Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
253/382558.428941.pdf
PDF · 140.62 KB
No categories available
6Cdo/245/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 245/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. I. K., bývajúceho
v P.P., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v P., proti ţalovaným: 1/ M. B.,
bývajúcemu v B., 2/ Ing. E. K., bývajúcej v J., Č., 3/ Š. Š., bývajúcemu v P. a 4/ M. Š.,
bývajúcej v P., o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom
súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. 10 C 74/2008, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 30. septembra 2010 sp. zn. 4 Co 285/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne označeným uznesením potvrdil ako vecne správne uznesenie
Okresného súdu Povaţská Bystrica z 26. júla 2010 č. k. 10 C 74/2008-185, ktorým súd
zamietol návrh ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia. Stotoţnil sa s názorom
prvostupňového súdu, ţe návrhu ţalobcu, aby súd zakázal ţalovanému 1/predať pozemky
parc. č. X. v k. ú. P. a parc. č. X. v k. ú. H., nie je moţné vyhovieť, pretoţe z listov vlastníctva
č. X. k. ú. H. a č. X. k. ú. P. je zrejmé, ţe ţalovaný 1/ nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, a teda nemôţe s nimi disponovať.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal ţalobca dovolanie. Mal za to, ţe
napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie je postihnuté vadami v zmysle § 237
písm. d/, f/ a g/ O.s.p., keď rozhodnutie odvolacieho súdu „nekorešponduje so skôr vydaným
rozsudkom“ Okresného súdu Povaţská Bystrica z 9. decembra 2009 č. k. 10 C 74/2008-130,
odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a vo veci rozhodovala sudkyňa, ktorá
nemala podrobne preštudovaný spis, preto vydala nesprávne rozhodnutie. Vzhľadom
na uvedené dôvody ţiadal uznesenia súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
Ţalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe jej nie sú známe vlastnícke
vzťahy opísané v ţalobe. Ţalovaní 3/ a 4/ ţiadali dovolanie ţalobcu ako nekonkrétne
a neurčité zamietnuť. Ţalovaný 1/ sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne
vymenované vo vyššie citovanom ustanovení ako rozhodnutia, proti ktorým dovolanie nie je
prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalobcu
je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.
Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237
O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal
otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či
v danej veci nejde o prípad a/ nedostatku právomoci súdu, b/ spôsobilosti byť účastníkom
konania, c/ riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, d/ o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad e/ absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/ odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať,
či g/ rozhodovania vylúčeným sudcom, prípadne konania súdom nesprávne obsadeným. Treba
zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu,
ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutie
o predbeţnom opatrení, v ktorej veci je inak dovolanie v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčené.
Právne relevantné ale nie je tvrdenie ţalobcu, ţe k vade takejto povahy došlo, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe v konaní takáto vada skutočne
nastala.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, b/ c/,
ani e/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.
Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkami, či sa v tej istej
veci uţ prv právoplatne nerozhodlo, či sa účastníkovi konania postupom súdu neodňala
moţnosť konať pred súdom a či vo veci nerozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. d/, f/ a g/
O.s.p.).
Podľa názoru dovolateľa konanie trpí procesnou vadou spočívajúcou v prekáţke veci
právoplatne rozhodnutej (§ 237 písm. d/ O.s.p.). Právoplatné rozhodnutie ale tvorí prekáţku
uţ raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom
rozhodnutí; musí ísť o totoţnosť osôb aj o totoţnosť predmetu konania, opierajúci sa
o rovnaké skutkové okolnosti. Ţalobca túto vadu konania videl v tom, ţe napádané uznesenie
odvolacieho súdu „nekorešponduje so skôr vydaným rozsudkom“ Okresného súdu Povaţská
Bystrica z 9. decembra 2009 č. k. 10 C 74/2008-130. Zrejme uniklo pozornosti dovolateľa, ţe
predmetný prvostupňový rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 8. júla 2010
sp. zn. 4 Co 47/2010-177 (doručeným ţalobcovi 29.7.2010) zrušený a vec bola
prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie. Predmetom tohto konania je zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam opísaným v ţalobe z 26. mája
2008 a jej doplnení z 22. decembra 2010 a určenie neplatnosti kúpnych zmlúv,
špecifikovaných v návrhu, uzavretých medzi ţalovanými. V danom prípade je predmetom
dovolacieho prieskumu uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 30. septembra 2010 sp. zn.
4 Co 285/2010, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Povaţská Bystrica
z 26. júla 2010 č. k. 10 C 74/2008-185 o zamietnutí návrhu ţalobcu na nariadenie
predbeţného opatrenia, ktorým ţalobca ţiadal, aby súd zakázal ţalovanému 1/ predať
pozemok špecifikovaný v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Z uvedeného je
zrejmé, ţe v prípade oboch rozhodnutí nie sú naplnené ani znaky totoţnosti, preto nemohlo
dôjsť k porušeniu ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p.
Ţalobca v dovolaní ďalej tvrdil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe odvolací súd
na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodol postupom bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 a 2
O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, alebo o prípad, kedy súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a
bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem, môţe odvolací
súd o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďţe v preskúmavanej veci nešlo
o uvedené dôvody nariadenia pojednávania, odvolací súd nemusel na prejednanie odvolania
nariadiť pojednávanie. Navyše, podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p. súd môţe vydať
rozhodnutie o predbeţnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia
pojednávania.
Dovolací súd napokon pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska tretej ţalobcom
namietanej vady, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.), vychádzal
z toho, ţe vylúčenie sudcu príslušného súdu z prejednania a rozhodovania určitej veci môţe
byť odôvodnené iba jeho pomerom k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom
(§ 14 ods. 1 O.s.p.). Subjektívny pocit účastníka konania o tom, ţe „sudkyňa nemala spis
pred rozhodnutím podrobne preštudovaný, a preto vydala vo veci nesprávne rozhodnutie“,
teda jeho tvrdenie o okolnosti, ktorá spočíva v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci
alebo v jeho rozhodovaní, nie je sám osebe dôvodom pre vylúčenie sudcu z rozhodovania
a prejednávania veci (§ 14 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe súdy niţších stupňov
postupovali v zmysle príslušných zákonných ustanovení a pri prejednávaní veci procesne
nepochybili.
Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239
ods. 1 aţ 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní procesne úspešným účastníkom vzniklo právo na náhradu trov
konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalovaných 3/ a 4/, ktoré vznikli v súvislosti
s vyjadrením ich zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval vzhľadom na neprípustnosť dovolania za
potrebné na účelné bránenie práva a ostatní účastníci si trovy neuplatnili (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. januára 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová