Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
42c/383148.5560c8.pdf
PDF · 121.3 KB
No categories available
5Obdo/49/2011
Najvyšší súd 5 Obdo 49/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu G., a. s., B.B., IČO: X.,
zastúpeného advokátom JUDr. D.S., S., s. r. o., Š.B. proti ţalovanému P.M., nar. X., trvale
bytom B.T., zastúpenému advokátskou kanceláriou S., s. r. o., F.N., o zaplatenie 18 278,90
eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 23 Cb 137/2008, na
dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. apríla 2011, č. k. 26 Cob
45/2011- 340, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 21. apríla 2011, č. k. 26 Cob 45/2011-340 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Nitra rozsudkom z 15. decembra 2010, č. k. 23 Cb 137/2008-291 konanie
v časti o zaplatenie 3 119,85 eur s úrokom z omeškania zastavil a vo zvyšku ţalobu zamietol.
Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 3 123,37 eur. Súčasne
rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku v sume 180,51 eur.
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe medzi účastníkmi bola 28. januára 2005 uzavretá
úverová zmluva č. X., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 510 000 Sk
obchodnou spoločnosťou G., a. s. (veriteľ) ţalovanému (klient) na nákup motorového vozidla
R.R.. Ţalovaný podpísal zmluvu osobne a za ţalobcu podpísal zmluvu M.B., IČO: X., P.M..
Ţalobca predloţil zmluvu o spolupráci, ktorú uzavrel 5. októbra 2004 s M.B.. M.B., dealer,
bol oprávnený na základe zmluvy obstarávať ţalobcovi príleţitosť na uzatváranie zmlúv
o úvere alebo dojednávanie zmlúv o úvere, pričom môţe byť spoločnosťou poverený
uzatváraním zmlúv o úvere v mene spoločnosti a na jej účet (čl. I. zmluvy). Podľa čl. III. ods.
2. Zmluvy, súčasťou zmluvy je ako príloha č. 1 plná moc udelená dealerovi spoločnosťou.
Bez udelenia plnej moci nie je dealer oprávnený v mene spoločnosti uzavierať úverové
zmluvy. Podľa čl. XI. Zmluvy, prílohu zmluvy tvorí plná moc a podmienky pre schvaľovanie
a administráciu úverových zmlúv. Ţalobca súdu nepredloţil zmluvu o spolupráci z 5. októbra
2004 s prílohami, teda ju predloţil bez plnej moci na uzatváranie úverových zmlúv v jeho
mene M.B.. Z vyšetrovacieho spisu OO PZ T., Úrad justičnej a kriminálnej polície, ČVS:
ORP-X./OEK-TN-X., súd zistil, ţe ţalobca uzavrel zmluvu o spolupráci s M.B. aj 2. februára
2004, pričom prílohou tejto zmluvy bola plná moc z 2. februára 2005 a ţe zmluva
o spolupráci z 2. februára 2004 bola nahradená zmluvou o spolupráci z 5. októbra 2004.
Ďalej uviedol, ţe 2. februára 2005 poskytol ţalobca sumu 510 000 Sk na účet
č. X., teda na účet ţalovaného. Súdu nebol predloţený dôkaz o odovzdaní vozidla R.
ţalovanému po podpísaní úverovej zmluvy č. X.. V uznaní záväzku z 25. apríla 2006
ţalovaný uznal dlţnú sumu z leasingovej zmluvy č. X. a nie zo zmluvy č. X..
Z uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe účastníci neuzavreli
platne 28. januára 2005 zmluvu o úvere č. X., nakoľko za ţalobcu zmluvu nepodpísala
oprávnená osoba. Ţalobca v konaní preukazoval uzavretie zmluvy M.B.,
ako osobou oprávnenou konať za ţalobcu. V záhlaví zmluvy č. X. je uvedené,
ţe G., a. s. je zastúpená M.B., ktorý zmluvu na poslednej strane podpísal. Ţalobca odovzdal
oprávnenie M.B. uzatvárať za ţalobcu zmluvy zo zmluvy o spolupráci z 5. októbra 2004.
Opomenul však potrebu udelenia osobitnej plnej moci spoločnosťou pre M.B., ktorá by ho
oprávňovala zastupovať spoločnosť pri uzatváraní zmlúv. Táto plná moc mala tvoriť prílohu
zmluvy. Keďţe ţalobca nepredloţil plnú moc, súd dospel k záveru, ţe M.B. (dealer) nebol
oprávnený v mene spoločnosti uzavrieť zmluvy. Na základe uvedených skutočností súd
ţalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti, ktorou ţalobu zamietol, podal odvolanie
ţalobca. Namietal, ţe pri hodnotení dôkazov mal súd prvého stupňa vychádzať z ich
logického významu a ich nadväznosti a nielen podľa toho, či bolo prílohou zmluvy
o spolupráci plnomocenstvo. Podľa názoru odvolateľa, pokiaľ plnomocenstvo bolo uvedené
ako jedna z príloh, hoci aj nebolo súdu predloţené, tak je zrejmé, ţe plnomocenstvo
oprávňujúce dealera podpisovať zmluvy za ţalobcu, v danom čase existovalo. Navyše súd
nevychádzal z textu predmetnej zmluvy o spolupráci, kde hneď v článku II. je uvedené:
„Dealer sa zaväzuje za podmienok ďalej stanovených touto zmluvou uzatvárať menom
spoločnosti G. so svojimi zákazníkmi Ú. a spoločnosť G. sa zaväzuje za podmienok ďalej
touto zmluvou stanovených zabezpečovať financovanie nákupu vozidiel klientom a za
uzavretie a administratívu Ú. zaplatiť dealerovi odmenu“. Ďalej uviedol, ţe zmluva
o spolupráci sa neuzatvárala len na vyhľadávanie prípadných klientov, ale priamo v predmete
je určené, ţe dealer uzatvára (podpisuje) zmluvy o úvere za ţalobcu. Z uvedeného podľa
odvolateľa vyplýva, ţe dealer mal oprávnenie uzatvárať zmluvy, a preto zmluva so
ţalovaným musela byť uzavretá platne.
Podľa odvolateľa mal súd prvého stupňa preukázané, ţe ţalobca zaslal peňaţné
prostriedky vo výške 510 000 Sk na bankový účet uvedený vo výpise, avšak z dôkazov
a údajov dealera nemal preukázané poskytnutie peňaţných prostriedkov, domnieva sa, ţe súd
prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z dôkazov je zrejmé, ţe ţalobca
peňaţné prostriedky na financovanie motorového vozidla v prospech ţalovaného plnil.
Navyše konštatovanie, ţe ţalovaný čiastočnými úhradami svojho dlhu po podaní ţaloby,
z dôvodu ktorých ţalobca vzal čiastočne ţalobu späť, uznal zvyšok dlhu voči ţalobcovi.
Odvolanie prejednal Krajský súd Nitra ako súd odvolací. Odvolací súd rozsudkom
z 21. apríla 2011, č. k. 26 Cob 45/2011-340 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
potvrdil a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 320,34 eur
náhrady trov odvolacieho konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Ďalej uviedol, ţe námietke ţalovaného,
ţe nemal moţnosť sa oboznámiť s vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v T.,
ČSV: ORP-X./OEK-TN-X., pripojeného k spisu, nevyhovel s odôvodnením,
ţe vyšetrovací spis sa stal súčasťou tohto spisu uţ 30. marca 2010. Ak mal ţalobca, resp. jeho
právny zástupca záujem, mal moţnosť do spisu nahliadnuť a preštudovať si tak predmetný
vyšetrovací spis. Tento vyšetrovací spis bol vykonaný ako dôkaz na pojednávaní konanom
na súde prvého stupňa 15. decembra 2010. Ţalobca a ani jeho právny zástupca na tomto
pojednávaní neboli prítomní. Pasívny postoj ţalobcu a jeho zástupcu na pojednávaní,
na ktorom došlo k perfektnému vykonaniu dokazovania listinami, je na ťarchu ţalobcu,
a preto k odňatiu moţnosti konať pred súdom nedošlo. Odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca dovolanie. Ţiadal rozsudok odvolacieho súdu
a súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dovolaní
namieta, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, lebo odvolací súd sa takmer
vôbec nevyjadril k odvolacím dôvodom, uvedeným ţalobcom v jeho odvolaní proti rozsudku
súdu prvého stupňa. Podľa názoru dovolateľa, váţne dôvody, kvôli ktorým podal ţalobca
odvolanie, nie je moţné odôvodniť len tým spôsobom, ţe sa odvolací súd stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku. Z dôvodu zachovania práva na súdnu ochranu
je dôleţité, aby kaţdé rozhodnutie súdu bolo logicky zdôvodnené a bolo pre kaţdú
z procesných strán preskúmateľné. V odvolaní ţalobca namietal, ţe suma bola ţalobcom
uhradená na číslo účtu dealera, ktoré je zreteľne uvedené v zmluve o úvere. Je toho názoru,
ţe pokiaľ odvolací súd nepovaţuje uhradenie kúpnej ceny v súlade so zmluvou o úvere a V.
na účet dealera za poskytnutie úveru, ţalobca aj z dôvodu jeho právnej istoty v budúcich
vzťahoch potrebuje vedieť, z akých logických argumentov odvolací súd vychádzal. Podľa
názoru dovolateľa, pokiaľ sa v obchodno-právnych vzťahoch dohodne,
ţe peňaţné prostriedky, ktoré sú účelovo viazané, nedostane dlţník na svoj účet, ale bude
za ne uhradená kúpna cena za určitú vec, je to také isté poskytnutie úveru, ako keby mu boli
peňaţné prostriedky vyplatené na jeho účet.
Ţalobca ďalej vo svojom odvolaní poukázal na nesprávne rozhodnutie súdu prvého
stupňa ohľadne absencie dealera uzavrieť predmetnú zmluvu o úvere. Súd prvého stupňa
a odvolací súd nielenţe zmluvu o spolupráci s dealerom, ktorá bola predloţená ako dôkaz,
vôbec nevykonal riadne, ale aj odôvodnenie jej akceptácie ako dôkazu, ktorý zakladal
dealerovi riadne oprávnenie uzatvárať zmluvy o úvere, je nedostatočné a mylné. Súd prvého
stupňa úplne ignoroval ustanovenie zmluvy o spolupráci s dealerom, konkrétne časť
„Predmet zmluvy“, kde je priamo uvedené, ţe dealer je na uzatváranie zmlúv o úvere
splnomocnený. Vychádzal len z úvodnej časti, kde boli definované pojmy, pričom táto časť
je všeobecná a uvádza len, ţe dealer môţe byť splnomocnený, pričom je potrebné v zmysle
textu zmluvy o spolupráci s dealerom vychádzať z predmetu zmluvy. Súd prvého stupňa
sa zameral vo svojom odôvodnení aj na skutočnosť, ţe k predloţenej zmluve o spolupráci
s dealerom nebolo predloţené plnomocenstvo uvedené v prílohe, ktoré malo inak slúţiť
len ako doklad, ktorý by bol klientom predloţený, keďţe nie je štandardom preukazovať
oprávnenie uzatvárať zmluvy celou zmluvou o spolupráci, kde sú uvedené aj časti, ktoré sa
týkajú len účastníkov zmluvného vzťahu (odmena za sluţby, atď.). Toto plnomocenstvo,
ktoré malo byť prílohou predmetnej zmluvy o spolupráci, však bolo obsiahnuté v trestnom
spise k staršej zmluve o spolupráci s dealerom, čo mal súd za preukázané. Súd prvého stupňa
tak mal vedomosť o existencii takéhoto plnomocenstva a nemal pochybnosti, ţe by takéto
plnomocenstvo dealera bolo zrušené. Ďalej namietal, ţe aj keby súd prvého stupňa takýmto
oprávnením nedisponoval, tak jeho rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2
Občianskeho zákonníka, lebo takto dealerom uzavretou zmluvou by bol dealer viazaný,
pokiaľ by ţalobca tento úkon neschválil. Ţalobca však tento úkon schválil, a to nielen tým,
ţe uhradil kúpnu cenu za motorové vozidlo, ale aj tým, ţe odstúpil od predmetnej zmluvy,
ako aj tým, ţe udelil právnemu zástupcovi plnomocenstvo na podanie ţaloby a vymoţenie
dlţnej sumy vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o úvere. Ţalobca tak zjavne postupoval tak,
akoby bol sám viazaný týmto úkonom, a teda je zrejmé, ţe pokiaľ by aj neexistovalo písomné
plnomocenstvo oprávňujúce uzatvárať zmluvy o úvere, ţalobca tento úkon dodatočne svojim
konaním schválil.
Dovolateľ namieta, ţe odvolací súd porušil procesné práva ţalobcu tým, ţe dostatočne
neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým uznal, ţe súd prvého stupňa nepostupoval v rozpore
s ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani v rozpore s ust. § 121 Občianskeho súdneho
poriadku.
Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný v priebehu konania uhradil sumu vo výške
cca 3 169,35 eur, čo ţalobca zohľadnil aj svojim čiastočným späťvzatím ţaloby. Ţalovaný
túto skutočnosť potvrdil, pričom súd prvého stupňa a odvolací súd ignorovali ustanovenie
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, lebo nechali bez povšimnutia, ţe ţalovaný svoj dlh
uznal, keď ho splácal počas súdneho konania.
Napokon namietal, ţe boli porušené jeho procesné práva aj tým, ţe súd prvého stupňa
nezaslal listinné dôkazy z trestného konania napriek tomu, ţe tieto boli ako dôkaz vykonané
na pojednávaní, na ktoré sa ţalobca ospravedlnil a na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Taktieţ
súd prvého stupňa nijakým spôsobom neoznámil, ţe dôkazy z trestného konania
sa nachádzajú v súdnom spise, čím ţalobca nemal o týchto skutočnostiach a dôkazoch ţiadnu
vedomosť. Z tohto pohľadu povaţuje za scestné odôvodnenie odvolacieho súdu, ţe mal
moţnosť nahliadať do spisu.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa a odvolacieho je podľa jeho názoru vecne správne a nie je v rozpore s § 33
ods. 2 Občianskeho zákonníka. V § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka je uvedené, ţe ak je
potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť
písomne. Bez udelenia plnej moci, resp. po jej zániku, nie je dealer oprávnený v mene
spoločnosti G. uzavrieť úverové zmluvy. Za zavádzajúce povaţuje tvrdenie ţalobcu,
ţe peňaţné prostriedky účelovo viazané nedostane dlţník na svoj účet, ale bude z nich
za neho uhradená kúpna cena za určitú vec, pretoţe kúpna cena v danom prípade nebola nikdy
uhradená, lebo vozidlo, na ktoré mali byť peňaţné prostriedky vyplatené, bolo odovzdané
jeho majiteľom na autovrakovisku. Nesúhlasí ani s tvrdením ţalobcu, ţe ţalovaný
nepreukázal svoje tvrdenie, ţe mu vozidlo nebolo nikdy odovzdané, lebo spôsob, ako by sa
malo preukázať, ţe sa niečo nikdy nestalo, mu nie je známy. Ţalobca nikdy nereagoval
na vyjadrenie, ţe vozidlo, ktoré malo byť ţalovanému odovzdané, bolo jeho majiteľom
(údajne predávajúcim) odovzdané na autovrakovisku. Okrem toho dôkazné bremeno
je na ţalobcovi v tomto smere.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), má náleţitosti
stanovené ustanovením § 241 O. s. p., preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného
je opodstatnené.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolaním je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Mimoriadny opravný
prostriedok proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme upravuje ustanovenie § 238
O. s. p. Podľa ust. § 238 dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (ods. 1), ak sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2), ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozhodnutia, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (ods. 3). Dovolací súd konštatoval, ţe prípustnosť dovolania podľa § 238
ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O. s. p. nie je daná, keďţe ide o potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu a odvolací súd vo výroku nevyslovil prípustnosť dovolania.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len tým,
ţe: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný nielen
rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového
vymedzenia, obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p.
a inými vadami, pokiaľ majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody
pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného
prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 O. s. p. Treba uviesť,
ţe z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú
znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady,
i keď k ním v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť
dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor
účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné a všetky pochybnosti
vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných
vád.
Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie
procesných práv účastníka konania, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry,
o postup odnímajúci účastníkovi konať pred súdom ide aj v prípade, keď sa súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiada s argumentáciou účastníkov.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu.
Ţalobca v dovolaní namietal, ţe v konaní boli porušené jeho procesné práva tým,
ţe rozsudok odvolacieho súdu sa takmer vôbec nevysporiadal s odvolacími dôvodmi, ktoré
ţalobca uviedol v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, preto v tomto smere je jeho
rozhodnutie nepreskúmateľné a ţe mu nebolo zaslané vyjadrenie ţalovaného k odvolaniu
a dôkazy z trestného konania, pričom nebol ani informovaný o pripojení vyšetrovacieho spisu
k súdnemu spisu.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia takmer vôbec nezaoberal dôvodmi odvolania vo veci
samej. Uviedol len, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia v napadnutej časti a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Odvolanie ţalobcu malo všetky náleţitosti, jasne a zrozumiteľne namietal nesprávne skutkové
zistenia súdu prvého stupňa, okrem iného aj ignorovanie ustanovenia § 33 Občianskeho
zákonníka a § 407 Obchodného zákonníka. Preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu jasne
a zrozumiteľne odôvodniť, prečo povaţoval dôvody odvolania ţalobcu za neopodstatnené,
aby ţalobca mohol posúdiť, ako súd v jeho veci vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní vo veci samej.
Dovolací súd povaţoval odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v uvedenom smere
za nedostatočné a nepresvedčivé, v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Uvedeným postupom
odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na spravodlivý proces
v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p. a tým došlo
aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b
ods. 2, 3 O. s. p. napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V novom konaní odvolací súd oboznámi ţalobcu s vyjadrením ţalovaného
k odvolaniu, ako aj s pripojeným vyšetrovacím spisom a znovu rozhodne o odvolaní ţalobcu.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. januára 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová