Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/24/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci žalobcu: L., š. p., N., proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie,

Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 009-

P/01-2009 zo dňa 23. januára 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 25. marca 2011, č. k. -54, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č k. -54 zo dňa 25. marca 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 009-

P/01-2009 zo dňa 23. januára 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

2

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného a súčasne zrušenia jeho rozhodnutia č. 009-

P/01-2009 zo dňa 23. januára 2009. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci mal

preukázané, že žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu

a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého

stupňa žalobcovi uložil pokutu vo výške 244 407.- Sk podľa ust. § 149 ods. 1 písm. a/ zákona

o verejnom obstarávaní z dôvodu, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto

zákona. Z rozhodnutia žalovaného zistil, že žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym

názorom uvedeným v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že Úrad pre verejné obstarávanie, ako

správny orgán začal konanie vo veci uloženia pokuty podľa ust.

Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Správny orgán oznámil účastníkovi

konania (žalobcovi) listom c. 82-SK-6000/2008’zo dňa 18.9.2008, ktorý mu bol doručený dňa

22.9.2008 začatie správneho konania a súčasne bol žalobca týmto listom vyzvaný, aby sa

pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho

zistenia, prípadne, aby navrhol doplnenie správneho konania. Žalobca dňa 30.9.2008 sa

prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov vyjadril ústne do zápisnice s tým, že trvá

na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách k postaveniu účastníka konania ako

verejného obstarávateľa.

Ďalej súd z administratívneho spisu zistil, že správny orgán vykonal kontrolu

použitých postupov verejného obstarávania u verejného obstarávateľa z vlastného podnetu

a to v čase od 5.1.2007 do 31.3.2008.

Kontrolou bolo zistené, že žalobca i v čase uzatvárania zmlúv mal podľa názoru

žalovaného postavenie verejného obstarávateľa podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom

obstarávaní.

Ďalej bolo vykonanou kontrolou zistené, že postupom verejnej obchodnej súťaže

uzavrel žalobca za kontrolované obdobie november a december 2006 spolu 368 zmlúv.

Výsledkom kontroly bol protokol, v ktorom správny orgán uviedol, že použitý postup žalobcu

ako verejného obstarávateľa smerujúci k uzatvoreniu zmluvy za použitia verejných

3

obchodných súťaží, bol v rozpore so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa,

ktoré sú upravené v ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní.

Z administratívneho spisu je ďalej nesporné, že dňa 4.1.2007 podpísal žalobca o.i. aj

zmluvu o dielo č. v znení zmien a dodatkov so zhotoviteľom R. s.r.o..

Prvostupňový správny orgán začal správne konanie so žalobcom vo veci uloženia

pokuty podľa ust. § 149 ods. 1 písm. a) ZVO, pretože sa podľa názoru žalovaného vyhol

povinnosti postupovať aj pri tejto zákazke podľa ZVO, čím naplnil skutkovú podstatu

správneho deliktu a preto s poukazom na ust. § 149 ods. 1 písm. a) ZVO rozhodol o uložení

pokuty. Prvostupňový správny orgán vychádzajúc z listu žalobcu č. 11757/08-20 zo dňa

26.09.2008, ktorým tento oznámil správnemu orgánu celkovú zmluvnú cenu vyplývajúcu

z uzavretej zmluvy a dodatkov, ktorá predstavuje sumu 4.888.138,70,- Sk s DPH, určil výšku

pokuty ako 5% zo zmluvnej ceny vo výške 244.407,- Sk. Pokuta bola uložená účastníkovi

konania prvostupňovým rozhodnutím č. zo dňa 22.10.2008. Voči tomuto

rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného –

Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava dňa 23.1.2009 č. -2009 tak,

že rozklad žalobcu bol zamietnutý a rozhodnutie úradu č. 82-K/3/6000/2008 zo dňa

22.10.2008 o uložení pokuty bolo potvrdené.

Z uvedeného rozhodnutia vyplýva právny názor žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho rozhodnutia a má za to, že žalobca

vznikol ako právnická osoba rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 2795/1999-

420 zo dňa 20.4.1999 a zakladacej listiny č. -420 zo dňa 23.6.1999. Z pôvodnej

zakladacej listiny zo dňa 23.6.1999 vyplýva, že zakladateľ v súlade s

Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov priznal účastníkovi konania charakter

podniku pre zabezpečenie verejno-prospešnej činnosti. Druhostupňový správny orgán

vychádzajúc z predmetu podnikania účastníka konania, ktorý je uvedený v Obchodnom

registri konštatoval, že tento spĺňa podľa jeho právneho názoru postavenie verejného

obstarávateľa v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ako právnická

osoba bol založený na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú

priemyselný ani komerčný charakter a verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona

o verejnom obstarávaní vymenúva viac ako polovicu členov jeho riadiaceho orgánu a zároveň

vymenúva viac ako polovicu členov kontrolného orgánu. Druhostupňový orgán má za to,

že žalobca nesporne v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo č. zo dňa 4.1.2007

so zhotoviteľom R., s.r.o., R. Z. bol verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 2 citovaného

4

zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť bol podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní

pred uzavretím uvedenej zmluvy povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie je podľa

krajského súdu v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa zamietol.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 250k ods. 1

tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca.

Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil

tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil, keď nesprávne posúdil základnú otázku v predmetnom spore, a tou je skutočnosť,

či sú L., š. p., v zmysle zákona o verejnom obstarávaní právnickou osobou s postavením

verejného obstarávateľa. Uviedol, že podmienka uvedená v § 6 ods. 2 písm. a/ nie je splnená,

keďže L., š. p. nie sú financované verejným obstarávateľom, naopak vo vzťahu k štátnemu

rozpočtu si L., š. p. plnia odvodovú povinnosť (napr. zákon o štátnom rozpočte na rok 2008,

v zmysle ktorého bola L., š. p. uložená odvodová povinnosť vo výške 200 mil. do štátneho

rozpočtu). Spochybňoval splnenie aj ďalších podmienok podľa § 6 ods. 2 ZVO. Žalobca

vyslovil názor, že nemožno len na základe prirodzene celospoločenského charakteru činností

súvisiacich so správou a obhospodarovaním lesa vyvodzovať skutočnosť, že L., š. p. sú

právnickou osobou, ktorej základným predmetom činnosti je uspokojovanie potrieb vo

všeobecnom záujme tak, ako to upravuje ZVO a súčasne, že je výhradne v kompetencii

zakladateľa, či v súlade so zákonom o štátnom podniku bude založený štátny podnik

vykonávať činnosti na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov.

Podrobné dôvody odvolania vo vzťahu k právnej kvalifikácii žalobcu ako verejného

obstarávateľa sú podrobne uvedené v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

5

z 20.júla 2011 a vzhľadom na zhodnosť účastníkov konania ich odvolací súd nepovažuje

za potrebné zopakovať.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdiť.

Konštatoval, že z pohľadu konštrukcie právnej normy upravenej v ustanovení § 6

ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní toto ustanovenie nie je koncipované tak, že verejným

obstarávateľom je právnická osoba zriadená výlučne, resp. len na účely plnenia potrieb

vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter, uvedené ustanovenie

nevylučuje, aby verejný obstarávateľ, ktorý má status právnickej osoby zriadenej na účel

plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter,

vykonával aj činnosti komerčného charakteru z čoho preto vyplýva, že osoba podľa § 6 ods. 2

zákona o verejnom obstarávaní môže vykonávať aj komerčnú činnosť, čo samozrejme nemá

vplyv na jej status verejného obstarávateľa, nakoľko skutočnosťou determinujúcou jej status

verejného obstarávateľa sú činnosti, na vykonávanie ktorých bola zriadená a ktorých účelom

je plnenie potrieb vo všeobecnom záujme. Poukázal na to, že uvedené rovnako potvrdzuje

judikatúra Súdneho dvora EÚ.

V súvislosti s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 939/2007-420 zo dňa

19.1.2007, ktorým Ministerstvo pôdohospodárstva SR na základe ustanovenia § 27 zákona

č. o štátnom podniku odňalo žalobcovi charakter podniku k uspokojovaniu

verejnoprospešných záujmov, žalovaný uviedol, že tento individuálny správny akt nemal

v žiadnom prípade vplyv na status žalobcu ako verejného obstarávateľa v zmysle § 6 ods. 2

zákona o verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že určitá právnická osoba bola založená alebo

zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme je determinovaná

predovšetkým charakterom činností, ktoré má takáto právnická osoba v predmete,

resp. v popise činností. Uvedeným rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR neboli

z predmetu činnosti žalobcu vyňaté činnosti, ktoré žalobca plní za účelom plnenia potrieb

vo všeobecnom záujme. Žalovaný mal za to, že rovnako v prípade stanovísk Ministerstva

pôdohospodárstva SR, v zmysle ktorých sa na účastníka konania nevzťahuje zákon

o verejnom obstarávaní, tieto stanoviská nemajú žiadny vplyv na status žalobcu ako

verejného obstarávateľa, nakoľko status určitého subjektu ako verejného obstarávateľa je

zakotvený priamo v zákone o verejnom obstarávaní.

6

Vyjadrenie žalovaného zodpovedá obsahu jeho vyjadrení v celom priebehu tohto

konania ako aj vo veci sp.zn. .

III.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (ust. v spojení

s § 246c ods. 1), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní žalobcu ( veta prvá v spojení s ust. )

bez nariadenia pojednávania podľa ust. a dospel jednomyseľne k záveru,

že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia

žalovaného správneho orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaný

zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým

správny orgán uložil žalobcovi sankciu podľa , ,

za to, že sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní, a preto

odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho

orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im

predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis, zistil skutkový stav tak, ako ho uviedol prvostupňový súd

v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov naň len poukazuje. Zistenie

skutkového stavu medzi účastníkmi preskúmavacieho konania nebolo ani sporné.

Medzi účastníkmi konania ostala síce sporná najmä otázka, či žalobca spĺňa zákonné

podmienky verejného obstarávateľa v zmysle právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 6

ods. 2 avšak odvolací súd zameral svoju pozornosť k tejto otázke len

v medziach potrebných pre rozhodnutie uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd si

pritom v plnom rozsahu osvojil právnu argumentáciu odvolacieho senátu uvedenú vo veci

7

sp. zn. (publikované na internetovej stránke NS SR) a účastníkom už známu

z rozsudku zo dňa 20. júla 2011. Ako vyplynie z ďalších dôvodov tohto rozsudku, ktoré budú

uvedené vo vzťahu k ukladaniu sankcií v správnom konaní, odvolací súd vzhľadom

na totožný skutkový a právny základ pre uloženie sankcie za pokračujúci delikt, ani nemohol

právnu kvalifikáciu žalobcu ako verejného obstarávateľa posúdiť odchylne od právneho

posúdenia tejto otázky už vo vyššie uvedenej právnej veci. Len pre rekapituláciu dôvodov

odvolací súd uvádza nasledovné :

Podľa , verejný obstarávateľ na účely tohto zákona

je a) Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi, b) obec, c) vyšší územný celok, d)

právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 2, e) združenie právnických osôb,

ktorého členom je aspoň jeden z verejných obstarávateľov uvedených v písmenách a) až d).

Právnická osoba podľa odseku 1 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na osobitný

účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú priemyselný charakter ani

komerčný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej sčasti financovaná verejným obstarávateľom

podľa odseku 1 písm. a) až d), b) je kontrolovaná verejným obstarávateľom podľa odseku 1

písm. a) až d) alebo c) verejný obstarávateľ podľa odseku 1 písm. a) až d) vymenúva alebo

volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

Zákonodarca v právnej norme , ustanovuje zákonné

podmienky statusu verejného obstarávateľa. V právnej úprave ustanovenej v § 6 ods. 2

zákonodarca upravuje, kto je verejným obstarávateľom v prípade právnickej osoby, v zmysle

ktorej sa posudzuje aj postavenie žalobcu. Pri posudzovaní postavenia právnickej osoby,

či spĺňa alebo nespĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa v zmysle právnej úpravy

ustanovenej v § 6 ods. 2 je potrebné vychádzať z účelu zákona o verejnom obstarávaní,

ktorým je zabezpečiť právne pravidlá pokiaľ ide o dispozíciu s verejnými zdrojmi. Odvolací

súd sa plne stotožňuje s právnym výkladom ustanovenia § 6 ods. 1, písm. d/, ods. 2 zákona

č. súdom prvého stupňa, na ktorý súčasne poukazuje.

Na základe skutkových zistení v danej veci odvolací súd dospel k zhodnému záveru

ako súd prvého stupňa, že žalobca spĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa ustanovené

v , , , na ktoré taktiež poukazuje. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu zo skutkových zistení v danom prípade vyplynulo, že žalobca bol

8

založený dňa 29.10.1999 ako štátny podnik na základe rozhodnutia Ministerstva

pôdohospodárstva SR č. -420 zo dňa 20.4.1999 a zakladacej listiny č. 5063/1999 -

420 zo dňa 23.6.1999 v súlade s ust. a o štátnom

podniku, pričom Ministerstvo pôdohospodárstva SR vymenúva riaditeľa t.j. riadiaci orgán

žalobcu ( ) a tiež vymenúva viac ako polovicu členov

dozornej rady tohto štátneho podniku ( ); predmetom jeho

činnosti zapísaného v obchodnom registri okrem iného sú správa lesného a iného majetku

vo vlastníctve SR, užívanie a obhospodarovanie neštátneho lesného a iného majetku,

zakladanie, obnova, pestovanie, výchova, obnova a ochrana lesných porastov, záchrana

a zachovanie genofondu lesných drevín a zabezpečenie druhovo, geneticky a kvalitatívne

vhodného biologického reprodukčného materiálu pre obnovu lesných porastov, zabezpečenie

dôslednej hygieny lesných porastov, výkon ťažby dreva v lesných porastoch, zabezpečovanie

zákonom stanovených úloh pri tvorbe a ochrane životného prostredia, a pod.,

z ktorého príkladného vymenovania je možné vyvodiť záver, že žalobca plní záujmy

celospoločenského charakteru, teda vykonáva činnosti, ktorých účelom je plnenie potrieb

vo všeobecnom záujme. Zo skutkových okolností v danej veci teda vyplýva, že žalobca ako

právnická osoba bol založený okrem iných činností aj na činnosti pre plnenie osobitného

účelu a to plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, teda na činnosti vymenované vyššie

(napr. správa lesného a iného majetku vo vlastníctve SR, záchrana a zachovanie genofondu

lesných drevín, hygiena lesných porastov, atď.), ktoré činnosti vzhľadom na ich nepochybne

celospoločenský význam nemožno posúdiť ako činnosti majúce priemyselný alebo komerčný

charakter. Pokiaľ žalobca plní aj iné činnosti vyplývajúce mu z účelu založenia ako aj

z ustanovení zákona o štátnom podniku, výkon týchto činností je právne irelevantný

pre posúdenie jeho postavenia verejného obstarávateľa v zmysle

Z.z., keďže zákonodarca v uvedenej právnej norme nevylučuje, že právnická osoba nesmie

okrem činnosti podmieňujúcich jej postavenie verejného obstarávateľa vykonávať aj ďalšie

činnosti majúce charakter priemyselnej alebo komerčnej činnosti.

Na správnosť právneho názoru žalovaného k otázke posúdenia žalobcu ako verejného

obstarávateľa poukázal súd aj na základe platnej judikatúry Európskeho súdneho dvora,

ktorý v rozhodnutí zo dňa 15.1.1998 č.k. C-44/96 uviedol, že podmienka „právnickej osoby

založenej alebo zriadenej na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme,

ktoré nemajú priemyselný ani komerčný charakter“ v žiadnom prípade neznamená, že takáto

9

právnická osoba by mala vykonávať len činnosti vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú

komerčný ani priemyselný charakter a v jednom zo záverov v tomto rozhodnutí konštatuje,

že subjekt musí byť považovaný za verejného obstarávateľa aj v prípade, keď jeho činnosť

súvisiaca s uspokojovaním potrieb vo všeobecnom záujme tvorí len malú časť jeho celkovej

činnosti, ktorú vykonáva.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade problematika posúdenia postavenia právnickej

osoby ako verejného obstarávateľa v zmysle námietok žalobcu bola vyriešená uvedenou

judikatúrou Súdneho dvora Európskeho spoločenstva a aj najvyšším súdom vo veci 6

, cíti sa touto judikatúrou viazaný aj odvolací súd v prejednávanej veci.

Správny orgán na základe zisteného skutkového stavu vydá rozhodnutie postupom

v zmysle § 3 ods. 1 v spojení s § 46 a s § 47 správneho poriadku. O veci samej rozhoduje

výrokom. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, keďže sú v ňom

určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania, musí byť preto určitý a konkrétny,

aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Vymedzenie predmetu konania

vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak,

aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.

Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu v danej veci zistil,

že žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa zo dňa 22.10.2008 č. , ktorým prvostupňový

správny orgán rozhodol vo výroku tak, že účastníkovi konania uložil pokutu vo výške

244 407,--Sk podľa § 149 ods. 1, písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní za to, že sa vyhol

povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto zákona. Vo výroku prvostupňového správneho

rozhodnutia absentuje popis skutku, za ktorý správny orgán uložil žalobcovi sankciu,

ktorá skutočnosť spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku tohto rozhodnutia, na ktoré

procesné pochybenie odvolací súd prihliadol podľa , , pričom posúdenie

takéhoto procesného pochybenia správneho orgánu v administratívnom konaní, predmetom

ktorého je administratívne trestanie, je povinnosťou súdu aj v zmysle zásad Odporúčania

Výboru ministrov č. (91) o správnych sankciách zo dňa 13.2.1991. Pokiaľ vo výroku

rozhodnutia správneho orgánu, ktorým sa ukladá administratívna sankcia, nie je uvedená

skutková veta vymedzujúca skutok (miesto, čas, spôsob konania kvalifikovaný ako správny

delikt), aby popísaný skutok nemohol byť zameniteľný s iným, takýto výrok rozhodnutia

10

správneho orgánu je treba považovať za rozporný s § 46 v spojení § 47 ods. 2 Správneho

poriadku. Ak rozhodnutie o postihu za správny delikt vo výroku rozhodnutia neobsahuje

skutkové vymedzenie konania porušujúceho zákon, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia

súdom pre nezákonnosť rozhodnutia ( ). (Rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 31. augusta 2010.)

Z uvedených hľadísk sa rozhodnutím žalovaného prvostupňový súd ani nezaoberal,

a žalobu zamietol, hoci bol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia už len z uvedeného dôvodu.

pre nepreskúmateľnosť i pre nezrozumiteľnosť z dôvodu neurčitosti jeho výroku.

Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu súčasne zistil, že podkladom

pre uloženie sankcie bol Protokol o výsledku kontroly č. 001-6000/3/2007/2008 zo dňa

31.3.2008, z ktorého vyplýva, že kontrolou bolo zistené, že žalobca sa vo viacerých prípadoch

dopustil porušenia právnych povinností vyplývajúcich mu zo zákona o verejnom obstarávaní.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol, že Úrad začal správne

konanie voči žalobcovi za porušenie jeho právnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona

o verejnom obstarávaní vo viacerých prípadoch, pričom podkladom pre začatie týchto ďalších

konaní bol uvedený protokol o výsledku kontroly. Súčasne uviedol, že Úrad doposiaľ uložil

žalobcovi sankcie za zistené porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona

o verejnom obstarávaní v troch prípadoch na základe samostatných rozhodnutí, ktoré sa stali

právoplatné a sú predmetom súdneho prieskumu v štádiu odvolacieho súdneho konania,

pričom v ostatných prípadoch Úrad správne konania prerušil. Odvolací súd zistil,

že vo veciach účastníkov konania s obdobnou právnou problematikou na Najvyššom súde

Slovenskej republiky sa vedie aj odvolacie konanie zapísané aj pod sp. zn. ,

pričom vo veci už odvolací súd rozhodol.

Z obsahu právnej normy ustanovenej v vyplýva,

že Úrad z úradnej povinnosti uloží pokutu verejnému obstarávateľovi, keď zistí, že verejný

obstarávateľ nesplnil podmienky ustanovené v tejto právnej úprave.

Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že kontrolou bolo zistené, že žalobca

sa vo viacerých prípadoch dopustil rovnakého porušenia právnych povinností vyplývajúcich

mu zo zákona o verejnom obstarávaní – uzavretia zmluvy bez splnenia povinnosti verejného

obstarávateľa. Vzhľadom k tomu, že správne delikty patria do kategórie trestných obvinení

11

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri nedostatku

špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho trestania za pokračujúci správny delikt,

je potrebné aplikovať na základe analógie pravidlá pre ukladanie sankcie za pokračujúci

delikt zakotvené v , t. j. „analogiae legis“ podľa zákona

č. Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá

pre triedenie trestných činov z časového hľadiska, t. j. správny orgán uloží za viaceré

čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt.

Sankcionovateľnosť všetkých čiastkových útokov sa pri pokračujúcom delikte posudzuje

ako jeden delikt, ktorý má

1. rovnakú skutkovú podstatu

2. všetky čiastkové delikty toho istého subjektu spája objektívna súvislosť (v uvedenom

prípade ochrana verejného záujmu verejným obstarávaním),

- a to v čase (postupné uzatváranie zmlúv)

- a v spôsobe ich spáchania (podľa zistení protokolu o kontrole nezabezpečil verejné

obstarávanie)

3. subjektívnu súvislosť danú jednotiacim zámerom žalobcu neriadiť sa ustanoveniami

zákona o verejnom obstarávaní.

Podľa názoru najvyššieho súdu touto zásadou sa správny orgán pri rozhodovaní

a ukladaní jednotlivých sankcií za zistené a prejednané skutky ako čiastkové správne delikty

neriadil. Aj preto vznikol stav, že každý jednotlivý prípad uzatvorenia zmluvy (špecifikovaný

podľa protokolu o kontrole) bez verejného obstarávania, je napriek spoločným jednotiacim

znakom posudzovaný samostatne v správnom a následne v súdnom konaní.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,

že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa

.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval podľa veta prvá

v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania,

napriek tomu, že bol v konaní v podstate úspešný, keď žiadal preskúmavané rozhodnutie

žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolací súd

pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval veta druhá ,

12

keď z dokazovania vyplynulo, že žalobca sa dopustil správneho deliktu podľa zákona

č. a jeho základná námietka, týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia jeho

postavenia verejného obstarávateľa, nebola uznaná. Odvolací súd zrušil rozhodnutie

žalovaného správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nezrozumiteľného

výroku správneho orgánu prvého stupňa pre jeho neurčitosť a z dôvodu, že správny orgán

pri ukladaní sankcie nepostupoval v súlade so zásadami správneho trestania, čo ostatne

žalobca sám ako dôvod nezákonnosti rozhodnutia neuviedol a súd v tomto smere konal

a rozhodol ex offo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková