Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/12/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného D., s.r.o., so sídlom

v D., IČO: X., proti povinnému A., spol. s r.o., so sídlom v S., IČO: X., zastúpenému

advokátskou kanceláriou A., s.r.o., so sídlom v N., o vymoženie 11 224,30 e ur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta z 31. júla 2009 č.k. -70, EX 147/2009 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Galanta z 31. júla 2009 č. k. -70,

EX 147/2009 v časti zamietnutia námietok povinného proti exekúcii týkajúcej sa započítania

vzájomných pohľadávok v sume 1645,55 eur a v sume 938,16 eur z r u š u j e a vec mu

v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnený podal dňa 26. januára 2009 u súdneho exekútora JUDr. Ing. J. Š.,

so sídlom Exekútorského úradu v N., návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 11

224,30 eur a trov exekúcie. V návrhu uviedol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu

Dunajská Streda z 31.októbra 2008 č. k. -185 bola povinnému uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 11 224,20 eur (338 140,20 Sk).

Po udelení poverenia exekútor doručil povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie.

Povinný podal proti exekúcii námietky, v ktorých uviedol, že listom z 28. januára 2009

si započítal peňažnú pohľadávku oprávneného v sume 11224,30 eur voči svojej pohľadávke

vo výške 3496,55 eur, pozostávajúcej zo sumy 1645,55 eur ako náhrady trov konania,

na zaplatenie ktorej bol v zmysle vyššie uvedeného rozsudku zaviazaný oprávnený, zo sumy

938,16 eur ako zaplateného nájomného na základe faktúry č. 240024 z 31. marca 2004 a zo

2

sumy 912,83 eur ako kúpnej ceny dvoj stĺpikového zdviháka TopStroj 0491 a to v časti

vzájomného krytia a zvyšnú časť pohľadávky v sume 7727,75 eur oprávnenému 26. februára

2009 zaplatil.

Okresný súd Galanta uznesením z 31. júla 2009 č.k. -70, EX 147/2009

námietky povinného proti exekúcii zamietol. Zamietnutie námietok odôvodnil vo vzťahu

k povinným uplatnenému započítaniu sumy 1 645,55 e ur (49 574,-- Sk) ako priznanej

mu náhrady trov konania tým, že nakoľko trovy právneho zastúpenia bol oprávnený povinný

uhradiť k rukám právneho zástupcu povinného Mgr. M. K., oprávneným z exekučného titulu

v časti náhrady trov konania je právny zástupca povinného Mgr. M. K. a nie spoločnosť

povinného A., spol. s r.o. Dospel preto k záveru, že v danom prípade nejde o vzájomné

započítateľné pohľadávky medzi účastníkmi exekučného konania, z ktorého dôvodu

považoval námietky povinného v tejto časti za nedôvodné. Rovnako neprihliadol ani na zánik

vymáhanej pohľadávky v sume 938,16 eur (28 263,-- Sk) titulom započítania faktúry za

nájomné č. 240024 z 31. marca 2004. Podľa predloženej Dohody o zápočte pohľadávok a

záväzkov uzatvorenej medzi účastníkmi 30. júna 2004, ktorej platnosť nikto nespochybnil,

bola totiž už táto pohľadávka predmetom započítania vzájomných pohľadávok účastníkov

exekučného konania ku dňu 30. júna 2004, kedy titulom vzájomnej dohody o započítaní aj

zanikla. V časti namietaného zániku vymáhanej pohľadávky v rozsahu 912,83 Eur

(27 500,-- Sk) uviedol, že nebolo možné pohľadávky započítať, lebo išlo o plnenia rôzneho

druhu - peňažná pohľadávka (kúpna cena vyjadrená v peniazoch) proti pohľadávke

nepeňažnej (vydanie hnuteľnej veci). Aj tieto ďalšie námietky povinného považoval preto za

podané neopodstatnene.

Na základe podnetu povinného podal proti označenému uzneseniu okresného súdu

(proti ktorému inak odvolanie nebolo prípustné) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky. Uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď

neprihliadol na námietky povinného týkajúce sa započítania jeho pohľadávky v sume

1645,55 eur z titulu náhrady trov konania a sumy 938,16 eur zaplateného nájomného, voči

vymáhanej pohľadávke oprávneného. Vo vzťahu k prvej námietke sa nestotožnil s právnym

názorom exekučného súdu, že uvedené pohľadávky nemožno považovať za spôsobilé

na započítanie. Uviedol, že nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči

účastníkovi konania, a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom. Nikdy teda nie je možné

priznať nárok na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Na tejto

3

skutočnosti nemení nič ani ustanovenie ods. l , ktoré určuje len miesto platenia

trov priznaných účastníkovi konania. Zástupca účastníka (advokát) sám vo vlastnom mene nie

je oprávnený podať návrh na exekúciu, ak povinný priznané trovy nezaplatí dobrovoľne.

Na podanie takéhoto návrhu je oprávnený iba účastník, ktorému bola rozhodnutím súdu

náhrada trov konania priznaná. Exekučný súd dospel preto k nesprávnemu záveru, podľa

ktorého v časti o vymoženie sumy 1645,55 eur nemohlo dôjsť k zániku vymáhanej

pohľadávky oprávneného započítaním. Vo vzťahu k námietke povinného týkajúcej sa

započítania sumy 938,16 eur uviedol, že exekučný súd opomenul prihliadnuť na to, že

absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo 14. marca 2003 o prevode vlastníckeho práva

k servisným zariadeniam a technike v celkovej kúpnej cene 11 224,20 eur (338 140,20 Sk),

ktorú vyslovil Okresný súd v Dunajskej Strede v exekučnom titule, spôsobila absolútnu

neplatnosť aj súvisiacej nájomnej zmluvy z 1. januára 2004. Oprávnený (ako kupujúci)

v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo

k predmetu kúpy od povinného (ako predávajúceho), a preto nemohol následne predmet kúpy

ako prenajímateľ (t.j. vlastník), prenajímať povinnému (ako nájomcovi). Tým, že si

oprávnený započítal svoju pohľadávku z titulu nájomného voči pohľadávkam povinného

(t.j. započítaním znížil vzájomnú pohľadávku povinného, resp. znížil svoj záväzok voči

povinnému o sumu nájomného, na ktorú nemal nárok), bezdôvodne sa obohatil. Oprávnenie

požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia získaného aj plnením z neplatnej

nájomnej zmluvy vzniklo zmluvným stranám nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu,

ktorým bola vyslovená absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy (1. decembra 2008). To znamená,

že povinnosť zmluvných strán vydať si predmet bezdôvodného obohatenia z neplatnej

nájomnej zmluvy sa vzťahuje aj na započítanú sumu nájomného vo výške 938,16 eur,

na ktorú oprávnený (prenajímateľ) nemal žiaden právny nárok. Exekučný súd dospel preto

k nesprávnemu právnemu názoru, podľa ktorého bola už táto pohľadávka predmetom

započítania vzájomných pohľadávok účastníkov exekučného konania ku dňu 30. júna 2004,

kedy titulom vzájomnej dohody o započítaní aj zanikla. Keďže uvedeným súdnym

rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov

podávateľa podnetu, ako účastníka konania, nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že súhlasí, aby čiastka

1645,55 eur bola odpočítaná z vymáhanej sumy. Nesúhlasí však s odpočítaním sumy

4

938,16 eur a za neserióznu považoval ponuku povinného na odpredaj zdvíhacieho zariadenia

za sumu 912,83 eur.

Povinný sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu povinného ( a ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je opodstatnené.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) povinný môže

vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,

ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu

iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo

povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia

byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinný má právo po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie podať na súd v stanovenej lehote námietky proti exekúcii,

v ktorých môže okrem iného uvádzať aj to, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného

nároku. Zánik judikovaného práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek

iným spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Povinný teda môže namietať, že zánik

vymáhaného nároku nastal započítaním jeho vzájomnej pohľadávky s vymáhanou.

Podľa (ďalej len ) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné

pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne

kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik

nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

5

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde (§ 358

).

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právnym dôsledkom

započítania je, že ak sa vzájomné pohľadávky rovnakého druhu stretnú, okamihom stretu

zaniknú. Stane sa tak dohodou o započítaní alebo jednostranným úkonom. Pre započítanie

jednostranným právnym úkonom však musia byť splnené všetky predpoklady pre započítanie

(pohľadávky dlžníka a veriteľa sú vzájomné, musí ísť o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky

musia byť spôsobilé na započítanie, dlžník musí urobiť prejav, ktorým sledoval započítanie

voči veriteľovi).

Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že exekučný súd nesprávne

právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že vymáhanú pohľadávku oprávneného v sume

11224,30 eur a povinným započítanú pohľadávku v sume 1645,55 eur, obe vzniknuté

na základe rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede z 31. októbra 2008 sp. zn.

, nemožno považovať za pohľadávky spôsobilé na započítanie, lebo nejde

o vzájomné pohľadávky medzi účastníkmi exekučného konania. V tejto súvislosti správne

uviedol, že nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania,

a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom a teda, že nikdy nie je možné priznať nárok

na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Ustanovenie § 149 ods. 1

určuje len platobné miesto, ak účastníkovi bola prisúdená náhrada trov konania

a účastníka v konaní zastupoval advokát. Na podanie návrhu na exekúciu je oprávnený iba

účastník, ktorému bola priznaná náhrada trov konania (porovnaj R 33/2005). Z uvedených

skutočností je zrejmé, že trovy konania vo výške 1 645,55 eur (49 574,-- Sk), predstavujúce

hotové výdavky za súdne poplatky a odmenu advokáta za zastupovanie žalobcu v pôvodnom

konaní, prisúdené mu vyššie uvedeným rozsudkom okresného súdu, sú trovami žalobcu

(povinného) a nie trovami jeho právneho zástupcu Mgr. M. K. Exekučný súd považoval preto

v základnom konaní prisúdenú náhradu trov konania v sume 1 645,55 eur (49 574,-- Sk)

nesprávne za trovy advokáta Mgr. M. K. a nie za trovy povinného, v dôsledku čoho dospel k

nesprávnemu záveru, že v danom prípade nejde o pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Vo vzťahu k tej časti rozhodnutia exekučného súdu v ktorej zamietol námietky

povinného týkajúce sa započítania sumy 938,16 eur, generálny prokurátor správne uvádza, že

absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo 14. marca 2003 o prevode vlastníckeho práva

6

k servisným zariadeniam a technike v celkovej kúpnej cene 11 224,20 eur (338 140,20 Sk),

ktorú vyslovil Okresný súd v Dunajskej Strede v exekučnom titule, spôsobila absolútnu

neplatnosť aj súvisiacej nájomnej zmluvy z 1. januára 2004. Keďže absolútna neplatnosť

právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku, oprávnený ako kupujúci,

v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo

k predmetu kúpy od povinného (ako predávajúceho), a preto nemohol následne predmet kúpy

ako prenajímateľ prenajímať povinnému (ako nájomcovi) a požadovať od povinného platenie

nájomného. Ak k tomu došlo, prípadne aj uzavretím dohody o zápočte pohľadávok

a záväzkov, nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu, t.j. 1. decembra 2008, vzniklo

povinnému právo na vrátenie takto poskytnutého plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia

získaného plnením z neplatnej zmluvy. Pokiaľ si teda povinný listom z 28. januára 2009

započítal pohľadávku 938,16 eur zaplateného nájomného voči vymáhanej pohľadávke

oprávneného, ide o pohľadávku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho

v tom, že na základe Dohody o zápočte pohľadávok a záväzkov z 30. júna 2004 došlo

k zníženiu záväzku oprávneného voči povinnému o túto sumu, na ktorú ale oprávnený nemal

žiaden právny nárok. Nejde preto o tú istú pohľadávku, ktorá bola predmetom započítania

vzájomných pohľadávok účastníkov exekučného konania ku dňu 30. júna 2004, ako to

nesprávne ustálil exekučný súd.

Keďže inak sú splnené všetky ďalšie zákonné predpoklady pre vzájomné započítanie

uvedených pohľadávok, generálny prokurátor opodstatnene namietal, že exekučný súd

nesprávne posúdil dôvodnosť námietok povinného proti exekúcii v časti o vymoženie sumy

2583,71 eur (pozostáva zo sumy 1 645,55 eur a sumy 938,16 eur).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej

zamietol námietky povinného týkajúce sa započítania vyššie uvedených súm, zrušil a vec mu

v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s

) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová