Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
187/383711.2f089d.pdf
PDF · 158.41 KB
No categories available
3MObdo/1/2011
Najvyšší súd 3 MObdo 1/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: R., a. s., K., zastúpeného
JUDr. D. A., nar. X., bytom T., P. X., proti žalovanému v 2/ rade: M., a. s., P., zastúpeného
JUDr. P. S., advokátom so sídlom v B., M. , o určenie, že záložné právo
na nehnuteľnosti nevzniklo, o dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Okresného súdu Levice z 5. októbra 2006 č. k. 16Cb 133/2002-402 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 16. decembra 2009 č. k. 15Cob 211/2009-662, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Levice
z 5. októbra 2006 č. k. 16Cb 133/2002-402 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
z 16. decembra 2009 č. k. 15Cob 211/2009-662 vo výroku o trovách konania z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Levice rozsudkom z 5. októbra 2006 č. k. 16Cb 133/2002-402 zamietol
návrh žalobcu o určenie, že záložné právo na nehnuteľnosti nevzniklo. Zároveň súd žalobcu
zaviazal nahradiť trovy konania odporcovi vo výške 175 334,40 Sk na účet právneho zástupcu
žalovaného do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa trov konania poukázal na to, že keď návrh
v celom rozsahu zamietol, mal žalovaný vo veci plný úspech a preto má proti žalobcovi
právo na náhradu trov, ktoré zodpovedajú trovám právneho zastúpenia podľa vyhlášky
č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
a to za 1 úkon právnej služby vo výške 36015 Sk, vyčíslenej podľa § 13 ods. 1,7 cit. Vyhlášky
z hodnoty záložného práva vo výške 11 682 885 Sk, za prevzatie a prípravu zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom zo dňa 10. marca 2004 + a x 136 Sk režijný paušál podľa
§ 19 ods. 3 cit. Vyhlášky a podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za 3 úkony právnej služby po 36 050 Sk,
vyčíslenej podľa § 10 ods. 1, 2 cit. Vyhlášky a z hodnoty záložného práva vo výške
11 682 885 Sk, za účasť na pojednávaniach dňa 27. marca 2006, 26. februára 2006
a 2. októbra 2006, t. j. 108 150 Sk + 3x 164 Sk, režijný paušál podľa § 16 ods. 3
cit. Vyhlášky. Nakoľko je právny zástupca žalovaného v 2. rade počnúc 1. mája 2004
platiteľom DPH, súd v rámci trov právneho zastúpenia priznal odporcovi aj 19 % DPH
vo výške 20 548,50 Sk podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Okrem uvedených náhrad priznal súd
žalovanému podľa § 15 písm. a ) cit. vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov za cestovné
osobným motorovým vozidlom na pojednávanie 27. marca 2006 z Bratislavy do Levíc a späť
o výške 789,90 Sk, na pojednávanie 26. júna 2006 z Bratislavy do Levíc a späť a vo výške
2 388,70 Sk a na pojednávanie 2. októbra 2006 z Bratislavy do Levíc a späť vo výške
2355,30 Sk, ako ja náhradu za stratu času podľa 15 písm. b) cit. vyhlášky vo výške 4 459 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.
Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Levice z 5. októbra 2006 č. k.
16Cb 133/2002-402 potvrdil. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 4 289,73 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa trov konania uviedol,
že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p.
s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 O. s. p.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti rozsudkom na základe podnetu
žalobcu mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 a § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. a navrhol
napadnuté rozsudky zrušiť, a vec vrátiť Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie ( § 243b
ods. 3 O. s. p. ).
Z odôvodnenia dovolania vyplýva, že žalobca podal podnet GP SR na preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia súdov. Napádanými rozsudkami bol podľa názoru
dovolateľa porušený zákon, nakoľko súd vec nesprávne právne posúdil.
Poukázal na znenie § 1, § 2, § 3 O.s.p.
Ďalej poukázal na znenie § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 273/1994 o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
zriaďuje sa Všeobecná zdravotná poisťovňa ( ďalej len "všeobecná poisťovňa" )
ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Všeobecná poisťovňa
je právnická osoba.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení do 31. decembra 2008, ( ďalej len „vyhláška“ ),
ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
z tarifnej hodnoty je
do 165,97 eura 16,60 eur,
nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eur
+ 1,66 eur
za každých aj začatých 33,19 eur
prevyšujúcich sumu 165,97 eur,
nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eur
+ 9,96 eur
za každých aj začatých 331,94 eur
prevyšujúcich sumu 663,88 eur,
nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eur
+ 16,60 eur
za každých aj začatých 1 659,70 eur
prevyšujúcich sumu 6 638,78 eur,
nad 33 193,92 eura 486,29 eur
+ 6,64 eur
za každých aj začatých 3 319,39 eur
prevyšujúcich sumu 33 193,92 eur.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená
pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky
a hodnota záväzku.
Podľa § 11 ods. 1. Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 20 Vyhlášky za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia
účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.
Citovanými právnymi predpismi sa konajúce súdy dôsledne neriadili.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva že právny predchodca žalobcu sa domáhal, aby súd
určil, že záložné právo zapísané v časti „C“ listu vlastníctva č. X. v k. ú. L.
na nehnuteľnosti parc. č. X – zastavané plochy vo výmere 541 m2 a obchodná budova súp.. č.
X. na parc. č. X. v prospech S., a. s. Bratislava,
na základe úverovej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16. júna 1994 nevzniklo.
V prejednávanej veci ide o určenie existencie práva, t. j. či na základe zmluvného
vzťahu došlo k vzniku záložného práva. Konanie na súdoch prebiehalo za účinnosti dvoch
vyhlášok upravujúcich odmenu advokáta za poskytnuté právne služby.
Okresný súd priznal náhradu trov konania zodpovedajúcim trovám právneho
zastúpenia podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. Z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon podľa § 13 ods. 1, 7 citovanej vyhlášky
z hodnoty záložného práva výške 11 682 885 Sk. V uvedenej časti je rozhodnutie v súlade
splatnou právnou úpravou účinnou v čase poskytovania právnej pomoci.
V predmetnej veci možno predmet oceniť, pretože sa konalo o určenie existencie
resp. neexistencie práva zo záložnej zmluvy, ktorej predmetom je určitý právny vzťah
k nehnuteľnosti ako oceniteľnému predmetu občianskoprávnych vzťahov. V režime vyhlášky
č. 163/2002 Z z. Treba základnú tarifnú odmenu určiť podľa § 13 ods. 7 vyhlášky.
Iná situácia nastáva v režime vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v ktorej už absentuje
ustanovenie obdobného znenia.
Konajúce súdy pri aplikácii ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nepostupovali
ústavne konformným spôsobom.
Ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 už nerozlišuje, či predmetom
preskúmavaného právneho úkonu je vec alebo právo oceniteľné alebo neoceniteľné,
ale vždy vychádza z výpočtového základu.
Nemožno nevziať do úvahy skutočnosť, že predmetom konania o určenie, že záložné
právo k nehnuteľnosti nevzniklo je posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený
v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba v konkrétnom prípade vychádzať zo základu
tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Uvedená skutočnosť sa vzťahuje aj na trovy odvolacieho konania, ktoré odvolací súd
pri nesprávnej aplikácii ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vyčíslil v nesprávnej výške.
Postup pri určení trov právneho zastúpenia vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keďže súdy oboch stupňov považovali za základ pre výpočet tarifnej hodnoty
jedného úkonu právnej služby sumu 11 682 885 Sk ako sumu predstavujúcu hodnotu práva
v prejednávanej veci, teda je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 243f ods. 1
písm. c) O. s. p.
Vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 243e ods. 1 v spojení
s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p považuje dovolateľ mimoriadne dovolanie za dôvodne podané
a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky označené rozsudky zrušil, a vec vrátil
Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie ( § 243b ods. 3 O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 ) prejednal
mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podané v súlade
s ust. § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p bez nariadenia pojednávania
( § 243a ods. 1 ) a zistil, že dovolanie podané v zákonnej lehote ( § 243g ) je dôvodné.
Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania
a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia.
V danom prípade bol dovolacím dôvodom, ktorý bol v mimoriadnom dovolaní
uplatnený, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci z hľadiska trov právneho zastúpenia. Generálny prokurátor nesprávnosť vidí v tom,
že ako prvostupňový súd tak aj odvolací považovali za základ pre výpočet tarifnej hodnoty
jedného úkonu právnej služby sumu 11 682 885 Sk ako sumu predstavujúcu hodnotu práva
v prejednávanej veci, pričom v danej veci je predmet konania neoceniteľný.
Dovolací súd konštatoval, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Túto skutočnosť však žiadna zo strán nenamietala. Sporná zostala
otázka, určenia základu pre výpočet tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby.
Dovolací súd na základe preskúmania rozhodnutí a predložených dôkazov
dospel k záveru, že v danom prípade, je od účinnosti vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
( t. j. od 1. januára 2005 ) základom pre výpočet tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej
služby jedna trinástina výpočtového základu, nakoľko predmet konania v danej veci
nie je možné oceniť peniazmi.
Výpočet trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny advokáta a náhrad jeho
hotových výdavkov sa od 1. januára 2005 spravuje vyhláškou č. 655/2004 Z. z., ktorá sama
však otázku možnosti určenia hodnoty sporu v prípade konania o určenie či záložné právo
vzniklo resp. nevzniklo na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nerieši. Vyhláška
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb túto otázku výslovne upravovala vo svojom
ustanovení § 13 ods. 7, podľa ktorého vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych
úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri preskúmavaní
rozhodnutí iných orgánov, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi,
patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva
alebo výšky tohto plnenia. Ustanovenie § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z. z. však nemožno
aplikovať na výpočet odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., platnej a účinnej v čase
od 1. januára 2005 ( t. j všetkých zástupcov žalovaného vykonaných úkonov právnej služby
s výnimkou prevzatia a prípravy zastúpenia vrátene prvej porady s klientom zo dňa
10. marca 2004 ). V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe
rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci.
Tento postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška
sa odvíja od hodnoty sporu. Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že predmetom konania
o určenie, že záložné právo nevzniklo, je posúdenie, či preskúmavaný právny úkon
bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne
neoceniteľnú peniazmi. Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto od 1. januára 2005
v prípadoch sporov o určenie že, záložné právo vzniklo resp. nevzniklo vychádzať zo základu
tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Prvostupňový súd a taktiež aj odvolací súd pochybili, keď v danej veci považovali
za základ pre výpočet tarifnej hodnoty úkonov právnej služby vykonaných po 1. januári 2005
sumu 11 682 885 Sk ako sumu predstavujúcu hodnotu práva v prejednávanej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to, že v konaní boli preukázané
dovolateľom namietané dovolacie dôvody rozsudok Okresného súdu Levice z 5. októbra 2006
č. k. 16Cb 133/2002-402 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 16. decembra 2009
č. k. 15Cob 211/2009-662 vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor
dovolacieho súdu vo veci znovu rozhodnúť.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu aj o trovách pôvodného
konania a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 2. januára 2012
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková