Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (37)881/382545.50cca7.pdf
PDF · 114.13 KB
No categories available
6MCdo/12/2010
Najvyšší súd 6 M Cdo 12/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného D., s.r.o., so sídlom
v D., IČO: X., proti povinnému A., spol. s r.o., so sídlom v S., IČO: X., zastúpenému
advokátskou kanceláriou A., s.r.o., so sídlom v N., o vymoženie 11 224,30 e ur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 13 Er 50/2009,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta z 31. júla 2009 č.k. 13 Er 50/2009-70, EX 147/2009 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Galanta z 31. júla 2009 č. k. 13 Er 50/2009-70,
EX 147/2009 v časti zamietnutia námietok povinného proti exekúcii týkajúcej sa započítania
vzájomných pohľadávok v sume 1645,55 eur a v sume 938,16 eur z r u š u j e a vec mu
v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Oprávnený podal dňa 26. januára 2009 u súdneho exekútora JUDr. Ing. J. Š.,
so sídlom Exekútorského úradu v N., návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 11
224,30 eur a trov exekúcie. V návrhu uviedol, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda z 31.októbra 2008 č. k. 11 Cb 120/2005-185 bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 11 224,20 eur (338 140,20 Sk).
Po udelení poverenia exekútor doručil povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie.
Povinný podal proti exekúcii námietky, v ktorých uviedol, že listom z 28. januára 2009
si započítal peňažnú pohľadávku oprávneného v sume 11224,30 eur voči svojej pohľadávke
vo výške 3496,55 eur, pozostávajúcej zo sumy 1645,55 eur ako náhrady trov konania,
na zaplatenie ktorej bol v zmysle vyššie uvedeného rozsudku zaviazaný oprávnený, zo sumy
938,16 eur ako zaplateného nájomného na základe faktúry č. 240024 z 31. marca 2004 a zo
sumy 912,83 eur ako kúpnej ceny dvoj stĺpikového zdviháka TopStroj 0491 a to v časti
vzájomného krytia a zvyšnú časť pohľadávky v sume 7727,75 eur oprávnenému 26. februára
2009 zaplatil.
Okresný súd Galanta uznesením z 31. júla 2009 č.k. 13 Er 50/2009-70, EX 147/2009
námietky povinného proti exekúcii zamietol. Zamietnutie námietok odôvodnil vo vzťahu
k povinným uplatnenému započítaniu sumy 1 645,55 e ur (49 574,-- Sk) ako priznanej
mu náhrady trov konania tým, že nakoľko trovy právneho zastúpenia bol oprávnený povinný
uhradiť k rukám právneho zástupcu povinného Mgr. M. K., oprávneným z exekučného titulu
v časti náhrady trov konania je právny zástupca povinného Mgr. M. K. a nie spoločnosť
povinného A., spol. s r.o. Dospel preto k záveru, že v danom prípade nejde o vzájomné
započítateľné pohľadávky medzi účastníkmi exekučného konania, z ktorého dôvodu
považoval námietky povinného v tejto časti za nedôvodné. Rovnako neprihliadol ani na zánik
vymáhanej pohľadávky v sume 938,16 eur (28 263,-- Sk) titulom započítania faktúry za
nájomné č. 240024 z 31. marca 2004. Podľa predloženej Dohody o zápočte pohľadávok a
záväzkov uzatvorenej medzi účastníkmi 30. júna 2004, ktorej platnosť nikto nespochybnil,
bola totiž už táto pohľadávka predmetom započítania vzájomných pohľadávok účastníkov
exekučného konania ku dňu 30. júna 2004, kedy titulom vzájomnej dohody o započítaní aj
zanikla. V časti namietaného zániku vymáhanej pohľadávky v rozsahu 912,83 Eur
(27 500,-- Sk) uviedol, že nebolo možné pohľadávky započítať, lebo išlo o plnenia rôzneho
druhu - peňažná pohľadávka (kúpna cena vyjadrená v peniazoch) proti pohľadávke
nepeňažnej (vydanie hnuteľnej veci). Aj tieto ďalšie námietky povinného považoval preto za
podané neopodstatnene.
Na základe podnetu povinného podal proti označenému uzneseniu okresného súdu
(proti ktorému inak odvolanie nebolo prípustné) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor
Slovenskej republiky. Uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď
neprihliadol na námietky povinného týkajúce sa započítania jeho pohľadávky v sume
1645,55 eur z titulu náhrady trov konania a sumy 938,16 eur zaplateného nájomného, voči
vymáhanej pohľadávke oprávneného. Vo vzťahu k prvej námietke sa nestotožnil s právnym
názorom exekučného súdu, že uvedené pohľadávky nemožno považovať za spôsobilé
na započítanie. Uviedol, že nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči
účastníkovi konania, a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom. Nikdy teda nie je možné
priznať nárok na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Na tejto
skutočnosti nemení nič ani ustanovenie § 149 ods. l O.s.p., ktoré určuje len miesto platenia
trov priznaných účastníkovi konania. Zástupca účastníka (advokát) sám vo vlastnom mene nie
je oprávnený podať návrh na exekúciu, ak povinný priznané trovy nezaplatí dobrovoľne.
Na podanie takéhoto návrhu je oprávnený iba účastník, ktorému bola rozhodnutím súdu
náhrada trov konania priznaná. Exekučný súd dospel preto k nesprávnemu záveru, podľa
ktorého v časti o vymoženie sumy 1645,55 eur nemohlo dôjsť k zániku vymáhanej
pohľadávky oprávneného započítaním. Vo vzťahu k námietke povinného týkajúcej sa
započítania sumy 938,16 eur uviedol, že exekučný súd opomenul prihliadnuť na to, že
absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo 14. marca 2003 o prevode vlastníckeho práva
k servisným zariadeniam a technike v celkovej kúpnej cene 11 224,20 eur (338 140,20 Sk),
ktorú vyslovil Okresný súd v Dunajskej Strede v exekučnom titule, spôsobila absolútnu
neplatnosť aj súvisiacej nájomnej zmluvy z 1. januára 2004. Oprávnený (ako kupujúci)
v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetu kúpy od povinného (ako predávajúceho), a preto nemohol následne predmet kúpy
ako prenajímateľ (t.j. vlastník), prenajímať povinnému (ako nájomcovi). Tým, že si
oprávnený započítal svoju pohľadávku z titulu nájomného voči pohľadávkam povinného
(t.j. započítaním znížil vzájomnú pohľadávku povinného, resp. znížil svoj záväzok voči
povinnému o sumu nájomného, na ktorú nemal nárok), bezdôvodne sa obohatil. Oprávnenie
požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia získaného aj plnením z neplatnej
nájomnej zmluvy vzniklo zmluvným stranám nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu,
ktorým bola vyslovená absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy (1. decembra 2008). To znamená,
že povinnosť zmluvných strán vydať si predmet bezdôvodného obohatenia z neplatnej
nájomnej zmluvy sa vzťahuje aj na započítanú sumu nájomného vo výške 938,16 eur,
na ktorú oprávnený (prenajímateľ) nemal žiaden právny nárok. Exekučný súd dospel preto
k nesprávnemu právnemu názoru, podľa ktorého bola už táto pohľadávka predmetom
započítania vzájomných pohľadávok účastníkov exekučného konania ku dňu 30. júna 2004,
kedy titulom vzájomnej dohody o započítaní aj zanikla. Keďže uvedeným súdnym
rozhodnutím bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov
podávateľa podnetu, ako účastníka konania, nie je možné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami, navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že súhlasí, aby čiastka
1645,55 eur bola odpočítaná z vymáhanej sumy. Nesúhlasí však s odpočítaním sumy
938,16 eur a za neserióznu považoval ponuku povinného na odpredaj zdvíhacieho zariadenia
za sumu 912,83 eur.
Povinný sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu povinného (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3
O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a dospel k záveru, že mimoriadne
dovolanie je opodstatnené.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č.233/1995 z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu
iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo
povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia
byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinný má právo po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie podať na súd v stanovenej lehote námietky proti exekúcii,
v ktorých môže okrem iného uvádzať aj to, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného
nároku. Zánik judikovaného práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek
iným spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Povinný teda môže namietať, že zánik
vymáhaného nároku nastal započítaním jeho vzájomnej pohľadávky s vymáhanou.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik
nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde (§ 358
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právnym dôsledkom
započítania je, že ak sa vzájomné pohľadávky rovnakého druhu stretnú, okamihom stretu
zaniknú. Stane sa tak dohodou o započítaní alebo jednostranným úkonom. Pre započítanie
jednostranným právnym úkonom však musia byť splnené všetky predpoklady pre započítanie
(pohľadávky dlžníka a veriteľa sú vzájomné, musí ísť o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky
musia byť spôsobilé na započítanie, dlžník musí urobiť prejav, ktorým sledoval započítanie
voči veriteľovi).
Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že exekučný súd nesprávne
právne vec posúdil, keď dospel k záveru, že vymáhanú pohľadávku oprávneného v sume
11224,30 eur a povinným započítanú pohľadávku v sume 1645,55 eur, obe vzniknuté
na základe rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede z 31. októbra 2008 sp. zn.
11 Cb 120/2005, nemožno považovať za pohľadávky spôsobilé na započítanie, lebo nejde
o vzájomné pohľadávky medzi účastníkmi exekučného konania. V tejto súvislosti správne
uviedol, že nárok na náhradu trov konania má len účastník konania voči účastníkovi konania,
a to aj v prípade, že je zastúpený advokátom a teda, že nikdy nie je možné priznať nárok
na náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi účastníka. Ustanovenie § 149 ods. 1
O.s.p. určuje len platobné miesto, ak účastníkovi bola prisúdená náhrada trov konania
a účastníka v konaní zastupoval advokát. Na podanie návrhu na exekúciu je oprávnený iba
účastník, ktorému bola priznaná náhrada trov konania (porovnaj R 33/2005). Z uvedených
skutočností je zrejmé, že trovy konania vo výške 1 645,55 eur (49 574,-- Sk), predstavujúce
hotové výdavky za súdne poplatky a odmenu advokáta za zastupovanie žalobcu v pôvodnom
konaní, prisúdené mu vyššie uvedeným rozsudkom okresného súdu, sú trovami žalobcu
(povinného) a nie trovami jeho právneho zástupcu Mgr. M. K. Exekučný súd považoval preto
v základnom konaní prisúdenú náhradu trov konania v sume 1 645,55 eur (49 574,-- Sk)
nesprávne za trovy advokáta Mgr. M. K. a nie za trovy povinného, v dôsledku čoho dospel k
nesprávnemu záveru, že v danom prípade nejde o pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Vo vzťahu k tej časti rozhodnutia exekučného súdu v ktorej zamietol námietky
povinného týkajúce sa započítania sumy 938,16 eur, generálny prokurátor správne uvádza, že
absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo 14. marca 2003 o prevode vlastníckeho práva
k servisným zariadeniam a technike v celkovej kúpnej cene 11 224,20 eur (338 140,20 Sk),
ktorú vyslovil Okresný súd v Dunajskej Strede v exekučnom titule, spôsobila absolútnu
neplatnosť aj súvisiacej nájomnej zmluvy z 1. januára 2004. Keďže absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku, oprávnený ako kupujúci,
v dôsledku absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
k predmetu kúpy od povinného (ako predávajúceho), a preto nemohol následne predmet kúpy
ako prenajímateľ prenajímať povinnému (ako nájomcovi) a požadovať od povinného platenie
nájomného. Ak k tomu došlo, prípadne aj uzavretím dohody o zápočte pohľadávok
a záväzkov, nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu, t.j. 1. decembra 2008, vzniklo
povinnému právo na vrátenie takto poskytnutého plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia
získaného plnením z neplatnej zmluvy. Pokiaľ si teda povinný listom z 28. januára 2009
započítal pohľadávku 938,16 eur zaplateného nájomného voči vymáhanej pohľadávke
oprávneného, ide o pohľadávku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho
v tom, že na základe Dohody o zápočte pohľadávok a záväzkov z 30. júna 2004 došlo
k zníženiu záväzku oprávneného voči povinnému o túto sumu, na ktorú ale oprávnený nemal
žiaden právny nárok. Nejde preto o tú istú pohľadávku, ktorá bola predmetom započítania
vzájomných pohľadávok účastníkov exekučného konania ku dňu 30. júna 2004, ako to
nesprávne ustálil exekučný súd.
Keďže inak sú splnené všetky ďalšie zákonné predpoklady pre vzájomné započítanie
uvedených pohľadávok, generálny prokurátor opodstatnene namietal, že exekučný súd
nesprávne posúdil dôvodnosť námietok povinného proti exekúcii v časti o vymoženie sumy
2583,71 eur (pozostáva zo sumy 1 645,55 eur a sumy 938,16 eur).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej
zamietol námietky povinného týkajúce sa započítania vyššie uvedených súm, zrušil a vec mu
v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2
O.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová