Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/52/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. S., bývajúceho v Č.,

zastúpeného opatrovníčkou I. K., Č., 2/ T. S., bývajúcej v Č., zastúpení JUDr. M. O.,

advokátom v K., proti ţalovanej A., so sídlom v B., o zaplatenie 673 371,84 eur

(20 286 000,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14. decembra

2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia sa naposledy upravenou ţalobou domáhali, aby súd uloţil ţalovanej

zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 270 982,24 eur, ako zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia priznanej mu lekárskymi posudkami, pričom náhrada škody

za bolesť zvýšená na 60-násobok predstavuje sumu 12 069,67 eur a za odškodnenie sťaţenia

spoločenského uplatnenia zvýšená na 100-násobok sumu 258 912,57 eur a ţalobkyni 2/ sumu

392 551,28 eur, ako zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia

priznanej jej lekárskymi posudkami, pričom náhrada škody za bolesť zvýšená na 80-násobok

predstavuje sumu 34 056,96 eur a za odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia zvýšená

na 100-násobok sumu 358 494,32 eur. Návrh odôvodnili tým, ţe 1. februára 2002 utrpeli pri

dopravnej nehode zranenia, ktoré vzhľadom na svoju závaţnosť zanechali na ich zdraví

následky trvalého charakteru.

2

Okresný súd Levice v poradí druhým rozsudkom z 30. novembra 2009 č.k.

-633 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ 38 836,89 eur,

ţalobkyni 2/ 34 355,71 eur z titulu náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia a vo zvyšku

návrh na náhradu škody ţalobcu 1/ v časti náhrady bolestného v sume 12 069,67 eur

a sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške 220 075,68 eur a ţalobkyne 2/ v časti náhrady

bolestného v sume 34 056,96 eur a sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške

324 138,61 eur, zamietol. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel

k záveru, ţe sa jedná o prípad mimoriadneho zreteľa, pre ktorý prichádza do úvahy

mimoriadne zvýšenie odškodnenia avšak len za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7

ods. 3 vyhl. č. , pričom za primerané povaţoval zvýšenie odškodnenia vo výške

15-násobku základného bodového ohodnotenia u obidvoch ţalobcov. Prihliadol na to, ţe

poškodenie zdravia následkom dopravnej nehody výrazne obmedzilo obidvoch ţalobcov pri

ich uplatnení v osobnom, spoločenskom, rodinnom, kultúrnom ţivote a v moţnosti ich

sebavzdelávania. Podľa znaleckej organizácie vyţadoval zdravotný stav obidvoch ţalobcov

psychiatrickú liečbu, neskôr psychologickú starostlivosť. Súd neprihliadol na skutočnosť, ţe

sa ţalobcovia v čase ich maloletosti nepodrobili pravidelnej psychiatrickej liečbe,

a nepovaţoval to za dôvod, pre ktorý by im nemalo byť priznané mimoriadne zvýšenie

odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia. V časti týkajúcej sa náhrady bolestného

dospel súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania u obidvoch ţalobcov k záveru,

ţe u nich nešlo o také vytrpenie bolesti spôsobené poškodením na zdraví, liečbou

a odstraňovaním jeho následkov, ktoré by boli spojené s extrémnymi útrapami alebo

dlhodobými ťaţkosťami. Zranenia ţalobcov sa hojili bez zaznamenaných komplikácií

a u ţalobkyne 2/ sa nevyskytli komplikácie po operačnom zákroku. Nejedná sa preto u nich

o prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval mimoriadne zvýšenie odškodnenia

podľa vyhl. č. , preto ţalobu v tejto časti zamietol v celom rozsahu.

Na odvolanie ţalovanej, Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 14. decembra 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa

ţalobcu 1/ do sumy 12 945,63 eur a ţalobkyne 2/ do sumy 11 451,91 eur potvrdil

a v ţalobcami napadnutej zamietajúcej časti v sume 116 581,35 eur týkajúcej sa ţalobcu 1/

a v sume 57 259,50 eur týkajúcej sa ţalobkyne 2/ zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 1/ ešte sumu 38 836,90 eur a ţalobkyni 2/ ešte sumu 11 451,90 eur

a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe po doplnení dokazovania dospel k záveru, ţe

3

v ţalovanou napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa u ţalobcu 1/ sumy 12 945,63 eur

a u ţalobkyne 2/ sumy 11 451,91 eur, povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne

správne. Odvolanie ţalobcov povaţoval za čiastočne dôvodné, keď na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel k názoru, ţe u ţalobcu 1/ je potrebné popri váţnych psychických

a osobnostných poruchách prihliadnuť i na skutočnosť, ţe u neho došlo k organickému

poškodeniu mozgových štruktúr v dôsledku preţitej traumy a pretrvávajúcich psychických

symptómov. Vzhľadom k tomu povaţoval mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaţenie

spoločenského uplatnenia v rozsahu 15-násobku základného bodového ohodnotenia

za nedostatočné. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsahu a váţnosti poškodenia psychického

zdravia ţalobcu 1/ zodpovedá 30-násobné zvýšenie, preto titulom zvýšenia odškodnenia

za sťaţenie spoločenského uplatnenia uloţil ţalovanej zaplatiť mu ešte 38 836,90 eur, takţe

mu celkom patrí suma 77 673,76 eur a vo zvyšnej napadnutej časti (do sumy 77 744,45 eur),

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vo vzťahu k ţalobkyni 2/ uviedol, ţe je u nej potrebné

popri váţnych psychických a osobnostných poruchách prihliadať na váţnu zmenu

osobnostného vývinu v negatívnom smere, v dôsledku čoho má problém viesť plnohodnotný

ţivot, zotrvať alebo zaradiť sa do vzdelávacieho procesu a podľa získaného vzdelania sa

následne zaradiť do pracovného procesu. Mimoriadne zvýšenie za sťaţenie spoločenského

uplatnenia u nej v rozsahu 15-násobku bodového ohodnotenia preto povaţoval

za nedostatočné. Rozsahu a váţnosti poškodenia jej psychického zdravia podľa názoru

odvolacieho súdu zodpovedá 20-násobné zvýšenie, preto titulom zvýšenia odškodnenia

za sťaţenie spoločenského uplatnenia uloţil ţalovanej zaplatiť jej ešte 11 451,90 eur, takţe jej

patrí celkom suma 45 807,61 eur a vo zvyšnej napadnutej časti (do sumy 66 292,55 eur),

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Za správne povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa

aj v časti týkajúcej sa zamietnutia príslušenstva, pretoţe povinnosť na náhradu zodpovedajúcu

ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia a bolesť vzniká aţ

na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená aj doba plnenia. V odôvodnení svojho

rozhodnutia odvolací súd zdôraznil aj tú skutočnosť, ţe na základe odvolania ţalobcov,

predmetom prieskumu odvolacieho konania bol len zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého

stupňa týkajúci sa náhrady sťaţenia spoločenského uplatnenia u ţalobcu 1/ vo výške

116 581,35 eur a u ţalobkyne 2/ vo výške 57 259,50 eur a to v súlade s upresnením

odvolacieho petitu zástupcom ţalobcov na odvolacom pojednávaní.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia. Uviedli, ţe

dovolanie smeruje voči výroku rozsudku, ktorým krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa v časti, ktorá vo vzťahu k ţalobcovi 1/ prevyšuje sumu 38 836,90 eur,

vo vzťahu k ţalobkyni 2/ prevyšuje sumu 11 451,90 eur a voči výroku, ktorým odvolací súd

vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď podľa

ich názoru rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Uviedli, ţe súdy oboch stupňov pri rozhodovaní

o výške odškodnenia vychádzali z tých istých skutkových okolností, k rovnakým záverom

dospeli tak z hľadiska predpokladov vzniku právneho vzťahu zodpovednosti za škodu, ako aj

z hľadiska toho, ţe odškodnenie bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia oboch ţalobcov,

ktoré by vyplývalo z alebo vyhlášky č. nie je v ich prípade

postačujúce. Oba súdy zhodne dospeli k záveru, ţe pri odškodňovaní ţalobcov treba

aplikovať § 7 ods. 3 tejto vyhlášky. Oba súdy však napriek zhode ohľadne skutkového stavu

odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia pokiaľ ide o sťaţenie

spoločenského uplatnenia. V odôvodnení dovolania podrobne zopakovali skutkový stav

prejednávanej veci a právny rozbor uvádzaný v priebehu konania pred súdmi niţších stupňov,

postup a rozhodnutie tak okresného ako aj krajského súdu, poukázali na judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa danej problematiky s citáciou odôvodnení

jednotlivých rozhodnutí, z čoho vyvodili vadu konania spočívajúcu v ustanovení § 241 ods. 2

písm. c/ , zakladajúcu dôvodnosť dovolania. Prípustnosť dovolania odôvodnili

poukazom na ustanovenie , pričom odňatie moţnosti konať pred súdom

malo spočívať v tom, ţe predmetom odvolacieho konania bolo len konanie o zamietajúcej

časti vo výške 116 581,35 eur u ţalobcu 1/ a u ţalobkyne 2/ vo výške 57 259,50 eur, keď

odvolací súd sa nezaoberal uplatneným nárokom v odvolaní v jeho špecifikácii, kde

konkretizovali rozsah odvolania. Uviedli, ţe odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa

smerovalo proti všetkým jeho výrokom, na pojednávaní pred odvolacím súdom právny

zástupca špecifikoval predmet odvolania tak, ţe smeruje do sumy 116 581,35 eur u ţalobcu 1/

a do sumy 57 259,50 eur u ţalobkyne 2/ a následne zaslali špecifikáciu s presným vyčíslením

bodového ohodnotenia a finančného vyjadrenia. Namietli tieţ, ţe rozsudok odvolacieho súdu

nie je riadne odôvodnený, pretoţe odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s nimi

uvádzanými argumentmi, čím im taktieţ bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Navrhli

preto rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku u ţalobcu 1/ nad sumu 38 836,90 eur,

u ţalobkyne 2/ nad sumu 11 451,90 eur a v potvrdzujúcom výroku, ktorým bola ţaloba

zamietnutá zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcov navrhla dovolanie zamietnuť.

Uviedla, ţe odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal s tým, prečo zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa a tieţ s tým, prečo ţalobcom nepriznal poţadované 100-násobné zvýšenie

sťaţenia spoločenského uplatnenia. Poukázala tieţ na to, ţe zástupca ţalobcov na pojednávaní

15. júna 2010 celkom presne uviedol rozsah svojho odvolania a následne predloţená

špecifikácia zjavne prekročila jeho rozsah, preto sa odvolací súd nemohol zaoberať

odvolaním v rozsahu uvedenom v špecifikácii.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl.

moţno napadnúť dovolaním.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

Ţalobcovia rozsah dovolania vymedzili tak, ţe dovolanie smeruje proti výroku,

ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalobcovi 1/ v časti,

ktorá prevyšuje sumu 38 836,90 eur, vo vzťahu k ţalobkyni 2/ v časti, ktorá prevyšuje sumu

11 451,90 eur a voči potvrdzujúcemu výroku, ktorým odvolací súd vo zvyšnej napadnutej

zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Z uvedeného vyplýva, ţe v prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu len do časti, ktorou bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený (pretoţe

odvolaniu ţalobcov celému smerujúcemu len do konkrétne vymedzenej zamietajúcej časti

odvolací súd čiastočne vyhovel a vo zvyšku napadnutý – zamietajúci – výrok potvrdil),

pričom odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani o prípad, ţe by sa odvolací

súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu. Keďţe dovolaním napadnutý

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v § 238

ods. 1, 2 a 3 , je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom dovolanie

podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

6

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej

alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva aţ

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli,

ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľov, ţe postupom odvolacieho

súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Podľa

, dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu

právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

Dovolatelia namietajú, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať

pred súdom tým, ţe predmetom odvolacieho konania bolo len konanie o zamietajúcej časti

týkajúcej sa sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške 116 581,35 eur u ţalobcu 1/

a u ţalobkyne 2/ vo výške 57 259,50 eur a odvolací súd sa nezaoberal celým nárokom

uplatneným v následnej špecifikácii.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca 1/ sa ţalobou domáhal zaplatenia náhrady

za bolesť vo výške 12 069,67 eur a za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške

258 912,57 eur. Ţalobkyňa 2/ poţadovala náhradu za bolesť vo výške 34 056,96 eur

a za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo výške 358 494,32 eur. Súd prvého stupňa

rozsudkom z 30. novembra 2009 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť za sťaţenie

spoločenského uplatnenia ţalobcovi 1/ sumu 38 836,89 eur a ţalobkyni 2/ sumu 34 355,71 eur

a vo zvyšku ţalobu zamietol (u ţalobcu 1/ sumu 220 075,68 eur za sťaţenie spoločenského

uplatnenia a sumu 12 069,67 eur za bolesť; u ţalobkyne 2/ sumu 324 138,61 eur za sťaţenie

spoločenského uplatnenia a sumu 34 056,96 eur za bolesť). Rozsudok súdu prvého stupňa bol

ţalobcom (ich právnemu zástupcovi) doručený do vlastných rúk 30. novembra 2009.

Ţalobcovia rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním z 11. decembra 2009 podaným

na prepravu na pošte Košice 1 dňa 14. decembra 2009, ktorým v úvode napadli všetky výroky

rozsudku súdu prvého stupňa (t.j. aj ţalobe vyhovujúce – por. č.l. 733), odvolacím petitom

(ktorým je súd viazaný – por. ) však vymedzili rozsah odvolania a ţiadali,

aby odvolací súd ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 181 238,80 eur ako

70-násobné zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia a ţalobkyni 2/ sumu 114 519,02 eur

ako 50-násobné zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia. Vo zvyšku navrhli ţalobu

zamietnuť (por. č.l. 739). Odvolací súd vo veci vytýčil pojednávanie na 15. júna. 2010,

na ktorom vyzval právneho zástupcu ţalobcov aby uviedol, v akej výške napáda rozsudok

súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti. Vzhľadom na nejednoznačnú odpoveď

právneho zástupcu, keď následne ţiadal rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti

zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, pričom v písomnom odvolaní navrhoval konkrétnu zmenu

a tieţ čiastočné zamietnutie návrhu, poskytol odvolací súd právnemu zástupcovi moţnosť

vyčísliť, v akej výške v ţalobu zamietajúcej časti, rozsudok súdu prvého stupňa napáda.

Právny zástupca ţalobcov ešte v rámci pojednávania uviedol, ţe odvolací petit upresňuje tak,

ţe ţalobca 1/ podáva odvolanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 116 581,35 eur

a ţalobkyňa 2/ v časti týkajúcej sa sumy 57 259,50 eur (por. č.l. 782), t.j. zúţil rozsah

odvolania a uviedol, ţe odvolanie v časti bolestného ţalobcovia nepodali (por. č.l. 783).

Odvolací súd uznesením vyhláseným na pojednávaní 15. júna 2010 uloţil právnemu

zástupcovi ţalobcov povinnosť, aby v lehote 5 dní zaslal špecifikáciu odvolacieho petitu

s presným vyčíslením bodového hodnotenia a následného finančného vyjadrenia, ktoré ţiada

v odvolacom konaní. Písomným podaním zo 16. júna 2010 právny zástupca ţalobcov

predloţil súdu špecifikáciu bodového ohodnotenia a finančného vyjadrenia a zároveň

opätovne „upresnil“ odvolací petit tak, ţe ţiada, aby odvolací súd uloţil ţalovanej zaplatiť

ţalobcovi 1/ sumu 245 717,97 eur a ţalobkyni 2/ sumu 369 647,48 eur (por. č.l. 789 p.v.),

pričom len z obsahu predmetnej špecifikácie vyplýva, ţe sa v odvolacom konaní domáha

u oboch ţalobcov zaplatenia v plnej výške pôvodne ţalobou uplatnených súm za bolesť aj

sťaţenie spoločenského uplatnenia (u ţalobcu 1/ sumy 12 698,67 + 258 912,57 eur

a u ţalobkyne 2/ sumy 34 056,96 + 358 494,32 eur) a to napriek vymedzeniu rozsahu

odvolania na pojednávaní 15. júna 2010 do zápisnice.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania

môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe zákonom vyţadovanou náleţitosťou odvolania je

jednoznačné uvedenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie súdu napáda. V prípade, ţe

rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov, je potrebné presne vymedziť aj to, ktorý výrok,

resp. ktoré výroky sa odvolaním napádajú. Má to význam pre suspenzívny účinok odvolania,

ktorý sa viaţe len na napadnutý výrok, s výnimkou prípadov predvídaných v ustanovení § 206

ods. 2 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môţe odvolateľ rozšíriť. Túto moţnosť

však má len do uplynutia odvolacej lehoty.

Podľa vety prvej , odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa , do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo

k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Podľa , lehoty určené podľa týţdňov, mesiacov alebo rokov končia

sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty

9

pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci

pracovný deň.

Podľa , lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

V prejednávanej veci rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený ţalobcom (ich

právnemu zástupcovi) do vlastných rúk 30. novembra 2009 (pondelok). Lehota na podanie

odvolania tak začala plynúť 1. decembra 2009 a skončila 15. decembra 2009 (utorok).

Ţalobcovia podali odvolanie s nejasným odvolacím návrhom na pošte 14. decembra 2009,

ktorú nejasnosť odstránili na výzvu súdu na vytýčenom pojednávaní 15. júna 2010 tak, ţe

odvolanie smeruje proti zamietajúcemu výroku týkajúceho sa sťaţenia spoločenského

uplatnenia (čo vyplývalo aj z petitu uvedeného v odvolaní – por. č.l. 739) u ţalobcu 1/

do sumy 116 581,35 eur a u ţalobkyne 2/ do sumy 57 259,50 eur (čím zúţili rozsah

odvolania) a v časti týkajúcej sa bolestného, odvolanie nepodávajú (ktorá skutočnosť

vyplývala aj z písomného odvolania z 11. decembra 2009 – por. č.l. 739). Ak potom

ţalobcovia písomným podaním (v rámci špecifikácie odvolaním uplatneného nároku)

zo 16. júna 2010 rozšírili odvolanie na celý ţalobu zamietajúci výrok rozsudku týkajúci sa

sťaţenia spoločenského uplatnenia aj bolestného, urobili tak po uplynutí 15-dňovej lehoty

na odvolanie (15. december 2009). Nemoţno prisvedčiť námietke ţalobcov, ţe pokiaľ im

odvolací súd uznesením uloţil povinnosť špecifikovať odvolací návrh, poskytol im tak

moţnosť rozšíriť rozsah, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním. Rozsah

odvolania bol nejasne uvedený v petite odvolania z 11. decembra 2009 a upresnený (zjavne

zúţený) na odvolacom pojednávaní 15. júna 2010 a odvolací súd uloţil ţalobcom povinnosť

len špecifikovať bodové ohodnotenie a naň nadväzujúce finančné vyčíslenie v sumách uţ

konkretizovaných do zápisnice na odvolacom pojednávaní.

Ak teda odvolací súd v rámci odvolacieho konania preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti týkajúcej sa sťaţenia spoločenského uplatnenia

u ţalobcu 1/ vo výške 116 581,35 eur a u ţalobkyne 2/ vo výške 57 259,50 eur, a nezaoberal

sa celým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá,

neodňal tým ţalobcom moţnosť konať pred súdom.

10

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

ţalobcov týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia

odvolacieho súdu.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel

a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa

11

s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Pokiaľ ide aj o námietky ţalobcov, ktoré by mali spochybňovať úplnosť zistenia

skutkového stavu veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle

ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne

skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným

prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/

a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno

úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani

prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací

súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je

všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu

druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania

v dovolacom konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však

nevykonáva“).

K námietke dovolateľov, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci, prípadne, ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/, c/

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

12

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil

správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

pouţitie , pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

13