie práva,
tak ako je to upravené v § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaného totiž od začatia konania zastupovala
jeho zamestnankyňa, ktorá vykonala všetky procesné úkony na bránenie práva žalovaného
proti žalobcovi. Žalovaným splnomocnená advokátska kancelária pre žalovaného žiadny
úkon, ktorý by mohol prispieť k bráneniu práva žalovaného, resp. zlepšiť jeho postavenie
v konaní, neurobila. Plná moc zamestnankyne odporcu nebola odvolaná a takýto dôkaz
sa v spise nenachádza. Konajúce súdy ďalej nevenovali náležitú pozornosť pri ustálení
rozsahu trov konania potrebných na účelné bránenie práva žalovaného. Do trov konania
zahrnuli súdny poplatok za podaný odpor, ktorý vyrubený nemal byť a nemal byť
ani súčasťou trov konania. Súd prvého stupňa bol podľa názoru generálneho prokurátora
povinný v zmysle § 12 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. nesprávne rozhodnutie o poplatkovej
povinnosti zrušiť aj bez návrhu. Ak by boli súdy postupovali v súlade so zákonom,
žalovanému by trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok nevznikli a ich
náhradou by žalobca následne nebol zaťažený.
Tým, že odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania
bez toho, aby skúmal právny základ uplatneného nároku na náhradu trov konania v časti
súdneho poplatku, konal v rozpore so zákonom. Nadobudnutím právoplatnosti súdneho
rozhodnutia, ktoré je vykonateľné a následným zrušením uznesenia, ktorým bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť súdny poplatok 165,96 eur za podaný odpor, vznikol zmätočný stav.
Samotné zrušujúce uznesenie totiž nebude mať vplyv na vymáhanie nároku žalovaným,
keďže tento mu bol priznaný právoplatným rozhodnutím súdu. Tým, že vo veci konajúce súdy
pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalovaného tieto trovy konania priznali napriek tomu,
že nárok na ich náhradu pred rozhodnutím súdu neuplatnil a tým, že neskúmali dôsledne
rozsah uplatneného nároku na náhradu trov konania, vec nesprávne právne posúdili.
Nesprávne právne posúdenie veci v danom prípade je dané tým, že súdy právnu normu síce
správne určenú nesprávne právne posúdili a na daný skutkový stav nesprávne aplikovali.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a za podmienok uvedených v § 243e ods. 1 O. s. p.,
§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. podal na základe podnetu účastníka konania mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor v časti rozsudkov vo výroku o náhrade trov konania, keďže
týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených
záujmov poškodenej osoby nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Súčasne s podaním mimoriadneho dovolania generálny prokurátor navrhol odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovanému prisúdená náhrada trov
konania sa stala splatnou nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.
Žalobca po doručení mimoriadneho dovolania uviedol, že s obsahom podaného
dovolania generálneho prokurátora sa v celom rozsahu stotožňuje, vrátane návrhu na odklad
vykonateľnosti rozsudku, naviac poukázal na tú skutočnosť, že konanie pred Krajským súdom
v Bratislave je postihnuté vadou, v dôsledku čoho bola účastníkovi konania odňatá možnosť
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že argumenty Generálneho prokurátora
SR preukazujúce nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o zaplatení súdneho poplatku
za ním podaný odpor, sú správne. Túto skutočnosť si uvedomil medzičasom aj konajúci
Okresný súd Bratislava II, ktorý svojim uznesením rozhodol o vrátení prvej zaplatenej časti
súdneho poplatku za odpor vo výške 165,96 eur. Keďže však doteraz nebolo rozhodnuté
o vrátení doplatku k súdnemu poplatku za odpor vo výške 3 777,87 Eur, navrhol, aby Okresný
súd Bratislava II postupoval podľa § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov a rozhodol o vrátení doplatku k súdnemu poplatku za odpor
vo výške 3 777,87 eur.
Pokiaľ ide o tvrdenia Generálneho prokurátora SR, poukazujúce na nezákonnosť
prvostupňového súdu o náhrade trov právneho zastúpenia žalovaného, tieto tvrdenia
generálneho prokurátora SR považuje žalovaný za nesprávne. Nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia bol zo strany žalovaného riadne uplatnený, ako aj včas vyčíslený.
K uplatneniu, ale aj k vyčísleniu nároku na náhradu trov konania došlo určite pred dátumom
01.12.2010. Preto podľa názoru žalovaného neexistuje žiaden dôvod na zrušenie súdneho
rozhodnutia, ktorým bola žalovanému prisúdená náhrada trov právneho zastúpenia pred
prvostupňovým súdom. Ak by predsa konajúci súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie
Generálneho prokurátora SR je i v tejto časti opodstatnené a že rozhodnutia oboch konajúcich
súdov o náhrade trov konania treba zrušiť, tak žalovaný navrhuje, aby Okresný súd Bratislava
II v novom konaní o náhrade trov konania znova rozhodol nielen o náhrade trov právneho
zastúpenia pred prvostupňovým súdom, ktoré už mu boli priznané, no zároveň
aj o náhrade trov právneho zastúpenia pred odvolacím súdom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) na základe
mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym prokurátorom (§ 243g O. s. p.)
na podnet účastníka konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O. s. p. a § 243i ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia treba
v napadnutej časti zrušiť.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak;
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Na výskyt procesných vád konania, vymenovaných v § 237 O. s. p. a tiež tzv.
procesných vád konania, majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada
najvyšší súd nielen v konaní o dovolaní (§ 242 ods. 1 O. s. p.), ale aj v konaní o mimoriadnom
dovolaní (viď § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.), bez zreteľa na to, či boli
alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Procesné vady uvedenej
povahy neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a v konaní o tomto opravnom prostriedku
ani nevyšli najavo.
Generálny prokurátor namieta, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky súdov
nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej
vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
Pred posúdením správnosti právnych záverov, na ktorých spočívajú mimoriadnym
dovolaním napadnuté rozhodnutia, treba uviesť nasledovné:
Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca uplatnil návrh na zaplatenie náhrady
škody voči žalovanému vo výške 65 732,19 Eur s prísl. Návrh na vydanie platobného rozkazu
vo veci žalobca nepodal. Súd prvého stupňa vo veci vydal 19. novembra 2008 platobný
rozkaz, č. k. 33 Rob 514/2007-71. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor
dňa 22. decembra 2008, čo vyplýva z č. l. 72 spisu.
V čase podania odporu bola účinná právna úprava zákona o súdnych poplatkoch,
podľa ktorej sa súdny poplatok za odpor neplatí, ak bol platobný rozkaz vydaný bez návrhu,
ako to bolo v danom prípade. Napriek platnej právnej úprave súd prvého stupňa vyzval
žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odpor 165,96 Eur. Žalovaný súdny poplatok
zaplatil v súdom vyčíslenej výške. Žalovaného v konaní najprv zastupovala zamestnankyňa
na základe plnej moci, ktorá si nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Súdu bola
doručená plná moc udelená žalovaným spoločnosti Č., Advokátska kancelária, K.B.. Ani
splnomocnená advokátska kancelária si nárok na náhradu trov konania ku dňu rozhodovania
súdu prvého stupňa vo veci samej neuplatnila. Na pojednávaní 15. októbra 2009 súd prvého
stupňa vyniesol rozsudok, ktorým návrh žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania napriek tomu, že tieto si žalovaný neuplatnil. Vyčíslenie trov konania podal právny
zástupca žalovaného v zákonom stanovenej lehote. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal
odvolanie žalobca. Súd prvého stupňa uznesením z 5. októbra 2010 zaviazal žalovaného na
zaplatenie doplatku súdneho poplatku 3 777,87 Eur, vyrubeného podľa položky č. 2 písm. a/
Sadzobníka súdnych poplatkov, účinného do 31. decembra 2008, napriek tomu, že v tomto
období sa súdny poplatok za odpor od žalovaného vymáhať nemal. Žalovaný vyrubený
doplatok súdneho poplatku zaplatil a vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej potvrdiť a zmeniť výrok v časti trov konania tak, že uloží
žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania, navýšené
o zaplatený súdny poplatok za odpor 3 777,87 Eur.
Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania
zmenil a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 4 609,80 Eur.
Súd prvého stupňa uznesením z 2. mája 2011, č. k. 23 Cb 30/2009-173 zrušil
uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 26. januára 2009, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 165,96 Eur a zaviazal D. nesprávne
vyrubený súdny poplatok vrátiť.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo udelené
pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené,
je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O. s. p.).
Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu
účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili. Voči iným účastníkom konania
sú účinné, len čo im ich oznámil súd (§ 28 ods. 3 O. s. p.).
Podľa ust. § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého
si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú
osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu. To neplatí,
ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov,
trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky,
odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť, najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa spoločných poznámok k položkám 1 a 2, bod 5 Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, v znení platnom do 31. decembra 2008, poplatok za odpor sa neplatí, ak bol
platobný rozkaz vydaný bez návrhu.
Súd rozhoduje o náhrade trov konania na návrh. Pre účastníka, ktorý sa o svoje
procesné práva má starať vo vlastnom záujme, podanie návrhu a vyčíslenie trov nemôže
znamenať výraznejšiu záťaž. Aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo
v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa
len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby
sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť spravidla pred rozhodnutím vo veci samej,
aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia
nemožno takúto náhradu priznať. Z toho vyplýva, že vyčíslenie je povinné nielen u advokáta,
ale aj u účastníka, ktorý nie je zastúpený advokátom. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných
/nie kalendárnych/ dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník
v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov
konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. To znamená, že trovy právneho
zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu nemôže súd priznať.
Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu mu
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná.
V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 rozhodnutím o priznaní náhrady trov
konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si v odpore proti platobnému rozkazu
ani v žiadnom podaní, ktoré bolo doručené súdu, ani na pojednávaní do rozhodnutia súdu
vo veci samej neuplatnil náhradu trov konania, t. z. že nepodal návrh na náhradu trov konania.
Až po vyhlásení rozsudku vo veci samej žalovaný vyčíslil trovy konania podaním zo dňa
16.10.2009, a to trovy vzniknuté od 06.10.2009 právnym zastúpením Č., s. r. o. za jeden úkon
právnej služby v sume 665,97 Eur. Súd prvého stupňa nesprávne preto rozhodol o trovách
konania žalovaného, keď mu v rozpore s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.
priznal trovy právneho zastúpenia a tiež mu nesprávne priznal súdny poplatok za odpor, ktorý
bol súdom vyrubený v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov, v znení platnom do 31. decembra 2008, podľa spoločných
poznámok k položkám 1 a 2 bod 5 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
k uvedenému zákonu.
Súd prvého stupňa tiež v rozpore so zákonom uznesením z 5. októbra 2010 zaviazal
žalovaného na zaplatenie doplatku súdneho poplatku vo výške 3 777,87 Eur.
Odvolací súd taktiež rozhodol v rozpore so zákonom. Napriek tomu, že žalovaný
nepodal odvolanie proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania v neprospech
žalovaného, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania v sume 4 609,80 Eur. K takejto zmene v prípade dodržania
zákonných ustanovení mohlo dôjsť len v tom prípade, ak by proti výroku o náhrade trov
prvostupňového konania podal odvolanie i žalovaný. Tým, že odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania bez toho, aby skúmal právny základ
uplatneného nároku na náhradu trov konania v časti súdneho poplatku, konal v rozpore so
zákonom.
Dovolací súd je toho názoru, že konajúce súdy pri rozhodovaní o náhrade trov konania
žalovaného tieto trovy konania priznali napriek tomu, že nárok na ich náhradu
pred rozhodnutím súdu neuplatnil a tým, že neskúmali dôsledne rozsah uplatneného nároku
na náhradu trov konania, vec nesprávne právne posúdili.
Súdy oboch stupňov síce použili pre riešene daného prípadu správnu právnu normu
na daný skutkový stav, nesprávne ju však aplikovali.
Z uvedených dôvodov vyplýva, že Generálny prokurátor SR dôvodne podal
mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/, b/ O. s. p.,
keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto
ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Preto Najvyšší súd SR podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. a § 243b ods. 3 O. s. p.
v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie
súdu prvého stupňa vo výrokoch o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. decembra 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová