Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/4/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci

žalobkyne M. I., nar. X., bytom T., zastúpenej JUDr. M., bytom S. proti žalovanej Sociálnej

poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovanej č. 21256-6/2011-BA zo dňa 2. marca 2011, o odvolaní žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre, č.k. zo dňa 20. júla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 15S/6/2011-

51 zo dňa 20. júla 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 2 písm. a/

(ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 21256-

6/2011-BA zo dňa 2. marca 2011, ktorým rozhodla, že žalobkyňa podľa § 85 v nadväznosti

na o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozsudku len „“) nemá nárok na úrazový príplatok, nakoľko úraz, z titulu

ktorého si uplatňuje nárok na úrazový príplatok ako dávku úrazového poistenia, nespĺňa

definíciu pracovného úrazu podľa § 8 cit. zákona a tým nie sú splnené podmienky nároku

na úrazový príplatok ustanovené v Z.z a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia v medziach žaloby dospel k záveru, že príčinou úrazu žalobkyne boli nefunkčné

dvere na pracovisku jej zamestnávateľa, pričom je podľa neho zrejmé aj to, že za túto

nefunkčnosť zodpovedá zamestnávateľ žalobkyne. Podľa názoru súdu preto nie je podstatné,

či k úrazu spôsobeného nefunkčnosťou dvier došlo počas prestávky určenej zamestnávateľom

na odpočinok alebo počas ostatného pracovného času.

Krajský súd nesúhlasil s názorom žalovanej, ktorá v rozhodnutí konštatovala, že cesta

na WC nie je úkonom a ani nebola v predmetnej veci úkonom potrebným na výkon práce

žalobkyne, keďže nesúvisí priamo s plnením úloh. Podľa názoru súdu poukazujúc

na ustanovenie , vymedzujúce taxatívne úkony,

ktoré nie sú v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a aj s ohľadom na nevyhnutnosť

vykonania fyziologických potrieb zamestnanca, podľa jeho názoru, nemožno konštatovať,

že cesta na WC na pracovisku aj počas prestávky na oddych a jedlo nie je úkonom na výkon

práce potrebným, resp. zvyčajným.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala žalovaná odvolanie z dôvodu

uvedeného v ust. a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „Najvyšší súd SR“) napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta alebo

rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3

Žalovaná sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že cesta na WC

na pracovisku aj počas prestávky na oddych a jedlo je úkonom potrebným, resp. zvyčajným

na výkon práce. Je toho názoru, že úkonom potrebným na výkon práce sú úkony, bez ktorých

nemožno prácu začať ani ukončiť a nie vykonanie hygienickej potreby, ktorá sa

pred samotným výkonom práce alebo po jej ukončení môže, ale nemusí vykonať.

Zákonodarca v pod úkonom potrebným na výkon

práce a pod úkonom počas práce zvyčajným alebo potrebným pred začiatkom práce alebo

po jej ukončení nemal na mysli úkon – cesta na WC, aj keď tento úkon nezaradil medzi úkony

uvedené za bodkočiarkou v tomto ustanovení. Za úkon potrebný na výkon práce

pred a po skončení výkonu práce zákonodarca podľa žalovanej považuje výkon takých

pracovných úloh a úkonov, ktoré priamo súvisia s plnením pracovných úloh a sú vykonávané

počas pracovného času.

Žalovaná ďalej uviedla, že nepopiera zodpovednosť zamestnávateľa za škodu,

ktorá vznikla žalobkyni ako zamestnankyni. Zodpovednosť zamestnávateľa by sa však mala

podľa názoru žalovanej posúdiť podľa ust. .

Žalovaná poskytuje z úrazového poistenia poškodeným zamestnancom

zamestnávateľa dávky úrazového poistenia za predpokladu, ak ide o zodpovednosť

zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikne pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Ak podľa názoru krajského súdu došlo k úrazu nefunkčnosťou dvier, úraz, ktorý sa stal

žalobkyni, nenapĺňa zákonné prvky pracovného úrazu tak, ako to má na mysli § 8 zák.

č.

Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila podaním z 20. septembra 2011, v ktorom navrhla,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Žalobkyňa

má za to, že žalovaná, ako orgán verejnej správy, vychádzajúc i zo znenia článku 2 ods. 2

SR, je povinná okrem iného postupovať spôsobom, ktorý ustanovuje zákon a nie

spôsobom, čo mal zákonodarca na mysli. Zdôrazňovala jednoznačnosť definície pracovného

úrazu podľa ust. v spojení s zák.

č. Úraz, ktorý utrpela 11. júna 2009 bol spôsobený nezávisle od jej vôle,

krátkodobým náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov (prievan, ktorý vyvolal

prudký pohyb dverí, ktoré nemali funkčný samozatvárač, ako to vyplýva zo záznamu

o registrovanom pracovnom úraze). K poškodeniu došlo preukázateľne počas trvania

pracovnej zmeny, a to v čase, keď žalobkyňa vykonávala úkon v priamej súvislosti s plnením

pracovných úloh. Argumentácia žalovanej, že v dôsledku toho, že prestávka v práci

4

na odpočinok a jedenie sa nezapočítava do pracovného času, je dôvod prečo neuznať úraz

žalobkyne ako pracovný, ak k úrazu došlo počas jej trvania, nemá podľa názoru žalobkyne

oporu v žiadnom ustanovení

Názor žalovanej, že zodpovednosť zamestnávateľa by sa mala posúdiť podľa ust. § 192 ods. 2

, je podľa žalobkyne absolútnym nepochopením predmetného ustanovenia

žalovanou, nakoľko v danom prípade musí ísť o zamestnancov zamestnávateľa, ktorí v rámci

plnenia jeho úloh, tzn. predmetu činnosti zamestnávateľa, konajú v jeho mene a dôsledkom

ich konania je škoda, ktorú zamestnanec utrpel. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že poškodenie zdravia žalobkyne nebolo spôsobené zamestnancami zamestnávateľa, t.j. ani

členom štatutárneho orgánu, ani vedúcim organizačného útvaru a ani povereným

zamestnancom, ale v dôsledku prievanu, ktorý dal do pohybu otvorené dvere, na ktorých

nefungoval samozatvárač, v dôsledku čoho sa zásah do tela žalobkyne len znásobil.

Žalobkyňa náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a nevyčíslila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

žaloby a v rozsahu odvolania žalovanej ( ), a dospel jednomyseľne k záveru,

že odvolanie žalovanej je neopodstatnené. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa ustanovenia vety prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 20. decembra 2011 ( a ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa , pracovný úraz podľa tohto zákona je

poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým

náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa utrpel

pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením

5

pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a

pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Za plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh sa podľa § 8 ods. 4 písm. a/, b/ a c/

pokladá výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného

pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, alebo iná činnosť

vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo

služobnej cesty.

Podľa Z.z, v priamej súvislosti s plnením

pracovných úloh je úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo

potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania

a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného

predpisu, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta

na ne a späť s výnimkou (písm. b/) vyšetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení

vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej

pomoci a cesta na ne a späť.

Podľa zamestnanec zamestnávateľa, ktorý v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného,

má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok

na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo

nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.

Podľa sa prestávky na odpočinok a jedenie

nezapočítavajú do pracovného času.

Z podkladov spisu odvolací súd zistil, že na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej

neschopnosti č. I-529139 zo dňa 12. júna 2009 vystaveného MUDr. V. žalobkyňa požiadala

Sociálnu poisťovňu, pobočka Nitra dňa 20. júla 2009 o poskytnutie úrazového príplatku v

dôsledku úrazu zo dňa 11. júna 2009. Podľa záznamu o udalosti - úraze spísaného

zamestnávateľom žalobkyne H. s.r.o., Vráble, dňa 12. júna 2009, žalobkyňa dňa 11. júna 2009

po ohlásení prestávky opustila svoje pracovisko (TRW) a išla pešou chôdzou na prestávku,

pričom prechádzala cez kovové dvojkrídlové dvere. Otvorila ľavé krídlo dverí smerom k sebe

6

a po dostatočnom otvorení nimi prešla. Pri prechádzaní ju dvere zozadu udreli do pravého

pleca. Poranená po úraze ďalej pracovala a svojej nadriadenej vznik úrazu nenahlásila. Zo

záznamu o úraze vyplýva, že pracovná doba trvá od 6:00 hod. do 14:00 hod.; čas úrazu 11:04

hod.; prestávka od 11:00 hod. do 11:20 hod.; svedok: M..

Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra listom zo dňa 16. septembra 2009 vyzvala

zamestnávateľa žalobkyne, aby oznámil, ako došlo k úrazu a či tento úraz považuje

za pracovný. Zamestnávateľ žalobkyne dňa 30. septembra 2009 oznámil, že k úrazu došlo

počas prestávky na odpočinok a jedlo o 11:04 hod., ktorá sa nezapočítava do pracovného

času.

Zo stanoviska k úrazu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 11. novembra 2009 zasielaného

- KOVO, Bratislava vyplýva, že za predmetný úraz je zodpovedný zamestnávateľ,

pretože toleroval nesprávnu funkčnosť dvojitých prechodových dverí, ktoré spôsobili úraz

žalobkyne.

Podľa zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 2. februára 2010 spísanej správnym

orgánom 1. stupňa, inšpektor bezpečnosti práce pri KOVO K. uviedol, že úraz treba

považovať za pracovný, keďže žalobkyňa počas prestávky nešla na stravovanie a ani zo

stravovania. Žalobkyňa na tomto ústnom pojednávaní uviedla, že v čase úrazu sa

nestravovala; išla na WC a úraz sa jej stal cestou na WC.

Mgr. P., správca konkurznej podstaty úpadcu - zamestnávateľa žalobkyne (od 30. júla

2009 zmenené obchodné meno na U. s.r.o., M., B.) dňa 18. decembra 2009 Sociálnej

poisťovni, pobočka Nitra oznámil, že úraz žalobkyne uznal za pracovný úraz, čo potvrdil aj e-

mailom zo dňa 15. januára 2010, v ktorom uviedol, že „úraz žalobkyne na základe výsledkov

šetrení odborového funkcionára (Bc. S.) a na základe týchto výsledkov zistení a šetrení

odborového funkcionára a následne na základe aj právneho posúdenia odborového

funkcionára, ktoré mi bolo prezentované tak, že uvedený úraz je pracovným úrazom.“

Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra svojím rozhodnutím zo dňa 23. októbra 2009

nepriznala žalobkyni nárok na úrazový príplatok nepovažujúc úraz za pracovný. Na odvolanie

žalobkyne žalovaná svojím rozhodnutím zo dňa 12. februára 2010 rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa potvrdila.

7

Na základe žaloby žalobkyne bolo rozhodnutie žalovanej rozsudkom Krajského súdu

v Nitre č. k. -32 zo dňa 14. júla 2010 podľa zrušené

a vec vrátená na ďalšie konanie, vytýkajúc správnym orgánom nedostatočne zistený skutkový

stav veci, najmä to, že v konaní nebola vypočutá svedkyňa úrazu Ľ. M..

V ďalšom konaní uvádzanú svedkyňu vypočul správny orgán prvého stupňa na ústnom

pojednávaní dňa 14. decembra 2010. Svedkyňa uviedla, že videla ako žalobkyňu udreli

kovové dvojkrídlové dvere do chrbta. V hale, kde sa uvedené kovové dvere nachádzajú, bol

vtedy (v deň úrazu 11. júna 2009) prievan - asi z dôvodu, že bola otvorená hala expedície.

Jednalo sa o ťažké kovové dvere, ktoré neboli nikdy funkčné, pretože mali pokazené Brano.

Prievan spôsobil, že dvere, ktoré otvorila žalobkyňa sa pribuchli a keďže ešte nestihla cez ne

prejsť, tak ju udreli do chrbta. Ďalej svedkyňa uviedla, že sa žalobkyne pýtala, či ju to nebolí,

ona odpovedala, že ju to bolí, ale sa to dá vydržať. V ten deň odpracovala celú zmenu;

na druhý deň ráno však žalobkyňa telefonovala, že nepríde do práce, ide na chirurgiu,

keďže ju udretá chrbtica veľmi bolí.

Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra po vyššie uvádzanom doplnenom dokazovaní

svojím rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010 č. 140/2010-NR vo veci uplatneného

nároku žalobkyne na úrazový príplatok podľa , a ,

nepriznala žalobkyni nárok na úrazový príplatok počas dočasnej pracovnej neschopnosti.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 12. januára 2011,

ku ktorému pripojila Záznam o registrovanom pracovnom úraze, Hlásenie pracovného

úrazu a Oznámenie poistnej udalosti. Žalovaná rozhodnutím č. 21256-6/2011-BA zo dňa

2. marca 2011 odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka

Nitra, potvrdila z dôvodu, že predmetný úraz nepovažovala za pracovný. Zároveň

vo svojom rozhodnutí uviedla, že doklady priložené žalobkyňou k odvolaniu, ako aj

písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty poskytnuté e-mailom dňa 15. februára

2011 o tom, že úraz poškodenej uznal za pracovný, na základe výsledkov šetrenia

inšpektorátu práce pri KOVO p. Bc. S. v odvolacom konaní nevzala do úvahy.

Vyhotovenie týchto dôkazných prostriedkov považuje za účelové. Skutkový stav veci

objasňujú už skôr existujúce dôkazy svedčiace v prospech toho, že úraz žalobkyne nie je

pracovným úrazom.

8

V predmetnej veci nie je sporným skutkový stav, ktorý bol ustálený doplnením

dokazovania správnym orgánom. Odvolací súd pritom nepovažuje za právne významné

argumenty týkajúce sa dôvodov odchodu žalobkyne z bezprostredného miesta výkonu

práce, ale považuje za rozhodujúcu skutočnosť, že úraz utrpela na pracovisku i keď počas

pracovnej prestávky, keď nebolo sporné, že k náhlemu a násilnému vonkajšiemu vplyvu

na jej telesnú integritu došlo v dôsledku poruchy zariadenia zamestnávateľa (dvier) a to

nezávisle na vôli žalobkyne. Podľa názoru odvolacieho súdu úraz žalobkyne jednoznačne

spĺňa podmienky pracovného úrazu uvedené v ust. , ktoré je

žalovaná povinná brať do úvahy pri posudzovaní nároku na úrazový príplatok. Tomuto

názoru korešpondujú aj Stanovisko Inšpektorátu práce Nitra k pracovnému úrazu, ako aj

výsledky šetrenia inšpektorátu práce pri KOVO, p. Bc. S. nachádzajúceho sa v spise,

ktoré žalovaná nevzala do úvahy s poukazom na ich účelovosť, ktorú však ničím

nezdôvodnila.

Odvolací súd konštatoval, že úkon v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh

podľa ako úkon potrebný na výkon práce a úkon

počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení, je potrebné

posudzovať s prihliadnutím na jednotlivé úkony viažuce sa na opis činností

zamestnanca, konkrétne pracovné podmienky a pracovné prostredie. Z tohto dôvodu,

pokiaľ zamestnávateľ uznal úraz za pracovný na základe vlastného šetrenia, ako aj

na podklade stanoviska Inšpektorátu práce Nitra k pracovnému úrazu a výsledkov šetrenia

inšpektorátu práce pri KOVO p. Bc. S., nie je v súlade so zásadami rozhodovania

v správnom konaní zo strany správneho orgánu bez jednoznačného preukázania opaku

vykonaným dokazovaním rozhodnúť v rozpore s predloženými dôkazmi v predmetnej

veci, ktoré si neodporujú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval

námietky žalovanej uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom, preto napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa a s použitím vety druhej ako

vecne správny potvrdil, pričom sa stotožňuje v plnom rozsahu s dôvodmi prvostupňového

rozsudku.

9

Podľa je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,

že trovy konania žalobkyni nepriznal, keďže náhrada trov právneho zastúpenia nebola

vyčíslená a uplatnená a iné trovy žalobkyni nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková