Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Rkc/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. Š., bývajúcej vo

V., proti ţalovanej Z., so sídlom v B., o určenie, že vecné bremeno nevzniklo, ktorá vec sa

viedla na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , v spore o právomoc medzi

Okresným súdom Bratislava III a Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. marca

2011 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 30. septembra 2010

č.k. -227 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 26. júna 2007 ţalobkyňa, ako

2

podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, ornej pôdy o výmere X. m, nachádzajúcej sa v k. ú.

V., zapísanej ako parcela č. X. na LV č. X. Katastrálnym úradom v B., Správou katastra P.

(ďalej len „nehnuteľnosť“), ţiadala určiť, ţe na nehnuteľnosti nevzniklo vecné bremeno zo

zákona podľa a podľa zákona

č. o energetike (ďalej len „“) v prospech ţalovanej,

spočívajúce v práve uloţenia nadzemného vedenia 2 x 110 kV, v trpení ochranného pásma

vedenia podľa geometrického plánu č. 7/2006 (ďalej len „geometrický plán“) a v práve vstupu

(ďalej len „vecné bremeno“). Ţalobu odôvodnila tým, ţe vecné bremeno, zapísané Správou

katastra P. (ďalej len „správa katastra“) záznamom v prospech ţalovanej, na návrh mandatára

ţalovanej z 9. júna 2006, bolo zapísané nezákonne, pretoţe k návrhu priloţené dokumenty,

a to kolaudačné rozhodnutie Okresného národného výboru B. z 26. apríla 1982 (ďalej len

„kolaudačné rozhodnutie“), geometrický plán a rozhodnutie M. o umiestnení líniovej

2

stavby – verejná vyhláška z 23. januára 2006 (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení

stavby“), nepreukazovali vznik vecného bremena zo zákona, a teda neodôvodňovali jeho

zápis na list vlastníctva správou katastra. Podľa názoru ţalobkyne, jediným spôsobilým

dokumentom na zápis vecného bremena správou katastra, mohlo byť iba kolaudačné

rozhodnutie. Avšak v predmetnej veci sa kolaudačné rozhodnutie týkalo iného elektrického

vedenia (B. – P. a P. – C.), prechádzajúceho cez iné územie, nie cez obec V., kde sa nachádza

nehnuteľnosť, s vlastníctvom ktorej je spojené nezákonne zapísané vecné bremeno a cez ktorú

nehnuteľnosť nevedie ţiadne elektrické vedenie. Ţalobkyňa poukázala na to, ţe ţalovaná sa

pokúsila dosiahnuť vznik vecného bremena uzavretím zmluvy o primeranej jednorazovej

náhrade, ktorý návrh zmluvy jej predloţila listom z 23. apríla 2007, a z ktorého vyplýva, ţe sa

má vybudovať nadzemné vedenie medzi P. a L., z ktorého dôvodu potrebuje majetkovo

usporiadať vzťahy. Predloţený návrh zmluvy však podľa ţalobkyne spĺňa náleţitosti zmluvy

o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z čoho moţno vyvodiť, ţe ţalovaná

mala úmysel vlastníkov nehnuteľností, ktorých vlastnícke právo k nehnuteľnostiam malo byť

obmedzené, uviesť do omylu, a tým získať moţnosť vybudovať elektrické vedenie pre

Logistické centrum Senec, čo by v rámci vyvlastňovacieho konania nebolo moţné, nakoľko

v danej veci nejde o verejný záujem.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 30. septembra 2010 č.k. -227

zastavil konanie s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre

reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) ako orgánu štátnej správy, do ktorého

pôsobnosti podľa jeho názoru patrí vec prejednať a rozhodnúť. Ţalobkyňu zároveň zaviazal

k povinnosti zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 602,65 eur do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, ţe konaniu vo veci bráni

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci súdu

na prejednanie a rozhodnutie veci. Rozhodnutie odôvodnil

(ďalej len „“), a a

o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o regulácii

v sieťových odvetviach“). Bol toho právneho názoru, ţe ţalovaná pri výkone svojich

oprávnení ( ) koná vo verejnom záujme, na základe verejnoprávneho

predpisu (zákona o energetike) a vzťahy, ktoré pri výkone jej činnosti vznikajú, sú vzťahmi

verejnoprávnymi. Preto prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci úradu,

vykonávajúceho štátnu správu v energetike ( ), ktorý

okrem iného rozhoduje aj v sporoch o povinnosti zabezpečiť prístup do sústavy, siete,

3

zásobníka a k akumulácii plynu a rozhoduje v sporoch pri poskytovaní podporných sluţieb

a systémových sluţieb (§ 5 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii v sieťových odvetviach).

Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. marca 2011 sp. zn.

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, stotoţňujúc sa s jeho právnym záverom

o nedostatku procesnej podmienky, právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci.

V časti trov konania napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe ţalobkyňu zaviazal k povinnosti

nahradiť ţalovanej trovy konania v sume 403,94 Eur a trovy odvolacieho konania v sume

77,29 Eur k rukám jej právneho zástupcu do troch dní.

Úrad vrátil vec Okresnému súdu Bratislava III (pozn. NS SR – nesprávne, nakoľko

mal vec priamo predloţiť NS SR) z dôvodu, ţe nie je vecne príslušným orgánom na konanie.

Poukázal na to, ţe hoci vykonáva štátnu správu podľa a zákona

o regulácii v sieťových odvetviach, nie je oprávnený rozhodovať spory súvisiace

s vlastníckym právom.

Okresný súd Bratislava III predloţil vec podľa Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie o spore o právomoc medzi ním a úradom ako orgánom

štátnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý má rozhodnúť spor o právomoc

medzi súdom a orgánom štátnej správy ( ), prejednal vec bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, ţe rozhodnutie o zastavení konania a postúpení veci úradu

bolo predčasné.

Pre vyriešenie otázky, či určitá vec patrí do právomoci súdu podľa je

potrebné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu ţalobca vyvodzuje uplatnený nárok

(predmet súdneho konania). Za týmto účelom ukladá zákon ţalobcovi povinnosť uviesť vţdy

uţ v návrhu rozhodujúce skutočnosti ( ). Tie majú súdu umoţniť, aby daný

právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok preskúmal a právne kvalifikoval z aspektov, ktoré

sú významné nielen pre vlastné posúdenie veci samej, ale aj pre posúdenie rôznych otázok

procesnej povahy (napr. právomoci). Ţalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť,

nemusí ho však právne zdôvodniť. Ak návrh obsahuje aj právne zdôvodnenie, súd týmto

zdôvodnením nie je viazaný. Je vţdy úlohou súdu, aby vykonal vlastnú právnu kvalifikáciu.

4

V preskúmavanom prípade zo spisu vyplýva tvrdenie ţalobkyne, ţe správou katastra

bolo záznamom nezákonne zapísané vecné bremeno v prospech ţalovanej, ktoré malo

vzniknúť zo zákona. Podľa jej názoru vecné bremeno zo zákona nevzniklo, a preto

ani nemohlo byť podľa platných právnych predpisov na základe, k návrhu na zápis

priloţených dokumentov, záznamom zapísané. Zo ţalobného tvrdenia tak vyplýva, ţe

ţalobkyňa napáda nezákonný zápis vecného bremena správou katastra. V rozpore

s odôvodnením svojej ţaloby sa však ţalobkyňa ţalobným petitom domáha voči ţalovanej

(nie správe katastra) ochrany svojho vlastníckeho práva určením, ţe vecné bremeno

nevzniklo.

V predmetnej veci tak nie je jasné, čoho sa ţalobkyňa domáha, resp. je tu rozpor

medzi ţalobným tvrdením a ţalobným petitom, ktorý rozpor je potrebné pred posúdením, či

vec patrí do právomoci súdu alebo iného štátneho orgánu, najskôr odstrániť. Bolo

povinnosťou súdu poučiť ţalobkyňu o rozpore medzi jej ţalobným tvrdením a ţalobným

petitom a viesť ju k jeho odstráneniu. Pokiaľ tak neurobil, zaťaţil konanie vadou, ktorá mala

za následok predčasné, a teda nesprávne rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu odstrániť rozpor medzi ţalobným tvrdením

a ţalobným petitom a posúdiť, čoho sa ţalobkyňa domáha. Či opravy údajov na liste

vlastníctva, o ktorej oprave rozhoduje príslušná správa katastra, ktorá podľa § 59 ods. 1

písm. a), ods. 2, 3 a 5 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) aj bez návrhu opraví údaje

katastra, ak sú v rozpore s listinou (podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona sú údaje

katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak), alebo ochrany pred nezákonným

zásahom správy katastra ako orgánom verejnej správy (za predpokladu, ţe dospeje k záveru,

ţe ţalobkyni ide o súdnu ochranu proti nezákonnému zásahu, spočívajúcemu v zápise

vecného bremena záznamom, ktorým zápisom bola ukrátená na svojich právach a právom

chránených záujmoch a ktorým došlo k zásahu do jej vlastníckych práv), o ktorej ochrane

konajú a rozhodujú súdy v správnom súdnictve podľa , alebo či sa domáha

ochrany svojho vlastníckeho práva pred neoprávneným, faktickým zásahom ţalovanou, nad

ktorej dodrţiavaním povinností a vykonávaním oprávnení podľa § 3 ods. 1 písm. c) v spojení

s vykonáva dozor Štátna energetická inšpekcia (ďalej len

„inšpekcia“) ako orgán štátnej správy v energetike, nie úrad, ktorému súdy nesprávne vec

5

postúpili ako orgánu, do právomoci ktorého patrí vec prejednať a rozhodnúť. Najvyšší súd

Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy

v energetike ( ) upravuje a zákon

o regulácii v sieťových odvetviach. Z týchto právnych predpisov nevyplýva právomoc úradu

prejednávať a rozhodovať (ne)oprávnenosť prípadných zásahov do vlastníckeho práva

vlastníkov nehnuteľností drţiteľmi povolení, výkonom činností, zakotvených v § 10 zákona

o energetike v súlade, resp. v rozpore s jeho ustanoveniami, resp. iných činností, k výkonu

ktorých drţiteľov povolení neoprávňuje. Pokiaľ súdy vychádzali z názoru,

ţe tým, ţe úrad rozhoduje v sporoch o povinnosti zabezpečiť prístup do sústavy, siete,

zásobníka a k akumulácii plynu a rozhoduje v sporoch pri poskytovaní podporných sluţieb

a systémových sluţieb (§ 5 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii v sieťových odvetviach), tak

do jeho právomoci patrí prejednávať a rozhodovať aj prípadné zásahy do vlastníckeho práva

vlastníkov nehnuteľností podľa , nerozhodli správne. Predmetom

preskúmavaného konania, ako vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, totiţ nie je spor

o prístup do sústavy, siete, zásobníka a k akumulácii plynu, ani spor pri poskytovaní

podporných sluţieb a systémových sluţieb.

Vzhľadom na vyššie uvedené, potom uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení

konania a postúpení veci (po právoplatnosti uznesenia) Úradu pre reguláciu sieťových odvetví

a uznesenie odvolacieho súdu takéto uznesenie potvrdzujúce, nemoţno povaţovať za správne,

a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa a uznesenia oboch

súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

6