Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f8c/382772.c18c55.pdf
PDF · 156.38 KB
No categories available
4Cdo/226/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 226/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne T. Š., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. S. Z., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Č., proti
ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého č. 2, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom a o priznanie nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom
súde Čadca pod sp.zn. 5 C 9/2004, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Ţiline z 30. marca 2010 sp.zn. 5 Co 62/2010, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 30. marca 2010
sp.zn. 5 Co 62/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 30. septembra 2009 č.k. 5 C 9/2004-254 v spojení
s opravným uznesením zo 14. decembra 2009 č.k. 5 C 6/2004-265 (ktorým opravil záhlavie
tohto rozsudku v časti označenia ţalovaného, ktoré má správne znieť SR – zast. Úradom
geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2,
P.O. Box 57, Bratislava 212 a v časti predmetu konania má správne znieť o vyplatenie
nemajetkovej ujmy), ţalobu ţalobkyne o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zák. č. 58/1969 Zb.“) zamietol.
Ţalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia sa podrobne
zaoberal námietkou premlčania uplatneného nároku, ktorú vzniesla ţalovaná. Vzhľadom
na zistené skutočnosti – uzavretie kúpnej zmluvy 29. júna 1999, medzi ţalobkyňou ako
predávajúcou a K. ako kupujúcim, kedy ţalobkyni bolo zrejmé, ţe veľkosť spoluvlastníckeho
podielu, ktorý predávala (1/8-inu) nekorešponduje s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
k pozemku, ktorý získala podľa osvedčenia o dedičstve (1/4-inu) ako aj vzhľadom na ust. § 22
ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., podľa ktorého právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a tieţ na skutočnosť, ţe
ţaloba bola podaná aţ 26. júna 2003, povaţoval súd prvého stupňa uplatnený nárok za
premlčaný. Súd prvého stupňa aj napriek uvedenému záveru, za predpokladu, ţe by sa
odvolací súd nestotoţnil s jeho názorom o premlčaní nároku, posudzoval, či v prejednávanej
veci boli splnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktoré musia byť súčasne (kumulatívne) splnené (protiprávne konanie –
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou). Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
ţe ţalobkyňa nepreukázala vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním a škodou. Poukázal na to, ţe zodpovednosť podľa zák. č. 58/1969 Zb. je
zodpovednosťou objektívnou, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemoţno zbaviť. Súd prvého
stupňa mal za to, ţe išlo o nesprávny úradný postup správy katastra, keď ţalobkyni nesprávne
zapísala podiel podľa dedičského rozhodnutia a v tom smere nevykonala nápravu. Zákon
č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škoda, ktorá sa má uhradiť a ani jej rozsah, preto bolo
potrebné aplikovať všeobecnú úpravu (§ 442 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa
mal za to, ţe ţalobkyni škoda nevznikla. Ţalobkyňa 29. júna 1999 odpredala kupujúcemu (K.)
2
svoj podiel po 60,-- Sk za 1 ma za takú sumu jej bola parcela aj vyvlastnená. Ţalobkyňa
nemôţe škodu uplatňovať ako rozdiel medzi sumou, ktorá bola navrhovaná – 150,-- Sk
a prezentovaná v tlači a sumou, ktorá bola na základe uznesenia mestského zastupiteľstva
schválená. O trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 30. marca 2010 sp.zn.
5 Co 62/2010 v spojení s opravným uznesením z 30. marca 2010 sp.zn. 5 Co 62/2010
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdil a ţalovanej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia len skonštatoval, ţe okresný
súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil
v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd poukázal a s ktorým sa stotoţnil.
Z uvedeného dôvodu sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Keďţe odvolací súd
v napadnutom rozsudku nezistil ţiadne pochybenie, rozsudok okresného súdu potvrdil.
Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich postupom podľa § 151
ods. 1 O.s.p. nevyčíslila.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa, ktorá ako
dovolací dôvod uvádzala, ţe v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Vyčítala súdom oboch stupňov
nesprávne právne posúdenie otázky premlčania ňou uplatneného nároku. Poukázala na to, ţe
nebola účastníčkou vyvlastňovacieho konania a teda sa nemohla dozvedieť o vyvlastňovaní –
protiprávnom nakladaní s časťou svojho vlastníctva. Podľa jej názoru sa lehota na podanie
ţaloby odvíjala od momentu ako jej bolo doručené vyvlastňovacie rozhodnutie týkajúce sa jej
právneho predchodcu JUDr. Š. Š.. Trvala na tom, ţe škoda jej vznikla pre nesprávny úradný
postup správy katastra, resp. pre jej nezákonný postup, t.j., ţe jej nezapísala napriek
domáhaniu sa to, čo bolo zrejmé z právoplatného rozhodnutia iného orgánu. Mala za to, ţe
v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má právo na náhradu nemajetkovej ujmy.
Pokiaľ právny predpis zák. č. 58/1969 Zb. je v rozpore s Ústavou, potom povinnosťou súdu
prvého stupňa bolo prerušiť konanie a obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky aby
rozhodol podľa čl. 125 ods. 1 písm.a/ Ústavy. Podľa jej názoru nemoţno akceptovať, aby
podľa jedného právneho predpisu bolo moţné nemajetkovú ujmu priznať (zák.
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) a podľa
iného právneho predpisu zák. č. 58/1969 Zb.), by takáto náhrada neprichádzala do úvahy.
Ţiadala, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a priznal jej uplatnený nárok
alebo aby zrušil rozsudky oboch súdov a vec vrátil okresnému súdu s uloţením povinnosti
prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu o súlade zákona s ústavou.
Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobkyne ako neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
a dospel k záveru, ţe je potrebné ho zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p.
platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3
O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné a nejde ani o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia
§ 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo vec nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak
konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia, pričom zistil, ţe konanie pred
odvolacím súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi riadne konať pred súdom.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn.
I. ÚS 226/2003), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavku
na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky
ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p. a platí aj pre odvolacie konanie (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiadava aj
so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane
a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa
o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci
vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu
odníma moţnosť konať pred súdom.
Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou,
vyplývajúcou z citovaného ustanovenia § 237 O.s.p. postihnuté.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní síce nemusí odpovedať
na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale musí odpovedať na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní. Treba zdôrazniť, ţe zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra
2008, bol doterajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa
odvolací súd v celom rozsahu stotoţní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré však
môţe na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť o ďalšie dôvody, môţe sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
K takejto situácii však môţe dôjsť len za predpokladu úplného a presvedčivého rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Ţalobkyňa sa svojou ţalobou domáhala priznania majetkovej ujmy (náhrady škody)
spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 58/1969 Zb. vo výške 63 467,55 Sk
(2 106,73 €) a nemajetkovej ujmy 80 000,-- Sk (2 655,51 €), čo súd prvého stupňa
v dôvodoch svojho rozhodnutia (prvý odsek druhá veta) aj uvádza. Podľa označenia predmetu
konania v záhlaví rozsudku súdu prvého stupňa tento konal len o nároku ţalobkyne –
vyplatenie (priznanie) nemajetkovej ujmy. Tomuto však nekorešpondujú dôvody samotného
rozhodnutia, nakoľko súd vec samu právne posudzoval podľa zák. č. 58/1969 Zb. nielen
pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania nároku (§ 22 ods. 1 zák.
č. 58/1969 Zb.) ale aj pokiaľ ide o posúdenie splnenia základných predpokladov
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd aj napriek
týmto nezrovnalostiam a tieţ bez toho, aby sa vyporiadal s námietkami ţalobkyne uvedenými
v jej odvolaní a tieţ jej odvolacím petitom rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom
z dôvodov jeho rozsudku nie je zrejmé, v čom videl správnosť rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Súd prvého stupňa totiţ v obave, ţe otázku premlčania nároku neposúdil správne sa
ďalej zaoberal vecou samou. Z dôvodov rozhodnutia odvolacieho súdu (pre ich nedostatok)
nie je moţné zistiť, či odvolací súd povaţoval vyriešenie otázky o premlčaní nároku a na to
nadväzujúce zamietnutie ţaloby za správne, resp. či riešenie uvedenej otázky nebolo správne
a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu nedôvodnosti uplatneného nároku podľa
zák. č. 58/1969 Zb. Dovolací súd poznamenáva, ţe vznesením námietky premlčania dlţníkom
dochádza k zániku nároku, t.j. subjektívne právo prestáva byť vznesením námietky
premlčania autoritatívne vynutiteľné na súde (§ 3 Občianskeho zákonníka).
Nedostatok dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné procesné pochybenie súdu,
spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.), na ktoré je dovolací
súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová