Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/38/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: I. T., bytom N. proti

odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. 2010/00259/22-Ma zo dňa 14. mája 2010,

na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -27

zo dňa 15. decembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -27 zo dňa 15. decembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom č. k. -27 zo dňa 15. decembra 2010 Krajský súd v Nitre

podľa potvrdil rozhodnutie odporcu č. 2010/00259/22-Ma zo dňa

14. mája 2010, ktorým odporca nepriznal navrhovateľke právo na navrátenie vlastníctva

2

k pozemkom v kat. území Č. zapísané v PKV č. X., parc. č. X., X. a X. o výmere 3605 m,

2

v PKV č. X. parc. č. X., X. roľa a lúka o výmere 60000 m, v PKV č. X., parc. č. X., X., X.,

2

X., X., X. roľa a lúka o výmere 86892 m, parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.,

X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., zo spoločného majetku v úhrnnej výmere

2

1058247 mv podiele 1/38 z dôvodu, že nehnuteľnosti neprešli na štát alebo na inú právnickú

osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 v zmysle § 2 ods. 1 zákona

2

č. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ( ďalej len „“).

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a

a podľa v spojení s , a dospel

k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Poukázal na to, že v predmetnej veci bolo

úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych

záverov uvedených v rozhodnutí odporcu.

Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval zákonné ustanovenia

a , , a a uviedol, že navrhovateľka si

uplatnila dňa 31. decembra 2004 žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom,

ktoré sa nachádzajú v kat. území Č., ktoré sú bližšie špecifikované vo výroku napadnutého

rozhodnutia a ktoré získala spolu s nebohým manželom K. T. na základe výmeru o vlastníctve

pôdy č. 1372/48-11 zo dňa 1. apríla 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave. V správnom konaní navrhovateľka aj napriek výzvam

správneho orgánu nepreukázala prechod vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností

v rozhodnom období na štát ako mal na mysli

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zmeniť, zrušiť rozhodnutie odporcu a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že reštitučný nárok navrhovateľky

na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa je daný.

V odvolaní sa plne pridŕžala skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej

v opravnom prostriedku v predmetnej veci.

Navrhovateľka sa nestotožnila s názorom krajského súdu, že ona a jej nebohý manžel

neboli v rozhodnom období vlastníkmi predmetných nehnuteľností a ani s tým,

že nepreukázala akým spôsobom prešli nehnuteľnosti na štát alebo na inú právnickú osobu.

Táto skutočnosť bola preukázaná výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave číslo: 1372/48-11 zo dňa 1. apríla 1948 ako aj ďalšími

listinami, z ktorých je zrejmé, že štát prostredníctvom svojich orgánov konal

3

s navrhovateľkou a jej nebohým manželom ako s prídelcami, teda ako s vlastníkmi

nehnuteľnosti. Taktiež v prípade nadobudnutia vlastníctva na základe rozhodnutí štátnych

orgánov, zápis do pozemkovej knihy nemal konštitutívne účinky, t.j. k nadobudnutiu

vlastníctva došlo už na základe rozhodnutia. Výmer bol vydaný na predpísanom tlačive

a podpísaný povereníkom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, teda osobou oprávnenou

za povereníctvo konať. Predmetné pozemky boli pridelené podľa nariadenia SNR č. 104/1945

Sb.n v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n..

Dôvodila tým, že nehnuteľnosti prešli na štát na základe rozhodnutia Okresného

národného výboru Čalovo, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

č. Pôd.: 4096/1958 zo dňa 3. júla 1958 o odňatí prídelu. Ak bol odporca ako aj súd toho

názoru, že toto rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci okresného národného výboru,

a preto nemohlo vyvolať právne účinky, ktoré vyvolať chcelo a v skutočnosti ním nedošlo

k zrušeniu výmeru, tak podľa jej názoru k prevzatiu nehnuteľnosti došlo bez právneho

dôvodu, čím bol naplnený reštitučný dôvod podľa

v rozhodnom období.

Poukázala na to, že ani súd prvého stupňa a ani odporca nepostupovali v zmysle

ustanovenia , podľa ktorého pri presadzovaní práva podľa

tohto zákona sú dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby podľa § 4 ods. 1 povinné

poskytnúť tomu, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou, pomoc najmä tým, že jej poskytnú

výpisy z evidencie a kópie listín, ako aj iné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu

veci. V zmysle správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu zistiť úplný stav veci,

pričom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Správny orgán ako

i súd rozhodli v rozpore so zásadou materiálnej pravdy.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho

súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

bez nariadenia pojednávania podľa a

v spojení s veta prvá Občianskeho súdneho

4

poriadku a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a že rozsudok súdu

prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie pre procesné pochybenia.

V predmetnej veci krajský súd ako súd prvého stupňa konal a rozhodoval o opravnom

prostriedku, návrhu navrhovateľky na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

odporcu, ktorým sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia

odporcu č. zo dňa 14. mája 2010.

Rozhodnutím č. 2010/00259/22-Ma zo dňa 14. mája 2010 odporca rozhodol tak,

že navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom uvedených

vo výrokovej časti rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka

opravný prostriedok, návrh na preskúmanie, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia

odporcu.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že krajský súd sa dostatočne

a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkou, ktorú uplatnila navrhovateľka

v opravnom prostriedku a to pokiaľ sa jedná o právne posúdenie odňatia prídelu rozhodnutím

Okresného národného výboru Čalovo zo dňa 3. júla 1958 vydaného pod č. Pôd.: 4096/1958

ako i posúdením a vyhodnotením názoru navrhovateľky ohľadne tvrdenia správneho orgánu

uvedeného v odôvodnení svojho rozhodnutia, že uvedené rozhodnutie o zrušení prídelu bolo

vydané nad rámec právomoci okresného národného výboru. Podľa názoru navrhovateľky

v danom prípade tak potom k jeho odňatiu a k prevzatiu nehnuteľnosti došlo bez právneho

dôvodu, čím bol naplnený reštitučný dôvod podľa ,

pretože k odňatiu prídelu došlo bez právneho dôvodu v roku 1958, t.j. v rozhodnom období.

Taktiež, podľa názoru odvolacieho súdu, Krajský súd v Nitre žiadnym spôsobom

nezdôvodnil, prečo považoval námietku navrhovateľky týkajúcu sa názoru správneho orgánu,

že k odňatiu vlastníctva došlo až v roku 2003, kedy bolo rozhodnuté o vlastníctve pozemkov

v konaní ROEP podľa , za nedôvodnú. Svoj názor krajský súd

neodôvodnil.

5

Rovnako krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol, prečo považoval

námietku navrhovateľky týkajúcu sa konštatovania správneho orgánu, že nadobudnutie

vlastníctva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. výmere o prídele do vlastníctva len

za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom oprávneným a boli vkladu schopné,

a že navrhovateľka listinou nepreukázala nadobudnutie vlastníctva za právne irelevantnú

a svoj názor nijakým spôsobom nezdôvodnil, pričom navrhovateľka v opravnom prostriedku

poukazovala na skutočnosť, že hoci na prídelovej listine nie je odtlačok pečiatky Povereníctva

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, tak je podpísaná osobou oprávnenou

za povereníctvo konať.

V opravnom prostriedku navrhovateľka ďalej uviedla, že nie sú najmenšie pochybnosti

o autentickosti tejto listiny, ktorá v spojení s ostatnými predloženými listinami z tejto doby je

dostatočným dôkazom, že predmetné pozemky boli navrhovateľke a jej nebohému manželovi

pridelené Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa

nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Sb. n.

Napriek tomu bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia krajský súd uviedol,

že po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu dospel k záveru, že podľa

názoru krajského súdu sa správny orgán zaoberal splnením podmienky § 2 zákona

č. , teda skutočnosťou, či nehnuteľnosti, ktoré žiada navrhovateľka vydať, prešli

na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990

spôsobom uvedeným v § 3. Navrhovateľka na túto skutočnosť nepredložila žiadny dôkaz.

Podľa názoru krajského súdu, správny orgán správne rozhodol, keď dospel k záveru,

že v danom prípade nebola splnená podmienka pre vydanie nehnuteľností, a to

že navrhovateľka a jej nebohý manžel boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, nie len

v rozhodujúcom období, ale aj v období po rozhodnom období a nepreukázali akým

spôsobom prešli nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu. Keďže navrhovateľka

nepreukázala existenciu reštitučného dôvodu, teda v správnom konaní nepreukázala, že ona

a jej nebohý manžel, ktorí boli vlastníci nehnuteľností im tieto nehnuteľnosti boli zabraté

podľa . Správny orgán postupoval pri posudzovaní nároku

navrhovateľky v súlade so zákonom a získané listiny v priebehu konania boli podkladom

pre jeho rozhodnutie, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.

6

Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť

súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2

totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite

skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť

možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať

každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia

obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli

k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu

a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti

Španielsku z 9.12.1994).

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že takýmto postupom súdu, ktorý sa

nevysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky – ako bolo vyššie uvedené, bola

navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221

ods. 1 písm. f/ v spojení s a s vetou druhou zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podaného opravného

prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľky a znova o nej

rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.

7

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224

ods. 3 v spojení s , veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. januára 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD. , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková