Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b55/382773.78dece.pdf
PDF · 110.63 KB
No categories available
4Rkc/1/2011
Najvyšší súd 4 Rkc 1/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. Š., bývajúcej vo
V., proti ţalovanej Z., so sídlom v B., o určenie, že vecné bremeno nevzniklo, ktorá vec sa
viedla na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17 C 131/2007, v spore o právomoc medzi
Okresným súdom Bratislava III a Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 29. marca
2011 sp. zn. 3 Co 64/2011 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 30. septembra 2010
č.k. 17 C 131/2007-227 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 26. júna 2007 ţalobkyňa, ako
2
podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, ornej pôdy o výmere X. m, nachádzajúcej sa v k. ú.
V., zapísanej ako parcela č. X. na LV č. X. Katastrálnym úradom v B., Správou katastra P.
(ďalej len „nehnuteľnosť“), ţiadala určiť, ţe na nehnuteľnosti nevzniklo vecné bremeno zo
zákona podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 10 ods. 5 zákona
č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“) v prospech ţalovanej,
spočívajúce v práve uloţenia nadzemného vedenia 2 x 110 kV, v trpení ochranného pásma
vedenia podľa geometrického plánu č. 7/2006 (ďalej len „geometrický plán“) a v práve vstupu
(ďalej len „vecné bremeno“). Ţalobu odôvodnila tým, ţe vecné bremeno, zapísané Správou
katastra P. (ďalej len „správa katastra“) záznamom v prospech ţalovanej, na návrh mandatára
ţalovanej z 9. júna 2006, bolo zapísané nezákonne, pretoţe k návrhu priloţené dokumenty,
a to kolaudačné rozhodnutie Okresného národného výboru B. z 26. apríla 1982 (ďalej len
„kolaudačné rozhodnutie“), geometrický plán a rozhodnutie M. o umiestnení líniovej
stavby – verejná vyhláška z 23. januára 2006 (ďalej len „rozhodnutie o umiestnení
stavby“), nepreukazovali vznik vecného bremena zo zákona, a teda neodôvodňovali jeho
zápis na list vlastníctva správou katastra. Podľa názoru ţalobkyne, jediným spôsobilým
dokumentom na zápis vecného bremena správou katastra, mohlo byť iba kolaudačné
rozhodnutie. Avšak v predmetnej veci sa kolaudačné rozhodnutie týkalo iného elektrického
vedenia (B. – P. a P. – C.), prechádzajúceho cez iné územie, nie cez obec V., kde sa nachádza
nehnuteľnosť, s vlastníctvom ktorej je spojené nezákonne zapísané vecné bremeno a cez ktorú
nehnuteľnosť nevedie ţiadne elektrické vedenie. Ţalobkyňa poukázala na to, ţe ţalovaná sa
pokúsila dosiahnuť vznik vecného bremena uzavretím zmluvy o primeranej jednorazovej
náhrade, ktorý návrh zmluvy jej predloţila listom z 23. apríla 2007, a z ktorého vyplýva, ţe sa
má vybudovať nadzemné vedenie medzi P. a L., z ktorého dôvodu potrebuje majetkovo
usporiadať vzťahy. Predloţený návrh zmluvy však podľa ţalobkyne spĺňa náleţitosti zmluvy
o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, z čoho moţno vyvodiť, ţe ţalovaná
mala úmysel vlastníkov nehnuteľností, ktorých vlastnícke právo k nehnuteľnostiam malo byť
obmedzené, uviesť do omylu, a tým získať moţnosť vybudovať elektrické vedenie pre
Logistické centrum Senec, čo by v rámci vyvlastňovacieho konania nebolo moţné, nakoľko
v danej veci nejde o verejný záujem.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 30. septembra 2010 č.k. 17 C 131/2007-227
zastavil konanie s tým, ţe po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) ako orgánu štátnej správy, do ktorého
pôsobnosti podľa jeho názoru patrí vec prejednať a rozhodnúť. Ţalobkyňu zároveň zaviazal
k povinnosti zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania v sume 602,65 eur do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, ţe konaniu vo veci bráni
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a to nedostatok právomoci súdu
na prejednanie a rozhodnutie veci. Rozhodnutie odôvodnil § 7 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), § 3 ods. 1 písm. b) a § 10 zákona o energetike a § 5 ods. 1 písm. k)
zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o regulácii
v sieťových odvetviach“). Bol toho právneho názoru, ţe ţalovaná pri výkone svojich
oprávnení (§ 10 zákona o energetike) koná vo verejnom záujme, na základe verejnoprávneho
predpisu (zákona o energetike) a vzťahy, ktoré pri výkone jej činnosti vznikajú, sú vzťahmi
verejnoprávnymi. Preto prejednanie a rozhodnutie veci patrí do právomoci úradu,
vykonávajúceho štátnu správu v energetike (§ 3 ods. 1 písm. b) zákona o energetike), ktorý
okrem iného rozhoduje aj v sporoch o povinnosti zabezpečiť prístup do sústavy, siete,
zásobníka a k akumulácii plynu a rozhoduje v sporoch pri poskytovaní podporných sluţieb
a systémových sluţieb (§ 5 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii v sieťových odvetviach).
Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. marca 2011 sp. zn. 3 Co 64/2011
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, stotoţňujúc sa s jeho právnym záverom
o nedostatku procesnej podmienky, právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci.
V časti trov konania napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe ţalobkyňu zaviazal k povinnosti
nahradiť ţalovanej trovy konania v sume 403,94 Eur a trovy odvolacieho konania v sume
77,29 Eur k rukám jej právneho zástupcu do troch dní.
Úrad vrátil vec Okresnému súdu Bratislava III (pozn. NS SR – nesprávne, nakoľko
mal vec priamo predloţiť NS SR) z dôvodu, ţe nie je vecne príslušným orgánom na konanie.
Poukázal na to, ţe hoci vykonáva štátnu správu podľa zákona o energetike a zákona
o regulácii v sieťových odvetviach, nie je oprávnený rozhodovať spory súvisiace
s vlastníckym právom.
Okresný súd Bratislava III predloţil vec podľa § 8a O.s.p. Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na rozhodnutie o spore o právomoc medzi ním a úradom ako orgánom
štátnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý má rozhodnúť spor o právomoc
medzi súdom a orgánom štátnej správy (§ 8a O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, ţe rozhodnutie o zastavení konania a postúpení veci úradu
bolo predčasné.
Pre vyriešenie otázky, či určitá vec patrí do právomoci súdu podľa § 7 O.s.p. je
potrebné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu ţalobca vyvodzuje uplatnený nárok
(predmet súdneho konania). Za týmto účelom ukladá zákon ţalobcovi povinnosť uviesť vţdy
uţ v návrhu rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Tie majú súdu umoţniť, aby daný
právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok preskúmal a právne kvalifikoval z aspektov, ktoré
sú významné nielen pre vlastné posúdenie veci samej, ale aj pre posúdenie rôznych otázok
procesnej povahy (napr. právomoci). Ţalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť,
nemusí ho však právne zdôvodniť. Ak návrh obsahuje aj právne zdôvodnenie, súd týmto
zdôvodnením nie je viazaný. Je vţdy úlohou súdu, aby vykonal vlastnú právnu kvalifikáciu.
V preskúmavanom prípade zo spisu vyplýva tvrdenie ţalobkyne, ţe správou katastra
bolo záznamom nezákonne zapísané vecné bremeno v prospech ţalovanej, ktoré malo
vzniknúť zo zákona. Podľa jej názoru vecné bremeno zo zákona nevzniklo, a preto
ani nemohlo byť podľa platných právnych predpisov na základe, k návrhu na zápis
priloţených dokumentov, záznamom zapísané. Zo ţalobného tvrdenia tak vyplýva, ţe
ţalobkyňa napáda nezákonný zápis vecného bremena správou katastra. V rozpore
s odôvodnením svojej ţaloby sa však ţalobkyňa ţalobným petitom domáha voči ţalovanej
(nie správe katastra) ochrany svojho vlastníckeho práva určením, ţe vecné bremeno
nevzniklo.
V predmetnej veci tak nie je jasné, čoho sa ţalobkyňa domáha, resp. je tu rozpor
medzi ţalobným tvrdením a ţalobným petitom, ktorý rozpor je potrebné pred posúdením, či
vec patrí do právomoci súdu alebo iného štátneho orgánu, najskôr odstrániť. Bolo
povinnosťou súdu poučiť ţalobkyňu o rozpore medzi jej ţalobným tvrdením a ţalobným
petitom a viesť ju k jeho odstráneniu. Pokiaľ tak neurobil, zaťaţil konanie vadou, ktorá mala
za následok predčasné, a teda nesprávne rozhodnutie.
V ďalšom konaní bude úlohou súdu odstrániť rozpor medzi ţalobným tvrdením
a ţalobným petitom a posúdiť, čoho sa ţalobkyňa domáha. Či opravy údajov na liste
vlastníctva, o ktorej oprave rozhoduje príslušná správa katastra, ktorá podľa § 59 ods. 1
písm. a), ods. 2, 3 a 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) aj bez návrhu opraví údaje
katastra, ak sú v rozpore s listinou (podľa § 70 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona sú údaje
katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáţe opak), alebo ochrany pred nezákonným
zásahom správy katastra ako orgánom verejnej správy (za predpokladu, ţe dospeje k záveru,
ţe ţalobkyni ide o súdnu ochranu proti nezákonnému zásahu, spočívajúcemu v zápise
vecného bremena záznamom, ktorým zápisom bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch a ktorým došlo k zásahu do jej vlastníckych práv), o ktorej ochrane
konajú a rozhodujú súdy v správnom súdnictve podľa § 250v O.s.p., alebo či sa domáha
ochrany svojho vlastníckeho práva pred neoprávneným, faktickým zásahom ţalovanou, nad
ktorej dodrţiavaním povinností a vykonávaním oprávnení podľa § 3 ods. 1 písm. c) v spojení
s § 65 zákona o energetike vykonáva dozor Štátna energetická inšpekcia (ďalej len
„inšpekcia“) ako orgán štátnej správy v energetike, nie úrad, ktorému súdy nesprávne vec
postúpili ako orgánu, do právomoci ktorého patrí vec prejednať a rozhodnúť. Najvyšší súd
Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe pôsobnosť úradu ako orgánu štátnej správy
v energetike (§ 3 ods. 1 písm. b) zákona o energetike) upravuje zákon o energetike a zákon
o regulácii v sieťových odvetviach. Z týchto právnych predpisov nevyplýva právomoc úradu
prejednávať a rozhodovať (ne)oprávnenosť prípadných zásahov do vlastníckeho práva
vlastníkov nehnuteľností drţiteľmi povolení, výkonom činností, zakotvených v § 10 zákona
o energetike v súlade, resp. v rozpore s jeho ustanoveniami, resp. iných činností, k výkonu
ktorých zákon o energetike drţiteľov povolení neoprávňuje. Pokiaľ súdy vychádzali z názoru,
ţe tým, ţe úrad rozhoduje v sporoch o povinnosti zabezpečiť prístup do sústavy, siete,
zásobníka a k akumulácii plynu a rozhoduje v sporoch pri poskytovaní podporných sluţieb
a systémových sluţieb (§ 5 ods. 1 písm. k) zákona o regulácii v sieťových odvetviach), tak
do jeho právomoci patrí prejednávať a rozhodovať aj prípadné zásahy do vlastníckeho práva
vlastníkov nehnuteľností podľa § 10 zákona o energetike, nerozhodli správne. Predmetom
preskúmavaného konania, ako vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania, totiţ nie je spor
o prístup do sústavy, siete, zásobníka a k akumulácii plynu, ani spor pri poskytovaní
podporných sluţieb a systémových sluţieb.
Vzhľadom na vyššie uvedené, potom uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení
konania a postúpení veci (po právoplatnosti uznesenia) Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
a uznesenie odvolacieho súdu takéto uznesenie potvrdzujúce, nemoţno povaţovať za správne,
a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 a 3 O.s.p. uznesenia oboch
súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová