Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
555/382550.81238b.pdf
PDF · 131.7 KB
No categories available
6Cdo/243/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 243/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne M. H., bývajúcej v P.,
zastúpenej JUDr. J. H., advokátkou so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ Š. H., bývajúcemu
v Ţ., 2/ M. B., bývajúcemu vo V., o zaplatenie 11 056,26 Eur s prísl. vedenej na Okresnom
súde Partizánske pod sp. zn. 5 C 87/2008, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne z 30. júna 2011 sp. zn. 19 Co 322/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Partizánske v poradí druhým rozsudkom z 9. septembra 2009 č. k.
5 C 87/2008-124 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala voči ţalovaným 1/ a 2/
zaplatenia 11 056 € (333 081,-- Sk) s príslušenstvom ako hodnoty vyporiadacieho podielu,
na ktorý si nárokovala po zániku zdruţenia uzavretého podľa § 829 a nasl. Občianskeho
zákonníka ako právna nástupkyňa po smrti jej manţela J. H.. Samostatne posudzoval jej nárok
na vyporiadanie vloţených vecí do zdruţenia jej právnym predchodcom (peňaţný vklad
v sume 39 500,-- Kčs a nepeňaţný vklad v podobe ¼ sústruhu MUS 25L v hodnote
10 650,-- Kčs) a jednak nárok na vyporiadanie vecí získaných činnosťou zdruţenia. Nárok
na vrátenie vloţených vecí povaţoval s poukazom na § 100 Občianskeho zákonníka za
premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť 11. januára 2000 zánikom zdruţenia
a uplynula 14. januára 2003. Pokiaľ teda ţalobkyňa podala ţalobu na Okresný súd Topoľčany
dňa 12. novembra 2007, urobila tak po uplynutí premlčacej doby a vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania ţalovanými, súd ţalobu v tejto časti zamietol. K majetku získanému
činnosťou zdruţenia uviedol, ţe po zániku zdruţenia vzhľadom na absentujúcu úpravu
v zmluve o zdruţení, je tento v podielovom spoluvlastníctve členov zdruţenia, resp. ich
právnych nástupcov. Súd nemal preukázané vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva
dohodou, prípadne súdnym rozhodnutím a z toho vyvodil, ţe priamy finančný nárok
ţalobkyni voči niektorému z ostatných podielových spoluvlastníkov doposiaľ nevznikol.
Preto ţalobu v tejto časti ako predčasne podanú zamietol. Úspešným ţalovaným 1/ a 2/
náhradu trov konania voči neúspešnej ţalobkyni nepriznal, nakoľko ich v zákonnej lehote
nevyčíslili a ţiadne vynaloţené trovy im zo spisu nevyplynuli.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie ţalobkyne predmetný rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe
Občiansky zákonník neobsahuje ţiadne osobitné ustanovenie o zániku zdruţenia
a o vyporiadaní majetku zdruţenia a takéto ustanovenie neobsahovala ani Zmluva o zdruţení
zo 7. decembra 1992, bolo potrebné vychádzať z § 841 Občianskeho zákonníka za pouţitia
§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka (analogia legis) s tým, ţe majetok získaný pri výkone
spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých členov, a preto pri jeho vyporiadaní je
potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení o spoluvlastníctve podľa § 136 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, ţe v konaní nebolo preukázané ani tvrdené, ţe by
medzi členmi zaniknutého zdruţenia došlo k dohode (ani ústnej) o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva hnuteľných vecí, ktoré boli získané činnosťou zdruţenia,
resp. vecí vnesených do zdruţenia ako nepeňaţný vklad (sústruh) tak, ţe by sa niektorý
z bývalých členov zdruţenia stal výlučným vlastníkom týchto vecí a z toho titulu by
ţalobkyni vyplývalo právo na vyplatenie vyporiadacieho podielu v peniazoch. Záverom
poznamenal, ţe riešenie otázky premlčania nároku ţalobkyne na vyplatenie peňaţného vkladu
jej právneho predchodcu vloţeného pri zaloţení zdruţenia okresným súdom bolo nadbytočné,
nakoľko tento peňaţný vklad (2 500,-- Sk) ku dňu zániku zdruţenia neexistoval, bol
spotrebovaný na činnosť zdruţenia. Zvyšok zo sumy 39 500,-- Sk (povaţovaný
prvostupňovým súdom za peňaţný vklad) bol nenávratným príspevkom Okresného úradu
práce. Úspešným ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich
v zákonnej lehote nevyčíslili.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. V dovolaní
podrobne opísala skutkový stav tak ako ho uvádzala vo svojom návrhu aj v odvolaní. Uviedla,
ţe v zmysle Zmluvy o zdruţení a §§ 829-841 Občianskeho zákonníka v prípade zániku
zdruţenia smrťou člena zdruţenia vzniká právo jeho právnym nástupcom na vyplatenie
vyporiadacieho podielu voči ţijúcim členom zdruţenia v peniazoch. Súd nemal podľa jej
názoru postupovať analogicky podľa § 841 Občianskeho zákonníka, pretoţe toto ustanovenie
upravuje zánik zdruţenia rozpustením, kedy všetci účastníci zdruţenia ţijú a môţu sa medzi
sebou vyporiadať rovnakým dielom. Mala za to, ţe v dôsledku postupu odvolacieho súdu,
ktorý nesprávne vyhodnotil skutkový stav a následne nesprávne právne posúdil ţalobu,
ţalobkyňu ako vdovu po zomrelom účastníkovi zaniknutého zdruţenia váţne poškodil.
Ţalobkyňa tieţ namietala, ţe odvolací súd rozhodol o jej odvolaní bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, na ktorom by opätovne vypočul účastníkov. Vzhľadom na uvedené ţiadala
dovolací súd, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové
prejdenanie a rozhodnutie.
Ţalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobkyne ţiadali tento mimoriadny
opravný prostriedok ako neprípustný odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci dovolateľka napadla dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu
vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, ktorá vyplynula
z obsahu jej dovolania, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. tým, ţe odvolací súd rozhodoval o jej odvolaní bez nariadenia pojednávania, na ktorom
by opätovne vypočul účastníkov.
V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2011
odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý
z prípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t.j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť, s výnimkou konaní podľa § 120 ods. 2
O.s.p., závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a
bez nariadenia pojednávania alebo ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Pretoţe
v predmetnej veci nešlo o ţiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214 ods. 1 O.s.p., odvolací súd
bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia
pojednávania. Týmto postupom teda ţalobkyni neodňal moţnosť konať pred súdom.
K námietke dovolateľky spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, treba uviesť,
ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe
nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym
opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241
ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa
dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého
a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ
v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne
korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie
(§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol
preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť
skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ
len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy,
pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé
z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2,
in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).
Na ďalší dovolací dôvod ţalobkyne spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci
odvolacím súdom, dovolací súd taktieţ nemohol prihliadať, pretoţe uvedené skutočnosti by
mohli byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, a nie
dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby teda tvrdenia dovolateľky o nesprávnom právnom
posúdení veci boli opodstatnené, nezakladala by táto okolnosť prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. Posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo).
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne
odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovaným v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne
trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. januára 2012
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová