Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f3a/382101.ecfdbd.pdf
PDF · 116.69 KB
No categories available
10Sžr/38/2011
Najvyšší súd 10Sžr/38/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: I. T., bytom N. proti
odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. 2010/00259/22-Ma zo dňa 14. mája 2010,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/25/2010-27
zo dňa 15. decembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 23Sp/ 25/2010-27 zo dňa 15. decembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom č. k. 23Sp/ 25/2010-27 zo dňa 15. decembra 2010 Krajský súd v Nitre
podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporcu č. 2010/00259/22-Ma zo dňa
14. mája 2010, ktorým odporca nepriznal navrhovateľke právo na navrátenie vlastníctva
2
k pozemkom v kat. území Č. zapísané v PKV č. X., parc. č. X., X. a X. o výmere 3605 m,
2
v PKV č. X. parc. č. X., X. roľa a lúka o výmere 60000 m, v PKV č. X., parc. č. X., X., X.,
2
X., X., X. roľa a lúka o výmere 86892 m, parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X.,
X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., zo spoločného majetku v úhrnnej výmere
2
1058247 mv podiele 1/38 z dôvodu, že nehnuteľnosti neprešli na štát alebo na inú právnickú
osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 v zmysle § 2 ods. 1 zákona
č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“).
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a
OSP a podľa § 250l ods. 1 OSP v spojení s § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. dospel
k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Poukázal na to, že v predmetnej veci bolo
úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych
záverov uvedených v rozhodnutí odporcu.
Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval zákonné ustanovenia
§ 2 ods. 1 a 2, § 5 ods.1, § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. a uviedol, že navrhovateľka si
uplatnila dňa 31. decembra 2004 žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom,
ktoré sa nachádzajú v kat. území Č., ktoré sú bližšie špecifikované vo výroku napadnutého
rozhodnutia a ktoré získala spolu s nebohým manželom K. T. na základe výmeru o vlastníctve
pôdy č. 1372/48-11 zo dňa 1. apríla 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy v Bratislave. V správnom konaní navrhovateľka aj napriek výzvam
správneho orgánu nepreukázala prechod vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností
v rozhodnom období na štát ako mal na mysli zákon č. 503/2003 Z.z.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zmeniť, zrušiť rozhodnutie odporcu a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že reštitučný nárok navrhovateľky
na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. je daný.
V odvolaní sa plne pridŕžala skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej
v opravnom prostriedku v predmetnej veci.
Navrhovateľka sa nestotožnila s názorom krajského súdu, že ona a jej nebohý manžel
neboli v rozhodnom období vlastníkmi predmetných nehnuteľností a ani s tým,
že nepreukázala akým spôsobom prešli nehnuteľnosti na štát alebo na inú právnickú osobu.
Táto skutočnosť bola preukázaná výmerom vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy v Bratislave číslo: 1372/48-11 zo dňa 1. apríla 1948 ako aj ďalšími
listinami, z ktorých je zrejmé, že štát prostredníctvom svojich orgánov konal
s navrhovateľkou a jej nebohým manželom ako s prídelcami, teda ako s vlastníkmi
nehnuteľnosti. Taktiež v prípade nadobudnutia vlastníctva na základe rozhodnutí štátnych
orgánov, zápis do pozemkovej knihy nemal konštitutívne účinky, t.j. k nadobudnutiu
vlastníctva došlo už na základe rozhodnutia. Výmer bol vydaný na predpísanom tlačive
a podpísaný povereníkom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, teda osobou oprávnenou
za povereníctvo konať. Predmetné pozemky boli pridelené podľa nariadenia SNR č. 104/1945
Sb.n v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n..
Dôvodila tým, že nehnuteľnosti prešli na štát na základe rozhodnutia Okresného
národného výboru Čalovo, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
č. Pôd.: 4096/1958 zo dňa 3. júla 1958 o odňatí prídelu. Ak bol odporca ako aj súd toho
názoru, že toto rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci okresného národného výboru,
a preto nemohlo vyvolať právne účinky, ktoré vyvolať chcelo a v skutočnosti ním nedošlo
k zrušeniu výmeru, tak podľa jej názoru k prevzatiu nehnuteľnosti došlo bez právneho
dôvodu, čím bol naplnený reštitučný dôvod podľa § 3 ods.1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z.
v rozhodnom období.
Poukázala na to, že ani súd prvého stupňa a ani odporca nepostupovali v zmysle
ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého pri presadzovaní práva podľa
tohto zákona sú dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby podľa § 4 ods. 1 povinné
poskytnúť tomu, kto tvrdí, že je oprávnenou osobou, pomoc najmä tým, že jej poskytnú
výpisy z evidencie a kópie listín, ako aj iné prostriedky, ktoré môžu prispieť k objasneniu
veci. V zmysle správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu zistiť úplný stav veci,
pričom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Správny orgán ako
i súd rozhodli v rozpore so zásadou materiálnej pravdy.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods.2 Občianskeho
súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a že rozsudok súdu
prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie pre procesné pochybenia.
V predmetnej veci krajský súd ako súd prvého stupňa konal a rozhodoval o opravnom
prostriedku, návrhu navrhovateľky na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
odporcu, ktorým sa navrhovateľka domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
odporcu č. 2010/00259/22 zo dňa 14. mája 2010.
Rozhodnutím č. 2010/00259/22-Ma zo dňa 14. mája 2010 odporca rozhodol tak,
že navrhovateľke nepriznal právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom uvedených
vo výrokovej časti rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka
opravný prostriedok, návrh na preskúmanie, ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia
odporcu.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že krajský súd sa dostatočne
a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkou, ktorú uplatnila navrhovateľka
v opravnom prostriedku a to pokiaľ sa jedná o právne posúdenie odňatia prídelu rozhodnutím
Okresného národného výboru Čalovo zo dňa 3. júla 1958 vydaného pod č. Pôd.: 4096/1958
ako i posúdením a vyhodnotením názoru navrhovateľky ohľadne tvrdenia správneho orgánu
uvedeného v odôvodnení svojho rozhodnutia, že uvedené rozhodnutie o zrušení prídelu bolo
vydané nad rámec právomoci okresného národného výboru. Podľa názoru navrhovateľky
v danom prípade tak potom k jeho odňatiu a k prevzatiu nehnuteľnosti došlo bez právneho
dôvodu, čím bol naplnený reštitučný dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z.,
pretože k odňatiu prídelu došlo bez právneho dôvodu v roku 1958, t.j. v rozhodnom období.
Taktiež, podľa názoru odvolacieho súdu, Krajský súd v Nitre žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, prečo považoval námietku navrhovateľky týkajúcu sa názoru správneho orgánu,
že k odňatiu vlastníctva došlo až v roku 2003, kedy bolo rozhodnuté o vlastníctve pozemkov
v konaní ROEP podľa zákona č. 180/1995 Z.z., za nedôvodnú. Svoj názor krajský súd
neodôvodnil.
Rovnako krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku neuviedol, prečo považoval
námietku navrhovateľky týkajúcu sa konštatovania správneho orgánu, že nadobudnutie
vlastníctva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. výmere o prídele do vlastníctva len
za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom oprávneným a boli vkladu schopné,
a že navrhovateľka listinou nepreukázala nadobudnutie vlastníctva za právne irelevantnú
a svoj názor nijakým spôsobom nezdôvodnil, pričom navrhovateľka v opravnom prostriedku
poukazovala na skutočnosť, že hoci na prídelovej listine nie je odtlačok pečiatky Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, tak je podpísaná osobou oprávnenou
za povereníctvo konať.
V opravnom prostriedku navrhovateľka ďalej uviedla, že nie sú najmenšie pochybnosti
o autentickosti tejto listiny, ktorá v spojení s ostatnými predloženými listinami z tejto doby je
dostatočným dôkazom, že predmetné pozemky boli navrhovateľke a jej nebohému manželovi
pridelené Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa
nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. v znení nariadenia SNR č. 64/1946 Sb. n.
Napriek tomu bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia krajský súd uviedol,
že po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu dospel k záveru, že podľa
názoru krajského súdu sa správny orgán zaoberal splnením podmienky § 2 zákona
č. 503/2003 Z.z., teda skutočnosťou, či nehnuteľnosti, ktoré žiada navrhovateľka vydať, prešli
na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
spôsobom uvedeným v § 3. Navrhovateľka na túto skutočnosť nepredložila žiadny dôkaz.
Podľa názoru krajského súdu, správny orgán správne rozhodol, keď dospel k záveru,
že v danom prípade nebola splnená podmienka pre vydanie nehnuteľností, a to
že navrhovateľka a jej nebohý manžel boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, nie len
v rozhodujúcom období, ale aj v období po rozhodnom období a nepreukázali akým
spôsobom prešli nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu. Keďže navrhovateľka
nepreukázala existenciu reštitučného dôvodu, teda v správnom konaní nepreukázala, že ona
a jej nebohý manžel, ktorí boli vlastníci nehnuteľností im tieto nehnuteľnosti boli zabraté
podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.. Správny orgán postupoval pri posudzovaní nároku
navrhovateľky v súlade so zákonom a získané listiny v priebehu konania boli podkladom
pre jeho rozhodnutie, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite
skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť
možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava
rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať
každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia
obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli
k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu
a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti
Španielsku z 9.12.1994).
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že takýmto postupom súdu, ktorý sa
nevysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky – ako bolo vyššie uvedené, bola
navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221
ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3 vetou druhou OSP zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podaného opravného
prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami navrhovateľky a znova o nej
rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto konania (§ 224
ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1, veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. januára 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD. , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková