Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/61/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného N. M., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2011 v Bratislave dovolanie

obvineného N. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. októbra 2010,

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného N. M.

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 24. júna 2010, sp. zn. ,

bol obvinený N. M. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák., ktorej

trestnej činnosti sa dopustil na skutkovom základe, že

v presne nezistený deň začiatkom apríla 2008 vo večerných hodinách v L.

na ul. K. v presne nezistenom byte po tom, ako E. H. (roč. X.) ťahal za ruky a vtisol do

miestnosti, kde sa nachádzala posteľ prikázal jej, aby sa vyzliekla, avšak keď toto odmietla

urobiť, povedal jej, že dostane bitku, na čo sa táto začala brániť, kedy jej dal dve alebo tri

facky, viackrát jej povedal, aby sa vyzliekla, čo však naďalej odmietala, následne ju vyzliekol

sám, čomu sa bránila tak, že mu odťahovala ruky, škrabala ho a snažila sa mu vytrhnúť, on ju

však zvalil na posteľ, ľahol si na ňu a začal jej vyzliekať spodnú časť odevu, kedy ho kopala

a snažila sa mu vymaniť, chytil ju za nohy, dal jej ich hore a vykonal na nej súlož, kde po

dokonaní súlože ejakulát vypustil do igelitového sáčku a povedal jej, že ak o tom, čo jej

spravil niekomu povie, že ju zabije, avšak žiadne zranenia jej svojim konaním nespôsobil, a to

aj napriek tomu, že už v minulosti bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Ružomberok, sp. zn. , z 8. januára 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. januára

2001 pre trestný čin lúpeže podľa k Tr. v znení

neskorších zmien a doplnkov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 2 roky so zaradením

do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny a rozsudkom Obvodného súdu Praha 7, sp. zn.

, z 2. februára 1994 pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. a trestný

čin obmedzovania osobnej slobody podľa Tr. v znení

neskorších zmien a doplnkov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky

so zaradením do väznice s ostrahou, ktorý rozsudok bol uznaný Najvyšším súdom Slovenskej

republiky 22. januára 1995 pod sp. zn. Urt 12/95.

Za to bol obvinenému N. M. podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. za použitia

§ 47 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

20 (dvadsať) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa bola uvedeným rozsudkom poškodená E. H. s nárokom

na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený N. M.

a odvolanie podal aj prostredníctvom obhajcu. Obvinený v dôvodoch svojho odvolania

uviedol, že je nevinný, poukazoval na rozporné výpovede poškodenej E. H. i jej otca J. H.,

spochybňoval ich vierohodnosť a rovnako mal výhrady voči znaleckému posudku

MUDr. M. Podaním z 11. augusta 2010 doplnil dôvody odvolania, kde poukazoval

na porušenie zásady špeciality, pretože pri jeho vyžiadaní z R. sa v spise uvádzalo, že mu

hrozí trest odňatia slobody od 7 do 15 rokov a jemu bol uložený výnimočný trest.

Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a domáhal sa oslobodenia spod

obžaloby, resp. navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť do prípravného konania.

Obhajca obvineného v dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa

považuje za tendenčný a neobjektívny. Celé konanie na súde prvého stupňa malo

iba formálny charakter. Súd hodnotil dôkazy jednostranne v neprospech obvineného a všetky

návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby odmietal. Navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Na podklade včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej

Bystrici, ktorý po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí uznesením

z 13. októbra 2010, sp. zn. , podľa odvolanie obvineného

zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

13. októbra 2010, kedy vo veci rozhodol krajský súd. Výkon uloženého trestu obvinený

nastúpil 13. októbra 2010 a v súčasnosti ho vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia

slobody Ilava.

Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 12. novembra 2010, jeho obhajca

15. novembra 2010 a prokurátor 12. novembra 2010.

Okresný súd Lučenec dňa 12. decembra 2011 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie obvineného N. M., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu

JUDr. S. Ď., ktorý obvineného obhajoval aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané

na súde prvého stupňa 18. októbra 2011 a smeruje proti vyššie citovanému uzneseniu

krajského súdu.

V dôvodoch svojho dovolania obvinený uviedol, že dovolanie podáva vo svoj

prospech, pričom dovolanie oprel o dovolací dôvod podľa

naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl v tom, že mu bol uložený úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 20 rokov, čo je mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože

pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. je stanovená trestná sadzba odňatia slobody

od 7 do 15 rokov. V tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že v rámci trestného konania

bol na neho 12. septembra 2008 pod sp. zn. , Okresným súdom Lučenec vydaný

príkaz na zatknutie a na jeho podklade bol týmto súdom vydaný 6. októbra 2008 európsky

zatýkací rozkaz, kde boli popísané skutky kladené mu za vinu a právne posúdené ako zločin

znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,

ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák., za ktoré mu hrozil trest odňatia slobody až 15 rokov. Vôbec v ňom

nebolo uvedené, že vzhľadom na ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák, mu hrozí výnimočný trest

odňatia slobody až na doživotie. Na základe tohto európskeho zatýkacieho rozkazu

bol vydaný z R. na územie Slovenskej republiky a následne bol odsúdený aj za použitia § 47

ods. 2 Tr. zák. Slovenské justičné orgány v konaní o jeho vydanie z cudziny nedodržali všetky

zákonom stanovené podmienky, neuviedli v európskom zatýkacom rozkaze hrozbu uloženia

trestu odňatia slobody na doživotie, nepresne kategorizovali trestné činy,

čím je naplnený dovolací dôvod podľa V petite svojho

dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech spočívajúce

v aplikácii ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu,

ako aj jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil Krajskému súdu

v Banskej Bystrici, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v zmysle doručil rovnopis

dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté,

s upozornením, že sa môžu k dovolaniu vyjadriť v lehote, ktorú im určil. Možnosť využila

iba okresná prokurátorka, ktorá podaním z 18. novembra 2011 navrhla dovolanie obvineného

podľa odmietnuť, pretože námietky obvineného uvedené v dovolaní

nenapĺňajú dovolací dôvod podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

prostredníctvom obhajcu ( a ), v zákonnej lehote

a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 2

). Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Druhy trestov sú v 2005 Z.z. v znení neskorších predpisov

uvedené v ustanovení § 32, ktorý taxatívne stanovil, že za spáchané trestné činy môže súd

uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou len tieto tresty: odňatie slobody, domáce

väzenie, povinnú prácu, peňažný trest, prepadnutie majetku, prepadnutie veci, zákaz činnosti,

zákaz pobytu, stratu čestných titulov a vyznamenaní, stratu vojenskej a inej hodnosti a trest

vyhostenia.

Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody (§ 34 ods. 2 Tr. zák.).

Zákonom ustanovená trestná sadzba je určená v skutkovej podstate toho – ktorého

trestného činu uvedeného v osobitnej časti . Táto sa mení v závislosti

od toho, či súd odsudzuje páchateľa za viac trestných činov (§ 41 Tr. zák.), prípadne

odsudzuje páchateľa za použitia § 47 Tr. zák. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V posudzovanej veci bol obvinený uznaný za vinného z dvoch trestných činov, pričom

mu bol trest ukladaný v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Tr. zák. za najprísnejší z trestných

činov, ktorým je ako to správne určil súd prvého stupňa zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2

Tr. zák. Za uvedený zločin zákonodarca ustanovil trest odňatia slobody od 7 do 15 rokov.

Z ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že páchateľovi niektorého z trestných

činov v ňom taxatívne vymenovaných medzi ktorými je aj znásilnenie podľa § 199, ktorý

už bol v minulosti za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný

nepodmienečným trestom odňatia slobody, súd uloží trest odňatia slobody na doživotie,

ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a/, b/; inak mu uloží trest odňatia slobody

na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže

takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. Ide o tzv. zásadu „trikrát

a dosť“, ktorú prevzal aj nový z predchádzajúceho účinného

do 1. januára 2006. Uvedené ustanovenie je zamerané na prísnejší postih recidivistov.

Podľa prechodného ustanovenia sa ustanovenie

vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov

uvedených v v znení neskorších predpisov,

avšak za podmienky, že osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Trestného

zákona po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. po 1. januári 2006.

Zo skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že obvinený sa trestnej

činnosti dopustil v apríli 2008, teda už za účinnosti nového .

Súdenej trestnej činnosti sa dopustil napriek tomu, že už bol za takéto trestné činy dvakrát

právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Za daného stavu

bol potom správny postup súdu prvého stupňa, keď použil pri ukladaní trestu obvinenému

zostrujúce ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák., z čoho vyplýva, že trest bol obvinenému uložený

v rámci trestnej sadzby. Nepochybil preto ani odvolací súd, keď si osvojil záver súdu prvého

stupňa a odvolanie obvineného ako nedôvodné podľa zamietol.

Pokiaľ obvinený dovolací dôvod opiera o porušenie ustanovenia

v znení o Európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len EZR) tak vychádza z nesprávnej interpretácie tohto zákona.

V súdnom spise sa nachádza originál EZR zo 6. októbra 2008 (č.l. 25-27) a podľa názoru

dovolacieho súdu, príslušný súd pri jeho vydaní postupoval v súlade s vtedy účinným

zákonom o EZR. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že podľa § 4 ods. 2 vyššie

citovaného zákona o EZR sa tento vydáva pre skutok a nedotýka sa možností uloženia výšky

trestu ale možnosti uznania za vinného pre ten skutok pre ktorý ho orgány vykonávajúceho

štátu vydali alebo nemožnosti uznania ak ho nevydali aj pre taký skutok. V tomto prípade

je dôležité, že bola zachovaná totožnosť skutku pre ktorý bol obvinený z R. vydaný. V tomto

smere nie sú o zachovaní totožnosti skutku žiadne pochybnosti. Prípadné nezrovnalosti

v dátume kedy sa mal skutok stať, prípadne mieste jeho spáchania, ktoré boli uvedené na

tlačive o EZR nemajú na totožnosť skutku žiadny vplyv. Dôležité bolo, že obvinený bol

vydaný pre skutok, ktorý bol obojstranne trestný. Treba si uvedomiť, že konkrétne súvislosti

sa dajú zistiť až v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Na základe vyššie popísaných skutočností dospel Najvyšší súd k záveru, že obvinený

N. M. svojim podaním nenaplnil uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/

, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová