Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MObdo/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: R., a. s., K., zastúpeného

JUDr. D. A., nar. X., bytom T., P. X., proti žalovanému v 2/ rade: M., a. s., P., zastúpeného

JUDr. P. S., advokátom so sídlom v B., M. , o určenie, že záložné právo

na nehnuteľnosti nevzniklo, o dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti rozsudku Okresného súdu Levice z 5. októbra 2006 č. k. -402 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 16. decembra 2009 č. k. -662, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Levice

z 5. októbra 2006 č. k. -402 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

z 16. decembra 2009 č. k. -662 vo výroku o trovách konania z r u š u j e

a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice rozsudkom z 5. októbra 2006 č. k. -402 zamietol

návrh žalobcu o určenie, že záložné právo na nehnuteľnosti nevzniklo. Zároveň súd žalobcu

zaviazal nahradiť trovy konania odporcovi vo výške 175 334,40 Sk na účet právneho zástupcu

žalovaného do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa trov konania poukázal na to, že keď návrh

v celom rozsahu zamietol, mal žalovaný vo veci plný úspech a preto má proti žalobcovi

právo na náhradu trov, ktoré zodpovedajú trovám právneho zastúpenia podľa vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

a to za 1 úkon právnej služby vo výške 36015 Sk, vyčíslenej podľa § 13 ods. 1,7 cit. Vyhlášky

z hodnoty záložného práva vo výške 11 682 885 Sk, za prevzatie a prípravu zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom zo dňa 10. marca 2004 + a x 136 Sk režijný paušál podľa

cit. Vyhlášky a podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách

2

advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za 3 úkony právnej služby po 36 050 Sk,

vyčíslenej podľa § 10 ods. 1, 2 cit. Vyhlášky a z hodnoty záložného práva vo výške

11 682 885 Sk, za účasť na pojednávaniach dňa 27. marca 2006, 26. februára 2006

a 2. októbra 2006, t. j. 108 150 Sk + 3x 164 Sk, režijný paušál podľa § 16 ods. 3

cit. Vyhlášky. Nakoľko je právny zástupca žalovaného v 2. rade počnúc 1. mája 2004

platiteľom DPH, súd v rámci trov právneho zastúpenia priznal odporcovi aj 19 % DPH

vo výške 20 548,50 Sk podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Okrem uvedených náhrad priznal súd

žalovanému podľa § 15 písm. a ) cit. vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov za cestovné

osobným motorovým vozidlom na pojednávanie 27. marca 2006 z Bratislavy do Levíc a späť

o výške 789,90 Sk, na pojednávanie 26. júna 2006 z Bratislavy do Levíc a späť a vo výške

2 388,70 Sk a na pojednávanie 2. októbra 2006 z Bratislavy do Levíc a späť vo výške

2355,30 Sk, ako ja náhradu za stratu času podľa 15 písm. b) cit. vyhlášky vo výške 4 459 Sk.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Levice z 5. októbra 2006 č. k.

-402 potvrdil. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému

na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 4 289,73 eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia týkajúceho sa trov konania uviedol,

že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia

s použitím ustanovenia a ods. 1

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti rozsudkom na základe podnetu

žalobcu mimoriadne dovolanie podľa a a navrhol

napadnuté rozsudky zrušiť, a vec vrátiť Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie ( § 243b

ods. 3 ).

Z odôvodnenia dovolania vyplýva, že žalobca podal podnet GP SR na preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia súdov. Napádanými rozsudkami bol podľa názoru

dovolateľa porušený zákon, nakoľko súd vec nesprávne právne posúdil.

Poukázal na znenie , ,

Ďalej poukázal na znenie a o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

3

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

zriaďuje sa Všeobecná zdravotná poisťovňa ( ďalej len "všeobecná poisťovňa" )

ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Všeobecná poisťovňa

je právnická osoba.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení do 31. decembra 2008, ( ďalej len „vyhláška“ ),

ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

z tarifnej hodnoty je

do 165,97 eura 16,60 eur,

nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eur

+ 1,66 eur

za každých aj začatých 33,19 eur

prevyšujúcich sumu 165,97 eur,

nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eur

+ 9,96 eur

za každých aj začatých 331,94 eur

prevyšujúcich sumu 663,88 eur,

nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eur

+ 16,60 eur

za každých aj začatých 1 659,70 eur

prevyšujúcich sumu 6 638,78 eur,

nad 33 193,92 eura 486,29 eur

+ 6,64 eur

za každých aj začatých 3 319,39 eur

prevyšujúcich sumu 33 193,92 eur.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu

výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená

pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky

a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1. Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo

4

práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 20 Vyhlášky za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia

účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.

Citovanými právnymi predpismi sa konajúce súdy dôsledne neriadili.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva že právny predchodca žalobcu sa domáhal, aby súd

určil, že záložné právo zapísané v časti „C“ listu vlastníctva č. X. v k. ú. L.

na nehnuteľnosti parc. č. X – zastavané plochy vo výmere 541 m2 a obchodná budova súp.. č.

X. na parc. č. X. v prospech S., a. s. Bratislava,

na základe úverovej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16. júna 1994 nevzniklo.

V prejednávanej veci ide o určenie existencie práva, t. j. či na základe zmluvného

vzťahu došlo k vzniku záložného práva. Konanie na súdoch prebiehalo za účinnosti dvoch

vyhlášok upravujúcich odmenu advokáta za poskytnuté právne služby.

Okresný súd priznal náhradu trov konania zodpovedajúcim trovám právneho

zastúpenia podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. Z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon podľa § 13 ods. 1, 7 citovanej vyhlášky

z hodnoty záložného práva výške 11 682 885 Sk. V uvedenej časti je rozhodnutie v súlade

splatnou právnou úpravou účinnou v čase poskytovania právnej pomoci.

V predmetnej veci možno predmet oceniť, pretože sa konalo o určenie existencie

resp. neexistencie práva zo záložnej zmluvy, ktorej predmetom je určitý právny vzťah

k nehnuteľnosti ako oceniteľnému predmetu občianskoprávnych vzťahov. V režime vyhlášky

č. 163/2002 Z z. Treba základnú tarifnú odmenu určiť podľa § 13 ods. 7 vyhlášky.

Iná situácia nastáva v režime vyhlášky č. v ktorej už absentuje

ustanovenie obdobného znenia.

Konajúce súdy pri aplikácii ustanovení vyhlášky č. nepostupovali

ústavne konformným spôsobom.

5

Ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 už nerozlišuje, či predmetom

preskúmavaného právneho úkonu je vec alebo právo oceniteľné alebo neoceniteľné,

ale vždy vychádza z výpočtového základu.

Nemožno nevziať do úvahy skutočnosť, že predmetom konania o určenie, že záložné

právo k nehnuteľnosti nevzniklo je posúdenie, či preskúmavaný právny úkon bol urobený

v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne neoceniteľnú peniazmi.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba v konkrétnom prípade vychádzať zo základu

tarifnej odmeny podľa vyhlášky č.

Uvedená skutočnosť sa vzťahuje aj na trovy odvolacieho konania, ktoré odvolací súd

pri nesprávnej aplikácii ustanovení vyhlášky č. vyčíslil v nesprávnej výške.

Postup pri určení trov právneho zastúpenia vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci, keďže súdy oboch stupňov považovali za základ pre výpočet tarifnej hodnoty

jedného úkonu právnej služby sumu 11 682 885 Sk ako sumu predstavujúcu hodnotu práva

v prejednávanej veci, teda je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 243f ods. 1

písm. c)

Vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 243e ods. 1 v spojení

s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p považuje dovolateľ mimoriadne dovolanie za dôvodne podané

a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky označené rozsudky zrušil, a vec vrátil

Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 ) prejednal

mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky podané v súlade

s ust. § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c) O. s. p bez nariadenia pojednávania

( § 243a ods. 1 ) a zistil, že dovolanie podané v zákonnej lehote ( § 243g ) je dôvodné.

Z ust. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia.

V danom prípade bol dovolacím dôvodom, ktorý bol v mimoriadnom dovolaní

uplatnený, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci z hľadiska trov právneho zastúpenia. Generálny prokurátor nesprávnosť vidí v tom,

6

že ako prvostupňový súd tak aj odvolací považovali za základ pre výpočet tarifnej hodnoty

jedného úkonu právnej služby sumu 11 682 885 Sk ako sumu predstavujúcu hodnotu práva

v prejednávanej veci, pričom v danej veci je predmet konania neoceniteľný.

Dovolací súd konštatoval, že žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania

podľa Túto skutočnosť však žiadna zo strán nenamietala. Sporná zostala

otázka, určenia základu pre výpočet tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby.

Dovolací súd na základe preskúmania rozhodnutí a predložených dôkazov

dospel k záveru, že v danom prípade, je od účinnosti vyhlášky č.

( t. j. od 1. januára 2005 ) základom pre výpočet tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej

služby jedna trinástina výpočtového základu, nakoľko predmet konania v danej veci

nie je možné oceniť peniazmi.

Výpočet trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z odmeny advokáta a náhrad jeho

hotových výdavkov sa od 1. januára 2005 spravuje vyhláškou č. , ktorá sama

však otázku možnosti určenia hodnoty sporu v prípade konania o určenie či záložné právo

vzniklo resp. nevzniklo na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nerieši. Vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb túto otázku výslovne upravovala vo svojom

ustanovení § 13 ods. 7, podľa ktorého vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych

úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri preskúmavaní

rozhodnutí iných orgánov, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie oceniteľné peniazmi,

patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa odseku 1 z hodnoty tejto veci, práva

alebo výšky tohto plnenia. Ustanovenie vyhl. č. však nemožno

aplikovať na výpočet odmeny advokáta podľa vyhl. č. , platnej a účinnej v čase

od 1. januára 2005 ( t. j všetkých zástupcov žalovaného vykonaných úkonov právnej služby

s výnimkou prevzatia a prípravy zastúpenia vrátene prvej porady s klientom zo dňa

10. marca 2004 ). V zmysle ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti Ústavného

súdu Slovenskej republiky, sa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje na základe

rovnakých kritérií, ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci.

Tento postup reflektuje jednotu základu pre všetky druhy trov konania, ktorých výška

sa odvíja od hodnoty sporu. Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že predmetom konania

o určenie, že záložné právo nevzniklo, je posúdenie, či preskúmavaný právny úkon

7

bol urobený v súlade s právnymi predpismi, čo predstavuje skutočnosť objektívne

neoceniteľnú peniazmi. Pri výpočte trov právneho zastúpenia treba preto od 1. januára 2005

v prípadoch sporov o určenie že, záložné právo vzniklo resp. nevzniklo vychádzať zo základu

tarifnej odmeny podľa vyhl. č.

Prvostupňový súd a taktiež aj odvolací súd pochybili, keď v danej veci považovali

za základ pre výpočet tarifnej hodnoty úkonov právnej služby vykonaných po 1. januári 2005

sumu 11 682 885 Sk ako sumu predstavujúcu hodnotu práva v prejednávanej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to, že v konaní boli preukázané

dovolateľom namietané dovolacie dôvody rozsudok Okresného súdu Levice z 5. októbra 2006

č. k. -402 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 16. decembra 2009

č. k. -662 vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou vzhľadom na vyššie vyslovený právny názor

dovolacieho súdu vo veci znovu rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu aj o trovách pôvodného

konania a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. januára 2012

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková