Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/1/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľky A. K., bývajúcej v H.H., zastúpenej JUDr. E. Š., advokátom

so sídlom v B., proti odporkyniam 1/ J. K., bývajúcej v H.H., 2/ A. Ž., bývajúcej v H.H.,

o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vedenej na Okresnom súde Senica

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Okresného súdu Senica z 28. apríla 2008 č.k. -77

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 18. februára 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Odporkyniam 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica rozsudkom z 28. apríla 2008 č.k. -77 zamietol návrh,

ktorým sa navrhovateľka domáhala proti odporkyniam 1/ a 2/ určenia, že právnym titulom

vydržania nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je jej právo

doživotne bývať v rodinnom dome č. X. v H., ktorý je postavený na parcele č. X. o výmere

2

X. mv katastrálnom území H. a v katastri nehnuteľností je zapísaný na liste vlastníctva č. X.

2

(ďalej len „nehnuteľnosť“) a ďalej určenia, že odporkyne 1/ a 2/ sú povinné strpieť výkon

tohto práva. Navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov konania 7 738 Sk,

odporkyni 2/ náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v dedičskom

konaní po poručiteľovi J. K. (manželovi navrhovateľky) J. K. (syn navrhovateľky) prevzal na

seba dedičskou dohodou iba osobný záväzok poskytnúť navrhovateľke „právo doživotného

bezplatného spolubývania v zdedenej nehnuteľnosti“. Vzhľadom na to smrťou J. K. tento

osobný záväzok zanikol a neprešiel na jeho dedičku (odporkyňu 1/). Opodstatnenosť tvrdenia

navrhovateľky, že titulom vydržania nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu,

obsahom ktorého je jej doživotné oprávnenie bezplatne bývať v nehnuteľnosti, nebola

v konaní preukázaná. Súd prvého stupňa pripomenul, že ani ďalšia spoluvlastníčka

nehnuteľnosti (odporkyňa 2/) s navrhovateľkou nikdy neuzavrela žiadnu zmluvu o zriadení

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ani sa nezaviazala umožňovať jej

v nehnuteľnosti doživotné bezplatné bývanie. Navrhovateľka nemohla byť dobromyseľnou

držiteľkou predmetného práva, lebo minimálne od 21. mája 1980, kedy nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie štátneho notárstva o vyporiadaní dedičstva po jej nebohom

manželovi J. K. vedela, že v nehnuteľnosti býva len na základe osobného záväzku svojho

syna J. K.. So zreteľom na to musela vedieť, že jeho smrťou (2. októbra 2004) tento jeho

osobný záväzok zanikol a neprešiel na iné osoby. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. februára 2009 sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov

odvolacieho konania 65,38 €, odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v dedičskom konaní po

nebohom J. K. dedič J. K. prevzal na seba dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva iba

osobný záväzok poskytnúť navrhovateľke v zdedenom dome právo doživotného

spolubývania, a že tento osobný záväzok neprešiel na odporkyňu 1/, i keď zdedila

spoluvlastnícky podiel svojho nebohého manžela J. K.. Z obsahu tejto dedičskej dohody

nevyplýva vecnoprávny charakter dojednanej povinnosti dediča J. K., teda ním prevzatá

povinnosť nemá povahu vecného bremena a neprechádza na ďalších nadobúdateľov

nehnuteľnosti. Tento záväzok nemožno prekvalifikovať na právo vecného bremena, a to ani

pri nerušenom užívaní nehnuteľnosti navrhovateľkou po dobu, po ktorú sa inak nadobúda

3

právo vydržaním, resp. ani pri tolerovaní jej užívania odporkyňami 1/ a 2/ po túto dobu.

Navrhovateľka nemohla byť v žiadnom prípade dobromyseľná, lebo bola účastníčkou

dedičského konania a o obsahu dedičskej dohody a podstate záväzku jej spoludediča vedela.

V konaní nebolo preukázané uzavretie ani inej dohody medzi ňou a jej nebohým synom J. K.,

prípadne medzi ňou a odporkyňami, z ktorej by bolo možné usudzovať, že navrhovateľka je

dobromyseľná v tom, že jej patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Odvolací súd

v tejto súvislosti poukázal aj na R 12/1988, podľa ktorého, keď vecné bremeno zaťažuje celú

nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, vyžaduje sa, aby všetci spoluvlastníci

boli účastníkmi zmluvy, nestačí iba ich súhlas. Zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom je

nakladanie s nehnuteľnosťou a každý zo spoluvlastníkov môže s ňou disponovať len

v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu a nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov aj

ostatných spoluvlastníkov. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil súd podľa

v spojení s

Na základe podnetu navrhovateľky napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním uvedené rozsudky súdov oboch

nižších stupňov. Uviedol, že navrhovateľka užívala nehnuteľnosť spolu s manželom od roku

1974 v celosti, odporkyňa 2/ nehnuteľnosť nikdy neužívala, ich užívania sa nedomáhala,

na opravy a údržbu neprispievala a voči spoluvlastníkovi nehnuteľnosti (manželovi

navrhovateľky) a jeho manželke (navrhovateľke) nikdy neuplatnila žiadne nároky na náhradu

za užívanie celej nehnuteľnosti. Z toho generálny prokurátor vyvodil, že medzi

spoluvlastníkmi došlo konkludentne k dohode o užívaní celej veci; užívateľom nehnuteľnosti

sa tak stal od roku 1976 spoluvlastník J. K.. Navrhovateľka ako jeho manželka vykonávala

právo spolubývania a užívania nehnuteľnosti právom odvodeným z manželského vzťahu;

predmetnú nehnuteľnosť užívala dobromyseľne najmenej od roku 1974. Odporkyňa 1/ aj po

smrti svojho manžela J. K. (syna navrhovateľky) jej právo doživotného bývania akceptovala.

Vyhlásenie J. K. v konaní o dedičstve po J. K. vedenom Štátnym notárstvom v Senici nad

Myjavou pod sp. zn. D 875/79 nie je možné hodnotiť ako právny úkon smerujúci k vzniku

právneho vzťahu, z ktorého by navrhovateľke vzniklo právo užívania nehnuteľnosti, pretože

v tom čase toto právo navrhovateľka už mala a vykonávala. Toto vyhlásenie preberajúceho

dediča malo charakter jednostranného právneho úkonu, ktorého obsahom bola akceptácia

navrhovateľkou vykonávaného, neprerušeného práva bývania a užívania uvedenej

4

nehnuteľnosti. Generálny prokurátor nesúhlasil so záverom súdov, že v konaní nebol

naplnený jeden z predpokladov vydržania, a to dobromyseľnosť navrhovateľky. Vzhľadom na

predmet konania, ktorým je návrh na určenie, že navrhovateľka vydržaním nadobudla právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, bolo úlohou súdov skúmať existenciu zákonom

stanovených podmienok vzniku takéhoto práva, t.j. oprávnenosť držby práva,

dobromyseľnosť držiteľa a dĺžku nepretržitej držby práva. Súd prvého stupňa v konaní

nevykonal relevantné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu s ohľadom na uvedené

zákonné podmienky vydržania práva a uspokojil sa len s krátkym výsluchom navrhovateľky,

bez vzťahu k zisteniu zákonných podmienok vydržania. Svoje rozhodnutie odôvodnil len

právnym posúdením prechodu záväzku z poručiteľa na navrhovateľku, čo z hľadiska

zákonných podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je právne

irelevantné. Súd prvého stupňa nevykonaním relevantného dokazovania smerujúceho

k zisteniu objektívneho skutkového stavu zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne právne posúdenie a rozhodnutie veci. Odvolací súd pochybil, ak rozhodnutie súdu

prvého stupňa, napriek tomu, že bolo zaťažené vadou konania, potvrdil. Z uvedených

dôvodov žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu spolu s rozsudkom krajského súdu zrušiť

a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s mimoriadnym dovolaním

generálneho prokurátora a navrhla dovolaniu vyhovieť.

Odporkyňa 1/ žiadala mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Navrhovateľka síce užívala predmetnú nehnuteľnosť spolu s manželom už od roku 1974, ale

toto právo mala odvodené ako manželka vlastníka nehnuteľnosti; nemohla teda v tomto čase

právo užívať nehnuteľnosť vydržať. Po smrti jej manžela J. K. predmetné nehnuteľnosti

nadobudol v podiele ¾ manžel odporkyne 1/ (t.j. syn navrhovateľky J. K.), ktorý na seba

prevzal v dohode dedičov osobný záväzok, oprávňujúci navrhovateľku v nehnuteľnosti

doživotne bývať a spoluužívať ju. Tento osobný záväzok po jeho smrti na odporkyňu 1/

neprešiel. S odporkyňou 2/ sa navrhovateľka nikdy nedohodla o spôsobe užívania a teda

navrhovateľka ani nemohla vydržať prednú časť domu, tak ako to žiada v návrhu. Odporkyňa

1/ nesúhlasila s názorom generálneho prokurátora, že by právo zodpovedajúce vecnému

5

bremenu navrhovateľka vydržala, keďže navrhovateľka nemohla byť so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľná.

Odporkyňa 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že k predmetnej nehnuteľnosti

nebolo zriadené vecné bremeno. Voči navrhovateľke nemá žiadne záväzky a nie je povinná

jej poskytovať ubytovanie vo svojej nehnuteľnosti. Dovolanie žiadala ako nedôvodné

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 2 v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského

súdu v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní

označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáhala určenia, že vydržaním nadobudla

právo zodpovedajúceho vecnému bremenu, obsahom ktorého je jej oprávnenie doživotne

bývať v nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť, ktorej sa ňou tvrdené právo malo týkať, bola

predmetom dedenia v konaní o dedičstve po nebohom J. K. (manželovi navrhovateľky)

vedenom na Štátnom notárstve v Senici pod sp. zn. D 875/79. Rozhodnutím o dedičstve

z 29. júna 1979 (právoplatným dňom 21. mája 1980) bola schválená dohoda o vyporiadaní

6

dedičstva, v zmysle ktorej dedič J. K. (syn poručiteľa a navrhovateľky) nadobudol podiel ¾

nehnuteľností s tým, že svojim sestrám vyplatí po 1/3 nadobudnutého podielu nehnuteľnosti.

Zároveň sa J. K. zaviazal poskytnúť manželke poručiteľa (t.j. navrhovateľke) „právo

doživotného bezplatného spolubývania v zdedenom dome“. Navrhovateľka užívala tento dom

so synom J. K., ktorý sa v roku 1982 oženil s odporkyňou 1/ a po dvoch rokoch sa aj s deťmi

z domu odsťahovali do družstevnej bytovky v H. pre nezhody s navrhovateľkou. J. K. zomrel

2. októbra 2004 a jeho dedičkou sa stala jeho manželka (odporkyňa 1/). Spoluvlastníčkou

podielu ¼ nehnuteľností je naďalej aj odporkyňa 2/, ktorá tento podiel nadobudla dedením

po svojom otcovi v roku 1974.

Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak,

že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným

bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe

( a nasl. ). Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu

možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 Občianskeho

zákonníka tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám

je potrebný vklad do katastra nehnuteľností ( ).

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov,

ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia

o plynutí premlčacej doby ( ).

považuje vydržanie ( ) za jeden

zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom

osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu,

vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo

bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde

o právo len domnelé.

7

Predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú totožné

s predpokladmi nevyhnutými pre vydržanie vlastníckeho práva. Ako je predpokladom dobrej

viery u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak

predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

je presvedčenie, že mu patrí právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí

byť podložené konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k nemu oprávňujú. Oprávnený držiteľ

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“

v dobrej viere, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu

vzniku vecného bremena, teda, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva, mu patrí, lebo riadne

vzniklo alebo na neho riadne prešlo.

Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t.j.

podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal

a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo

a že mu patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil

so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto

právo patrí. Nejde preto o držbu dobromyseľnú, pokiaľ držiteľ vedel od počiatku

o skutočnostiach objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii)

spôsobilých vyvolať pochybnosti o tom, že mu toto právo patrí.

Z ustanovenia veta prvá vyplýva, že

nevyhnutnou podmienkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je

(medziiným) existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt so zreteľom na všetky

okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len

domnelého) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na

druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za takýto právny

dôvod (titul) nemožno považovať dohodu dedičov, ktorá bola uzavretá v konaní o dedičstve

po poručiteľovi J. K.. Jej súčasťou bol iba osobný záväzok dediča J. K. poskytnúť

navrhovateľke „právo bezplatného doživotného užívania a spolubývania v zdedenej

8

nehnuteľnosti“. Obsah spisu svedčí o tom, že navrhovateľka jednoznačne vedela o obsahu

a právnej povahe uvedeného záväzku jej syna. Nemohla byť preto „so zreteľom na všetky

okolnosti“ v dobrej viere, že je držiteľkou práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Zo spisu nevyplýva, že by táto dedičská dohoda alebo nejaká iná právna skutočnosť

opodstatňovali ňou v konaní tvrdené vnútorné presvedčenie, že v právnom vzťahu,

o existencii ktorého sa (údajne) domnievala, je ona oprávnenou z vecného bremena

a (spolu)vlastníčky nehnuteľnosti sú povinnými trpieť výkon tohto jej oprávnenia. Na tom nič

nemení, že nehnuteľnosť užívala po dobu, ktorá je stanovená pre vydržanie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za správny názor súdov nižších stupňov,

že uvedený záväzok je svojím charakterom osobným záväzkom obligačnej povahy a nie

vecnoprávnej povahy spojenej s vlastníctvom nehnuteľnosti. Záväzok takejto (len osobnej)

povahy smrťou J. K. v roku 2004 nevyhnutne zanikol a na právnu nástupkyňu menovaného

(odporkyňu 1/) nemohol prejsť. Tento záväzok nestratil svoju pôvodnú obligačnú povahu

a nezmenil sa na vecné bremeno ani v zmysle a

v znení platnom od 1. apríla 1983 Zb. (t.j. od účinnosti ).

Pre úplnosť treba dodať, že v čase uzavretia dedičskej dohody (1979), súčasťou ktorej

bol uvedený osobný záväzok dediča J. K., vôbec neupravoval možnosť

vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vzhľadom na to ani v tom čase

nemohla byť uzavretá dohoda o zriadení vecného bremena.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nesúhlasí s mimoriadnym dovolaním, pokiaľ

sa v ňom namieta nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností. Súdy oboch

stupňov správne posudzovali v danej veci splnenie podmienok vydržania práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Súd prvého stupňa podrobne vypočul účastníkov

konania, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, najmä rozhodnutím Štátneho notárstva

v Senici z 29. júna 1979 č.k. D 875/79, na podklade ktorého posúdil, či toto rozhodnutie

mohlo byť „so zreteľom na všetky skutočnosti“ navrhovateľkou považované za dôvod (titul)

9

jej oprávnenej držby. Tieto dôkazy boli postačujúce pre obstaranie rozhodujúcich skutkových

zistení a aj pre ich správne právne posúdenie.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v konaní na súdoch

nižších stupňov nedošlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ) a že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky nespočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Vzhľadom na to, že nie

je daný dôvod mimoriadneho dovolania uplatnený generálnym prokurátorom a neboli zistené

ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie ako neopodstatnené zamietol ( a ).

Generálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená

povinnosť nahradiť trovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní

o mimoriadnom dovolaní má ten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď

a ). V danom prípade dala podnet na mimoriadne dovolanie

navrhovateľka. Odporkyne 1/ a 2/ vo vyjadreniach k mimoriadnemu dovolaniu nepodali návrh

na priznanie náhrady trov konania o mimoriadnom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej

republiky vzhľadom na to odporkyniam 1/ a 2/ náhradu trov konania o mimoriadnom

dovolaní nepriznal ( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková