Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/13/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej

v právnej veci navrhovateľa: P. K., nar. X., bytom Č., právne zastúpený JUDr. M.,

advokátom, so sídlom J., proti odporcovi: Mesto Č., so sídlom Nám. slobody 30, Č., za účasti

účastníka konania R., s.r.o. so sídlom S., IČO: X., v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu č. 427/2008/OP zo dňa 11. decembra 2008, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -52 zo dňa 26. novembra 2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č k. -52 zo dňa 26. novembra 2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu

Mesto Č. č. 427/2008/OP zo dňa 11. decembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 706,35 Eur

do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu JUDr. M..

2

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 5

uložil navrhovateľovi povinnosť „zdržať sa konania, ktorým dochádza k zrejmému zásahu

do pokojného stavu a to tak, že nebude stavať akékoľvek prekážky na pozemku p. č. 1714/8

v k. ú. Č., kde sa nachádza príjazd na čerpaciu stanicu obchodnej spoločnosti R. spol. s r.o.

Toto predbežne zabezpečuje ochranu pokojného stavu v tejto veci do vyriešenia právnych

vzťahov medzi účastníkmi konania súdnou, alebo mimosúdnou cestou“ (rozhodnutie Mesto

Č. z 11.12.2008, č. j. 427/2008/OP).

Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že v danom prípade odporca správne

zistil len tie skutočnosti, ktoré boli relevantné pre posúdenie splnenia podmienok

požadovaných pre rozhodnutie podľa . Správny orgán mal

dostatočne preukázané, že pred zásahom navrhovateľa tu bol pokojný stav, ktorý spočíval

v tom, že účastník konania R., s. r. o. nepochybne niekoľko rokov bezproblémovo užíval

príjazdovú komunikáciu k svojej čerpacej stanici a tým i nehnuteľnosti pod týmto cestným

telesom bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom v tomto užívaní rušený – i zo strany

vtedajších vlastníkov, či spoluvlastníkov jednotlivých nehnuteľností, na ktorých sa cestné

teleso nachádza. Pritom je právne irelevantné či k užívaniu dochádzalo v súlade s hmotným

právom. Z LV č. X. kat. úz. Č. bolo tiež preukázané, že navrhovateľ vlastnícke právo

k pozemku p. č. X. kat. úz. Č. získal v roku 2008, pričom k zásahu došlo v tom istom roku, t.

j. je evidentné, že pred týmto rokom ani navrhovateľ nemohol tento pokojný stav narušiť,

keďže nebol ešte vlastníkom tohto pozemku. Nakoniec uvedené netvrdil ani samotný

navrhovateľ.

Čo sa týka druhej podmienky stanovenej v , ktorou je

vykonanie zrejmého zásahu, v správnom konaní bolo preukázané, že k zásahu došlo a týmto

bolo postavenie zábran zo strany navrhovateľa. Rozsah postavenia týchto zábran a nemožnosť

akéhokoľvek užívania prístupovej komunikácie zo strany zákazníkov čerpacej stanice je

evidentná z priloženej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou správneho spisu a ktorá dala

správnemu orgánu jasný obraz o charaktere zrejmého zásahu.

Trvanie alebo nebezpečenstvo opakovania zrejmého zásahu nie je podmienkou

na vydanie rozhodnutia podľa . Obec však najčastejšie vydáva takéto rozhodnutia

práve vtedy, keď zrejmý zásah do pokojného stavu buď trvá alebo hrozí nebezpečenstvo jeho

3

opakovania. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu mal správny orgán preukázané,

že navrhovateľ konal voči tejto spoločnosti tak, že spoločnosť bola vystavená určitému tlaku

z jeho strany, ktorý následne vyústil do postavenia zábran. Jeho písomné vyjadrenie zo dňa

9.12.2008 v tom zmysle, že zábrany boli umiestnené len 1 a pol hodiny, pričom ich odstránil

po tom, ako sa s konateľom spoločnosti R., s. r. o., dohodol na vyriešení veci dohodou, by

mohlo svedčiť o tom, že nemá úmysel ďalej stavať zábrany, avšak účastník konania

na ústnom prejednaní pred správnym orgánom dňa 10.12.2008 aj po oboznámení s týmto jeho

stanoviskom trval na vydaní rozhodnutia, t. j. hrozba sa účastníkovi javila reálna aj v tom

čase. Na pojednávaní pred krajským súdom konateľ spoločnosti R. M. uviedol, že k dohode

ohľadne nájmu či vlastníctva navrhovateľovej parcely umiestnenej pod prístupovou cestou

k čerpacej stanici v skutočnosti nedošlo ani v deň 4.12.2008, ani v nasledujúci deň a ani

doposiaľ, takže tvrdenie navrhovateľa o vyriešení veci dohodou nie je pravdivé. O finančných

požiadavkách navrhovateľa vo vzťahu k návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy svedčí tiež

vyjadrenie spoločnosti R., s. r. o., zo dňa 20.11.2008, ktoré do súdneho spisu predložil právny

zástupca navrhovateľa a v ktorom je uvedené, že nájomné navrhované navrhovateľom za

odplatné užívanie jeho pozemku spoločnosťou R., s. r. o., predstavovalo mesačne temer 100

tis. Sk., čo je neprimerane vysoké a spoločnosť R. s ním nemôže súhlasiť. Skutočnosť, že

navrhovateľ od umiestnenia zábran dňa 4.12.2008 už ďalej zábrany neumiestnil, ako na to

poukazoval právny zástupca navrhovateľa, nepreukazuje tú skutočnosť, že v čase vydania

napadnutého rozhodnutia by tu táto hrozba neexistovala. Správny orgán, teda aj

s prihliadnutím na možnosť zopakovania zásahu do pokojného stavu, správne pristúpil

k vydaniu rozhodnutia.

Správny orgán teda správne zistil skutkový stav veci a správne tento skutkový stav

subsumoval pod ustanovenie . Nevybočil ani z rámca svojej

kompetencie, ktorá v stanovuje, akým spôsobom môže správny orgán rozhodnúť

o tomto návrhu. V danom prípade odporca rozhodol tak, že uložil povinnosť navrhovateľovi

zdržať sa konania, ktorým dochádza k zrejmému zásahu do pokojného stavu, ktorý zrejmý

zásah špecifikoval priamo vo výroku napadnutého rozhodnutia, čo je vo svojej podstate

zakázanie zásahu. Tiež uviedol, že toto rozhodnutie len predbežne zabezpečuje ochranu

pokojného stavu a to len do vyriešenia právnych vzťahov medzi účastníkmi konania súdnou

alebo mimosúdnou cestou, čím zdôraznil, že neposudzoval právne aspekty svojho

rozhodnutia, ktoré bude posudzovať len súd.

4

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal prvostupňový

rozsudok zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie zastaví. Súčasne

žiadal náhradu trov celého konania.

Navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukázal na to, že krajský súd ochranu pokojného

stavu priamo preferuje pred garantovaným vlastníckym právom a opomenul,

že domáhať sa ochrany pokojného stavu môže len subjekt, ktorý spoľahlivo osvedčil jeho

právo na existenciu a trvanie tohto stavu. Vágny a neurčitý pojem „pokojný stav“ pritom nie

je právom ani právom chráneným záujmom, ale iba púhm faktickým stavom, ktorý si každý

zo subjektov vrátane obce môže vysvetľovať ináč z hľadiska svojich záujmov. Krajský súd

potvrdil rozhodnutie orgánu, ktorý po zistení stavu veci sa sám od svojho pôvodne

unáhleného rozhodnutia plne dištancoval. Podľa navrhovateľa spoločnosť R. užíva sporný

pozemok bez právneho dôvodu, nikdy si súhlas s užívaním nezabezpečila. V danej veci nešlo

o „pokojný stav“ užívania pozemku dobromyseľným a oprávneným užívateľom, ale

o zneužitie, resp. využitie situácie. Súd opomenul, že vlastníkom prislúcha absolútne vecné

právo k pozemku, ktoré je každý povinný strpieť a rešpektovať. Podľa navrhovateľa je výrok

rozhodnutia v rozpore s ust. , nakoľko obec môže zásah buď

zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Obec však nemôže v enunciáte

rozhodnutia zmätočne a vágne určiť, že rozhodnutie „predbežne zabezpečuje ochranu

pokojného stavu v tejto veci do vyriešenia právnych vzťahov medzi účastníkmi konania

súdnou, alebo mimosúdnou cestou“. V zmysle ust. má obec

právomoc predbežne rozhodnúť o zásahu do pokojného stavu iba do času, pokiaľ súd nezačne

v danej veci konať. V danej veci však súd už vydal rozhodnutie o návrhu na predbežné

opatrenie, ktoré materiálne vylučuje dôvodnosť vydania napadnutého rozhodnutia Mesta Č..

Podľa súdu však táto skutočnosť nemá vplyv na existenciu dôvodov na vydanie rozhodnutia

mesta. Krajský súd tak založil princíp dvojkoľajnosti, resp. paralelnosti rozhodnutí súdu

a iného štátneho orgánu.

V zmysle obec môže zásah zakázať iba v prípade,

ak zásah v čase vydania rozhodnutia trvá. Nakoľko zábrany boli dňa 4.12.2008 umiestnené

na pozemku parc. č. X. v trvaní cca 1,5 hod., pričom ich dňa 4.12.2008 navrhovateľ odstránil

po tom, ako sa s konateľom spoločnosti R., spol. s r.o. dohodol na vyriešení veci uzavretím

dohody, o čom Mesto Č. i písomne informoval písomným podaním zo dňa 9.12.2008.

Materiálne tak ani nemohli byť založené dôvody na to, aby správny orgán dňa 11.12.2008

5

vydal predmetné rozhodnutie. Podotkol, že ako nový vlastník a spoluvlastník pozemkov

v danej záležitosti po vzájomnej písomnej komunikácii vykonal s konateľmi spoločnosti R.,

spol. s r.o. viaceré osobné stretnutia za účelom rokovania o dohode, pričom s konateľom

spoločnosti p. R. sa dňa 4.12.2008 v poobedňajších hodinách na notárskom úrade ústne

dohodol na podmienkach zmluvy, ktorá mala byť v najbližších dňoch notárom vypracovaná

a podpísaná. Zdôraznil, že nijak nezasahoval do nehnuteľného majetku spoločnosti R., spol.

s r.o., naopak, iba si chránil svoj nehnuteľný majetok a vykonával vlastnícke práva.

Poukázal na zmätočný názor súdu, že naďalej hrozila obava z vykonania zásahu,

nakoľko spoločnosť R., spol. s r.o. na ústnom konaní dňa 10.12.2008 trvala na vydaní

rozhodnutia a hrozba sa jej (napriek odstráneniu zábran ešte dňa 4.12.2008) javila i naďalej

dôvodná. Podľa krajského súdu mal sám navrhovateľ dokonca preukazovať skutočnosť,

že hrozba už neexistovala.

Čo sa týka postupu krajského súdu, že s poukazom na vôbec

neprihliadol na dôvody uvedené v doplnení opravného prostriedku zo dňa 28.1.2009, treba

pripomenúť, že v danej veci nejde o žalobu o preskúmanie zákonnosti (právoplatného)

rozhodnutia, ale o opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu. Podaním zo dňa

28.1.2009 nijak nerozširoval rozsah napadnutého rozhodnutia, iba podaný opravný

prostriedok spresnil a v konkrétnostiach zdetailizoval.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Spoločnosť R. ako účastník konania v písomnom vyjadrení žiadal prvostupňový

rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Konanie odporcu a súdu vo veci ochrany pokojného

stavu podľa je podľa neho právne možné, regulérne a pri počínaní, ktorého sa dopustil

navrhovateľ, aj nevyhnutné. Spoločnosť popiera najmä tvrdenie navrhovateľa o údajnom

porušovaní jeho práv. Spoločnosť nevyužívala a ani nevyužíva pozemok navrhovateľa,

ale komunikáciu, ktorá sa na ňom nachádza. Táto cesta je jedinou prístupovou cestou

k čerpacej stanici spoločnosti. Spoločnosť cestu vybudovala ešte pri výstavbe čerpacej stanice

v r. 1994, teda v čase, keď navrhovateľ nebol vlastníkom sporného pozemku (stal sa ním až

v r. 2008). Spoločnosť cestu vybudovala s povolením stavebného úradu a so súhlasmi

všetkých dotknutých subjektov a inštitúcií. Nepravdivé je preto tvrdenie navrhovateľa,

6

že spoločnosť pri výstavbe využila svoju ekonomickú silu na úkor prevažne chorých a starých

vlastníkov, u ktorých sa spoliehala, že nebudú uplatňovať svoje práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa v spojitosti s a dospel

jednomyseľne k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe nedostatočne

zisteného skutkového stavu veci a preto aj právny záver o potrebe vydania rozhodnutia podľa

bol predčasný. Preto odvolací súd podľa v spojitosti s

ods. 2 prvostupňový rozsudok zmenil a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové

konanie, pričom v konaní došlo aj k vadám, ktoré samé o sebe zakladali dôvod na zrušenie

rozhodnutia.

Jedným zo základných ústavných práv účastníka konania aj v konaní, aj pred orgánom

verejnej správy o vydanie rozhodnutia podľa je právo garantované SR

v SR, na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom. Toto právo je s poukazom na ústavnú ochranu

vlastníckeho práva podľa a 4 SR významné aj preto, že umožňuje,

aby vlastník veci mohol efektívne brániť procesnými prostriedkami svoje vlastníctvo.

Ani ochrana pokojného stavu užívania čo aj cudzej nehnuteľnosti sa nemôže dosiahnuť

spôsobom, ktorý vylúči efektívnu obranu práva vlastníka nehnuteľnosti. Zásah do tohto

vlastníctva jeho obmedzením podľa (v nevyhnutnej miere a vo verejnom

záujme) musí byť založený na náležitom zistení skutočného stavu veci, čo bez vypočutia

samotného vlastníka v danej veci nebolo ničím opodstatnené.

Rozhodnutie odporcu v danom prípade, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť

bez jeho vypočutia a vyjadrenia sa k tvrdeniam spoločnosti R., spol. s r.o. predneseným na

ústnom pojednávaní, a bez toho, aby sa v rozhodnutí vyporiadal aspoň s obsahom písomného

vyjadrenia navrhovateľa, je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorý sám

o sebe je dôvodom pre zrušenie vydaného rozhodnutia.

Odvolací súd z predloženej spisovej dokumentácie, ale ani zo samotného rozhodnutia

nezistil ku dňu vydania rozhodnutia (11.12.2008) žiadny taký zrejmý zásah do pokojného

stavu, aby orgán verejnej správy rozhodol neodkladne, bez vypočutia povinného.

7

Je nepochybné, že dňa 4.12.2008 došlo k situácii, keď navrhovateľ umiestnil na časti

pozemku p. č. X. k. ú. Č. prekážku k príjazdu na čerpaciu stanicu spoločnosti, ktorá však

nesporne bola odstránená a až do vydania rozhodnutia „pokojný stav“ pretrvával. Návrh na

konanie podaný 4.12.2008 bol opakovaný podaním z 8.12.2008. Odporca stanovil 8.12.2008

termín ústneho pojednávania na 10.12.2008 a súčasne upovedomil navrhovateľa o začatí

konania vo veci poskytnutia ochrany podľa . Písomnosti boli navrhovateľovi doručené

9.12.2008. Navrhovateľ písomne oznámil, že dňa 10.12.2008 sa nemôže zúčastniť ústneho

konania a svoju neúčasť ospravedlnil. Súčasne uviedol, že použil zábrany zamedzujúce

prístup na nový pozemok dňa 4.12.2008 v trvaní cca 1,5 hod., pričom ich ihneď odstránil, ako

sa s konateľom spoločnosti R. dohodol na vyriešení sporu dohodou. Z predloženého súdneho

spisu vyplýva, že medzi S.P.O. a navrhovateľom prebiehala pred aj po 4.12.2008

korešpondencia a komunikácia o úprave vzťahov k časti pozemku patriaceho navrhovateľovi

a používaného R. ako prístup k čerpacej stanici. Odporca sa vo svojom rozhodnutí

s uvedenými skutočnosťami nezaoberal a nie je preto zrejmé, na základe akej právnej úvahy

dospel k záveru o „zrejmom zásahu do pokojného stavu“ ku dňu rozhodnutia, keď

v rozhodnutí vychádzal len zo skutkových tvrdení R. s.r.o., ktorý konanie svojim návrhom

vyvolal bez vyhodnotenia tvrdení navrhovateľa a ich prípadnej vzájomnej konfrontácie.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danom štádiu konania (podľa 3.hlavy V. časti ),

pri preskúmavaní zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, nemožno

nevziať v úvahu skutočnosť (známu aj krajskému súdu v prebiehajúcom konaní),

že uznesením KS v Žiline -149 z 29.4.2009 na návrh R., s.r.o. bolo vydané

predbežné opatrenie o uložení povinnosti navrhovateľa o.i. strpieť prechod cez svoj pozemok

a zákaz umiestňovať oplotenie. Uvedená skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia

odporcu z 11.12.2008 v priebehu tohto konania z vlastného rozhodnutia.

Odporca je podľa povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania

v sume uvedenej vo výroku rozhodnutia, ktorá pozostáva z odmeny za 4 úkony právnej služby

v sume á 120,15 Eur, jedného úkonu za 123,50 Eur, paušálnej náhrady v sume 36,25 Eur (4 x

7,21 a 1 x 7,41 Eur), celkom v sume 640,35 Eur plus súdny poplatok 66,- Eur, t. j. spolu

706,35 Eur.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková