Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/62/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu

na neverejnom zasadnutí konanom 10. januára 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti

obvinenému Bc. J. Ž., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/, ods. 2

písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného Bc. J. Ž. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo

7. septembra 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Bc. J. Ž. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany uznesením zo 17. augusta 2011, sp. zn. rozhodol

tak, že v bode I. podľa obvineného Bc. J. Ž., t.č. v ÚVV Ilava ponechal

aj naďalej vo väzbe, v bode II. podľa žiadosť obvineného

Bc. J. Ž. o prepustenie z väzby na slobody zamietol, v bode III. podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr.

por. neprijal písomný sľub obvineného, pretože ho vzhľadom na osobu obvineného a povahu

prejednávaného prípadu nepovažoval za dostatočný, v bode IV. podľa

nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného

a mediačného úradníka a v bode V. podľa neprijal ponuku peňažnej

záruky obvineného.

Krajský súd v Nitre uznesením zo 7. septembra 2011, č. k. -459, podľa

sťažnosť obvineného Bc. J. Ž. proti vyššie uvedenému

uzneseniu okresného súdu zamietol, pretože nebola dôvodná.

Okresný súd Topoľčany predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

13. decembra 2011 dovolanie podané (14. novembra 2011) obvineným Bc. J. Ž.

prostredníctvom obhajcu proti skôr uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Nitre. V dovolaní

poukazoval na naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle , t. j.,

že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a naplnenie dovolacieho

dôvodu v zmysle , t. j., že rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia. Namietal, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

skutku došlo k neoprávnenému použitiu hmotnoprávneho ustanovenia, pretože skutok bol

kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin. Táto skutočnosť

ovplyvňovala rozhodovanie súdu, pokiaľ uvažoval o trvaní a existencii kolúznej

a preventívnej väzby. Ďalej sa obvinený venoval analýze zločinu marenia spravodlivosti

podľa § 344 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák.

Podľa jeho názoru napadnutým rozhodnutím došlo aj k porušeniu jeho základných práv

a slobôd, pretože nedošlo k zásahu do jeho osobnej slobody uznesením krajského súdu

v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania. Poukázal na rozhodnutie ESĽP

vo veci Wemhoff c. Spolková republika Nemecko, z ktorého vyplýva, že väzba končí

po rozhodnutí o vine a treste súdu prvej inštancie, bez ohľadu na možnosť odvolať sa proti

tomuto rozsudku (a v danom prípade okresný súd rozhodol trestným rozkazom). Zdôraznil,

že dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu nemôže byť jediným dôvodom trvania

väzby. V závere uviedol, že pokiaľ by nebol zobral späť odpor, ktorý podal voči trestnému

rozkazu v predmetnej veci, tak by bol doposiaľ vo väzbe. Obvinený napriek rozsiahlemu

dovolaniu nenavrhol dovolaciemu súdu ako má tento o jeho dovolaní rozhodnúť.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Topoľčany, ktorá navrhla

toto podľa zamietnuť dôvodiac, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Oprávnené osoby uvedené v môžu zásadne podať dovolanie proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon ( ). Podľa

ide o nasledovné rozhodnutia (ak zákon neustanovuje inak): a/ rozsudok

a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného

stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho

obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie

o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný

prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým

odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov

uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie

alebo osobitného predpisu o väzbe, alebo Trestného

poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone

trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom

prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri

peňažnom treste.

Určitú výnimku predstavuje už citované ustanovenie , v zmysle

ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

, aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené (aj) ustanovenie Trestného

poriadku o väzbe. V tomto prípade teda podať dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok je oprávnený len špeciálny subjekt - minister spravodlivosti, ale nie iný subjekt

trestného konania, či v konaní pred súdom strana ( ).

V predmetnej veci potom treba konštatovať, že vzhľadom na vyššie citované

ustanovenie nie sú splnené podmienky dovolania podľa , keďže

dovolanie nebolo podané oprávnenou osobou (aktívnu legitimáciu má iba minister

spravodlivosti).

Pretože obvinený nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti rozhodnutiu

o väzbe, Najvyšší súd Slovenskej republiky bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí

dovolanie obvineného Bc. J. Ž. podľa uznesením odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. januára 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková