Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/118/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. T., bývajúceho

v S., proti ţalovanému S., spol. s r.o., so sídlom v S., zastúpenému Mgr. M. Ř., advokátom

v S., o určenie neoprávneného účtovania, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. marca 2011,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Skalica (po tom, čo uznesením z 9. decembra 2009 č.k. -79,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2010, odmietol podanie ţalobcu zo 4. marca 2009

v časti, ktorou sa domáhal vrátenia preplatku na základe opravy vyúčtovania nákladov

spojených s uţívaním bytu) rozsudkom z 11. mája 2010 zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa

(naposledy upraveným návrhom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 22. apríla 2009)

domáhal 1/ určenia, ţe ţalovaný desať rokov neoprávnene účtuje náklady na vykurovanie za

2

78 mdo ktorých patria spoločné priestory, práčovňa, sušiareň, ţehliareň a má správne

2

účtovať za 39 mvýmeru bytu a len vestibul, 2/ určenia, ţe mu ţalovaný neoprávnene účtuje

za odber teplej vody základnú zloţku vo výške 10% priemernej spotreby v dome a 3/ určenia,

ţe ţalovaný neoprávnene fakturoval fakturované čiastky za všetky faktúry, ktoré sú uvedené

v podaní z 29. marca 2010. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, ţe v danom prípade ide o určovaciu ţalobu, v ktorej procesným

predpokladom je existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení a bez jeho

existencie je vylúčené zaoberať sa ţalobou vecne. S poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/

2

preto ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením

ods. 1

Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Trnave rozsudkom z 30. marca

2011 sp. zn. , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti

týkajúcej sa trov konania napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového konania vo výške 248,93 Eur k rukám

advokáta a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku

uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu

prvého stupňa na ktoré v podrobnostiach odkázal. Uviedol, ţe súd prvého stupňa sa

dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými ţalobcom, ktorý v odvolacom

konaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by

bolo potrebné prihliadnuť. V časti týkajúcej sa trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého

zmenil s poukazom na ustanovenie z dôvodu, ţe ţalovaný náhradu trov

konania vyčíslil v lehote stanovenej súdom.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, navrhol zrušiť oba

rozsudky súdov niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu,

ţe v predmetnej veci sa nejednalo o určovaciu ţalobu ale o ţalobu na plnenie a odvolací súd

rozhodol bez nariadenia pojednávania a súd nevykonal dokazovanie ním navrhnutým

spôsobom a to aj ustanovením znalca. Ďalej zopakoval všetky skutočnosti uvádzané v svojich

predchádzajúcich podaniach pred súdmi oboch stupňov.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol, aby dovolací súd jeho

dovolanie odmietol z dôvodu, ţe nie sú splnené zákonné podmienky na podanie dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

3

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ods. ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani

o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie

nie je prípustné ani podľa ustanovenia , z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237

, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosť byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Ţalobca v dovolaní tvrdil (vychádzajúc z obsahu podania – ), ţe

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia tým, ţe odvolací súd konal bez vytýčenia pojednávania

a súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ním navrhnutými dôkazmi.

V zmysle ustanovenia v znení platnom od 15. októbra 2008 odvolací

súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý

z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, teda ak nejde o prípad, kedy je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (rozhodnutie o tejto otázke však patrí v zmysle § 120

ods. 1 výlučne odvolaciemu súdu a nie účastníkovi konania), alebo ak súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý

verejný záujem. Pretoţe odvolanie v predmetnej veci bolo podané 19. mája 2011, t.j. za

účinnosti novely vykonanej ,

a nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z , odvolací súd bol oprávnený

podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania a sám

bol oprávnený posúdiť, či doplní dokazovanie alebo nie.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy nevykonali dokazovanie v rozsahu akom navrhol

(najmä znaleckým dokazovaním), dovolací súd poznamenáva, ţe

ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie

návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vţdy vecou súdu (porovnaj druhú vetu ), nie účastníkov

konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozhodnutí z 26. marca 1992 sp. zn.

(R č. 37/1993) vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),

nezakladá však procesnú vadu v zmysle : „Nevykonanie dôkazov navrhnutých

účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom“.

V rozhodnutí z 27. novembra 1997 sp. zn. Obdo V 56/1998 (R č. 125/1999) uviedol, ţe

„ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal

iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

nie je prípustné, lebo nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať

5

pred súdom a za znemoţnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť

a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“.

Nevykonaním ţalobcom navrhovaného dokazovania nedošlo teda ani k odňatiu jeho

moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto

namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti dovolania (o taký

prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania,

resp. ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

predstavuje dovolací dôvod podľa , t.j. ţe konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou otázkou sa

dovolací súd môţe zaoberať len v prípade ak je dovolanie procesne prípustné.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd

postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne

nepochybil a svojim postupom ţalobcovi neodňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/

Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalobcu spočívajúce zrejme v nesprávnom

právnom posúdení veci, tieto by bolo moţné preskúmať len v tom prípade, ak by dovolanie

bolo prípustné, nakoľko dovolací dôvod v zmysle , ak by aj bol

daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd týmito námietkami

nezaoberal. Dovolací súd len poznamenáva, ţe konanie o časti ţaloby týkajúcej sa poţiadavky

na plnenie, skončilo odmietnutím podania ţalobcu uznesením súdu prvého stupňa

z 9. decembra 2009 č.k. -79, proti ktorému odvolanie podané nebolo, preto

7. januára 2010 nadobudlo právoplatnosť.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení

, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

6

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s a

, keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová