Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/241/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ I. H., nar. X.,

bývajúceho v J., zastúpeného JUDr. E. Š., advokátom v B., 2/ Ž. H., bývajúcej v J., proti

ţalovanému I. H., nar. X., bývajúcemu v J., zastúpenému JUDr. R. F., advokátkou v Š.,

o zaplatenie 18 070,14 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 16. júna

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta medzitýmnym rozsudkom z 26. októbra 2009 č.k. 10 C 57/2006-

224 vyslovil, ţe uplatňovaný nárok ţalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia je čo

do základu opodstatnený. Zároveň vyslovil, ţe o jeho výške a o trovách konania rozhodne

v konečnom rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z výsluchu účastníkov konania

vyplynulo, ţe so súhlasom ţalovaného sa ţalobcovia (syn ţalovaného s manţelkou) v mesiaci

september 2004 nasťahovali do rodinného domu v obci J.. Vlastníkom tejto nehnuteľnosti je

ţalovaný, ktorý nehnuteľnosť nadobudol na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom

V. z 26. septembra 2000. Vecné bremeno v prospech brata ţalovaného spočíva v práve

doţivotného uţívania nehnuteľnosti. V dome teda bývali ţalobcovia a brat ţalovaného,

pričom kaţdý mal hradiť polovicu nákladov spojených s uţívaním domu. Dohoda, na

základe ktorej mal ţalovaný ţalobcom sľúbiť, ţe nehnuteľnosť prevedie do vlastníctva

ţalobcov preukázaná nebola. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe ţalovaný súhlasil

2

s rekonštrukciou domu. Ţalovaný súhlasil s vymaľovaním a výmenou okna. Pri ostatných

prácach ţalovaný aj pomáhal a neţiadal práce zastaviť. Bol si preto vedomý toho, ţe dom

nadobudne vyššiu hodnotu. Tým nepriamo súhlasil s vykonaním týchto prác. Ţalobcovia

nehnuteľnosť pre nezhody opustili 26. októbra 2006. Ţalovaný z tohto dôvodu získal

bezdôvodné obohatenie ( ). K námietke premlčania súd uviedol,

ţe ţaloba bola podaná na súd 13. marca 2006, čo je v 2-ročnej premlčacej lehote, ktorá

plynula od opustenia nehnuteľnosti ţalobcami (§ 100 ods. 1, § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka).

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo 16. júna 2010 sp. zn.

medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa stotoţnil

so závermi prvostupňového súdu, ţe ţalovaný dal súhlas ţalobcom na uţívanie predmetného

domu na dobu neurčitú. Konkludentne súhlasil i s tým, aby predmetný dom bol

rekonštruovaný, resp. aby boli odstránené závady. V podrobnostiach v tomto smere poukázal

na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, ţe

za bezdôvodné obohatenie sa teda v danom prípade povaţuje zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti

ţalovaného, podľa rozdielu ich hodnôt pred začiatkom prevedených stavebných prác a po ich

dokončení. Súd konštatoval, ţe prísľub ţalovaného, ako vlastníka nehnuteľnosti, k časovo

neobmedzenému uţívaniu nehnuteľnosti ţalobcami, bol právnym dôvodom pre investície

zo strany ţalobcov do nehnuteľnosti. Ţalobcovia pre nezhody nehnuteľnosť opustili.

Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobcovia investovali do nehnuteľnosti na základe právneho

dôvodu, ktorý odpadol. Na strane ţalovaného došlo preto k bezdôvodnému obohateniu, ktoré

je povinný vydať. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe okrem vyššie uvedených argumentov daný

záver podporuje tieţ nasledovné : Právu bezodplatného uţívania nehnuteľnosti, ktoré nie je

osobitne upravené ustanoveniami , obsahom a účelom najbliţšie

zodpovedá nájomný vzťah s tým rozdielom, ţe tento je odplatný. Analogicky treba na daný

prípad pouţiť ustanovenie . V zmysle Občianskeho

zákonníka, ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môţe

nájomca poţadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Keďţe v danom prípade dal ţalovaný súhlas na tieto zmeny, ale nie na úhradu nákladov,

v danej veci treba aplikovať aj toto ustanovenie. Potom aj pri posúdení premlčania v tomto

prípade, premlčacia lehota začala plynúť aţ po skončení uţívania nehnuteľnosti a teda právo

sa nepremlčalo.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol zrušiť

rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odvodzoval z a jeho dôvodnosť z a

Odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľ videl v tom, ţe odvolací súd zmenil právnu

kvalifikáciu ţalobcami uplatneného nároku. Odvolací súd síce vyzval ţalovaného

na vyjadrenie sa k moţnému pouţitiu ustanovenia v spojení

s ods. l na danú vec, avšak bez bliţšej špecifikácie

a v neprimerane krátkej 3-dňovej lehote. Rovnako túto vadu videl v nenariadení pojednávania

pred odvolacím súdom. Poukázal na to, ţe z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom mal

ţalovaný dať ţalobcom súhlas s rekonštrukciou domu, resp. s odstránením závad na dome

(súd navyše zamieňal tieto pojmy). Ďalej má za to, ţe súd sa nevysporiadal so všetkými

relevantnými skutočnosťami, najmä s otázkou dobrých mravov. Rozhodnutie okresného súdu

ako aj krajského súdu povaţuje za zmätočné a nepreskúmateľné. Ţalovaný ďalej namietal

nesprávne právne posúdenie veci.

Ţalobca 1/ navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť.

Ţalobkyňa 2/ sa k dovolaniu ţalovaného písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý napadol ţalovaný dovolaním nevykazuje znaky

ţiadneho z vyššie uvedených rozsudkov. Prípustnosť dovolania preto z vyvodiť

nemoţno.

S prihliadnutím na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť ( )

skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ V zmysle je

dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľ vady v zmysle aţ e/, nenamietal a tieto vady nezistil

ani dovolací súd.

Ţalovaný v dovolaní namietal vadu v zmysle , ktorú videl

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia okresného súdu ako aj krajského súdu. Rovnako túto vadu

videl aj v tom, ţe odvolací súd vyzval ţalovaného na vyjadrenie sa k moţnému pouţitiu

ustanovenia v spojení s ods. l

na danú vec, avšak bez bliţšej špecifikácie, a v neprimerane krátkej 3-dňovej lehote. Ďalej

poukázal na nenariadenie pojednávania pred odvolacím súdom.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe námietka

dovolateľa pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu je

nedôvodná. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade

s ustanovením skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov

súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového

súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov taktieţ neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ). Skutkové a právne závery súdu nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a rovnako aj

rozsudok súdu prvého stupňa ako celok spĺňa poţiadavky zákona na odôvodnenie rozsudku

(, , , ). Pre úplnosť sa uvádza, ţe na str. 7

rozsudku krajského súdu sa odvolací súd navyše vysporiadal aj námietkou ţalovaného pokiaľ

ide o otázku dobrých mravov.

Podľa ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku na podporu

argumentov pouţil aj ustanovenie . Ako aj sám dovolateľ

uviedol, odvolacím súdom bol vyzvaný a to výzvou zo 7. júna 2010 (č.l. 255), aby sa

k pouţitiu predmetného ustanovenia (v spojení s ods. l )

vyjadril v lehote 3 dní od doručenia. Výzvu ţalovaný prevzal 9. júna 2010. Vyjadrenie

ţalovaného na základe výzvy bolo odvolaciemu súdu doručené 16. júna 2010 (č.l. 257-258).

Vo vyjadrení ţalovaný uviedol, ţe medzi účastníkmi konania nevznikol nájomný vzťah a toto

ustanovenie na danú vec nemoţno pouţiť. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalovaný sa k výzve

súdu v zmysle vyjadril. Jeho námietka v tomto smere preto nie je dôvodná.

Pre úplnosť sa uvádza, ţe v danom prípade sa jednalo o sudcovskú lehotu a ţalovaný mal

moţnosť navyše poţiadať o predĺţenie súdom určenej lehoty na vyjadrenie, ak sa mu lehota

určená súdom zdala krátka. Toto však neurobil. Uvedeným postupom teda nemohla byť

ţalovanému s poukazom na vyššie uvedené odňatá moţnosť konať pred súdom.

K tvrdeniu ţalovaného (o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

), ţe vo veci nebolo nariadené pojednávanie pred odvolacím súdom treba uviesť, ţe

povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie,

je zakotvená v ustanovení

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a) je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie ,

odvolací súd nariadi odvolacie pojednávanie alebo toto pojednávanie nenariadi, rozhoduje

súd, pričom nie je viazaný návrhom účastníka na nariadenie pojednávania ani nesúhlasom

účastníka s rozhodnutím o odvolaní bez nariadenia pojednávania. So zreteľom na povahu

prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania

vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Súd prvého stupňa nerozhodol podľa bez

nariadenia pojednávania a odvolací súd neopakoval, resp. nedopĺňal dokazovanie. Pre úplnosť

treba dodať, ţe účastníci boli riadne upovedomení o čase a mieste verejného vyhlásenia

rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu ( ).

Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti

dovolateľa konať pred súdom.

Záverom dovolací súd dodáva, ţe skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo

na nesprávnom právnom posúdení veci, tak ako namietal dovolateľ v podanom dovolaní, toto

môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle v prípade, ak je

dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia).

V danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia ,

a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného odmietol podľa

v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodali návrh na ich priznanie ( ), navyše

ţalobkyni 2/ ani ţiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová