Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/245/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. I. K., bývajúceho

v P.P., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v P., proti ţalovaným: 1/ M. B.,

bývajúcemu v B., 2/ Ing. E. K., bývajúcej v J., Č., 3/ Š. Š., bývajúcemu v P. a 4/ M. Š.,

bývajúcej v P., o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom

súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 30. septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne označeným uznesením potvrdil ako vecne správne uznesenie

Okresného súdu Povaţská Bystrica z 26. júla 2010 č. k. -185, ktorým súd

zamietol návrh ţalobcu na nariadenie predbeţného opatrenia. Stotoţnil sa s názorom

prvostupňového súdu, ţe návrhu ţalobcu, aby súd zakázal ţalovanému 1/predať pozemky

parc. č. X. v k. ú. P. a parc. č. X. v k. ú. H., nie je moţné vyhovieť, pretoţe z listov vlastníctva

č. X. k. ú. H. a č. X. k. ú. P. je zrejmé, ţe ţalovaný 1/ nie je vlastníkom predmetných

nehnuteľností, a teda nemôţe s nimi disponovať.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal ţalobca dovolanie. Mal za to, ţe

napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie je postihnuté vadami v zmysle § 237

písm. d/, f/ a g/ , keď rozhodnutie odvolacieho súdu „nekorešponduje so skôr vydaným

rozsudkom“ Okresného súdu Povaţská Bystrica z 9. decembra 2009 č. k. -130,

odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a vo veci rozhodovala sudkyňa, ktorá

nemala podrobne preštudovaný spis, preto vydala nesprávne rozhodnutie. Vzhľadom

na uvedené dôvody ţiadal uznesenia súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe jej nie sú známe vlastnícke

vzťahy opísané v ţalobe. Ţalovaní 3/ a 4/ ţiadali dovolanie ţalobcu ako nekonkrétne

a neurčité zamietnuť. Ţalovaný 1/ sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne

vymenované vo vyššie citovanom ustanovení ako rozhodnutia, proti ktorým dovolanie nie je

prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalobcu

je preto v zmysle ustanovenia vylúčená.

Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237

, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v aţ g/ , dovolací súd sa ďalej zaoberal

otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či

v danej veci nejde o prípad a/ nedostatku právomoci súdu, b/ spôsobilosti byť účastníkom

konania, c/ riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, d/ o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad e/ absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, f/ odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať,

či g/ rozhodovania vylúčeným sudcom, prípadne konania súdom nesprávne obsadeným. Treba

zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu,

ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutie

o predbeţnom opatrení, v ktorej veci je inak dovolanie v zmysle vylúčené.

Právne relevantné ale nie je tvrdenie ţalobcu, ţe k vade takejto povahy došlo, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe v konaní takáto vada skutočne

nastala.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, b/ c/,

ani e/ netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkami, či sa v tej istej

veci uţ prv právoplatne nerozhodlo, či sa účastníkovi konania postupom súdu neodňala

moţnosť konať pred súdom a či vo veci nerozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. d/, f/ a g/

).

Podľa názoru dovolateľa konanie trpí procesnou vadou spočívajúcou v prekáţke veci

právoplatne rozhodnutej ( ). Právoplatné rozhodnutie ale tvorí prekáţku

uţ raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom

rozhodnutí; musí ísť o totoţnosť osôb aj o totoţnosť predmetu konania, opierajúci sa

o rovnaké skutkové okolnosti. Ţalobca túto vadu konania videl v tom, ţe napádané uznesenie

odvolacieho súdu „nekorešponduje so skôr vydaným rozsudkom“ Okresného súdu Povaţská

Bystrica z 9. decembra 2009 č. k. -130. Zrejme uniklo pozornosti dovolateľa, ţe

predmetný prvostupňový rozsudok bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 8. júla 2010

sp. zn. -177 (doručeným ţalobcovi 29.7.2010) zrušený a vec bola

prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie. Predmetom tohto konania je zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam opísaným v ţalobe z 26. mája

2008 a jej doplnení z 22. decembra 2010 a určenie neplatnosti kúpnych zmlúv,

špecifikovaných v návrhu, uzavretých medzi ţalovanými. V danom prípade je predmetom

dovolacieho prieskumu uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 30. septembra 2010 sp. zn.

, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Povaţská Bystrica

z 26. júla 2010 č. k. -185 o zamietnutí návrhu ţalobcu na nariadenie

predbeţného opatrenia, ktorým ţalobca ţiadal, aby súd zakázal ţalovanému 1/ predať

pozemok špecifikovaný v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia. Z uvedeného je

zrejmé, ţe v prípade oboch rozhodnutí nie sú naplnené ani znaky totoţnosti, preto nemohlo

dôjsť k porušeniu ustanovenia

Ţalobca v dovolaní ďalej tvrdil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia tým, ţe odvolací súd

na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe rozhodol postupom bez

nariadenia pojednávania v zmysle Podľa ustanovenia a

v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, alebo o prípad, kedy súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a

bez nariadenia pojednávania, alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem, môţe odvolací

súd o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďţe v preskúmavanej veci nešlo

o uvedené dôvody nariadenia pojednávania, odvolací súd nemusel na prejednanie odvolania

nariadiť pojednávanie. Navyše, podľa ustanovenia súd môţe vydať

rozhodnutie o predbeţnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia

pojednávania.

Dovolací súd napokon pri skúmaní prípustnosti dovolania z hľadiska tretej ţalobcom

namietanej vady, ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca ( ), vychádzal

z toho, ţe vylúčenie sudcu príslušného súdu z prejednania a rozhodovania určitej veci môţe

byť odôvodnené iba jeho pomerom k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom

( ). Subjektívny pocit účastníka konania o tom, ţe „sudkyňa nemala spis

pred rozhodnutím podrobne preštudovaný, a preto vydala vo veci nesprávne rozhodnutie“,

teda jeho tvrdenie o okolnosti, ktorá spočíva v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci

alebo v jeho rozhodovaní, nie je sám osebe dôvodom pre vylúčenie sudcu z rozhodovania

a prejednávania veci ( ).

Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe súdy niţších stupňov

postupovali v zmysle príslušných zákonných ustanovení a pri prejednávaní veci procesne

nepochybili.

Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239

ods. 1 aţ 3 a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa

ods. 5 v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným účastníkom vzniklo právo na náhradu trov

konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalovaných 3/ a 4/, ktoré vznikli v súvislosti

s vyjadrením ich zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval vzhľadom na neprípustnosť dovolania za

potrebné na účelné bránenie práva a ostatní účastníci si trovy neuplatnili (§ 243b ods. 5

v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. januára 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová