Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-234-2021.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Subarea
3Cob/234/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Sun Village Resort s.r.o., Grúňanská 1170/104, 029 44 Rabča, IČO: 51 911 981, práv. zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému Sunny Home A, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie č. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 51 723 140, práv. zast. JUDr. Denisa Hostačná, advokátka, Dunajská 4, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 194.392,29 EUR, o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 514.800,- EUR a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/80/2020-412 zo dňa 5.11.2021 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/80/2020-412 zo dňa 5.11.2021 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 21.9.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 194.392,29 EUR titulom neuhradenia faktúry, vystavenej na základe riadne vykonaných a odsúhlasených prác žalovaným. Dňa 30.12.2020 bola súdu doručená vzájomná žaloba žalovaného, v rámci ktorej si žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu, nakoľko zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo dňa 10.9.2020, keďže žalobca neobnovil stavebné práce na diele a dostal sa tak do omeškania s plnením svojich záväzkov a povinností, čím podstatným spôsobom porušil zmluvu o dielo. Žalovaný si vyčíslil svoj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 334.800,- EUR. Zároveň si voči žalobcovi uplatnil aj zmluvný nárok na paušálnu náhradu vo výške 180.000,- EUR, t.j. celkovo si vzájomnou žalobou uplatnil voči žalobcovi nárok vo výške 514.800,- EUR. Dňa 4.1.2021 bol súdu doručený návrh žalovaného na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý súd prvej inštancie zamietol uznesením sp. zn. 30Cb/80/2020 zo dňa 2.2.2021. Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/42/2021-327 zo dňa 28.4.2021 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.
3. Dňa 8.10.2021 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky v celkovej výške 194 392,29 EUR s príslušenstvom, na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúcich sa v k. ú. S., obec S., okres J. zapísaných na LV č. XXXX, a to:
- rozostavaný nebytový priestor č. X, ktorý sa nachádza v rozostavanom bytovom dome, ktorý je postavený na parcele registra „C“ s parc. číslom XXXX/X a s parc. číslom XXXX/X, vo vchode 1 na prízemí, v podiele 1/1;
- zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 3119/639710;
- rozostavaný nebytový priestor č. X, ktorý sa nachádza v rozostavanom bytovom dome, ktorý je postavený na parcele registra „C“ s parc. číslom XXXX/X a s parc. číslom XXXX/X, vo vchode X na prízemí, v podiele 1/1;
- zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 3069/639710. 4. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávka žalobcu je podľa jeho názoru dôvodná a preukázaná nespornými listinnými dôkazmi, o čom má napokon svedčiť aj vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica. Obranu žalovaného považuje za špekulatívnu a účelovú v snahe predĺžiť čas súdneho konania, a vyhnúť sa úhrade svojho dlhu. Žalovaný má voči žalobcovi neuhradenú pohľadávku aktuálne vo výške cca 224 000,- EUR pozostávajúcu z istiny vo výške 194 392,29 EUR, úrokov z omeškania vyčísleným k 7.10.2021 vo výške 19 748,10 EUR, náklady z omeškania vo výške 40,- EUR, trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia aktuálne vo výške cca 10 000,- EUR. Nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca navrhuje zriadiť záložné právo majú hodnotu 229 800,- EUR. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že navrhované zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v hodnote 229 800,- EUR oproti pohľadávke žalobcu vo výške cca 224 000,- EUR je primerané a v súlade so zásadou proporcionality. Pohľadávka žalobcu je úročená a každým dňom narastá. Dôvodná obava žalobcu o tom, že budúca exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená spočíva v tom, že podľa predloženého výstupu z webovej stránky žalovaného je zrejmé, že žalovaný nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve priebežne predáva, čím sa zbavuje majetku, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Žalovaný týmto konaním vážne ohrozuje výkon prípadnej exekúcie. Žalovaný má vedomosť o podanej žalobe a aj napriek tomu nijakým spôsobom nekontaktoval žalobcu ohľadom svojho zámeru predať nehnuteľnosti za účelom vysporiadania svojich záväzkov. Podľa vykonaných lustrácii nedisponuje žalovaný iným majetkom, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom neprejavil snahu o vyplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu z prostriedkov, ktoré získal predajom nehnuteľností. 5. Súd prvej inštancie posúdil návrh v súlade s § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 C.s.p. a mal za to, že v rámci rozhodovania o návrhu na vydanie platobného rozkazu súd vychádza iba zo skutočností tvrdených a predložených listín iba zo strany žalobcu. Voči predmetnému platobnému rozkazu však podal žalovaný odpor a následne si žalovaný uplatnil aj vlastný nárok voči žalobcovi, a to prostredníctvom vzájomnej žaloby. O jej podaní mal žalobca vedomosť, nakoľko mu bol doručovaný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalovaného, ktoré bolo zo strany žalovaného odôvodnené práve existenciou vzájomnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, bolo mu doručované samotné uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým tento návrh zamietol, bolo mu doručované odvolanie žalovaného, ako aj potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu. Žalobca vo svojom návrhu na zriadenie záložného práva sa žiadnym spôsobom nevyjadril k tomuto nároku, len uviedol, že obranu žalovaného považuje za špekulatívnu a účelovú v snahe predĺžiť čas súdneho konania a vyhnúť sa úhrade svojho dlhu. Žiadnym spôsobom však nerozporoval skutočnosť, či došlo k omeškaniu diela z dôvodov na jeho strane, či nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu neuznáva, a to ani vo všeobecnej rovine. S ohľadom na uvedené súd nemal existenciu žalovaného nároku, v nadväznosti na podanú vzájomnú žalobu a v nej uplatnenú zmluvnú pokutu žalovaným za jednoznačne osvedčený, jeho samotná pravdepodobnosť je aktuálne sporná a odstránenie jej spornosti si vyžiada vykonanie dokazovania v rámci súdneho konania, v ktorom si ju žalobca uplatňuje. 6. V odôvodnení súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný si voči nároku uplatnenému žalobcom uplatnil svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý odvodzuje zo vzájomného záväzkového vzťahu medzi stranami, ktorý bude predmetom konania vo veci samej, a ktorý žalobca doposiaľ relevantne nespochybnil, súd nevnímal nekontaktovanie žalobcu zo strany žalovaného pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a s ňou súvisiacim predajom jednotlivých nehnuteľností, ktorých je vlastníkom za konanie, ktoré by osvedčovalo úmysel žalovaného zbaviť sa majetku a bezprostredne ohrozovalo uspokojenie prípadnej žalobcovej pohľadávky. V rovnakom kontexte vnímal aj argument žalobcu o tom, že napriek tomu, že žalovaný predáva svoj majetok, doposiaľ žalobcu nekontaktoval so snahou o vyplatenie peňažnej pohľadávky žalobcu. Bolo predsa zrejmé, že žalovaný považuje pohľadávku žalobcu za nedôvodnú v kontexte uplatnenia vlastnej pohľadávky proti pohľadávke žalobcu, a preto bolo možné považovať žalobcom požadované správanie ohľadne vyrovnania jeho pohľadávky v danej situácii za nelogické a postup žalovaného za bežný výkon podnikateľskej činnosti. Napokon súd dodal, že samotný žalobca uviedol, že žalovaný vlastní ešte 20 voľných apartmánov, z čoho nemožno dedukovať obavu, že prípadná exekúcia by bola výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného bezprostredne
ohrozená a jeho postup pri výkone podnikateľskej činnosti by mal v aktuálnom štádiu podstatným spôsobom znemožniť výkon exekúcie. Vo veci konajúci súd mal za to, že nebolo osvedčené, že by sa žalovaný v súčasnosti zbavoval svojho majetku mimo realizácie svojej podnikateľskej činnosti, výsledkom ktorej je transformácia majetku žalovaného, resp., že by správanie žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku, a teda, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Vzhľadom k tomu, že súd nemal v danom štádiu konania za osvedčenú podmienku existencie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana a zároveň nemal za osvedčenú ani existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, vo veci súd konštatoval, že neboli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 7. Proti uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b) a f) a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd zabezpečovaciemu opatreniu vyhovie. Žalobca s právnym názorom súdu nesúhlasí, a to z dôvodu, že samotná vzájomná žaloba žalovaného mu na vyjadrenie v zmysle § 167 ods. 1, ods. 2 C.s.p. do dnešného dňa zo strany súdu doručená nebola. Žalobca teda ešte nemal zákonnú možnosť vyjadriť sa na výzvu súdu k uplatnenému nároku žalovaného, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu v rámci konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyjadrovať sa komplexne k vzájomnej žalobe protistrany a suplovať tak svoje vyjadrenie v zmysle § 167 C.s.p., a to dokonca aj bez výzvy súdu, pričom sa v podanom návrhu venoval osvedčeniu dôvodnosti a trvaniu svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež opisu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Spoločníci žalovaného v rámci výstavby tohto developerského projektu si na každú časť výstavby založili samostatnú spoločnosť. Ak teda žalovaný rozpredá všetky apartmány v časti projektu „A“ nebude disponovať žiadnym iným majetkom, čím bude exekúcia v prospech pohľadávky žalobcu ohrozená, pričom počet dostupných apartmánov sa postupne znižuje. Žalovaný sa úmyselne zbavuje nehnuteľností v jeho vlastníctve a v prípade, ak by súd nezabezpečil nárok žalobcu, existuje reálna hrozba toho, že pohľadávka žalobcu sa z dôvodu nemajetnosti a predchádzajúceho sa zbavenia nehnuteľného majetku žalovaným stane de facto nevymožiteľnou. Navrhované zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v hodnote 229.800,- EUR oproti pohľadávke žalobcu vo výške cca 224.000,- EUR je primerané a v súlade so zásadou proporcionality. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že súd správne rozhodol. Žalovaný uviedol, že napriek skutočnosti, že podľa vyjadrenia žalobcu, vzájomná žaloba žalovaného mu ešte nebola doručená na vyjadrenie, o podanej vzájomnej žalobe mal jednoznačnú vedomosť. Žalobcovi bol doručovaný návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo strany žalovaného, ktorého podstatnou náležitosťou bol aj opis rozhodných skutočností vzájomnej žaloby. Keďže žalobca svoj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podal po podaní vzájomnej žaloby žalovaného, žalovaný zastáva názor, že žalobca sa k nej mal vo svojom návrhu aspoň v krátkosti vyjadriť, obzvlášť v prípade, že ňou bola uplatnená pohľadávka vyššia o viac než 100%. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorej obchodná činnosť spočíva práve vo výstavbe a následnom predaji postavenej nehnuteľnosti. Predaj nehnuteľností tretím osobám - klientom, čiže zbavovanie sa nehnuteľného majetku, je činnosť pre ktorú žalovaný
- obchodná spoločnosť vznikla. Pokiaľ by došlo k vydaniu zabezpečovacieho opatrenia, stal by sa žalovaný nemajetným, pretože by mu de facto bola zmarená jeho podnikateľská činnosť. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Podľa § 324 ods. 1, C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13. Podľa § 325 ods. 1, C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 329 ods. 2, C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 343 ods. 1, C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 17. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti v dôsledku obavy z ohrozenia exekúcie. 18. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a dôvodnosť podaného návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, konštatuje správnosť skutkových a právnych dôvodov napadnutého uznesenia a na doplnenie uvádza, že žalobca v súlade s § 325 ods. 1, C.s.p. neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že nemožno dedukovať obavu, že by prípadná exekúcia bola výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného bezprostredne ohrozená a jeho postup pri výkone podnikateľskej činnosti by mal v aktuálnom štádiu podstatným spôsobom znemožniť výkon exekúcie. Odvolací súd na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia základné predpoklady vyžadované zákonom neosvedčil, t.j. nepodarilo sa osvedčiť obligatórnu podmienku zabezpečovacieho opatrenia, a to, že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, keďže nebezpečenstvo zmarenia výkonu nehrozí bezprostredne. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného, a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcu môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u žalobcu vyvolalo nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcie za splnenú.
19. Predaj bytov v rámci developerského projektu nie je možné bez ďalšieho považovať za konanie, pri ktorom nemusí dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka, ale ide o bežný postup v danom segmente podnikania, ktorým dochádza k transformácii majetku dlžníka. Žalobca hodnoverne krajskému súdu neosvedčil, že by správanie žalovaného smerovalo k úmyselnému konaniu, ktorého výsledkom by došlo k zmenšeniu jeho majetku, a teda že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Len predpokladaná, uvažovaná obava zo strany žalobcu, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom osvedčení, ktorý by mal vyvolať obavu z možnej budúcej exekúcie, nie je naplnením zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, len ktorá môže odôvodňovať splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
20. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia /teda aj zabezpečovacieho opatrenia/ je dočasná úprava pomerov strán sporu /nie s konečnou platnosťou/, pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam.
21. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, následkom čoho je zamietnutie takéhoto návrhu, odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s § 387 ods. 1, 2, C.s.p. ako vecne správne, potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd nerozhodoval, keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p., súd teda o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje.
23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).