Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9fc/382679.43d912.pdf
PDF · 116.99 KB
No categories available
4Obdo/15/2011
Najvyšší súd 4 Obdo 15/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: 1. Š. K., SKP S., a. s., M.,
2. Ing. A. T., K., zastúpená JUDr. J. U., advokátom, P., proti ţalovanému: P., spol. s r. o.
so sídlom O. IČO: X., zastúpený JUDr. V. K., advokátom, Š. o zaplatenie 63 587,36 Sk
s prísl., vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18 Cb 281/2007, na dovolanie
ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu č. k.
2Cob 17/2009-96, 3Cob 20/2009, 3Cob 21/2009 zo dňa 26. novembra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. 18Cb281/2007- 67 zo dňa 14. 10. 2008 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni 10 106,-- Sk a trovy konania vo výške
12 128,40Sk.
V odôvodnení konštatoval, ţe ţalobou, podanou na tunajšom súde dňa 05. 03. 2001, sa
JUDr. Š. K., správca konkurznej podstaty úpadcu P., a. s., M. domáhal voči ţalovanému
zaplatenia sumy 63 587,36 Sk z titulu úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr, ktoré
boli vystavené jeho právnym predchodcom úpadcom, na základe kúpnych zmlúv, uzavretých
medzi ním a ţalovaným v roku 1997, predmetom ktorých bolo dodanie tovaru úpadcom
ţalovanému. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému ţalovaný podal včas odpor
a vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu, s ktorým nemali uzatvorené
ţiadne zmluvné vzťahy, a ktorý ničím nepreukázal prechod práva a povinností na neho.
Ţalovaný ďalej namietal, ţe ţalobca ničím nedokladoval výšku platenia majetkovej sankcie
úroku z omeškania a napokon poţadoval aj úroky z omeškania, ktoré sú uţ premlčané, a to
u faktúr splatných do februára 1997.
Uznesením zo dňa 12. 04. 2005 č. k. 19Cb/269/2001-178 súd pripustil do konania
na strane ţalobcu ţalobkyňu 2/, a to v časti o zaplatenie penalizačnej faktúry 3299 vo výške
22 823,32 Sk a uznesením 19Cb/269/2001-178 nepripustil, aby obchodná spoločnosť A. I., a.
s., na miesto doterajšieho ţalobcu vstúpila do konania.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 29. 09. 2006 č. k. 19Cb 269/2001-310 súd
rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 1/ sumu 38 321,-- Sk a ţalobkyni 2/
rade sumu 12 714,31 Sk. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol s tým, ţe o trovách konania
súd rozhodne samostatným uznesením. Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 05. 2007 č. k.
3Cob 14/2007-340 zrušil rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Podaním, doručeným súdu dňa 16. 08. 2007, ţalobca v 1/ rade zobral
ţalobu v celom rozsahu späť, ţiadal, aby súd konanie zastavil. Súd konanie o návrhu ţalobcu
v 1/ rade zastavil s tým, ţe v tejto časti náhradu trov konania účastníkom nepriznal a nárok
ţalobkyne vylúčil na samostatné konanie.
Ţalobkyňa po vylúčení veci na samostatné konanie zotrvala na svojich
predchádzajúcich podaniach, a to tak, ţe vzťah medzi účastníkmi konania je obchodno-
právnym vzťahom. Prvostupňový súd vzhľadom na viazanosť právneho názoru odvolacieho
súdu, právny nárok ţalobkyne posúdil s prihliadnutím na ust. §§ 365, 369 OBZ a povaţoval
ho za dôvodný v celom rozsahu.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal ţalovaný odvolanie a navrhol ţalobný
návrh zamietnuť, alebo vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil (§ 220 O. s. p.) tak, ţe návrh
ţalobkyne zamietol, v prevyšujúcej časti odvolacie konanie zastavil.
Uviedol, ţe doplnil dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa tým, ţe sa prečítali
listiny týkajúce sa faktúry č. 3299, výpisu z obchodného registra úpadcu, výpis z obchodného
registra ţalovaného a dospel k záveru, ţe nárok ţalobkyne nie je dôvodný. Právny predchodca
ţalobkyne nemal v predmete činnosti veľkú distribúciu liekov a z tohto hľadiska, ak
prevádzkoval takúto činnosť a odpredal ţalovanému lieky, potom kúpne zmluvy sú neplatné
pre rozpor so zákonom, pretoţe právny predchodca ţalobkyne vykonával činnosť nad rámec
dovoleného predmetu činnosti, a preto jeho plnením ţalovaný získal bezdôvodné obohatenie
z titulu plnenia z neplatného právneho úkonu. Ţalovaný nebol právnym predchodcom
ţalobkyne vyzvaný na vrátenie bezdôvodného obohatenia, a preto sa nemohol s ním ani
dostať do omeškania. Ţalovaný zaplatením faktúr vlastne vrátil právnemu predchodcovi
ţalobkyne bezdôvodné obohatenie, a keďţe predtým naň nebol vyzvaný, nemohol byť
v omeškaní s jeho vrátením. Z týchto dôvodov ţalobkyňa nemá nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania z faktúr, ktoré zostali predmetom konania. Plnenie jednotlivých faktúr bolo treba
hodnotiť ako samostatný právny vzťah, a preto okrem uvedeného platí aj to, ţe sčasti návrh
ţalobkyne je premlčaný, pokiaľ ţiadala úroky z omeškania za obdobie do 04. 03. 1997, keďţe
ţaloba bola podaná 05. 03. 2001. V tejto súvislostí odvolací súd zdôraznil, ţe ustanovenie § 3
ods. 1 OBZ je účinné aţ od 01. 01. 2002, a preto v zmysle prechodných ustanovení bolo treba
uzavreté kúpne zmluvy posudzovať ako neplatné, pretoţe sa uzatvorili v roku 1997 a 1998,
kedy takéto ustanovenie Obchodný zákonník neobsahoval. Právny predchodca ţalobkyne
v čase uzavretia kúpnych zmlúv, spomínaných v ţalobe, však veľkodistribúciu liekov
vykonával nad rámec predmetu činnosti, preto platnosť právnych úkonov je tým dotknutá.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie s poukazom na ust.
§ 238 ods. 1 O. s. p. a navrhla dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Namieta, ţe odvolací súd vychádzal z nesprávneho zisteného skutkového stavu
a nemal ničím podloţené, aký tovar bol dodaný podľa dodacích listov, lebo nie sú súčasťou
spisu. Spoločnosť P., a. s., M., okrem iného vyrábala farmaceutické prípravky, chemické
a rastlinné produkty pre lekárenské účely a zároveň zásobovala lekárne doplnkovým tovarom,
ako sú šampóny, mydlá, opaľovacie a iné krémy. Spoločnosť mala predmetnú činnosť
zapísanú v obchodnom registri a bola oprávnená vykonávať veľkoobchod s doplnkovým
tovarom. Všetok tovar, dodaný ţalovanému, predal právny predchodca ţalobkyne ako
podnikateľský subjekt podnikateľskému subjektu, ktorý tento tovar ďalej predal konečnému
spotrebiteľovi. Podstatnou skutočnosťou pre posúdenie, či sa jedná o obchodnoprávny alebo
občianskoprávny vzťah, je status účastníkov zmluvného vzťahu. Podľa § 261 ods. l OBZ, ak
sú zmluvnými stranami podnikatelia, zmluvný vzťah sa spravuje ustanoveniami OBZ, ak je
zrejmé, ţe sa týkajú podnikateľskej činnosti. V tomto prípade je nesporné, ţe oba subjekty
uskutočnili tento obchodný prípad ako podnikatelia a evidovali ho vo svojom podnikateľskom
účtovníctve ako obchodný prípad v rámci obvyklého hospodárenia. Ţe sa jednalo o obchodný
vzťah, potvrdzuje aj ust. § 261 ods. 5 OBZ, ktorý za rozhodujúcu určuje povahu účastníkov
pri vzniku záväzkového vzťahu. Odvolací súd preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru,
ţe sa nejedná o obchodný vzťah a ţe ţalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania z faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania.
Ţalovaný sa vyjadril k podanému dovolaniu a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
povaţuje za vecne správny a neuplatňuje si náhradu trov konania. Zároveň vyslovil súhlas,
aby dovolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Najvyšší súd slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je riadne zastúpený
advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. l O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej
časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe odvolacie konanie je postihnuté inou
vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/
O. s. p.).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. l O. s. p.).
Dovolanie v prejednávanej veci je prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 241 ods. 2 O. s. p. Dovolaním je napadnuté zmeňujúce rozhodnutie
odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe: a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane vecného vymedzenia. Viazanosť
dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, ţe dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie
skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta. Ţalobkyňa v dovolaní
poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j., ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
O dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ide vtedy, ak touto vadou trpí
konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Zároveň platí, ţe na ne
dovolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ), keďţe
dovolanie podané dovolateľom v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. je prípustné.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O. s. p.).
Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné, ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 však pre
konanie na dovolacom súde neplatia (§ 243c O. s. p.).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe Okresný súd v Prešove uznesením č. k.
19Cb/269/2001-253 zo dňa 11. 09. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03. 10. 2007
v právnej veci ţalobcu 1/ JUDr. Š. K. SKP, P., a. s., M., a ţalobcu v 2/ Ing. A. T., K. proti
ţalovanému: P., spol. s r. o., O., o zaplatenie 63 587,36 Sk s prísl. konanie voči ţalovanému
v 1/ rade zastavil s tým, ţe v tejto časti náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Nárok
žalobkyne v 2/ rade vylúčil na samostatné konanie.
Okresný súd Prešov v samostatnom konaní rozsudkom č. k. 18Cb 281/2007-67
zo dňa 14. 10. 2008 (č. l. 68) rozhodol o uplatnenom nároku ţalobkyne - Ing. A. T. R.
o zaplatenie istiny v sume 10 106,-- Sk (335,45 eur), t. j. uloţil ţalovanému - P., spol. s r. o.,
P., povinnosť zaplatiť ţalobkyni uplatnenú sumu v celom rozsahu.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal ţalovaný odvolanie (č. l. 70),
z ktorého je nesporné, ţe sa týkalo konania č. k. 18Cb 281/2007-67, kde účastníkom konania
na strane ţalobcu bola označená fyzická osoba – Ing. A. T., R. a predmetom sporu bolo
zaplatenie 335,45 Eur (10 106,-- Sk) .
Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolateľa (§ 212 ods. 1 O. s. p.).
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie
v zmysle § 214 ods. 1 O. s. p. Zo zápisnice o pojednávaní (č. l. 90) je nepochybné, ţe
účastníkom konania bola za ţalobcu označená a predvolaná – Ing. A. T. a predmetom
konania bola istina v sume 335,45 Eur (10.106,-Sk). Napriek týmto skutočnostiam odvolací
súd v rozpore s rozsahom a dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolateľom,
ako aj s obsahom zápisnice o pojednávaní odvolacieho konania vyhotovil rozsudok.
Rozsudok odvolacieho súdu jeho záhlavie obsahuje označenie účastníka konania aj
žalobcu v 1/ rade – 1. Š. K., SKP „S.“, a. s., M., ktorý nebol účastníkom predmetného
konania, taktieţ nesprávne je označenie prejednávanej veci, a to v sume 63 587,36 Sk s prísl.
napriek tomu, ţe predmetom konania bola peňaţná pohľadávka v sume 335,45 Eur (10 106,--
Sk). Ďalej záhlavie obsahuje aj vyznačenie prejednávania odvolania ţalovaného v inom
konaní, smerujúce proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 19Cb/269/2001-253
a opravnému uzneseniu č. k. 19Cb/269/2001-261, pritom odvolaním napadnutý predmetný
rozsudok sa vyslovene týka konania č. k. 18Cb 281/2007-67. Výroková časť rozsudku nie je
jasne a zrozumiteľne formulovaná. Odvolací súd zmenil rozsudok tak, ţe ţalobu voči
ţalobkyni zamietol bez toho, aby uviedol, ktorého ţalobcu sa to týka, keďţe rozsudok
obsahuje označenie dvoch ţalobcov (1/ a 2/) a taktieţ nie je zrejmé, v akom rozsahu odvolacie
konanie zastavil. Táto skutočnosť nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetli, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Napadnutý rozsudok je nejasný, zmätočný a nezrozumiteľný pre nedostatočné
odôvodnenie . Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia právneho posúdenia veci
odvolacím súdom bráni dovolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť podľa § 241 ods. 2 písm.
c/ O. s. p., konanie je zaťaţené tzv. inou vadou konania v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/
O. s. p., ktorá má za následok zrušenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O. s. p.). V novom
rozhodnutí súd rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. l
O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. decembra 2011
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová