Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b4d/382622.b92241.pdf
PDF · 111.18 KB
No categories available
5Tdo/61/2011
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 61/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného N. M., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné
prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2011 v Bratislave dovolanie
obvineného N. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. októbra 2010,
sp. zn. 3 To 195/2010, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného N. M.
sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 24. júna 2010, sp. zn. 3 T 153/2009,
bol obvinený N. M. uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák., ktorej
trestnej činnosti sa dopustil na skutkovom základe, že
v presne nezistený deň začiatkom apríla 2008 vo večerných hodinách v L.
na ul. K. v presne nezistenom byte po tom, ako E. H. (roč. X.) ťahal za ruky a vtisol do
miestnosti, kde sa nachádzala posteľ prikázal jej, aby sa vyzliekla, avšak keď toto odmietla
urobiť, povedal jej, že dostane bitku, na čo sa táto začala brániť, kedy jej dal dve alebo tri
facky, viackrát jej povedal, aby sa vyzliekla, čo však naďalej odmietala, následne ju vyzliekol
sám, čomu sa bránila tak, že mu odťahovala ruky, škrabala ho a snažila sa mu vytrhnúť, on ju
však zvalil na posteľ, ľahol si na ňu a začal jej vyzliekať spodnú časť odevu, kedy ho kopala
a snažila sa mu vymaniť, chytil ju za nohy, dal jej ich hore a vykonal na nej súlož, kde po
dokonaní súlože ejakulát vypustil do igelitového sáčku a povedal jej, že ak o tom, čo jej
spravil niekomu povie, že ju zabije, avšak žiadne zranenia jej svojim konaním nespôsobil, a to
aj napriek tomu, že už v minulosti bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok, sp. zn. 2 T 34/99, z 8. januára 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. januára
2001 pre trestný čin lúpeže podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnkov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 2 roky so zaradením
do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny a rozsudkom Obvodného súdu Praha 7, sp. zn.
5 T 93/93, z 2. februára 1994 pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. a trestný
čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnkov, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky
so zaradením do väznice s ostrahou, ktorý rozsudok bol uznaný Najvyšším súdom Slovenskej
republiky 22. januára 1995 pod sp. zn. Urt 12/95.
Za to bol obvinenému N. M. podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. za použitia
§ 47 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
20 (dvadsať) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola uvedeným rozsudkom poškodená E. H. s nárokom
na náhradu škody odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený N. M.
a odvolanie podal aj prostredníctvom obhajcu. Obvinený v dôvodoch svojho odvolania
uviedol, že je nevinný, poukazoval na rozporné výpovede poškodenej E. H. i jej otca J. H.,
spochybňoval ich vierohodnosť a rovnako mal výhrady voči znaleckému posudku
MUDr. M. Podaním z 11. augusta 2010 doplnil dôvody odvolania, kde poukazoval
na porušenie zásady špeciality, pretože pri jeho vyžiadaní z R. sa v spise uvádzalo, že mu
hrozí trest odňatia slobody od 7 do 15 rokov a jemu bol uložený výnimočný trest.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a domáhal sa oslobodenia spod
obžaloby, resp. navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť do prípravného konania.
Obhajca obvineného v dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za tendenčný a neobjektívny. Celé konanie na súde prvého stupňa malo
iba formálny charakter. Súd hodnotil dôkazy jednostranne v neprospech obvineného a všetky
návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obhajoby odmietal. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Na podklade včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí uznesením
z 13. októbra 2010, sp. zn. 3 To 195/2010, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného
zamietol.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
13. októbra 2010, kedy vo veci rozhodol krajský súd. Výkon uloženého trestu obvinený
nastúpil 13. októbra 2010 a v súčasnosti ho vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Ilava.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 12. novembra 2010, jeho obhajca
15. novembra 2010 a prokurátor 12. novembra 2010.
Okresný súd Lučenec dňa 12. decembra 2011 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie obvineného N. M., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu
JUDr. S. Ď., ktorý obvineného obhajoval aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané
na súde prvého stupňa 18. októbra 2011 a smeruje proti vyššie citovanému uzneseniu
krajského súdu.
V dôvodoch svojho dovolania obvinený uviedol, že dovolanie podáva vo svoj
prospech, pričom dovolanie oprel o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl v tom, že mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 20 rokov, čo je mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože
pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. je stanovená trestná sadzba odňatia slobody
od 7 do 15 rokov. V tejto súvislosti poukazoval na skutočnosť, že v rámci trestného konania
bol na neho 12. septembra 2008 pod sp. zn. 0 Tp 85/2008, Okresným súdom Lučenec vydaný
príkaz na zatknutie a na jeho podklade bol týmto súdom vydaný 6. októbra 2008 európsky
zatýkací rozkaz, kde boli popísané skutky kladené mu za vinu a právne posúdené ako zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zák., za ktoré mu hrozil trest odňatia slobody až 15 rokov. Vôbec v ňom
nebolo uvedené, že vzhľadom na ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák, mu hrozí výnimočný trest
odňatia slobody až na doživotie. Na základe tohto európskeho zatýkacieho rozkazu
bol vydaný z R. na územie Slovenskej republiky a následne bol odsúdený aj za použitia § 47
ods. 2 Tr. zák. Slovenské justičné orgány v konaní o jeho vydanie z cudziny nedodržali všetky
zákonom stanovené podmienky, neuviedli v európskom zatýkacom rozkaze hrozbu uloženia
trestu odňatia slobody na doživotie, nepresne kategorizovali trestné činy,
čím je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. V petite svojho
dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech spočívajúce
v aplikácii ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu,
ako aj jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil Krajskému súdu
v Banskej Bystrici, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v zmysle § 376 Tr. por. doručil rovnopis
dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté,
s upozornením, že sa môžu k dovolaniu vyjadriť v lehote, ktorú im určil. Možnosť využila
iba okresná prokurátorka, ktorá podaním z 18. novembra 2011 navrhla dovolanie obvineného
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť, pretože námietky obvineného uvedené v dovolaní
nenapĺňajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote
a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 2
Tr. por.). Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom
zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest
mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon
za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Druhy trestov sú v Trestnom zákone č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov
uvedené v ustanovení § 32, ktorý taxatívne stanovil, že za spáchané trestné činy môže súd
uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou len tieto tresty: odňatie slobody, domáce
väzenie, povinnú prácu, peňažný trest, prepadnutie majetku, prepadnutie veci, zákaz činnosti,
zákaz pobytu, stratu čestných titulov a vyznamenaní, stratu vojenskej a inej hodnosti a trest
vyhostenia.
Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody (§ 34 ods. 2 Tr. zák.).
Zákonom ustanovená trestná sadzba je určená v skutkovej podstate toho – ktorého
trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Táto sa mení v závislosti
od toho, či súd odsudzuje páchateľa za viac trestných činov (§ 41 Tr. zák.), prípadne
odsudzuje páchateľa za použitia § 47 Tr. zák. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V posudzovanej veci bol obvinený uznaný za vinného z dvoch trestných činov, pričom
mu bol trest ukladaný v súlade s ustanovením § 41 ods. 1 Tr. zák. za najprísnejší z trestných
činov, ktorým je ako to správne určil súd prvého stupňa zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2
Tr. zák. Za uvedený zločin zákonodarca ustanovil trest odňatia slobody od 7 do 15 rokov.
Z ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že páchateľovi niektorého z trestných
činov v ňom taxatívne vymenovaných medzi ktorými je aj znásilnenie podľa § 199, ktorý
už bol v minulosti za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný
nepodmienečným trestom odňatia slobody, súd uloží trest odňatia slobody na doživotie,
ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a/, b/; inak mu uloží trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže
takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov. Ide o tzv. zásadu „trikrát
a dosť“, ktorú prevzal aj nový Trestný zákon z predchádzajúceho Trestného zákona účinného
do 1. januára 2006. Uvedené ustanovenie je zamerané na prísnejší postih recidivistov.
Podľa prechodného ustanovenia § 437 ods. 5 Trestného zákona sa ustanovenie § 47 ods. 2
Trestného zákona vzťahuje aj na osobu, ktorá bola potrestaná za niektorý z trestných činov
uvedených v § 43 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
avšak za podmienky, že osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 47 ods. 2 Trestného
zákona po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, t. j. po 1. januári 2006.
Zo skutkovej vety rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že obvinený sa trestnej
činnosti dopustil v apríli 2008, teda už za účinnosti nového Trestného zákona.
Súdenej trestnej činnosti sa dopustil napriek tomu, že už bol za takéto trestné činy dvakrát
právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Za daného stavu
bol potom správny postup súdu prvého stupňa, keď použil pri ukladaní trestu obvinenému
zostrujúce ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zák., z čoho vyplýva, že trest bol obvinenému uložený
v rámci trestnej sadzby. Nepochybil preto ani odvolací súd, keď si osvojil záver súdu prvého
stupňa a odvolanie obvineného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Pokiaľ obvinený dovolací dôvod opiera o porušenie ustanovenia zák. č. 403/2004 Z.z.
v znení zák. č. 342/2007 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len EZR) tak vychádza z nesprávnej interpretácie tohto zákona.
V súdnom spise sa nachádza originál EZR zo 6. októbra 2008 (č.l. 25-27) a podľa názoru
dovolacieho súdu, príslušný súd pri jeho vydaní postupoval v súlade s vtedy účinným
zákonom o EZR. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že podľa § 4 ods. 2 vyššie
citovaného zákona o EZR sa tento vydáva pre skutok a nedotýka sa možností uloženia výšky
trestu ale možnosti uznania za vinného pre ten skutok pre ktorý ho orgány vykonávajúceho
štátu vydali alebo nemožnosti uznania ak ho nevydali aj pre taký skutok. V tomto prípade
je dôležité, že bola zachovaná totožnosť skutku pre ktorý bol obvinený z R. vydaný. V tomto
smere nie sú o zachovaní totožnosti skutku žiadne pochybnosti. Prípadné nezrovnalosti
v dátume kedy sa mal skutok stať, prípadne mieste jeho spáchania, ktoré boli uvedené na
tlačive o EZR nemajú na totožnosť skutku žiadny vplyv. Dôležité bolo, že obvinený bol
vydaný pre skutok, ktorý bol obojstranne trestný. Treba si uvedomiť, že konkrétne súvislosti
sa dajú zistiť až v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
Na základe vyššie popísaných skutočností dospel Najvyšší súd k záveru, že obvinený
N. M. svojim podaním nenaplnil uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. por., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r.
predseda senátu
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová