Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/21/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. B. v konkurze, S.,

zastúpeného: JUDr. M. K., advokátom so sídlom vo V., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. I/225/13345-112792/2009/997020-r zo dňa

15. októbra 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

č. k. -110 z 22. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -110 z 22. februára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové

konanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,

dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Snina č. /Zub zo dňa

01.07.2009, ktorým správca dane na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly vyrubil

žalobcovi podľa o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o správe daní“) rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku

2

2003 v sume 1 675,99 Eur. Správca dane v rámci opakovanej daňovej kontroly zistil,

že žalobca si v rozpore s ust. a o daniach z príjmov v znení

neskorších predpisov účinnom do 31.12.2003 (ďalej len „zákon o daniach z príjmov“) znížil

základ dane o výdavky za dodanie tovaru od obchodnej spoločnosti S., s.r.o., ktorého dodanie

žalobca v daňovom konaní nepreukázal. Ním predložené dodacie listy a doklady elektronickej

registračnej pokladnice (ďalej len „ERP“) o zaplatení kúpnej ceny za dodávky v účtovníctve

evidovaného stavebného tovaru od uvedeného dodávateľa však v spojení s výsledkami

dokazovania vykonaného správcom dane, tento vyhodnotil ako nedôveryhodné. V priebehu

opakovanej daňovej kontroly správca dane v intenciách právneho názoru vyplývajúceho z

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. rozsiahlym spôsobom

doplnil dokazovanie, z ktorého opakovane vyplynulo zistenie, že žalobcovi spoločnosťou S.,

s.r.o. nebol dodaný sporný stavebný materiál, a preto mu bol o uvedené výdavky zvýšený

základ dane a následne dorubená žalovaná výška daňovej povinnosti dane z príjmov fyzickej

osoby za rok 2003. Žalovaný správny orgán v rámci odvolacieho administratívneho konania

prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom taktiež konštatoval, že sporný

stavebný materiál nebol žalobcovi dodaný žalobcom deklarovaným dodávateľom. Taktiež

podľa názoru žalovaného neobstojí žalobcova obrana postavená na tvrdení, že zakúpený

stavebný materiál použil v súlade s ust. § 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov tým, že ho

ďalej predal, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príjmy plynúce z predaja

sporného stavebného materiálu zodpovedajú množstvu totožného materiálu, ktorý žalobca

preukázateľne nakúpil od dodávateľa S., s.r.o. Nitra.

Krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobné námietky vyhodnotil

ako veľmi všeobecné a nekonkrétne, pričom vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti

napadnutých rozhodnutí ako i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel

k názoru, že žalobca dostatočne nepreukázal vynaloženie správcom dane neuznaných

výdavkov deklarujúcich nákup stavebného materiálu od spoločnosti S., s.r.o. a následne jeho

predaj za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov. Prvostupňový súd sa stotožnil

so skutkovými zisteniami a právnym názorom žalovaného, keď konštatoval, že žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní dodania sporného tovaru. Podľa krajského súdu

z obsahu odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že v rámci opakovanej daňovej

kontroly a následnom daňovom konaní daňové orgány postupovali a rozhodli podľa intencií

uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

3

Proti rozsudku krajského súdu žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu

v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f)

(ďalej len „OSP“) a alternatívne navrhuje napadnutý

rozsudok zmeniť tak, že sa v plnom rozsahu vyhovie petitu jeho žaloby alebo napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že:

Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam tým, že neuznal výdavky vynaložené na nákup materiálu od spoločnosti S.,

s.r.o. Taktiež rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

pričom neskúmal podstatu veci, len zhodnotil dokazovanie žalovaného a dôvodil, že je

správne.

Správca dane a žalovaný pri opakovanej daňovej kontrole nepostupovali v súlade

s právnym názorom a právnymi závermi vyplývajúcimi z rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , ktorými boli v danej veci viazaní, pričom

v napadnutých rozhodnutiach uviedli tie isté skutočnosti, ktoré boli dôvodom zrušenia

skoršieho prvostupňového a druhostupňového správneho rozhodnutia vyššie

uvedeným rozsudkom najvyššieho súdu. Podľa názoru žalobcu, dokazovanie malo byť

zamerané na existenciu výdavku a na jeho vecnú súvislosť, a nie na osobu dodávateľa.

V súvislosti s nedostatočne vykonaným dokazovaním zo strany správcu dane žalobca

poukazuje na právne závery a názory obsiahnuté v rozhodnutiach Najvyššieho súdu

SR sp. zn. , 66/01, , 114/01 a .

Pre účely ust. § 24 zákona o daniach z príjmov spochybnenie osoby dodávateľa nie je

dostačujúce na to, aby boli daňové výdavky vylúčené. Žalobca má za to,

že v daňovom konaní bolo potrebné namiesto spochybňovania osoby dodávateľa,

objasniť, či k výdavku došlo a či pri uvedenom výdavku išlo o daňový výdavok

v zmysle ust. § 24 zákona o daniach z príjmov, t. j. ktorý vecne smeroval

k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov. Žalobca jednoznačne preukázal

vecnú súvislosť výdavku s daňovými príjmami, pretože zakúpený tovar ďalej predával

a jeho vynaloženie preukázal predloženými daňovými dokladmi, pričom konal

v dobrej viere v pravosť dokladov vystavených dodávateľom S., s.r.o.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil. Podľa názoru žalovaného, úlohou správnych orgánov

v ďalšom konaní v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4

bolo doplniť dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu reálnosti plnenia sporných

dodávok a tým dať odpoveď na otázku, či bola preukázaná existencia dodávok tovaru

žalobcovi, a taktiež splnenie zákonných podmienok na uznanie výdavku ako výdavku

daňového podľa § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 zákona o daniach z príjmov. Žalovaný má za to,

že daňové orgány v doplnenom dokazovaní dôsledne rešpektovali právny názor najvyššieho

súdu vyplývajúci z vyššie uvedeného rozsudku a po vykonanom dokazovaní v súlade

so zákonom prijali záver, že žalobcom uplatnené výdavky nie je možné uznať ako výdavky

daňové. V ostatnom zotrváva na svojom stanovisku vyplývajúcom z jeho vyjadrenia

k podanej žalobe.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že krajský súd pri súdnom prieskume

žalobou napadnutých rozhodnutí postupoval a rozsudok vydal v rozpore s ust. § 250 ods. 1

a ods. 2 v spojení s ust. o konkurze a reštrukturalizácii

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).

Podľa veta prvá účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

Podľa veta prvá žalobcom je fyzická alebo právnická osoba,

ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom

správneho orgánu ukrátená na svojich právach.

Podľa vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje

za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa (Prvý oddiel V. hlavy - Účinky vyhlásenia konkurzu),

ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné

konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty

v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú.

Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak

ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

5

Podľa v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať

na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom

konania namiesto úpadcu.

Podľa § 30 ods. 9 zákona o správe daní doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno

uplatniť riadny opravný prostriedok, je právoplatné.

Podľa , ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu

zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho

orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní

rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.

Podľa súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym

názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v priebehu prvostupňového súdneho konania bolo

súdu na základe oznámenia právneho zástupcu žalobcu, JUDr. E. K., doručeného do spisu dňa

26.04.2010, ako i na základe súdom vyžiadaného uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 1

K 4/2010-55 z 29.03.2010, právoplatného dňa 23.04.2010, známe, že na majetok dlžníka –

žalobcu M. B., nar. X., podnikajúceho pod obchodným menom M. B. M., s miestom

podnikania S., bol vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená

JUDr. M., so sídlom kancelárie S. (ďalej len „správkyňa“). Krajskému súdu bolo taktiež

známe, kedy bolo uvedené uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu uverejnené

v Obchodnom vestníku, teda kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu.

V zápisnici o pojednávaní dňa 22.06.2010 prvostupňový súd zaznamenal obsah

písomného vyjadrenia správkyne zo dňa 18.06.2010, ktorým ospravedlňuje jej neúčasť

na pojednávaní z dôvodu nerešpektovania ust. § 47 ZKV súdom a dáva súdu na vedomie,

že v takom konaní nie je správca účastníkom konania. Krajský súd v zápisnici len

6

konštatoval, že podľa názoru správkyne, správca konkurznej podstaty nie je účastníkom

konania.

Krajský súd sa vyššie uvedeným oznámením správkyne ďalej nijako nezaoberal,

pričom z obsahu súdneho spisu ako i obsahu napadnutého prvostupňového rozsudku vyplýva,

že sa nevysporiadal s otázkou vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, s účinkami jeho

vyhlásenia, s určením okruhu účastníkov súdneho konania, prípadne so skúmaním otázky

ukončenia, resp. zrušenia konkurzu pred rozhodnutím vo veci súdneho prieskumu

napadnutého administratívneho rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že daňové konanie, ktorého predmetom bolo určenie

preskúmavanej daňovej povinnosti, bolo právoplatne skončené, vo vzťahu k ďalšiemu

prieskumu zákonnosti právoplatného administratívneho rozhodnutia žalovaného nastupujú

účinky vyhlásenia konkurzu podľa ust. , a nie účinky vyhlásenia konkurzu

a povolenia reštrukturalizácie podľa § 95a zákona o správe daní. Z uvedeného dôvodu bolo

v prvom rade úlohou súdu konať s konkurznou správkyňou, ktorá podľa

vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu získala v súdnom konaní postavenie aktívne

legitimovaného účastníka konania namiesto úpadcu, pričom na ňu prešlo právo dispozície

s návrhom.

Ako vyplýva z oznámenia Daňového úradu Snina zo 14.09.2010, právoplatne určená

žalovaná daňová pohľadávka bola daňovým orgánom ako konkurzným veriteľom prihlásená

v konkurznom konaní. Správkyňa so všetkou zodpovednosťou a odbornou starostlivosťou

vyplývajúcou jej zo sa bude musieť s prihlásenou daňovou pohľadávkou zaoberať,

zaradiť ju do uspokojenia z konkurznej podstaty alebo ju poprieť. Na správkyňu prechádza

taktiež zodpovednosť za úkony realizované v súdnych konaniach namiesto žalobcu, namiesto

ktorého sa stáva účastníkom konania.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd v konaní nekonal s aktívne legitimovaným

účastníkom konania, resp. v súdnom konaní na strane žalobcu vystupoval úpadca,

ktorý pôsobením účinkov vyhlásenia konkurzu na jeho majetok stratil v priebehu začatého

súdneho konania spôsobilosť byť účastníkom konania, odvolací súd konštatuje nedodržanie

podmienok vyplývajúcich z a v spojení s ust. .

Odvolací súd sa preto v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal.

7

Na základe vyššie uvedeného a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

odvolací súd z dôvodu podľa prvostupňový rozsudok zrušil a vec

vrátil krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Podľa rozhodne

prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková