Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
905/384005.764998.pdf
PDF · 150.95 KB
No categories available
4Sžo/13/2011
Najvyšší súd 4Sžo/13/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej
v právnej veci navrhovateľa: P. K., nar. X., bytom Č., právne zastúpený JUDr. M.,
advokátom, so sídlom J., proti odporcovi: Mesto Č., so sídlom Nám. slobody 30, Č., za účasti
účastníka konania R., s.r.o. so sídlom S., IČO: X., v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. 427/2008/OP zo dňa 11. decembra 2008, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/10/2009-52 zo dňa 26. novembra 2010,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č k. 22Sp/10/2009-52 zo dňa 26. novembra 2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu
Mesto Č. č. 427/2008/OP zo dňa 11. decembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 706,35 Eur
do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu JUDr. M..
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 5
OZ uložil navrhovateľovi povinnosť „zdržať sa konania, ktorým dochádza k zrejmému zásahu
do pokojného stavu a to tak, že nebude stavať akékoľvek prekážky na pozemku p. č. 1714/8
v k. ú. Č., kde sa nachádza príjazd na čerpaciu stanicu obchodnej spoločnosti R. spol. s r.o.
Toto predbežne zabezpečuje ochranu pokojného stavu v tejto veci do vyriešenia právnych
vzťahov medzi účastníkmi konania súdnou, alebo mimosúdnou cestou“ (rozhodnutie Mesto
Č. z 11.12.2008, č. j. 427/2008/OP).
Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že v danom prípade odporca správne
zistil len tie skutočnosti, ktoré boli relevantné pre posúdenie splnenia podmienok
požadovaných Občianskym zákonníkom pre rozhodnutie podľa § 5 OZ. Správny orgán mal
dostatočne preukázané, že pred zásahom navrhovateľa tu bol pokojný stav, ktorý spočíval
v tom, že účastník konania R., s. r. o. nepochybne niekoľko rokov bezproblémovo užíval
príjazdovú komunikáciu k svojej čerpacej stanici a tým i nehnuteľnosti pod týmto cestným
telesom bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom v tomto užívaní rušený – i zo strany
vtedajších vlastníkov, či spoluvlastníkov jednotlivých nehnuteľností, na ktorých sa cestné
teleso nachádza. Pritom je právne irelevantné či k užívaniu dochádzalo v súlade s hmotným
právom. Z LV č. X. kat. úz. Č. bolo tiež preukázané, že navrhovateľ vlastnícke právo
k pozemku p. č. X. kat. úz. Č. získal v roku 2008, pričom k zásahu došlo v tom istom roku, t.
j. je evidentné, že pred týmto rokom ani navrhovateľ nemohol tento pokojný stav narušiť,
keďže nebol ešte vlastníkom tohto pozemku. Nakoniec uvedené netvrdil ani samotný
navrhovateľ.
Čo sa týka druhej podmienky stanovenej v § 5 Občianskeho zákonníka, ktorou je
vykonanie zrejmého zásahu, v správnom konaní bolo preukázané, že k zásahu došlo a týmto
bolo postavenie zábran zo strany navrhovateľa. Rozsah postavenia týchto zábran a nemožnosť
akéhokoľvek užívania prístupovej komunikácie zo strany zákazníkov čerpacej stanice je
evidentná z priloženej fotodokumentácie, ktorá je súčasťou správneho spisu a ktorá dala
správnemu orgánu jasný obraz o charaktere zrejmého zásahu.
Trvanie alebo nebezpečenstvo opakovania zrejmého zásahu nie je podmienkou
na vydanie rozhodnutia podľa § 5 OZ. Obec však najčastejšie vydáva takéto rozhodnutia
práve vtedy, keď zrejmý zásah do pokojného stavu buď trvá alebo hrozí nebezpečenstvo jeho
opakovania. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu mal správny orgán preukázané,
že navrhovateľ konal voči tejto spoločnosti tak, že spoločnosť bola vystavená určitému tlaku
z jeho strany, ktorý následne vyústil do postavenia zábran. Jeho písomné vyjadrenie zo dňa
9.12.2008 v tom zmysle, že zábrany boli umiestnené len 1 a pol hodiny, pričom ich odstránil
po tom, ako sa s konateľom spoločnosti R., s. r. o., dohodol na vyriešení veci dohodou, by
mohlo svedčiť o tom, že nemá úmysel ďalej stavať zábrany, avšak účastník konania
na ústnom prejednaní pred správnym orgánom dňa 10.12.2008 aj po oboznámení s týmto jeho
stanoviskom trval na vydaní rozhodnutia, t. j. hrozba sa účastníkovi javila reálna aj v tom
čase. Na pojednávaní pred krajským súdom konateľ spoločnosti R. M. uviedol, že k dohode
ohľadne nájmu či vlastníctva navrhovateľovej parcely umiestnenej pod prístupovou cestou
k čerpacej stanici v skutočnosti nedošlo ani v deň 4.12.2008, ani v nasledujúci deň a ani
doposiaľ, takže tvrdenie navrhovateľa o vyriešení veci dohodou nie je pravdivé. O finančných
požiadavkách navrhovateľa vo vzťahu k návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy svedčí tiež
vyjadrenie spoločnosti R., s. r. o., zo dňa 20.11.2008, ktoré do súdneho spisu predložil právny
zástupca navrhovateľa a v ktorom je uvedené, že nájomné navrhované navrhovateľom za
odplatné užívanie jeho pozemku spoločnosťou R., s. r. o., predstavovalo mesačne temer 100
tis. Sk., čo je neprimerane vysoké a spoločnosť R. s ním nemôže súhlasiť. Skutočnosť, že
navrhovateľ od umiestnenia zábran dňa 4.12.2008 už ďalej zábrany neumiestnil, ako na to
poukazoval právny zástupca navrhovateľa, nepreukazuje tú skutočnosť, že v čase vydania
napadnutého rozhodnutia by tu táto hrozba neexistovala. Správny orgán, teda aj
s prihliadnutím na možnosť zopakovania zásahu do pokojného stavu, správne pristúpil
k vydaniu rozhodnutia.
Správny orgán teda správne zistil skutkový stav veci a správne tento skutkový stav
subsumoval pod ustanovenie § 5 Občianskeho zákonníka. Nevybočil ani z rámca svojej
kompetencie, ktorá v § 5 OZ stanovuje, akým spôsobom môže správny orgán rozhodnúť
o tomto návrhu. V danom prípade odporca rozhodol tak, že uložil povinnosť navrhovateľovi
zdržať sa konania, ktorým dochádza k zrejmému zásahu do pokojného stavu, ktorý zrejmý
zásah špecifikoval priamo vo výroku napadnutého rozhodnutia, čo je vo svojej podstate
zakázanie zásahu. Tiež uviedol, že toto rozhodnutie len predbežne zabezpečuje ochranu
pokojného stavu a to len do vyriešenia právnych vzťahov medzi účastníkmi konania súdnou
alebo mimosúdnou cestou, čím zdôraznil, že neposudzoval právne aspekty svojho
rozhodnutia, ktoré bude posudzovať len súd.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal prvostupňový
rozsudok zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie zastaví. Súčasne
žiadal náhradu trov celého konania.
Navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukázal na to, že krajský súd ochranu pokojného
stavu priamo preferuje pred ústavou garantovaným vlastníckym právom a opomenul,
že domáhať sa ochrany pokojného stavu môže len subjekt, ktorý spoľahlivo osvedčil jeho
právo na existenciu a trvanie tohto stavu. Vágny a neurčitý pojem „pokojný stav“ pritom nie
je právom ani právom chráneným záujmom, ale iba púhm faktickým stavom, ktorý si každý
zo subjektov vrátane obce môže vysvetľovať ináč z hľadiska svojich záujmov. Krajský súd
potvrdil rozhodnutie orgánu, ktorý po zistení stavu veci sa sám od svojho pôvodne
unáhleného rozhodnutia plne dištancoval. Podľa navrhovateľa spoločnosť R. užíva sporný
pozemok bez právneho dôvodu, nikdy si súhlas s užívaním nezabezpečila. V danej veci nešlo
o „pokojný stav“ užívania pozemku dobromyseľným a oprávneným užívateľom, ale
o zneužitie, resp. využitie situácie. Súd opomenul, že vlastníkom prislúcha absolútne vecné
právo k pozemku, ktoré je každý povinný strpieť a rešpektovať. Podľa navrhovateľa je výrok
rozhodnutia v rozpore s ust. § 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko obec môže zásah buď
zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Obec však nemôže v enunciáte
rozhodnutia zmätočne a vágne určiť, že rozhodnutie „predbežne zabezpečuje ochranu
pokojného stavu v tejto veci do vyriešenia právnych vzťahov medzi účastníkmi konania
súdnou, alebo mimosúdnou cestou“. V zmysle ust. § 5 Občianskeho zákonníka má obec
právomoc predbežne rozhodnúť o zásahu do pokojného stavu iba do času, pokiaľ súd nezačne
v danej veci konať. V danej veci však súd už vydal rozhodnutie o návrhu na predbežné
opatrenie, ktoré materiálne vylučuje dôvodnosť vydania napadnutého rozhodnutia Mesta Č..
Podľa súdu však táto skutočnosť nemá vplyv na existenciu dôvodov na vydanie rozhodnutia
mesta. Krajský súd tak založil princíp dvojkoľajnosti, resp. paralelnosti rozhodnutí súdu
a iného štátneho orgánu.
V zmysle § 5 Občianskeho zákonníka obec môže zásah zakázať iba v prípade,
ak zásah v čase vydania rozhodnutia trvá. Nakoľko zábrany boli dňa 4.12.2008 umiestnené
na pozemku parc. č. X. v trvaní cca 1,5 hod., pričom ich dňa 4.12.2008 navrhovateľ odstránil
po tom, ako sa s konateľom spoločnosti R., spol. s r.o. dohodol na vyriešení veci uzavretím
dohody, o čom Mesto Č. i písomne informoval písomným podaním zo dňa 9.12.2008.
Materiálne tak ani nemohli byť založené dôvody na to, aby správny orgán dňa 11.12.2008
vydal predmetné rozhodnutie. Podotkol, že ako nový vlastník a spoluvlastník pozemkov
v danej záležitosti po vzájomnej písomnej komunikácii vykonal s konateľmi spoločnosti R.,
spol. s r.o. viaceré osobné stretnutia za účelom rokovania o dohode, pričom s konateľom
spoločnosti p. R. sa dňa 4.12.2008 v poobedňajších hodinách na notárskom úrade ústne
dohodol na podmienkach zmluvy, ktorá mala byť v najbližších dňoch notárom vypracovaná
a podpísaná. Zdôraznil, že nijak nezasahoval do nehnuteľného majetku spoločnosti R., spol.
s r.o., naopak, iba si chránil svoj nehnuteľný majetok a vykonával vlastnícke práva.
Poukázal na zmätočný názor súdu, že naďalej hrozila obava z vykonania zásahu,
nakoľko spoločnosť R., spol. s r.o. na ústnom konaní dňa 10.12.2008 trvala na vydaní
rozhodnutia a hrozba sa jej (napriek odstráneniu zábran ešte dňa 4.12.2008) javila i naďalej
dôvodná. Podľa krajského súdu mal sám navrhovateľ dokonca preukazovať skutočnosť,
že hrozba už neexistovala.
Čo sa týka postupu krajského súdu, že s poukazom na § 250h ods. 1 O.s.p. vôbec
neprihliadol na dôvody uvedené v doplnení opravného prostriedku zo dňa 28.1.2009, treba
pripomenúť, že v danej veci nejde o žalobu o preskúmanie zákonnosti (právoplatného)
rozhodnutia, ale o opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu. Podaním zo dňa
28.1.2009 nijak nerozširoval rozsah napadnutého rozhodnutia, iba podaný opravný
prostriedok spresnil a v konkrétnostiach zdetailizoval.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Spoločnosť R. ako účastník konania v písomnom vyjadrení žiadal prvostupňový
rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Konanie odporcu a súdu vo veci ochrany pokojného
stavu podľa § 5 OZ je podľa neho právne možné, regulérne a pri počínaní, ktorého sa dopustil
navrhovateľ, aj nevyhnutné. Spoločnosť popiera najmä tvrdenie navrhovateľa o údajnom
porušovaní jeho práv. Spoločnosť nevyužívala a ani nevyužíva pozemok navrhovateľa,
ale komunikáciu, ktorá sa na ňom nachádza. Táto cesta je jedinou prístupovou cestou
k čerpacej stanici spoločnosti. Spoločnosť cestu vybudovala ešte pri výstavbe čerpacej stanice
v r. 1994, teda v čase, keď navrhovateľ nebol vlastníkom sporného pozemku (stal sa ním až
v r. 2008). Spoločnosť cestu vybudovala s povolením stavebného úradu a so súhlasmi
všetkých dotknutých subjektov a inštitúcií. Nepravdivé je preto tvrdenie navrhovateľa,
že spoločnosť pri výstavbe využila svoju ekonomickú silu na úkor prevažne chorých a starých
vlastníkov, u ktorých sa spoliehala, že nebudú uplatňovať svoje práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP v spojitosti s § 250l ods. 2 OSP a dospel
jednomyseľne k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a preto aj právny záver o potrebe vydania rozhodnutia podľa
§ 5 OZ bol predčasný. Preto odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojitosti s § 250l
ods. 2 prvostupňový rozsudok zmenil a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové
konanie, pričom v konaní došlo aj k vadám, ktoré samé o sebe zakladali dôvod na zrušenie
rozhodnutia.
Jedným zo základných ústavných práv účastníka konania aj v konaní, aj pred orgánom
verejnej správy o vydanie rozhodnutia podľa § 5 OZ je právo garantované Ústavou SR
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Toto právo je s poukazom na ústavnú ochranu
vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 3 a 4 Ústavy SR významné aj preto, že umožňuje,
aby vlastník veci mohol efektívne brániť procesnými prostriedkami svoje vlastníctvo.
Ani ochrana pokojného stavu užívania čo aj cudzej nehnuteľnosti sa nemôže dosiahnuť
spôsobom, ktorý vylúči efektívnu obranu práva vlastníka nehnuteľnosti. Zásah do tohto
vlastníctva jeho obmedzením podľa čl. 20 ústavy (v nevyhnutnej miere a vo verejnom
záujme) musí byť založený na náležitom zistení skutočného stavu veci, čo bez vypočutia
samotného vlastníka v danej veci nebolo ničím opodstatnené.
Rozhodnutie odporcu v danom prípade, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť
bez jeho vypočutia a vyjadrenia sa k tvrdeniam spoločnosti R., spol. s r.o. predneseným na
ústnom pojednávaní, a bez toho, aby sa v rozhodnutí vyporiadal aspoň s obsahom písomného
vyjadrenia navrhovateľa, je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorý sám
o sebe je dôvodom pre zrušenie vydaného rozhodnutia.
Odvolací súd z predloženej spisovej dokumentácie, ale ani zo samotného rozhodnutia
nezistil ku dňu vydania rozhodnutia (11.12.2008) žiadny taký zrejmý zásah do pokojného
stavu, aby orgán verejnej správy rozhodol neodkladne, bez vypočutia povinného.
Je nepochybné, že dňa 4.12.2008 došlo k situácii, keď navrhovateľ umiestnil na časti
pozemku p. č. X. k. ú. Č. prekážku k príjazdu na čerpaciu stanicu spoločnosti, ktorá však
nesporne bola odstránená a až do vydania rozhodnutia „pokojný stav“ pretrvával. Návrh na
konanie podaný 4.12.2008 bol opakovaný podaním z 8.12.2008. Odporca stanovil 8.12.2008
termín ústneho pojednávania na 10.12.2008 a súčasne upovedomil navrhovateľa o začatí
konania vo veci poskytnutia ochrany podľa § 5 OZ. Písomnosti boli navrhovateľovi doručené
9.12.2008. Navrhovateľ písomne oznámil, že dňa 10.12.2008 sa nemôže zúčastniť ústneho
konania a svoju neúčasť ospravedlnil. Súčasne uviedol, že použil zábrany zamedzujúce
prístup na nový pozemok dňa 4.12.2008 v trvaní cca 1,5 hod., pričom ich ihneď odstránil, ako
sa s konateľom spoločnosti R. dohodol na vyriešení sporu dohodou. Z predloženého súdneho
spisu vyplýva, že medzi S.P.O. a navrhovateľom prebiehala pred aj po 4.12.2008
korešpondencia a komunikácia o úprave vzťahov k časti pozemku patriaceho navrhovateľovi
a používaného R. ako prístup k čerpacej stanici. Odporca sa vo svojom rozhodnutí
s uvedenými skutočnosťami nezaoberal a nie je preto zrejmé, na základe akej právnej úvahy
dospel k záveru o „zrejmom zásahu do pokojného stavu“ ku dňu rozhodnutia, keď
v rozhodnutí vychádzal len zo skutkových tvrdení R. s.r.o., ktorý konanie svojim návrhom
vyvolal bez vyhodnotenia tvrdení navrhovateľa a ich prípadnej vzájomnej konfrontácie.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom štádiu konania (podľa 3.hlavy V. časti OSP),
pri preskúmavaní zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, nemožno
nevziať v úvahu skutočnosť (známu aj krajskému súdu v prebiehajúcom konaní),
že uznesením KS v Žiline 8Co/30/2009-149 z 29.4.2009 na návrh R., s.r.o. bolo vydané
predbežné opatrenie o uložení povinnosti navrhovateľa o.i. strpieť prechod cez svoj pozemok
a zákaz umiestňovať oplotenie. Uvedená skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia
odporcu z 11.12.2008 v priebehu tohto konania z vlastného rozhodnutia.
Odporca je podľa § 250k ods. 1 OSP povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
v sume uvedenej vo výroku rozhodnutia, ktorá pozostáva z odmeny za 4 úkony právnej služby
v sume á 120,15 Eur, jedného úkonu za 123,50 Eur, paušálnej náhrady v sume 36,25 Eur (4 x
7,21 a 1 x 7,41 Eur), celkom v sume 640,35 Eur plus súdny poplatok 66,- Eur, t. j. spolu
706,35 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková