Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/226/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. Š., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. S. Z., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Č., proti

ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého č. 2, o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom a o priznanie nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom

súde Čadca pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Ţiline z 30. marca 2010 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 30. marca 2010

sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 30. septembra 2009 č.k. -254 v spojení

s opravným uznesením zo 14. decembra 2009 č.k. -265 (ktorým opravil záhlavie

tohto rozsudku v časti označenia ţalovaného, ktoré má správne znieť SR – zast. Úradom

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2,

P.O. Box 57, Bratislava 212 a v časti predmetu konania má správne znieť o vyplatenie

nemajetkovej ujmy), ţalobu ţalobkyne o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“) zamietol.

Ţalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia sa podrobne

zaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesla ţalovaná. Vzhľadom

na zistené skutočnosti – uzavretie kúpnej zmluvy 29. júna 1999, medzi ţalobkyňou ako

predávajúcou a K. ako kupujúcim, kedy ţalobkyni bolo zrejmé, ţe veľkosť spoluvlastníckeho

podielu, ktorý predávala (1/8-inu) nekorešponduje s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu

k pozemku, ktorý získala podľa osvedčenia o dedičstve (1/4-inu) ako aj vzhľadom na ust. § 22

2

ods. 1 , podľa ktorého právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa

premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a tieţ na skutočnosť, ţe

ţaloba bola podaná aţ 26. júna 2003, povaţoval súd prvého stupňa uplatnený nárok za

premlčaný. Súd prvého stupňa aj napriek uvedenému záveru, za predpokladu, ţe by sa

odvolací súd nestotoţnil s jeho názorom o premlčaní nároku, posudzoval, či v prejednávanej

veci boli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, ktoré musia byť súčasne (kumulatívne) splnené (protiprávne konanie –

nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou). Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

ţe ţalobkyňa nepreukázala vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym

konaním a škodou. Poukázal na to, ţe zodpovednosť podľa je

zodpovednosťou objektívnou, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemoţno zbaviť. Súd prvého

stupňa mal za to, ţe išlo o nesprávny úradný postup správy katastra, keď ţalobkyni nesprávne

zapísala podiel podľa dedičského rozhodnutia a v tom smere nevykonala nápravu. Zákon

č. nedefinuje pojem škoda, ktorá sa má uhradiť a ani jej rozsah, preto bolo

potrebné aplikovať všeobecnú úpravu ( ). Súd prvého stupňa

mal za to, ţe ţalobkyni škoda nevznikla. Ţalobkyňa 29. júna 1999 odpredala kupujúcemu (K.)

2

svoj podiel po 60,-- Sk za 1 ma za takú sumu jej bola parcela aj vyvlastnená. Ţalobkyňa

nemôţe škodu uplatňovať ako rozdiel medzi sumou, ktorá bola navrhovaná – 150,-- Sk

a prezentovaná v tlači a sumou, ktorá bola na základe uznesenia mestského zastupiteľstva

schválená. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 30. marca 2010 sp.zn.

v spojení s opravným uznesením z 30. marca 2010 sp.zn.

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil a ţalovanej náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia len skonštatoval, ţe okresný

súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil

v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd poukázal a s ktorým sa stotoţnil.

Z uvedeného dôvodu sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozsudku ( ). Keďţe odvolací súd

v napadnutom rozsudku nezistil ţiadne pochybenie, rozsudok okresného súdu potvrdil.

3

Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich postupom podľa § 151

ods. 1 nevyčíslila.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá ako

dovolací dôvod uvádzala, ţe v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Vyčítala súdom oboch stupňov

nesprávne právne posúdenie otázky premlčania ňou uplatneného nároku. Poukázala na to, ţe

nebola účastníčkou vyvlastňovacieho konania a teda sa nemohla dozvedieť o vyvlastňovaní –

protiprávnom nakladaní s časťou svojho vlastníctva. Podľa jej názoru sa lehota na podanie

ţaloby odvíjala od momentu ako jej bolo doručené vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa jej

právneho predchodcu JUDr. Š. Š.. Trvala na tom, ţe škoda jej vznikla pre nesprávny úradný

postup správy katastra, resp. pre jej nezákonný postup, t.j., ţe jej nezapísala napriek

domáhaniu sa to, čo bolo zrejmé z právoplatného rozhodnutia iného orgánu. Mala za to, ţe

v súlade s má právo na náhradu nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ právny predpis je v rozpore s , potom povinnosťou súdu

prvého stupňa bolo prerušiť konanie a obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky aby

rozhodol podľa . Podľa jej názoru nemoţno akceptovať, aby

podľa jedného právneho predpisu bolo moţné nemajetkovú ujmu priznať (zák.

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) a podľa

iného právneho predpisu ), by takáto náhrada neprichádzala do úvahy.

Ţiadala, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a priznal jej uplatnený nárok

alebo aby zrušil rozsudky oboch súdov a vec vrátil okresnému súdu s uloţením povinnosti

prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu o súlade zákona s .

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobkyne ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia

z dôvodu, ţe dovolací súd vo vec nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak

konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia, pričom zistil, ţe konanie pred

odvolacím súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia

spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi riadne konať pred súdom.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

5

slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn.

), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj

nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavku

na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky

ustanovuje a platí aj pre odvolacie konanie ( ).

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiadava aj

so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane

a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa

o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj

právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci

vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu

odníma moţnosť konať pred súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou,

vyplývajúcou z citovaného ustanovenia postihnuté.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní síce nemusí odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale musí odpovedať na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom

konaní. Treba zdôrazniť, ţe , ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra

2008, bol doterajší text doplnený okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa

odvolací súd v celom rozsahu stotoţní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré však

môţe na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť o ďalšie dôvody, môţe sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

K takejto situácii však môţe dôjsť len za predpokladu úplného a presvedčivého rozhodnutia

súdu prvého stupňa.

Ţalobkyňa sa svojou ţalobou domáhala priznania majetkovej ujmy (náhrady škody)

spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa vo výške 63 467,55 Sk

(2 106,73 €) a nemajetkovej ujmy 80 000,-- Sk (2 655,51 €), čo súd prvého stupňa

v dôvodoch svojho rozhodnutia (prvý odsek druhá veta) aj uvádza. Podľa označenia predmetu

konania v záhlaví rozsudku súdu prvého stupňa tento konal len o nároku ţalobkyne –

vyplatenie (priznanie) nemajetkovej ujmy. Tomuto však nekorešpondujú dôvody samotného

rozhodnutia, nakoľko súd vec samu právne posudzoval podľa nielen

pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania nároku (§ 22 ods. 1 zák.

č. ) ale aj pokiaľ ide o posúdenie splnenia základných predpokladov

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd aj napriek

týmto nezrovnalostiam a tieţ bez toho, aby sa vyporiadal s námietkami ţalobkyne uvedenými

v jej odvolaní a tieţ jej odvolacím petitom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom

z dôvodov jeho rozsudku nie je zrejmé, v čom videl správnosť rozhodnutia súdu prvého

stupňa. Súd prvého stupňa totiţ v obave, ţe otázku premlčania nároku neposúdil správne sa

ďalej zaoberal vecou samou. Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu (pre ich nedostatok)

nie je moţné zistiť, či odvolací súd povaţoval vyriešenie otázky o premlčaní nároku a na to

nadväzujúce zamietnutie ţaloby za správne, resp. či riešenie uvedenej otázky nebolo správne

a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu nedôvodnosti uplatneného nároku podľa

Dovolací súd poznamenáva, ţe vznesením námietky premlčania dlţníkom

dochádza k zániku nároku, t.j. subjektívne právo prestáva byť vznesením námietky

premlčania autoritatívne vynutiteľné na súde ( ).

Nedostatok dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu,

spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom ( ), na ktoré je dovolací

súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ).

Z uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová