Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/243/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. H., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. J. H., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Š. H., bývajúcemu

v Ţ., 2/ M. B., bývajúcemu vo V., o zaplatenie 11 056,26 Eur s prísl. vedenej na Okresnom

súde Partizánske pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne z 30. júna 2011 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Partizánske v poradí druhým rozsudkom z 9. septembra 2009 č. k.

-124 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovaným 1/ a 2/

zaplatenia 11 056 € (333 081,-- Sk) s príslušenstvom ako hodnoty vyporiadacieho podielu,

na ktorý si nárokovala po zániku zdruţenia uzavretého podľa § 829 a nasl. Občianskeho

zákonníka ako právna nástupkyňa po smrti jej manţela J. H.. Samostatne posudzoval jej nárok

na vyporiadanie vloţených vecí do zdruţenia jej právnym predchodcom (peňaţný vklad

v sume 39 500,-- Kčs a nepeňaţný vklad v podobe ¼ sústruhu MUS 25L v hodnote

10 650,-- Kčs) a jednak nárok na vyporiadanie vecí získaných činnosťou zdruţenia. Nárok

na vrátenie vloţených vecí povaţoval s poukazom na za

premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť 11. januára 2000 zánikom zdruţenia

a uplynula 14. januára 2003. Pokiaľ teda ţalobkyňa podala ţalobu na Okresný súd Topoľčany

dňa 12. novembra 2007, urobila tak po uplynutí premlčacej doby a vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania ţalovanými, súd ţalobu v tejto časti zamietol. K majetku získanému

činnosťou zdruţenia uviedol, ţe po zániku zdruţenia vzhľadom na absentujúcu úpravu

v zmluve o zdruţení, je tento v podielovom spoluvlastníctve členov zdruţenia, resp. ich

právnych nástupcov. Súd nemal preukázané vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva

dohodou, prípadne súdnym rozhodnutím a z toho vyvodil, ţe priamy finančný nárok

ţalobkyni voči niektorému z ostatných podielových spoluvlastníkov doposiaľ nevznikol.

Preto ţalobu v tejto časti ako predčasne podanú zamietol. Úspešným ţalovaným 1/ a 2/

náhradu trov konania voči neúspešnej ţalobkyni nepriznal, nakoľko ich v zákonnej lehote

nevyčíslili a ţiadne vynaloţené trovy im zo spisu nevyplynuli.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie ţalobkyne predmetný rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe

neobsahuje ţiadne osobitné ustanovenie o zániku zdruţenia

a o vyporiadaní majetku zdruţenia a takéto ustanovenie neobsahovala ani Zmluva o zdruţení

zo 7. decembra 1992, bolo potrebné vychádzať z za pouţitia

(analogia legis) s tým, ţe majetok získaný pri výkone

spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých členov, a preto pri jeho vyporiadaní je

potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení o spoluvlastníctve podľa § 136 a nasl.

. Poukázal na to, ţe v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, ţe by

medzi členmi zaniknutého zdruţenia došlo k dohode (ani ústnej) o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva hnuteľných vecí, ktoré boli získané činnosťou zdruţenia,

resp. vecí vnesených do zdruţenia ako nepeňaţný vklad (sústruh) tak, ţe by sa niektorý

z bývalých členov zdruţenia stal výlučným vlastníkom týchto vecí a z toho titulu by

ţalobkyni vyplývalo právo na vyplatenie vyporiadacieho podielu v peniazoch. Záverom

poznamenal, ţe riešenie otázky premlčania nároku ţalobkyne na vyplatenie peňaţného vkladu

jej právneho predchodcu vloţeného pri zaloţení zdruţenia okresným súdom bolo nadbytočné,

nakoľko tento peňaţný vklad (2 500,-- Sk) ku dňu zániku zdruţenia neexistoval, bol

spotrebovaný na činnosť zdruţenia. Zvyšok zo sumy 39 500,-- Sk (povaţovaný

prvostupňovým súdom za peňaţný vklad) bol nenávratným príspevkom Okresného úradu

práce. Úspešným ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich

v zákonnej lehote nevyčíslili.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. V dovolaní

podrobne opísala skutkový stav tak ako ho uvádzala vo svojom návrhu aj v odvolaní. Uviedla,

ţe v zmysle Zmluvy o zdruţení a §-841 v prípade zániku

zdruţenia smrťou člena zdruţenia vzniká právo jeho právnym nástupcom na vyplatenie

vyporiadacieho podielu voči ţijúcim členom zdruţenia v peniazoch. Súd nemal podľa jej

názoru postupovať analogicky podľa , pretoţe toto ustanovenie

upravuje zánik zdruţenia rozpustením, kedy všetci účastníci zdruţenia ţijú a môţu sa medzi

sebou vyporiadať rovnakým dielom. Mala za to, ţe v dôsledku postupu odvolacieho súdu,

ktorý nesprávne vyhodnotil skutkový stav a následne nesprávne právne posúdil ţalobu,

ţalobkyňu ako vdovu po zomrelom účastníkovi zaniknutého zdruţenia váţne poškodil.

Ţalobkyňa tieţ namietala, ţe odvolací súd rozhodol o jej odvolaní bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, na ktorom by opätovne vypočul účastníkov. Vzhľadom na uvedené ţiadala

dovolací súd, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové

prejdenanie a rozhodnutie.

Ţalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne ţiadali tento mimoriadny

opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľka napadla dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, ktorá vyplynula

z obsahu jej dovolania, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

tým, ţe odvolací súd rozhodoval o jej odvolaní bez nariadenia pojednávania, na ktorom

by opätovne vypočul účastníkov.

V zmysle ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 2011

odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý

z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2

, závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa

bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe

v predmetnej veci nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z , odvolací súd

bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia

pojednávania. Týmto postupom teda ţalobkyni neodňal moţnosť konať pred súdom.

K námietke dovolateľky spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, treba uviesť,

ţe v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ

v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne

korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie

( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol

preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ

len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy,

pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé

z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2,

in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Na ďalší dovolací dôvod ţalobkyne spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci

odvolacím súdom, dovolací súd taktieţ nemohol prihliadať, pretoţe uvedené skutočnosti by

mohli byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, a nie

dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby teda tvrdenia dovolateľky o nesprávnom právnom

posúdení veci boli opodstatnené, nezakladala by táto okolnosť prípustnosť dovolania v zmysle

Posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovaným v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. januára 2012

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová