Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/228/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ M. L. a 2/ R. L.,

bývajúcich v B., zastúpených JUDr. E. B., advokátkou so sídlom v B., proti odporkyni Ing.

D. P., zastúpenej A., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., o zaplatenie 7 642,90 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 15. júla 2011 sp. zn.

, , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 13. apríla 2010 č.k. -45 a/ uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť do 3 dní navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 7 642,90 € s úrokom

z omeškania 10,5 % ročne zo sumy 1 004,12 € od 18. januára 2009 do zaplatenia, b/ návrh

vo zvyšku zamietol, c/ rozhodol o náhrade trov konania. Vychádzal z toho, že odporkyňa

porušila záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho jej vznikla povinnosť zaplatiť

navrhovateľom dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 6 638,78 €. Okrem tejto povinnosti jej

vznikla povinnosť zaplatiť im náhradu výdavkov, ktoré mali s prípravou kúpnej zmluvy

(214,10 € + 790 €). Keďže sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, vznikla jej

povinnosť zaplatiť im aj úroky z omeškania. Návrhu, ktorý bol opodstatnený iba v prisúdenej

sume, z týchto dôvodov vyhovel; vo zvyšnej časti ho zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa

Proti uvedenému rozsudku podali navrhovatelia 1/ a 2/ odvolanie, ktorým napadli

výroky vyššie označené ako b/ a c/.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním aj odporkyňa, a to vo výroku, ktorý

je vyššie označený ako a/.

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 21. júna 2010 č.k. -56 vyzval

navrhovateľov 1/ a 2/, aby v lehote 10 dní zaplatili súdny poplatok za odvolanie. Aj toto

uznesenie napadli navrhovatelia odvolaním.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 15. júla 2011 sp. zn. ,

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie; napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že § 545 ods. 2

upravuje zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody. Pokiaľ

sa uplatní právo na ňu, je vylúčené súčasné uplatnenie náhrady škody. Súd prvého stupňa

v danom prípade nedostatočne zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a vec nesprávne právne

posúdil. Aplikoval na ňu ustanovenie bez bližšieho

zistenia, či a ako si účastníci konania v zmluve o budúcej zmluve upravili vzájomné práva

a povinnosti, a tiež bez obstarania podkladov pre posúdenie, či skutkový stav neopodstatňuje

aplikáciu . Závery súdu prvého stupňa sú predčasné aj

pokiaľ ide o príslušenstvo požadovanej sumy. Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový

rozsudok v celom rozsahu zrušil ( ) a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie ( ). Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

o povinnosti navrhovateľov zaplatiť súdny poplatok za odvolanie potvrdil ako vecne správne

( ).

Toto uznesenie odvolacieho súdu napadli navrhovatelia 1/ a 2/ dovolaním. Namietali,

že v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v a tiež v

písm. b/ Napadnutý rozsudok tiež spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Procesnú vadu konania, ktorá podľa ich názoru zakladá

v danom prípade prípustnosť dovolania ( ) vyvodzovali z toho, že

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť – ich odvolaním nebol totiž napadnutý prvostupňový rozsudok

vo vyhovujúcej časti (viď vyššie a/) a odvolanie odporkyne bolo podané oneskorene,

po uplynutí odvolacej lehoty. Odporkyňa v konaní nepreberala žiadne zásielky doručované

súdom do jej vlastných rúk. Neobstojí záver odvolacieho súdu, ktorý vyvodil z výsledkov

šetrenia doručenia súdnych zásielok a reklamácie doručenia prvostupňového rozsudku

odporkyni, že toto rozhodnutie nebolo odporkyni doručené právne účinným spôsobom (§ 47

ods. 2 ) a že za deň jej doručenia nemožno považovať 31. máj 2010 (deň vrátenia

doručenky súdu), ale až 28. jún 2010 (deň faktického prevzatia rozsudku súdu prvého stupňa

odporkyňou). Súd si výsledky tohto šetrenia vyložil nesprávne, nezohľadnil všetky relevantné

okolnosti a prehliadol celý rad nejasností, rozporov a zrejmých nesprávností v podkladoch

pošty. Dovolanie obsahuje aj vysvetlenie navrhovateľov, v čom podľa ich názoru spočíva tzv.

iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a nesprávne právne posúdenie veci ( ). Z týchto dôvodov

žiadali, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Odporkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátkou, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a Podľa

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa Podľa je dovolanie prípustné

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,

ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V ustanoveniach a nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania navrhovateľov 1/ a 2/ proti napadnutému uzneseniu (v časti týkajúcej

sa povinnosti zaplatiť návrhom požadovanú sumu s príslušenstvom) preto z § 239 ods. 1 a 2

nevyplýva.

V už spomenutom sú síce – ako prípustný predmet dovolania –

vymenované niektoré potvrdzujúce uznesenia odvolacieho súdu; uznesenie odvolacieho súdu

napadnuté dovolaním ale nevykazuje znaky potvrdzujúceho uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorému je dovolanie prípustné. Prípustnosť dovolania navrhovateľov 1/ a 2/ proti

napadnutému uzneseniu (v časti týkajúcej sa poplatku za odvolanie) preto z § 239 ods. 2

nevyplýva.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený

podľa , nie je dovolanie prípustné z iných dôvodov než uvedených

v (viď R 34/1995). Aj potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho súdu, ktoré nie

je uznesením uvedeným v , možno dovolaním napadnúť len v prípadoch,

na ktoré sa vzťahuje

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Navrhovatelia procesné vady konania v zmysle až c/ a až g/

nenamietali; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle O túto vadu ide tiež vtedy, ak súd prejedná

a rozhodne (tú istú) vec, o ktorej už bolo prv právoplatne rozhodnuté.

Vzhľadom na podstatu argumentácie navrhovateľov, ktorou odôvodňovali procesnú

prípustnosť ich mimoriadneho opravného prostriedku, bolo v dovolacom konaní potrebné

posúdiť opodstatnenosť ich tvrdenia, že odvolací súd znovu (v časti, v ktorej súd ich návrhu

vyhovel a odporkyňu zaviazal zaplatiť im 7 642,90 € s príslušenstvom) prejednal vec, o ktorej

už bolo právoplatne rozhodnuté. To v danom prípade znamenalo posúdiť správnosť záverov

odvolacieho súdu o tom, kedy bol prvostupňový rozsudok doručený odporkyni.

V zmysle platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť

do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka

vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Zo spisu – doručeniek pripojených k č.l. 55 spisu – vyplýva, že rozsudok súdu prvého

stupňa bol právnej zástupkyni navrhovateľov doručovaný 28. júna 2010. Obálka obsahujúca

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorá bola adresovaná odporkyni, sa 15. júla 2010 vrátila

súdu s tým, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote.

Keďže len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie má ten dôsledok, že odvolacia

lehota začne plynúť osobe, ktorej sa doručuje (R 19/1968), nemožno odvolaciemu súdu

vytýkať, že vykonal šetrenie za účelom zistenia (overenia) okolností, za ktorých bola

predmetná zásielka doručovaná odporkyni.

V danom prípade poštové reklamačné oddelenie v písomnej odpovedi (č.l. 109 spisu)

na žiadosť súdu samo potvrdilo „porušenie technológie doručovania úradných zásielok“.

So zreteľom na to možno mať „rozumné pochybnosti“ o tom, že doručovanie poštou

prebiehalo v súlade so zákonom (viď napr. ). S prihliadnutím na ne treba

vychádzať z predpokladu, že rozsudok súdu prvého stupňa bol odporkyni doručený

až 28. júna 2010. To znamená, že jej odvolanie, ktoré podala faxom 12. júla 2010

a 13. júla 2010 doplnila doručením originálu (č.l. 66 až 81 spisu), bolo podané v zákonnej

odvolacej lehote ( ).

So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že námietka dovolateľov

o existencii procesnej vady konania v zmysle je neopodstatnená.

Keďže prípustnosť dovolania navrhovateľov nevyplýva z ani z ,

dovolací súd odmietol ich dovolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

dovolania neprípustné ( v spojení s ).

Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov nemal dovolací súd

možnosť pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti uplatnenia dovolacích dôvodov uvedených

v a V tomto ustanovení uvedené dovolacie dôvody totiž možno

úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v preskúmavanej veci

nešlo). Sama tzv. iná procesná vada konania, ani nesprávne právne posúdenie veci, ak by

k nim v konaní prípadne aj došlo, nie sú dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania.

V dovolacom konaní bola procesne úspešná odporkyňa a vzniklo jej právo na náhradu

trov dovolacieho konania ( v spojení s a

). Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh

na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto konania ( v spojení s

ods. 1 a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. januára 2012

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková