Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
464/381634.3b368e.pdf
PDF · 96.18 KB
No categories available
7Sžso/22/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/22/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky H. W. nar. X., bytom
v P. ul. č. X., proti odporcovi Mesto Prešov, Hlavná ul. č. 73, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu z 8. júna 2011 číslo X., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 3. decembra 2010, č.k. 2Sp/17/2010-15, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 3. decembra 2011, sp. zn. 2Sp/17/2010- 15 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 3. decembra 2011, sp. zn. 2Sp/17/2010-15, podľa
§ 250j ods. 1 OSP potvrdil rozhodnutie odporcu z 8. júna 2011 číslo X., o uznaní
navrhovateľky za osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov podľa § 12
ods. 1 písm. c) č. 1 a § 35 zákona č. 448/2008 Z.z. sociálnych službách a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“).
Súd prvého stupňa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu pri vydaní
rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy OSP dospel k záveru, že
odporca rozhodol po dostatočne vykonanom dokazovaní a riadne zistil skutočný stav veci.
Vychádzal z názoru, že posúdenie stupňa odkázanosti na základe žiadosti navrhovateľky bolo
v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnych službách.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak,
že navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto jej náhrada trov nepatrí a úspešný odporca
nemá právo na ich náhradu.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie. Nesúhlasila
s posúdením odkázanosti na inú fyzickú osobu V. stupňa vzhľadom na zistené bodové
ohodnotenie, lebo podľa Prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách ohodnotenie zdravotného
stavu štyridsiatimi piatimi bodmi zodpovedá zaradenie do IV. stupňa odkázanosti. Žiadala
preto o opätovné preskúmanie stupňa odkázanosti podľa Prílohy č. 3 cit. zákona.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že podkladom pre rozhodnutie o žiadosti navrhovateľky
pre posúdenie odkázanosti na sociálnu službu zo 7. mája 2010 boli posudok o odkázanosti na
sociálnu službu, lekársky posudok a sociálny posudok, ktoré bez nejasnosti a vnútorných
rozporov objektívne posúdili skutočný stav veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba vyhovieť.
Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnych službách, v zariadení pre seniorov sa
poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na
pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3
Podľa prílohy č. 3, bodu B. (Zaradenie do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na
pomoc inej fyzickej osoby na základe dosiahnutých bodov a určenie rozsahu odkázanosti)
počet dosiahnutých bodov - 45 je zaradených do IV. stupňa odkázanosti, s priemerom rozsahu
odkázanosti 6-8 hodín za jeden deň a 180 - 240 hodín za mesiac.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka požiadala odporcu 7. mája 2010 o poskytnutie
pobytovej služby v zariadení pre seniorov. Odporca podľa § 80 písm. d/ zákona o sociálnych
službách 8. júna 2010 zadovážil posudok o odkázanosti na sociálnu službu. Na základe
lekárskeho posudku zo 14. mája 2010 a sociálneho posudku zo 7. júna 2010 bola
navrhovateľka uznaná za osobu odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby s tým, že stupeň jej
odkázanosti na pomoc fyzickej osoby je V.
Posudzovanie odkázanosti navrhovateľky na pomoc inej fyzickej osoby pri
jednotlivých činnostiach bolo 6. apríla 2010 vykonané podľa prílohy č. 3 bod A/ (Spôsob
posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých
činnostiach) a navrhovateľka podľa jeho záverov dosiahla 45 bodov.
V posudku o odkázanosti na sociálnu službu z 8. júna 2010 došlo však zo strany
správneho orgánu alebo k počítacej chybe, alebo posudok obsahuje rozpory medzi zaradením
do stupňa odkázanosti a podkladmi, ktoré boli pre toto zaradenie rozhodujúce. Údaje, ktoré
boli uvedené v zázname zodpovedajú zaradeniu navrhovateľky do IV. skupiny odkázanosti.
Namiesto zaradenia do IV. stupňa odkázanosti v zmysle prílohy č. 3 bodu B zákona
o sociálnych službách v sociálnom posudku však správny orgán nesprávne zaradil
navrhovateľku do V. stupňa odkázanosti, ktorému zodpovedá dosiahnutie 25 - 44 bodov. Túto
chybu v zaradení ponechal bez povšimnutia aj súd prvého stupňa, hoci správne zaradenie
navrhovateľky do stupňa odkázanosti mohlo mať vplyv na vyhodnotenie skutočností,
rozhodujúcich pre jej prijatie do zariadenia pre seniorov. Námietka navrhovateľky
o nedostatočnom zistení skutkového stavu je preto dôvodná.
Nesprávny údaj o V. stupni odkázanosti navrhovateľky mal za následok, že
z rozhodnutia odporcu nemožno zistiť, či tento nesprávny údaj nemal vplyv na vecnú
správnosť jeho rozhodnutia a či chybné zaradenie navrhovateľky do V. stupňa odkázanosti na
pomoc inej osoby nespôsobilo, že nebola prijatá do zariadenia pre seniorov.
Z toho dôvodu odvolací súd pokladá nesprávne zistenie stupňa odkázanosti
navrhovateľky na cudziu pomoc za takú chybu, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie
odporcu o poskytnutí sociálnej služby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s právny názorom Krajského súdu
v Prešove, že rozhodnutie odporcu, ktorým uznáva navrhovateľku za osobu odkázanú na
sociálnu službu v zariadení pre seniorov je zákonné, pretože z neho nemožno zistiť,
či nesprávne označenie stupňa odkázanosti navrhovateľky na pomoc inej osoby mohlo
ovplyvniť záver o jej zaradení do zariadenia pre seniorov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil preto vecnú nesprávnosť odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, preto podľa § 220 OSP napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že úlohou súdu
prvého stupňa bude znova vecnú správnosť rozhodnutia odporcu znova posúdiť
s prihliadnutím na obsah vykonaného dokazovania správneho orgánu nie je potrebné
dokazovanie o odkázanosti navrhovateľky na sociálnu službu doplniť vykonaním nového
šetrenia.
Súd prvého stupňa súčasne s rozhodnutím vo veci samej rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2011 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová