Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6a4/382625.c15f36.pdf
PDF · 111.12 KB
No categories available
4Obo/56/2011
Najvyšší súd 4 Obo 56/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Priecelovej a členiek senátu JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Gabriely Mederovej,
v právnej veci žalobcu: P. R., a. s. v konkurze, R. IČO: X., zastúpeného ADVOKÁTSKOU
KANCELÁRIOU JUDr. M. H. & P., s. r. o., M., IČO: X., proti žalovanému: JUDr. M. P.,
K., správca konkurznej podstaty úpadcu P. R., a. s. v konkurze, R. IČO: X., zastúpenému
Mgr. R. K., advokátom, R. o určenie, že pohľadávky neboli riadne preskúmané, neboli
riadne zistené a ich preskúmanie je neplatné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 49Cbi 5/2010-Km-54 zo dňa 15. apríla 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
49Cbi 5/2010-Km-54 zo dňa 15. apríla 2011 v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy
odvolacieho konania v sume 99, 50 eur.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 49Cbi 5/2010-Km-54 zo dňa
15. 04. 2011 určil, že pohľadávky veriteľov, uvedené v zozname pohľadávok zostavených
správcom boli na prieskumnom pojednávaní v konkurznej veci č. k. 46-24K 395/00 dňa
19. 04. 2004 na Krajskom súde v Banskej Bystrici prejednané neplatne a vo zvyšku návrh
zamietol. Zároveň žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia,
že pohľadávky veriteľov na prieskumnom pojednávaní dňa 19. 04. 2004 neboli riadne
preskúmané a zistené a že boli prejednané neplatne. Ako dôvod neplatnosti uviedol rozpor
so zákonom, keď § 21 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len ZKV) ustanovuje povinnosť úpadcu zúčastniť sa
prieskumného pojednávania, ktorého sa však žalobca ako úpadca nezúčastnil.
Súd prvého stupňa uviedol, že v prejednávanej veci ide o určovací spor, a preto sa
najskôr zaoberal otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu. Žalobca ako úpadca mal
záujem na výsledku prieskumného pojednávania, pretože na tomto pojednávaní mohol uviesť
pre veriteľov relevantné informácie ohľadne vzniku niektorých pohľadávok aj vzhľadom
na predchádzajúcu výmenu členov predstavenstva, nezhody medzi predchádzajúcim
predstavenstvom a predstavenstvom úpadcu v čase konania prieskumného pojednávania, ako
aj s tým súvisiacimi trestnými oznámeniami. Žalobca v konaní preukázal, že všetci traja
členovia predstavenstva mali vážny dôvod, ktorý im bránil zúčastniť sa za žalobcu
na prieskumnom pojednávaní a zákon platný v rozhodnom čase upravoval povinnosť úpadcu
zúčastniť sa prieskumného pojednávania.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že v konaní nehodnotil zistenie jednotlivých pohľadávok
prihlásených veriteľov, ani postup žalovaného pri zistení jednotlivých pohľadávok, pretože
v tomto konaní išlo o umožnenie zákonom upravenej možnosti úpadcu vyjadriť sa
k prihláseným pohľadávkam, resp. poprieť ich za účasti konkurzných veriteľov.
Súd prvého stupňa uviedol, že žalobcom navrhované dokazovanie pripojením spisu sp.
zn. 49Cbi 3/2010 nevykonal, pretože naliehavý právny záujem žalobcu považoval
za preukázaný.
Nakoľko prieskumné pojednávanie bolo uskutočnené bez úpadcovej účasti, čím bolo
úpadcovi znemožnené vyjadriť sa k prihláseným pohľadávkam, bolo toto prejednanie
pohľadávok v rozpore so zákonom, a preto ho súd považoval za neplatné. Vo zvyšku návrh
zamietol z dôvodu, že jednotliví veritelia nie sú účastníkmi tohto konania, preto nemôže
rozhodnúť o platnosti zistenia a o riadnom preskúmaní jednotlivých pohľadávok.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolateľ je toho názoru, že právny poriadok Slovenskej
republiky neobsahuje žiadnu takú úpravu, ktorá by umožňovala úspešne sa domáhať
neplatnosti prejednania pohľadávok konkurzných veriteľov na prieskumnom pojednávaní
a za týmto účelom podať legitímny žalobný návrh. Odvolateľ sa tiež domnieva, že súd prvého
stupňa nie je oprávnený v tomto konaní (sp. zn. 4Cbi 5/2010) skúmať procesný postup
a úkony toho istého súdu v inom konaní, t. j. v konkurznom konaní sp. zn. 46-24K 395/00,
preto týmto postupom porušil princíp subsidiarity. Odvolateľ za ďalšie pochybenie súdu
prvého stupňa považoval to, že kvalifikoval žalobný návrh ako určovaciu žalobu, pri ktorej je
potrebné zisťovať naliehavý právny záujem. Avšak návrh na začatie konania o určení
existencie alebo neexistencie právnej skutočnosti nie je návrhom podľa § 80 písm. c/ O. s. p.
a zisťovanie naliehavého právneho záujmu na takéto určenie je neopodstatnené. Ak by aj bolo
zisťovanie naliehavého právneho záujmu žalobcu opodstatnené, naliehavý právny záujem nie
je daný. Odvolateľ poukázal na § 23 ods. 1 druhá veta ZKV, podľa ktorej popretie
pohľadávky úpadcom sa poznamená v zozname prihlášok, ale nemá pre zistenie pohľadávky
význam. O nedostatku naliehavého právneho záujmu tiež svedčí skutočnosť, že žalobca podal
svoj žalobný návrh až po šiestich rokoch od konania napadnutého prieskumného
pojednávania. Preto odvolateľ z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Ďalej poukázal
na § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV z ktorého vyplýva, že vyhlásením konkurzu úpadca ex lege
stráca procesnú spôsobilosť zahájiť súdne konanie, týkajúce sa nárokov konkurzných
veriteľov. Na strane žalobcu nie je daná procesná aktívna legitimácia. Na strane žalovaného
chýba hmotnoprávna pasívna legitimácia, pretože správca konkurznej podstaty podľa ZKV
nepreskúmava prihlásené pohľadávky, ale tieto preskúmava výlučne konkurzný súd. Správca
konkurznej podstaty ani nemôže spôsobiť prípadnú neplatnosť prieskumného pojednávania,
pretože toto pojednávanie riadi iba konkurzný súd. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd
zmenil odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa tak, že žalobný návrh
žalobcu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov.
Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je opodstatnené.
V predmetnej veci bol na majetok dlžníka - P. R., a. s., D., vyhlásený konkurz
uznesením č. k. 46-24K 395/00-168 zo dňa 27. 06. 2001 konkurzným súdom v Banskej
Bystrici.
Na preskúmanie prihlásených pohľadávok súd nariadil prieskumné pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 19. 04. 2004. Z obsahu zápisnice o priebehu pojednávania (č. l. 8 až 10)
vyplýva, že tohto pojednávania sa zúčastnil správca konkurznej podstaty- JUDr. F. M.,
veritelia prihlásených pohľadávok podľa priloženej prezenčnej listiny. Konkurzný súd
skonštatoval, že sa nedostavil úpadca, napriek tomu, že predvolanie mal včas a riadne
vykázané. Súd prijal uznesenie a preskúmal prihlášky za neprítomnosti úpadcu.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zmien
(ďalej ZKV), správca a úpadca je povinný sa zúčastniť tohto pojednávania. Bez osobnej
účasti správcu konkurznej podstaty prieskumné konanie nemôže prebehnúť. Jeho účasť je
nevyhnutná preto, že bez jeho vyjadrenia k prihláseným pohľadávkam nie je možné
pohľadávky považovať za zistené (§ 23 ods. 1 ZKV). Predvolaný konkurzný veriteľ má právo
zúčastniť sa prieskumného pojednávania, ale nie je povinný sa ho zúčastniť. Ak sa nedostaví
k prieskumnému pojednávaniu riadne a včas predvolaný úpadca, nie je to dôvod na odročenie
pojednávania, i keď zákon v ust. § 21 ods. 1 ZKV považuje i jeho účasť za nevyhnutnú. Je
na zvážení súdu, či na účasti úpadcu bude nevyhnutne trvať, alebo vykoná prieskumné
pojednávanie aj bez účasti úpadcu. Jeho účasť je v podstate formálna, pretože i keď má právo
poprieť prihlásené pohľadávky veriteľov, na jeho popretie sa však neprihliada, t. j. jeho
popretie nemá na zistenie pohľadávky význam. V prípade popretia sa táto skutočnosť len
poznamená, v zozname prihlášok bez právnej relevancie na zistenú pohľadávku. Pohľadávka
sa pokladá za zistenú vtedy, ak ju nepoprel správca ani žiaden z konkurzných veriteľov (§ 23
ods. 1 ZKV).
Zo žiadneho ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní , ktorý je potrebné aplikovať
na daný právny vzťah (konkurzné konanie), nevyplýva, resp. zákon nepripúšťa, že úpadca sa
môže úspešne domáhať určenia neplatnosti už prejednaných a zistených pohľadávok
po skončení prieskumného pojednávania, t. j., ktoré neboli popreté správcom ani žiadnym
konkurzným veriteľom (§ 24 ZKV), len z toho dôvodu, že sa nezúčastnil prieskumného
pojednávania, bez ohľadu, či sa jednalo o ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný dôvod.
Zistenie pohľadávky má zásadný význam pre právne postavenie konkurzného veriteľa tak
pre hlasovanie na schôdzi konkurzných veriteľov (§ 10 ZKV), ako aj pre spôsob jej
uspokojenia (§ 32 ZKV). V prípade úspešnosti žalobného návrhu tak, ako nesprávne
rozhodol súd prvého stupňa, znamenalo by to pre konkurzných veriteľov zistenej pohľadávky,
spätne stratu nadobudnutých práv (šesť rokov po skončení prieskumného pojednávania!) ,
čo by bolo v rozpore s vtedy platnou právnou úpravou zákona o konkurze a vyrovnaní.
Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil uplatnený nárok žalobcu ako určovaciu
žalobu podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. V prejednávanej veci sa však žalobca nedomáhal
určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva, ale určenie existencie
právnej skutočnosti rozhodnutím súdu, čo by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by to zákon
pripúšťal.
Prvostupňový súd ako všeobecný súd v predmetnom konaní nie je oprávnený
preskúmavať resp. spochybňovať správnosť alebo nesprávnosť procesného postupu, ako aj
úkony toho istého inštančného súdu, i keď v konkurznom konaní č. k 46 – 24 K 395/00 –
Krajský súd v Banskej Bystrici.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, v napadnutej časti rozsudok
súdu prvého stupňa vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/
O. s. p.) zmenil tak, že žalobu zmietol (§ 220 O. s. p.).
O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
v spojení § 224 ods. 2 O s. p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho
konania v sume 99, 50 eur. Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca nevyčíslil v zmysle
§ 150 ods. 1 O. s. p., a preto mu bola priznaná náhrada trov len do výšky súdneho poplatku
za podané odvolanie (§ 150 ods. 2 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. decembra 2011
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová