Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/1/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 19. januára 2012 v Bratislave v trestnej veci proti obžalovanému A. H. a spol.

pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a iné, o návrhu obžalovaného A. H. na odňatie

a prikázanie veci podľa takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného A. H. vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.

, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Nitre sa vedie pod sp. zn. , odvolacie konanie

(spis bol súdu predložený dňa 30. decembra 2011) proti obžalovanému A. H. a iným osobám

pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. a iné.

Písomným podaním zo 14. novembra 2011 (č. l. 3113 – 3115 spisu) vzniesol

obžalovaný A. H. námietku zaujatosti voči všetkým sudcom tak Okresnému súdu Nitra

ako i Krajskému súdu v Nitre a požiadal o to, aby im bola jeho trestná vec odňatá uvedeným

súdom a prikázaná inému vecne príslušnému súdu.

V odôvodnení uvedeného návrhu pritom poukázal v prvom rade na tú skutočnosť,

hoci už v rámci predbežného prejednania obžaloby boli z jeho strany dôvodne namietané

viaceré nedostatky prípravného konania (nedostatočne vykonané dokazovanie, porušenie

2

práva na obhajobu hrubým spôsobom), predsedkyňa senátu a senát okresného súdu predmetnú

obžalobu prijali.

Okrem toho konajúci senát okresného súdu v rámci hlavného pojednávania odmietol

prijať vykonanie niektorých dôkazov, ktoré z hľadiska dôkaznej situácie mali byť

podľa jeho názoru jednoznačne vykonané.

Z uvedeného má teda obžalovaný za nepochybné, že príslušná sudkyňa okresného

súdu ako i senát konajú v jeho veci zaujato, keďže doposiaľ nevyhoveli žiadnemu

jeho návrhu. Uvedenému nasvedčuje pritom i tá skutočnosť, že napriek tomu,

že sa dostavoval na všetky dovtedy vytýčené pojednávania, na pojednávanie konané dňa

18. októbra 2011 - ktorého sa nezúčastnil iba z dôvodu, že bol hospitalizovaný

v nemocnici - obdržal predvolanie, kde bolo červeným perom dopísané, že v prípade

vyhýbania sa trestnému konaniu bude na neho vydaný príkaz na zatknutie, čo považuje

minimálne za neštandardný postup.

A napokon obžalovaný odôvodnil svoju nedôveru v nestrannosť, nezaujatosť

a objektívnosť oboch spomenutých súdov i s poukazom na ich predchádzajúcu rozhodovaciu

činnosť (v podanom návrhu bližšie popísanú) v jeho dvoch iných trestných veciach.

Dňa 12. januára 2012 predložil príslušný spisový materiál Krajský súd v Nitre

tunajšiemu súdu na rozhodnutie o vyššie uvedenom návrhu obžalovaného na odňatie

a prikázanie veci, ktorého súčasťou sú aj písomné vyjadrenia sudcov dotknutého krajského

súdu k ich (potenciálnej) zaujatosti v danej veci (č. l. 3312 – 3321 spisu). Z vyjadrení

sudcov – s výnimkou JUDr. Z. B., JUDr. D. K., JUDr. D. V. (dlhodobo PN) a JUDr. V. T.

(na dovolenke) - pritom vyplýva, že tí obvineného nepoznajú, nemajú žiadny pomer k veci

a necítia sa byť zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským

súdom Slovenskej republiky preskúmal podaný návrh (v tejto súvislosti je pritom

potrebné podotknúť, že námietka zaujatosti smerujúca voči všetkým sudcom určitého

súdu - tzv. „generálna námietka“ zaujatosti sa vlastne považuje za návrh v zmysle § 23 ods. 1

) ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že v danom prípade nie je daný

dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Nitre a jej prikázanie inému

3

súdu toho istého druhu a stupňa.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Pod „dôležitými dôvodmi“ v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba

podľa ustálenej súdnej praxe chápať predovšetkým dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné

a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie,

ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania.

Za takýto dôvod možno pritom považovať aj zistenie takých konkrétnych skutočností,

ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného

súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov tohto súdu vrátane predsedu

a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

4

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého

možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci

alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť

najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.

Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

alebo nepriateľskom.

Pokiaľ ide potom o posudzovaný návrh, tak z jeho obsahu je zrejmé, že tento

obžalovaný odôvodnil v podstate len námietkami smerujúcimi k procesnému postupu

súdu, ktoré však nepatria medzi dôvody vzniku pochybnosti o nezaujatosti tohto – ktorého

orgánu taxatívne uvedené v ust. , a preto pre ne ani nemôže byť

takýto orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (k tomu viď tiež § 32 ods. 6

). To však ale neznamená, že tieto nebudú musieť byť predmetom preskúmania

v rámci odvolacieho konania, a to či už s ohľadom na to, že niektoré z nich boli

obžalovaným uvádzané i v ním podanom odvolaní alebo tie ostatné s ohľadom na to,

že by príp. odôvodňovali podanie dovolania podľa

Okrem uvedených výhrad dotýkajúcich sa spôsobu rozhodovania dotknutého

krajského súdu pritom obžalovaný A. H. neuviedol vo svojej žiadosti

ani voči jednému jeho sudcovi žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé

vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej

veci, pričom tieto nie sú ani obsahom predloženého spisového materiálu. Navyše

i z písomných vyjadrení sudcov uvedeného krajského súdu vyplýva, že tí obžalovaného

nepoznajú a vo veci sa necítia byť zaujatí.

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k takému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky na tzv. delegovanie

veci inému krajskému súdu v zmysle , nakoľko nie je daný žiadny dôležitý

dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť

ohrozené nestranné a zákonné prejednanie uvedenej trestnej veci.

Popri vyššie uvedenom považuje však Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom

na podaný návrh za potrebné zároveň upozorniť tiež na tú skutočnosť, že okrem všetkých

sudcov Krajského súdu v Nitre v ňom obžalovaný A. H. namietal tiež i všetkých sudcov

Okresného súdu Nitra a rovnako tak mu tiež navrhol vec odňať v zmysle

(opäť duplicitne, pretože ako už bolo aj skôr uvedené - tzv. „generálna námietka“ zaujatosti

sa posudzuje ako návrh na delegáciu). K predmetnému návrhu, súdu prvého stupňa

doručenému dňa 14. novembra 2011, sa pritom konajúca predsedníčka senátu na hlavnom

pojednávaní konanom v nasledujúci deň vyjadrila takým spôsobom, že o ňom nie je podľa jej

názoru potrebné konať, pretože tento bol podaný opätovne potom ako Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením zo 6. októbra 2011, sp. zn. , rozhodol o tom,

že predmetnú trestnú vec Okresnému súdu Nitra ani Krajskému súdu v Nitre neodníma,

pričom po tomto rozhodnutí nebol vo veci vykonaný žiadny úkon (č. l. 3121 spisu). Následne

potom bez toho, aby predložila vec príslušného najbližšiemu nadriadenému súdu

na rozhodnutie o uvedenom návrhu na delegáciu na danom hlavnom pojednávaní vyhlásila

prvostupňový rozsudok, sp. zn. .

K tomu je ale žiaduce uviesť to, že je síce pravdou, že vyššie citované rozhodnutie

tunajšieho súdu sa týkalo predmetnej trestnej veci (A. H. a spol.), avšak - a to treba obzvlášť

zdôrazniť – bolo vydané na základe návrhu iného obžalovaného vystupujúceho v danej veci,

6

konkrétne M. D.. Tiež navyše ani skutočnosti uvádzané v jeho návrhu nie sú totožné

so skutočnosťami uvádzanými v neskoršie podanom návrhu obžalovaného A. H..

Keďže nekonanie o návrhu na odňatie veci Okresnému súdu Nitra a jej prikázanie

inému súdu je tiež jednou z námietok obžalovaného A. H. v ním podanom odvolaní, bude

potrebné sa s touto skutočnosťou zo strany Krajského súdu v Nitre v rámci odvolacieho

konania riadne vysporiadať (krajský súd by sa však musel s poukazom na § 317 ods. 1, veta

druhá danou skutočnosťou zaoberať aj vtedy, keby to obžalovaný v podanom

odvolaní nenamietal).

A napokon treba dodať, že obsahom predloženého písomného podania obžalovaného

A. H. bola i vyššie nezmienená námietka zaujatosti konajúcej predsedníčky senátu okresného

súdu, o ktorej sa však aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v zmysle správne nekonalo, keďže bola podaná len z procesných

dôvodov. Uvedené pritom rovnako platí aj pre namietaný senát okresného súdu,

keďže námietka smerujúca voči nemu bola založená na tých istých skutočnostiach

ako voči samotnej predsedníčke senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová