Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d90/382786.3c40d0.pdf
PDF · 163.62 KB
No categories available
4Cdo/118/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 118/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. T., bývajúceho
v S., proti ţalovanému S., spol. s r.o., so sídlom v S., zastúpenému Mgr. M. Ř., advokátom
v S., o určenie neoprávneného účtovania, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn.
1 C 45/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. marca 2011,
sp. zn. 10 Co 224/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Skalica (po tom, čo uznesením z 9. decembra 2009 č.k. 1 C 45/2009-79,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. januára 2010, odmietol podanie ţalobcu zo 4. marca 2009
v časti, ktorou sa domáhal vrátenia preplatku na základe opravy vyúčtovania nákladov
spojených s uţívaním bytu) rozsudkom z 11. mája 2010 zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa
(naposledy upraveným návrhom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 22. apríla 2009)
domáhal 1/ určenia, ţe ţalovaný desať rokov neoprávnene účtuje náklady na vykurovanie za
2
78 mdo ktorých patria spoločné priestory, práčovňa, sušiareň, ţehliareň a má správne
2
účtovať za 39 mvýmeru bytu a len vestibul, 2/ určenia, ţe mu ţalovaný neoprávnene účtuje
za odber teplej vody základnú zloţku vo výške 10% priemernej spotreby v dome a 3/ určenia,
ţe ţalovaný neoprávnene fakturoval fakturované čiastky za všetky faktúry, ktoré sú uvedené
v podaní z 29. marca 2010. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, ţe v danom prípade ide o určovaciu ţalobu, v ktorej procesným
predpokladom je existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení a bez jeho
existencie je vylúčené zaoberať sa ţalobou vecne. S poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/
O.s.p. preto ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142
ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Trnave rozsudkom z 30. marca
2011 sp. zn. 10 Co 224/2010, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti
týkajúcej sa trov konania napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového konania vo výške 248,93 Eur k rukám
advokáta a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku
uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu
prvého stupňa na ktoré v podrobnostiach odkázal. Uviedol, ţe súd prvého stupňa sa
dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými ţalobcom, ktorý v odvolacom
konaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť, a na ktoré by
bolo potrebné prihliadnuť. V časti týkajúcej sa trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého
zmenil s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, ţe ţalovaný náhradu trov
konania vyčíslil v lehote stanovenej súdom.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, navrhol zrušiť oba
rozsudky súdov niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu,
ţe v predmetnej veci sa nejednalo o určovaciu ţalobu ale o ţalobu na plnenie a odvolací súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania a súd nevykonal dokazovanie ním navrhnutým
spôsobom a to aj ustanovením znalca. Ďalej zopakoval všetky skutočnosti uvádzané v svojich
predchádzajúcich podaniach pred súdmi oboch stupňov.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol, aby dovolací súd jeho
dovolanie odmietol z dôvodu, ţe nie sú splnené zákonné podmienky na podanie dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. O.s.p.) alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani
o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého
stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie
nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p., z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237
O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosť byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
Ţalobca v dovolaní tvrdil (vychádzajúc z obsahu podania – § 41 ods. 2 O.s.p.), ţe
postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd konal bez vytýčenia pojednávania
a súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ním navrhnutými dôkazmi.
V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom od 15. októbra 2008 odvolací
súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý
z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, teda ak nejde o prípad, kedy je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (rozhodnutie o tejto otázke však patrí v zmysle § 120
ods. 1 O.s.p. výlučne odvolaciemu súdu a nie účastníkovi konania), alebo ak súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý
verejný záujem. Pretoţe odvolanie v predmetnej veci bolo podané 19. mája 2011, t.j. za
účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z.,
a nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd bol oprávnený
podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia pojednávania a sám
bol oprávnený posúdiť, či doplní dokazovanie alebo nie.
Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy nevykonali dokazovanie v rozsahu akom navrhol
(najmä znaleckým dokazovaním), dovolací súd poznamenáva, ţe Občiansky súdny poriadok
ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vţdy vecou súdu (porovnaj § 120 ods. 1 druhú vetu O.s.p.), nie účastníkov
konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozhodnutí z 26. marca 1992 sp. zn.
4 Cdo 6/1992 (R č. 37/1993) vysvetlil, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať
za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcich k vydaniu nesprávneho rozhodnutia),
nezakladá však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p.: „Nevykonanie dôkazov navrhnutých
účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom“.
V rozhodnutí z 27. novembra 1997 sp. zn. Obdo V 56/1998 (R č. 125/1999) uviedol, ţe
„ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal
iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. nie je prípustné, lebo nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať
pred súdom a za znemoţnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť
a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“.
Nevykonaním ţalobcom navrhovaného dokazovania nedošlo teda ani k odňatiu jeho
moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto
namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti dovolania (o taký
prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania,
resp. ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
predstavuje dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. ţe konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou otázkou sa
dovolací súd môţe zaoberať len v prípade ak je dovolanie procesne prípustné.
Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd
postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne
nepochybil a svojim postupom ţalobcovi neodňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237
písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ ide o námietky uvedené v dovolaní ţalobcu spočívajúce zrejme v nesprávnom
právnom posúdení veci, tieto by bolo moţné preskúmať len v tom prípade, ak by dovolanie
bolo prípustné, nakoľko dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ak by aj bol
daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd týmito námietkami
nezaoberal. Dovolací súd len poznamenáva, ţe konanie o časti ţaloby týkajúcej sa poţiadavky
na plnenie, skončilo odmietnutím podania ţalobcu uznesením súdu prvého stupňa
z 9. decembra 2009 č.k. 1 C 45/2009-79, proti ktorému odvolanie podané nebolo, preto
7. januára 2010 nadobudlo právoplatnosť.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení
§ 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1
O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová