Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)0a9/384015.cf2ded.pdf
PDF · 216.25 KB
No categories available
4Sžf/24/2011
Najvyšší súd 4Sžf/24/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej
v právnej veci žalobcu: L., š. p., N., proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie,
Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 009-
P/01-2009 zo dňa 23. januára 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 25. marca 2011, č. k. 4S/42/2009-54, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č k. 4S/42/2009-54 zo dňa 25. marca 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 009-
P/01-2009 zo dňa 23. januára 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného a súčasne zrušenia jeho rozhodnutia č. 009-
P/01-2009 zo dňa 23. januára 2009. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal
preukázané, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého
stupňa žalobcovi uložil pokutu vo výške 244 407.- Sk podľa ust. § 149 ods. 1 písm. a/ zákona
o verejnom obstarávaní z dôvodu, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto
zákona. Z rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym
názorom uvedeným v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia.
Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Úrad pre verejné obstarávanie, ako
správny orgán začal konanie vo veci uloženia pokuty podľa ust. § 18 ods. 3 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Správny orgán oznámil účastníkovi
konania (žalobcovi) listom c. 82-SK-6000/2008’zo dňa 18.9.2008, ktorý mu bol doručený dňa
22.9.2008 začatie správneho konania a súčasne bol žalobca týmto listom vyzvaný, aby sa
pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho
zistenia, prípadne, aby navrhol doplnenie správneho konania. Žalobca dňa 30.9.2008 sa
prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov vyjadril ústne do zápisnice s tým, že trvá
na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách k postaveniu účastníka konania ako
verejného obstarávateľa.
Ďalej súd z administratívneho spisu zistil, že správny orgán vykonal kontrolu
použitých postupov verejného obstarávania u verejného obstarávateľa z vlastného podnetu
a to v čase od 5.1.2007 do 31.3.2008.
Kontrolou bolo zistené, že žalobca i v čase uzatvárania zmlúv mal podľa názoru
žalovaného postavenie verejného obstarávateľa podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom
obstarávaní.
Ďalej bolo vykonanou kontrolou zistené, že postupom verejnej obchodnej súťaže
uzavrel žalobca za kontrolované obdobie november a december 2006 spolu 368 zmlúv.
Výsledkom kontroly bol protokol, v ktorom správny orgán uviedol, že použitý postup žalobcu
ako verejného obstarávateľa smerujúci k uzatvoreniu zmluvy za použitia verejných
obchodných súťaží, bol v rozpore so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa,
ktoré sú upravené v ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní.
Z administratívneho spisu je ďalej nesporné, že dňa 4.1.2007 podpísal žalobca o.i. aj
zmluvu o dielo č. 5/99/2007 v znení zmien a dodatkov so zhotoviteľom R. s.r.o..
Prvostupňový správny orgán začal správne konanie so žalobcom vo veci uloženia
pokuty podľa ust. § 149 ods. 1 písm. a) ZVO, pretože sa podľa názoru žalovaného vyhol
povinnosti postupovať aj pri tejto zákazke podľa ZVO, čím naplnil skutkovú podstatu
správneho deliktu a preto s poukazom na ust. § 149 ods. 1 písm. a) ZVO rozhodol o uložení
pokuty. Prvostupňový správny orgán vychádzajúc z listu žalobcu č. 11757/08-20 zo dňa
26.09.2008, ktorým tento oznámil správnemu orgánu celkovú zmluvnú cenu vyplývajúcu
z uzavretej zmluvy a dodatkov, ktorá predstavuje sumu 4.888.138,70,- Sk s DPH, určil výšku
pokuty ako 5% zo zmluvnej ceny vo výške 244.407,- Sk. Pokuta bola uložená účastníkovi
konania prvostupňovým rozhodnutím č. 82-SK/3/6000/2008 zo dňa 22.10.2008. Voči tomuto
rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného –
Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava dňa 23.1.2009 č. 009-P/01-2009 tak,
že rozklad žalobcu bol zamietnutý a rozhodnutie úradu č. 82-K/3/6000/2008 zo dňa
22.10.2008 o uložení pokuty bolo potvrdené.
Z uvedeného rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho rozhodnutia a má za to, že žalobca
vznikol ako právnická osoba rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2795/1999-
420 zo dňa 20.4.1999 a zakladacej listiny č. 5063/1999-420 zo dňa 23.6.1999. Z pôvodnej
zakladacej listiny zo dňa 23.6.1999 vyplýva, že zakladateľ v súlade s § 27 zák. č. 111/1990
Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov priznal účastníkovi konania charakter
podniku pre zabezpečenie verejno-prospešnej činnosti. Druhostupňový správny orgán
vychádzajúc z predmetu podnikania účastníka konania, ktorý je uvedený v Obchodnom
registri konštatoval, že tento spĺňa podľa jeho právneho názoru postavenie verejného
obstarávateľa v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ako právnická
osoba bol založený na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú
priemyselný ani komerčný charakter a verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona
o verejnom obstarávaní vymenúva viac ako polovicu členov jeho riadiaceho orgánu a zároveň
vymenúva viac ako polovicu členov kontrolného orgánu. Druhostupňový orgán má za to,
že žalobca nesporne v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo č. 5/99/2007 zo dňa 4.1.2007
so zhotoviteľom R., s.r.o., R. Z. bol verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 2 citovaného
zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť bol podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní
pred uzavretím uvedenej zmluvy povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je podľa
krajského súdu v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1
O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
II.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca.
Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil
tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca v dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil, keď nesprávne posúdil základnú otázku v predmetnom spore, a tou je skutočnosť,
či sú L., š. p., v zmysle zákona o verejnom obstarávaní právnickou osobou s postavením
verejného obstarávateľa. Uviedol, že podmienka uvedená v § 6 ods. 2 písm. a/ nie je splnená,
keďže L., š. p. nie sú financované verejným obstarávateľom, naopak vo vzťahu k štátnemu
rozpočtu si L., š. p. plnia odvodovú povinnosť (napr. zákon o štátnom rozpočte na rok 2008,
v zmysle ktorého bola L., š. p. uložená odvodová povinnosť vo výške 200 mil. do štátneho
rozpočtu). Spochybňoval splnenie aj ďalších podmienok podľa § 6 ods. 2 ZVO. Žalobca
vyslovil názor, že nemožno len na základe prirodzene celospoločenského charakteru činností
súvisiacich so správou a obhospodarovaním lesa vyvodzovať skutočnosť, že L., š. p. sú
právnickou osobou, ktorej základným predmetom činnosti je uspokojovanie potrieb vo
všeobecnom záujme tak, ako to upravuje ZVO a súčasne, že je výhradne v kompetencii
zakladateľa, či v súlade so zákonom o štátnom podniku bude založený štátny podnik
vykonávať činnosti na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov.
Podrobné dôvody odvolania vo vzťahu k právnej kvalifikácii žalobcu ako verejného
obstarávateľa sú podrobne uvedené v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/7/2011
z 20.júla 2011 a vzhľadom na zhodnosť účastníkov konania ich odvolací súd nepovažuje
za potrebné zopakovať.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdiť.
Konštatoval, že z pohľadu konštrukcie právnej normy upravenej v ustanovení § 6
ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní toto ustanovenie nie je koncipované tak, že verejným
obstarávateľom je právnická osoba zriadená výlučne, resp. len na účely plnenia potrieb
vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter, uvedené ustanovenie
nevylučuje, aby verejný obstarávateľ, ktorý má status právnickej osoby zriadenej na účel
plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter,
vykonával aj činnosti komerčného charakteru z čoho preto vyplýva, že osoba podľa § 6 ods. 2
zákona o verejnom obstarávaní môže vykonávať aj komerčnú činnosť, čo samozrejme nemá
vplyv na jej status verejného obstarávateľa, nakoľko skutočnosťou determinujúcou jej status
verejného obstarávateľa sú činnosti, na vykonávanie ktorých bola zriadená a ktorých účelom
je plnenie potrieb vo všeobecnom záujme. Poukázal na to, že uvedené rovnako potvrdzuje
judikatúra Súdneho dvora EÚ.
V súvislosti s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 939/2007-420 zo dňa
19.1.2007, ktorým Ministerstvo pôdohospodárstva SR na základe ustanovenia § 27 zákona
č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku odňalo žalobcovi charakter podniku k uspokojovaniu
verejnoprospešných záujmov, žalovaný uviedol, že tento individuálny správny akt nemal
v žiadnom prípade vplyv na status žalobcu ako verejného obstarávateľa v zmysle § 6 ods. 2
zákona o verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že určitá právnická osoba bola založená alebo
zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme je determinovaná
predovšetkým charakterom činností, ktoré má takáto právnická osoba v predmete,
resp. v popise činností. Uvedeným rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR neboli
z predmetu činnosti žalobcu vyňaté činnosti, ktoré žalobca plní za účelom plnenia potrieb
vo všeobecnom záujme. Žalovaný mal za to, že rovnako v prípade stanovísk Ministerstva
pôdohospodárstva SR, v zmysle ktorých sa na účastníka konania nevzťahuje zákon
o verejnom obstarávaní, tieto stanoviská nemajú žiadny vplyv na status žalobcu ako
verejného obstarávateľa, nakoľko status určitého subjektu ako verejného obstarávateľa je
zakotvený priamo v zákone o verejnom obstarávaní.
Vyjadrenie žalovaného zodpovedá obsahu jeho vyjadrení v celom priebehu tohto
konania ako aj vo veci sp.zn. 6Sžf/7/2011.
III.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. a dospel jednomyseľne k záveru,
že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým
správny orgán uložil žalobcovi sankciu podľa § 149 ods. 1, písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z.,
za to, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, a preto
odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis, zistil skutkový stav tak, ako ho uviedol prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov naň len poukazuje. Zistenie
skutkového stavu medzi účastníkmi preskúmavacieho konania nebolo ani sporné.
Medzi účastníkmi konania ostala síce sporná najmä otázka, či žalobca spĺňa zákonné
podmienky verejného obstarávateľa v zmysle právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 6
ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z. avšak odvolací súd zameral svoju pozornosť k tejto otázke len
v medziach potrebných pre rozhodnutie uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd si
pritom v plnom rozsahu osvojil právnu argumentáciu odvolacieho senátu uvedenú vo veci
sp. zn. 6 Sžf/7/2011 (publikované na internetovej stránke NS SR) a účastníkom už známu
z rozsudku zo dňa 20. júla 2011. Ako vyplynie z ďalších dôvodov tohto rozsudku, ktoré budú
uvedené vo vzťahu k ukladaniu sankcií v správnom konaní, odvolací súd vzhľadom
na totožný skutkový a právny základ pre uloženie sankcie za pokračujúci delikt, ani nemohol
právnu kvalifikáciu žalobcu ako verejného obstarávateľa posúdiť odchylne od právneho
posúdenia tejto otázky už vo vyššie uvedenej právnej veci. Len pre rekapituláciu dôvodov
odvolací súd uvádza nasledovné :
Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 25/2006 Z.z. verejný obstarávateľ na účely tohto zákona
je a) Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi, b) obec, c) vyšší územný celok, d)
právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2, e) združenie právnických osôb,
ktorého členom je aspoň jeden z verejných obstarávateľov uvedených v písmenách a) až d).
Právnická osoba podľa odseku 1 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na osobitný
účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú priemyselný charakter ani
komerčný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej sčasti financovaná verejným obstarávateľom
podľa odseku 1 písm. a) až d), b) je kontrolovaná verejným obstarávateľom podľa odseku 1
písm. a) až d) alebo c) verejný obstarávateľ podľa odseku 1 písm. a) až d) vymenúva alebo
volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
Zákonodarca v právnej norme § 6 ods. 1, 2 zákona č. 25/2006 Z.z. ustanovuje zákonné
podmienky statusu verejného obstarávateľa. V právnej úprave ustanovenej v § 6 ods. 2
zákonodarca upravuje, kto je verejným obstarávateľom v prípade právnickej osoby, v zmysle
ktorej sa posudzuje aj postavenie žalobcu. Pri posudzovaní postavenia právnickej osoby,
či spĺňa alebo nespĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa v zmysle právnej úpravy
ustanovenej v § 6 ods. 2 je potrebné vychádzať z účelu zákona o verejnom obstarávaní,
ktorým je zabezpečiť právne pravidlá pokiaľ ide o dispozíciu s verejnými zdrojmi. Odvolací
súd sa plne stotožňuje s právnym výkladom ustanovenia § 6 ods. 1, písm. d/, ods. 2 zákona
č. 25/2006 Z.z. súdom prvého stupňa, na ktorý súčasne poukazuje.
Na základe skutkových zistení v danej veci odvolací súd dospel k zhodnému záveru
ako súd prvého stupňa, že žalobca spĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa ustanovené
v § 6 ods. 1, písm. d/, ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z., na ktoré taktiež poukazuje. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu zo skutkových zistení v danom prípade vyplynulo, že žalobca bol
založený dňa 29.10.1999 ako štátny podnik na základe rozhodnutia Ministerstva
pôdohospodárstva SR č. 2795/1999-420 zo dňa 20.4.1999 a zakladacej listiny č. 5063/1999 -
420 zo dňa 23.6.1999 v súlade s ust. § 12 ods. 1 a 14 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom
podniku, pričom Ministerstvo pôdohospodárstva SR vymenúva riaditeľa t.j. riadiaci orgán
žalobcu (§ 19 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb.) a tiež vymenúva viac ako polovicu členov
dozornej rady tohto štátneho podniku (§ 20 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb.); predmetom jeho
činnosti zapísaného v obchodnom registri okrem iného sú správa lesného a iného majetku
vo vlastníctve SR, užívanie a obhospodarovanie neštátneho lesného a iného majetku,
zakladanie, obnova, pestovanie, výchova, obnova a ochrana lesných porastov, záchrana
a zachovanie genofondu lesných drevín a zabezpečenie druhovo, geneticky a kvalitatívne
vhodného biologického reprodukčného materiálu pre obnovu lesných porastov, zabezpečenie
dôslednej hygieny lesných porastov, výkon ťažby dreva v lesných porastoch, zabezpečovanie
zákonom stanovených úloh pri tvorbe a ochrane životného prostredia, a pod.,
z ktorého príkladného vymenovania je možné vyvodiť záver, že žalobca plní záujmy
celospoločenského charakteru, teda vykonáva činnosti, ktorých účelom je plnenie potrieb
vo všeobecnom záujme. Zo skutkových okolností v danej veci teda vyplýva, že žalobca ako
právnická osoba bol založený okrem iných činností aj na činnosti pre plnenie osobitného
účelu a to plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, teda na činnosti vymenované vyššie
(napr. správa lesného a iného majetku vo vlastníctve SR, záchrana a zachovanie genofondu
lesných drevín, hygiena lesných porastov, atď.), ktoré činnosti vzhľadom na ich nepochybne
celospoločenský význam nemožno posúdiť ako činnosti majúce priemyselný alebo komerčný
charakter. Pokiaľ žalobca plní aj iné činnosti vyplývajúce mu z účelu založenia ako aj
z ustanovení zákona o štátnom podniku, výkon týchto činností je právne irelevantný
pre posúdenie jeho postavenia verejného obstarávateľa v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 25/2006
Z.z., keďže zákonodarca v uvedenej právnej norme nevylučuje, že právnická osoba nesmie
okrem činnosti podmieňujúcich jej postavenie verejného obstarávateľa vykonávať aj ďalšie
činnosti majúce charakter priemyselnej alebo komerčnej činnosti.
Na správnosť právneho názoru žalovaného k otázke posúdenia žalobcu ako verejného
obstarávateľa poukázal súd aj na základe platnej judikatúry Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí zo dňa 15.1.1998 č.k. C-44/96 uviedol, že podmienka „právnickej osoby
založenej alebo zriadenej na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme,
ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter“ v žiadnom prípade neznamená, že takáto
právnická osoba by mala vykonávať len činnosti vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú
komerčný ani priemyselný charakter a v jednom zo záverov v tomto rozhodnutí konštatuje,
že subjekt musí byť považovaný za verejného obstarávateľa aj v prípade, keď jeho činnosť
súvisiaca s uspokojovaním potrieb vo všeobecnom záujme tvorí len malú časť jeho celkovej
činnosti, ktorú vykonáva.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade problematika posúdenia postavenia právnickej
osoby ako verejného obstarávateľa v zmysle námietok žalobcu bola vyriešená uvedenou
judikatúrou Súdneho dvora Európskeho spoločenstva a aj najvyšším súdom vo veci 6
Sžf/7/2011, cíti sa touto judikatúrou viazaný aj odvolací súd v prejednávanej veci.
Správny orgán na základe zisteného skutkového stavu vydá rozhodnutie postupom
v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 46 a s § 47 správneho poriadku. O veci samej rozhoduje
výrokom. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, keďže sú v ňom
určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania, musí byť preto určitý a konkrétny,
aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Vymedzenie predmetu konania
vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak,
aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.
Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu v danej veci zistil,
že žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 22.10.2008 č. 82-SK/3/6000/2008, ktorým prvostupňový
správny orgán rozhodol vo výroku tak, že účastníkovi konania uložil pokutu vo výške
244 407,--Sk podľa § 149 ods. 1, písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní za to, že sa vyhol
povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto zákona. Vo výroku prvostupňového správneho
rozhodnutia absentuje popis skutku, za ktorý správny orgán uložil žalobcovi sankciu,
ktorá skutočnosť spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku tohto rozhodnutia, na ktoré
procesné pochybenie odvolací súd prihliadol podľa § 250i ods. 2, 3 O.s.p., pričom posúdenie
takéhoto procesného pochybenia správneho orgánu v administratívnom konaní, predmetom
ktorého je administratívne trestanie, je povinnosťou súdu aj v zmysle zásad Odporúčania
Výboru ministrov č. (91) o správnych sankciách zo dňa 13.2.1991. Pokiaľ vo výroku
rozhodnutia správneho orgánu, ktorým sa ukladá administratívna sankcia, nie je uvedená
skutková veta vymedzujúca skutok (miesto, čas, spôsob konania kvalifikovaný ako správny
delikt), aby popísaný skutok nemohol byť zameniteľný s iným, takýto výrok rozhodnutia
10 4Sžf/24/2011
správneho orgánu je treba považovať za rozporný s § 46 v spojení § 47 ods. 2 Správneho
poriadku. Ak rozhodnutie o postihu za správny delikt vo výroku rozhodnutia neobsahuje
skutkové vymedzenie konania porušujúceho zákon, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia
súdom pre nezákonnosť rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP). (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžo/4/2010 z 31. augusta 2010.)
Z uvedených hľadísk sa rozhodnutím žalovaného prvostupňový súd ani nezaoberal,
a žalobu zamietol, hoci bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia už len z uvedeného dôvodu.
pre nepreskúmateľnosť i pre nezrozumiteľnosť z dôvodu neurčitosti jeho výroku.
Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu súčasne zistil, že podkladom
pre uloženie sankcie bol Protokol o výsledku kontroly č. 001-6000/3/2007/2008 zo dňa
31.3.2008, z ktorého vyplýva, že kontrolou bolo zistené, že žalobca sa vo viacerých prípadoch
dopustil porušenia právnych povinností vyplývajúcich mu zo zákona o verejnom obstarávaní.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol, že Úrad začal správne
konanie voči žalobcovi za porušenie jeho právnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona
o verejnom obstarávaní vo viacerých prípadoch, pričom podkladom pre začatie týchto ďalších
konaní bol uvedený protokol o výsledku kontroly. Súčasne uviedol, že Úrad doposiaľ uložil
žalobcovi sankcie za zistené porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona
o verejnom obstarávaní v troch prípadoch na základe samostatných rozhodnutí, ktoré sa stali
právoplatné a sú predmetom súdneho prieskumu v štádiu odvolacieho súdneho konania,
pričom v ostatných prípadoch Úrad správne konania prerušil. Odvolací súd zistil,
že vo veciach účastníkov konania s obdobnou právnou problematikou na Najvyššom súde
Slovenskej republiky sa vedie aj odvolacie konanie zapísané aj pod sp. zn. 3Sžf/24/2011,
pričom vo veci 6Sžf/7/2001 už odvolací súd rozhodol.
Z obsahu právnej normy ustanovenej v § 149 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. vyplýva,
že Úrad z úradnej povinnosti uloží pokutu verejnému obstarávateľovi, keď zistí, že verejný
obstarávateľ nesplnil podmienky ustanovené v tejto právnej úprave.
Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že kontrolou bolo zistené, že žalobca
sa vo viacerých prípadoch dopustil rovnakého porušenia právnych povinností vyplývajúcich
mu zo zákona o verejnom obstarávaní – uzavretia zmluvy bez splnenia povinnosti verejného
obstarávateľa. Vzhľadom k tomu, že správne delikty patria do kategórie trestných obvinení
11 4Sžf/24/2011
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri nedostatku
špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho trestania za pokračujúci správny delikt,
je potrebné aplikovať na základe analógie pravidlá pre ukladanie sankcie za pokračujúci
delikt zakotvené v Trestnom zákone, t. j. „analogiae legis“ podľa § 122 ods. 10 zákona
č. 300/2005 Z. z. Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá
pre triedenie trestných činov z časového hľadiska, t. j. správny orgán uloží za viaceré
čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt.
Sankcionovateľnosť všetkých čiastkových útokov sa pri pokračujúcom delikte posudzuje
ako jeden delikt, ktorý má
1. rovnakú skutkovú podstatu
2. všetky čiastkové delikty toho istého subjektu spája objektívna súvislosť (v uvedenom
prípade ochrana verejného záujmu verejným obstarávaním),
- a to v čase (postupné uzatváranie zmlúv)
- a v spôsobe ich spáchania (podľa zistení protokolu o kontrole nezabezpečil verejné
obstarávanie)
3. subjektívnu súvislosť danú jednotiacim zámerom žalobcu neriadiť sa ustanoveniami
zákona o verejnom obstarávaní.
Podľa názoru najvyššieho súdu touto zásadou sa správny orgán pri rozhodovaní
a ukladaní jednotlivých sankcií za zistené a prejednané skutky ako čiastkové správne delikty
neriadil. Aj preto vznikol stav, že každý jednotlivý prípad uzatvorenia zmluvy (špecifikovaný
podľa protokolu o kontrole) bez verejného obstarávania, je napriek spoločným jednotiacim
znakom posudzovaný samostatne v správnom a následne v súdnom konaní.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania,
napriek tomu, že bol v konaní v podstate úspešný, keď žiadal preskúmavané rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd
pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p.,
12 4Sžf/24/2011
keď z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa zákona
č. 25/2006 Z.z. a jeho základná námietka, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia jeho
postavenia verejného obstarávateľa, nebola uznaná. Odvolací súd zrušil rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nezrozumiteľného
výroku správneho orgánu prvého stupňa pre jeho neurčitosť a z dôvodu, že správny orgán
pri ukladaní sankcie nepostupoval v súlade so zásadami správneho trestania, čo ostatne
žalobca sám ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia neuviedol a súd v tomto smere konal
a rozhodol ex offo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková