Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/17/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobkyne I.. J. K., bytom v B., M. X., zastúpenej JUDr. P. A., advokátom, so

sídlom v B., Č., proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, so sídlom

v Bratislave, Lamačská cesta 8, za účasti J.. I.. M. K., bytom v B., N. X., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2008/2370/KIZ zo dňa 9. septembra 2008,

o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -124 zo

dňa 7. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

-124 zo dňa 7. apríla 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol podľa § 250j ods. 1

(ďalej len ako „OSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. A/2008/2370/KIZ zo dňa 9.9.2008, ktorým podľa § 59 ods. 2

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mestskej

časti Bratislava - Staré Mesto (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. SU-

2

-2008/29897/23072-A/10-Ok zo dňa 19.5.2008 ako príslušného stavebného úradu I. stupňa

podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorým povolila

stavebníkovi J. I. M. K. v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu „Novostavba

rodinného domu na D. c.“ na pozemku parc. č. X. v katastrálnom území S. M., určiac zároveň

pre umiestnenie a realizáciu stavby podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov

štátnej správy, samosprávy a dotknutých organizácií a povinnosť stavebníka rešpektovať ich.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozsudku, reagujúc na žalobnú námietku, že povoľovaná stavba

presahuje parametre rodinného domu, krajský súd s poukazom na ustanovenia § 143 písm. d/

stavebného zákona a § 43 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických

požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané

osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ako „vyhláška

č. “), uviedol, že vyhláška nedefinuje pojmy „podlažie a nadzemné podlažie“,

ale odkazuje na STN 73 4301, ktorá v bode 4.1.7 uvádza, že počet podlaží v budove

na bývanie alebo jej časti, sa stanoví počtom nadzemných podlaží bez ohľadu na ich funkciu.

Do tohto počtu sa nezahŕňa, ale uvádza sa menovite: a) podkrovie, b) posledné ustupujúce

podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50 % zastavanej plochy predchádzajúceho

(predposledného) podlažia. Poukázal na to, že žalobkyňa vychádza z vyčíslenia úžitkových

plôch jednotlivých podlaží zastávajúc názor, že nejde o ustupujúce podlažie, ale plnohodnotné

3. nadzemné podlažie, avšak STN 73 4301 v súvislosti s určením počtu nadzemných podlaží

v bode 4.1.7 B hovorí jednoznačne o zastavanej ploche; pojmy úžitková plocha a zastavaná

plocha nie je možné zamieňať. Mal za preukázané, že navrhovaná stavba pozostáva z jedného

podzemného podlažia, dvoch nadzemných podlaží a ustupujúceho podlažia, pričom zastavaná

plocha ustupujúceho podlažia je 106,71 m2, teda menej ako 50 % plochy predchádzajúceho

podlažia, preto ho nemožno nepovažovať za tretie nadzemné podlažie. Konštatoval, že stavba

spĺňa kritériá rodinného domu, teda podmienku samostatného vstupu, najviac 3 bytov a 2

nadzemných podlaží. Námietku žalobkyne v tomto smere považoval za nesprávnu.

K ďalšej námietke žalobkyne krajský súd uviedol, že na postup podľa § 137

stavebného zákona nebol dôvod, pretože navrhovaná stavba dodržuje pôdorysné odstupové

vzdialenosti dohodnuté v prehlásení medzi pôvodnými majiteľmi pozemku zo dňa 17.12.2001

o vzájomných vzdialenostiach tak, ako sú vyznačené v jej grafickom vyhotovení na rube

predmetného prehlásenia. Podľa názoru krajského súdu námietky žalobkyne týkajúce

3

sa nesúladu povoľovanej stavby so zmluvou uzatvorenou medzi pôvodnými vlastníkmi

pozemkov nie sú ničím podložené a rozpor s uvedeným prehlásením nie je žalobkyňou ničím

preukázaný.

Krajský súd ďalej uviedol, že pre miestnosti, nachádzajúce sa na prízemí rodinného

domu žalobkyne, bol vypracovaný znalecký svetlotechnický posudok, z ktorého vyplýva, že

po realizácii rodinného domu stavebníka podľa projektovej dokumentácie budú podmienky

z hľadiska svetlotechniky v posudzovaných miestnostiach vyhovujúce hygienickým

predpisom. Poukázal na právoplatné užívacie rozhodnutie, vydané na základe prehlásenia

pôvodných vlastníkov, podľa ktorého má rodinný dom žalobkyne 2 bytové jednotky

na prízemí a poschodí, miestnosti na podzemných podlažiach nie sú určené na bývanie,

ale žalobkyňa ich užíva v rozpore s vydaným rozhodnutím. Podľa názoru súdu by bolo

nesprávne, keby z nezákonného užívania mali plynúť obmedzenia vlastníka susednej parcely.

Zistil, že miestnosti na 1. podzemnom podlaží žalobkyne sú okná k strane povoľovaného

domu stavebníka označené v projekte ako náraďovňa a žehliareň. Poukázal na to, že rodinný

dom žalobkyne bol postavený v rozpore s vydaným stavebným povolením, lebo bol posunutý

k stavebnému pozemku stavebníka, čo je konštatované v kolaudačnom povolení zo dňa

20.1.2004, vydanom až na základe prehlásenia medzi pôvodnými susedmi zo dňa 17.12.2001,

kde predchodca stavebníka súhlasil s realizovaným objektom predchodcu žalobkyne

posunutým viac ako o 1,5 m pod podmienkou záväzného dodržania vzdialenosti medzi

rodinnými domami. Krajský súd vyslovil názor, že správne orgány postupovali správne, keď

prihliadli aj na vzájomne overené vyhlásenia pôvodných susedov. Poukazujúc na závery

technickej správy z apríla 2008 konštatoval, že realizáciou povolenej stavby sa neznížia

požiadavky kladené na denné osvetlenie a preslnenie susedných existujúcich objektov pod

požadované normy. Z hľadiska funkčného využitia územia je stavba v súlade s územným

plánom Hlavného mesta SR na rok 2007 a jej umiestnenie je v súlade aj s územno –

plánovacou dokumentáciou ÚPN Zóny M..

Výrok o trovách konania odôvodnil neúspechom žalobkyne v konaní v zmysle § 250k

ods. 1 .

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa

jeho zmeny v podobe vyhovenia žalobe, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Namietala, že súd sa v rozsudku nezaoberal jej žalobnou námietkou, že správne

orgány sa pri rozhodovaní nevysporiadali s námietkami žalobkyne, so skutočnosťami

4

uvedenými v podaniach z 2.4.2008 a 29.4.2008, ktorými upozorňovala na rozpor

predloženého návrhu na povolenie stavby so zákonom, ktoré mali posúdiť v rámci zisťovania

skutkového stavu (§ 3 ods. 1, 4 správneho poriadku), a preto považovala rozsudok v tejto časti

za nepreskúmateľný.

Ďalej namietala, že súd sa účelovo vysporiadal s jej námietkou na pochybenie

stavebných úradov pri posudzovaní navrhovanej stavby z hľadiska jej vplyvu na

svetlotechnické podmienky domu žalobkyne. Poukazujúc na čl. 4.4 STN č. 730580-1

preferujúci skutočný stav pred stavom formálnym mala za to, že neobstojí argumentácia

správnych orgánom, že trvale obývané priestory na 1. podzemnom podlaží domu žalobkyne

netreba brať pri posudzovaní svetlotechnických podmienok do úvahy, pretože nie sú ako

obytné miestnosti skolaudované. Preto ak správny orgán nezohľadnil vplyv stavby na

miestnosti na 1. podzemnom podlaží a stavbu povolil, porušil podľa názoru žalobkyne zákon,

a rovnako protiprávne postupoval krajský súd. Žalobkyňa poukázala na to, že presah

zákonných možností obmedzenia svetelnosti v miestnostiach v jej dome na 1. podzemnom

ako aj na 1. a 2. nadzemnom podlaží preukazovala expertíznym posudkom vyvracajúcim

tvrdenia stavebníka osvojené správnymi orgánmi a aj súdom, s ktorým sa súd pri svojom

rozhodovaní nevysporiadal.

Napokon poukazujúc na ustanovenia § 137 ods. 1 až 3 správneho poriadku namietala,

že súd pochybil aj pri posúdení námietky prekračujúcej rozsah právomoci stavebného úradu

majúc za to, že stavebný úrad nebol oprávnený vysloviť názor, že navrhovaná stavba dodržuje

zmluvne dohodnuté pôdorysné odstupové vzdialenosti tak, ako sú vyznačené v jej grafickom

vyhotovení na rube predmetného listu, a teda že stavebný úrad otázku súladu navrhovanej

stavby a odstupov vôbec nemal skúmať.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že žalobkyňa

v odvolaní uviedla skutočnosti namietané už v žalobe ako aj v odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu stavebného úradu, ku ktorým sa už žalovaný vyjadroval, a preto považujúc svoje

rozhodnutie za zákonné nepovažoval za potrebné zaujímať opätovné stanovisko k uvádzaným

skutočnostiam. Považujúc podané odvolanie za neodôvodnené navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť.

Účastník konania J. I. M. K. (ďalej v texte rozsudku aj ako „účastník“) v písomnom

vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázal na to, že vzťah medzi majiteľmi dvoch susediacich

parciel (rod. P. a rod. K.) bol v minulosti písomne upravený vzájomným notársky overeným

5

prehlásením zo dňa 17.12.2001, len na základe ktorého bol dom rod. P. skolaudovaný

rozhodnutím Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto zo dňa 20.1.2004,

keďže rod. P. postavila svoj dom s 5 podlažiami skôr a bližšie spoločnej hranici pozemkov,

než povoľuje stavebný zákon a aj v rozpore s vydaným stavebným povolením. Žalobkyňa, na

ktorú bol rodinný dom rod. P. po kolaudácii prevedený, v súčasnosti už s prehlásením svojej

matky nesúhlasí. Zdôraznil, že rodinný dom žalobkyne bol postavený v rozpore s vydaným

stavebným povolením posunutím smerom k jeho pozemku, čo je konštatované aj

v dodatočnom kolaudačnom povolení z 20.1.2004, súčasťou ktorého je nákres vzdialeností

medzi obidvomi rodinnými domami. Uviedol ďalej, že na základe požiadaviek rod. P. upravil

svoj projekt a doplnil svetlotechnický posudok. Poukázal na to, že žalobkyňou dodatočne

doložený posudok posudzuje miestnosti 1. podzemného podlažia nie podľa toho, ako sú

oficiálne skolaudované, ale podľa toho, ako ich rod. P. užíva. Požiadavku žalobkyne, aby bolo

zohľadnené, že žalobkyňa porušila zákon a postavila svoj dom v rozpore so stavebným

povolením bližšie k stavebnej parcele pribratého účastníka, že pivnicu používa v rozpore

s kolaudačným povolením ako byt, že pôvodne uprosili predošlého vlastníka parcely

účastníka k prehláseniu o umiestnení stavby, ktoré potrebovali k svojmu kolaudačnému

povoleniu, ale dnes s ním už nesúhlasia, a preto aby stavebník od stavby ustúpil a aby bolo

rozhodnutie zrušené, považoval za nehoráznu drzosť. Mal za to, že stavebné úrady a aj

krajský súd spoľahlivo zistili skutkový stav, a preto vydali kladné stanoviská k jeho stavbe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a

), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá a ), a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho

orgánu, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu, Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorým povolila

stavebníkovi J. I. M. K. v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu „Novostavba

6

rodinného domu na D. c.“, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im

prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

postupovali v intenciách na vec sa vzťahujúcich právnych noriem a ich rozhodnutia možno

považovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa

rozhodol v danej veci skutkovo a právne správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalobkyne vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho

spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku.

Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským

súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej

veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne

obmedzí iba na doplnenie ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia.

Odvolací súd považuje za potrebné reagovať na odvolaciu námietku žalobkyne, že súd

sa v rozsudku nezaoberal jej žalobnou námietkou, že správne orgány sa pri rozhodovaní

nevysporiadali so skutočnosťami uvedenými v jej podaniach zo dňa 2.4.2008 a 29.4.2008.

Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že žalobkyni (spolu s ďalšími účastníkmi

stavebného konania) bolo prvostupňovým správnym orgánom v súlade so zákonom oznámené

začatie spojeného územného a stavebného konania na predmetnú stavbu, bola riadne

predvolaná na ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 20.3.2008

a v oznámení bola súčasne poučená, že svoje námietky môže uplatniť najneskôr pri ústnom

pojednávaní, inak sa na ne podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona neprihliadne.

7

Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného

konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie

spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť

najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky

a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní

územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania

do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že v stavebnom, obdobne ako v územnom

konaní, platí koncentračná zásada znamenajúca, že po termíne určenom stavebným úradom

sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada.

Na túto skutočnosť boli účastníci stavebného konania upozornení. Koncentračná

zásada predpokladá, že v čase konania verejného ústneho pojednávania budú všetky podklady

pre vydanie územného a stavebného rozhodnutia k dispozícii tak, aby sa k nim účastníci

konania mohli vyjadriť. Pokiaľ sú následne podklady ešte doplňované, musia mať účastníci

možnosť sa s nimi v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku zoznámiť za účelom

prípadného uplatnenia ďalších námietok. Tak sa stalo i v posudzovanom prípade, keď

stavebný úrad po doplnení svetlotechnického posudku a upravenej projektovej dokumentácie

stavebníkom na základe požiadaviek žalobkyne, uplatnených na ústnom pojednávaní dňa

20.3.2008, oznámil dňa 11.4.2008 túto skutočnosť účastníkom, ktorých sa zmena týkala,

a stanovil lehotu 7 pracovných dní na nahliadnutie do doplnených podkladov a uplatniť

prípadné námietky. Žalobkyňa však v dodatočne stanovenej lehote námietky neuplatnila,

a preto nebolo možné ich v stavebnom konaní zohľadniť. Námietky voči týmto podkladom

boli uplatnené až podaním stavebnému úradu dňa 30.4.2008, kde okrem námietok voči

svetlotechnickému posudku žalobkyňa vzniesla i ďalšie, predtým neuplatnené námietky,

konkrétne, že zamýšľaná stavba nie je navrhnutá v súlade s dohodou uzavretou medzi

pôvodnými vlastníkmi oboch pozemkov (R. P., I. K.) a že nie je v súlade s územným plánom,

keďže navrhovaná stavba nemá charakter rodinného domu.

Zakotvenie koncentračnej zásady (§ 61 ods. 1 stavebného zákona) smeruje okrem

iného k naplneniu zásady hospodárnosti konania, lebo zamedzuje možnosť predlžovať

konanie. Jej účelom je tiež aktivizácia účastníkov konania tak, aby v stanovenej lehote

8

venovali pozornosť ochrane svojich práv a záujmov. Prelomenie tejto zásady v prospech

jedného účastníka konania tým, že by mu bolo umožnené vzniesť námietku až po uplynutí

tejto lehoty, by mohlo viesť k porušeniu procesnej zásady zachovania rovnosti účastníkov

konania.

Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk nebolo možné považovať za právne

relevantnú odvolaciu námietku žalobkyne, že sa správne orgány nevysporiadali

s jej námietkami uvedenými v podaniach z 2.4.2008 a 29.4.2008, keďže tieto boli podané

po stanovenej lehote.

Z predloženého správneho spisu odvolací súd overil, že s námietkami,

špecifikovanými vo vyššie uvedených podaniach žalobkyne, sa stavebný úrad v odôvodnení

svojho rozhodnutia detailne zaoberal a vysporiadal, a tak nemožno ani tvrdiť, že by sa

uplatnenie koncentračnej zásady mohlo žalobkyne akýmkoľvek spôsobom negatívne

dotknúť. Žalobkyňa v žalobe ani nepredostrela žiadne konkrétne tvrdenie týkajúce sa

poškodenia jej práv.

Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietkam žalobkyne

v jej podaní zo dňa 2.4.2008 uviedol, že tieto boli podané po stanovenej lehote, a preto

stavebný úrad na ne nemal prihliadnuť. Podľa jeho názoru však skutočnosť, že prvostupňový

správny orgán sa s týmito námietkami zaoberal, nie je vadou majúcou za následok

nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia z tohto dôvodu. S ostatnými odvolacími

námietkami sa však zaoberal a vysporiadal sa s nimi.

Odvolací súd rovnako ako krajský súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo

v stavebnom konaní nutné postupovať podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, keďže

žalobkyňa nekonkretizovala námietku, vyplývajúcu z vlastníckych alebo iných práv

k pozemkom a stavbám, ktorú by mal podľa jej názoru riešiť súd. Bol preukázaný opak, a síce

že došlo k dohode o pôdorysných odstupových vzdialenostiach, a to v prehlásení medzi

pôvodnými majiteľmi pozemku zo dňa 17.12.2001 o vzájomných vzdialenostiach tak, ako sú

vyznačené v jej grafickom vyhotovení na rube predmetného prehlásenia.

9

Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu odvolaciemu súdu skôr javí, že

v preskúmavanej veci viac ako o právny alebo stavebno-technický problém išlo

o medziľudské vzťahy dvoch susedov.

Takto potom pokiaľ ide o vec samu námietky žalobkyne vznesené v odvolaní neboli

spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolanie

žalobkyne neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne

vysporiadal a ktorými by žalobkyňa preukázala konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich

subjektívnych práv, alebo preukázala, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie

napadnutého správneho rozhodnutia a že by správne orgány v spojenom územnom

a stavebnom konaní pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia správneho

poriadku (§ 140 stavebného zákona). Nesúhlas žalobkyne s právnym názorom krajského súdu

a jeho neprijateľnosť pre žalobkyňu nie je v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá

by mohla niečo zmeniť na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu.

Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom

na podanie žaloby žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol

svojvoľne ani protizákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie

napadnutého rozsudku považujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné

a nezistil v tomto rozhodnutí žiadny rozpor so stavebným zákonom a vykonávacími predpismi

k tomuto zákonu, rozsudok krajského súdu vo veci samej ako aj v časti nepriznania náhrady

trov konania neúspešnej žalobkyni podľa veta druhá a a

potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a s použitím vety prvej tak, že účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala, a žalovanému

a účastníkovi konania ich náhrada neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

10

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská