Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/54/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobcu: J. G., bytom v T., T. X., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom

Dudzíkom, so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, proti žalovanému Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20376/2008 zo dňa 31. marca 2010, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -36 zo dňa 8. septembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -36 zo dňa 8. septembra 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky

č. 20376/2008 zo dňa 31. marca 2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil platobný

výmer Colného úradu Nitra zn. -6138 zo dňa 8. apríla 2008 (správne má byť zo dňa

22.1.2008), ktorým ako správca dane určil žalobcovi ako daňovému subjektu základ

spotrebnej dane z tabakových výrobkov zaistených v množstve 47,1 kg tabaku a vyrubil

spotrebnú daň z tabakových výrobkov vo výške 63 585 Sk (2110,64 €). O trovách konania

rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. V odôvodnení rozsudku

2

uviedol, že po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia

prvostupňového správneho orgánu v rozsahu dôvodov podanej žaloby mal preukázané, že dňa

20. apríla 2006 bola vykonaná prehliadka bytových a nebytových priestorov u žalobcu, pri

ktorej bol zaistený tabak v celkovom množstve 75,13 kg, a následne bolo rozhodnuté o začatí

daňového konania, v ktorom žalobca predložil doklady preukazujúce vlastníctvo množstva

28,03 kg tabaku treťou osobou P. B. Zostatok zisteného množstva tabaku nebol žalobcom

preukázaný, čo do pôvodu a spôsobu jeho nadobudnutia, preto prvostupňový správny orgán

vyzval žalobcu na podanie daňového priznania. Keďže žalobca uvedené daňové priznanie

v určenej lehote nepodal, bol žalobcovi doručený protokol zo dňa 20. decembra 2007, ktorým

bola určená daň podľa pomôcok. Tento protokol bol prejednaný dňa 15. januára 2008,

následne dňa 22. januára 2008 bol vydaný platobný výmer na spotrebnú daň z tabakových

výrobkov doručený žalobcovi dňa 5. februára 2008. Konštatoval, že žalovaný vo svojom

rozhodnutí poukázal na znenie ustanovení § 12 ods. 2 písm. a/ a § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č.

o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej

aj ako „ “ alebo „zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov“)

a ustanovení , a o

správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej aj ako „„ alebo „zákon o správe

daní“). Mal za to, že rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené, vychádza z nepochybne

zisteného skutkového stavu, podľa ktorého žalobcovi v zmysle ustanovenia § 11

ods. 2 písm. a/ vznikla daňová povinnosť, nakoľko ako fyzická

osoba nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v množstve

47,1 kg, s čím ďalej súvisí postavenie žalobcu ako daňového dlžníka v zmysle ustanovenia

Podľa názoru krajského súdu z odôvodnenia

podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonné

odôvodnenie skutkového a právneho stavu, zisteného v správnom konaní prvostupňovým

správnym orgánom, ako aj samotným žalovaným, pričom žalobca ani v podanej žalobe

neuviedol pôvod resp. spôsob nadobudnutia vyššie uvedeného množstva tabakových

výrobkov, ktoré nepochybne u neho boli nájdené príslušnými orgánmi. Výrok o trovách

konania krajský súd odôvodnil poukazom na ods. l

(ďalej len „“) vychádzajúc z neúspechu žalobcu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby

odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie

3

a rozhodnutie, prípadne v zmysle zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe

vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v oboch stupňoch, pričom odvolacie trovy

vyčíslil sumou 62,70 € za spísanie odvolania. Odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie

, , vytýkajúc súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového

stavu veci, nevykonanie potrebných dôkazov pre zistenie rozhodujúcich skutočností a tým

pádom nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Namietal, že

hodnotenie dôkazov bolo jednostranné v neprospech žalobcu a vôbec nebralo do úvahy

skutkový stav tvrdený v žalobe žalobcu. Zdôraznil, že žalobca bol v tomto prípade len

osobou, ktorá uschovávala tabak a tabakové výrobky v jeho objektoch, bez akéhokoľvek

vzťahu k možnosti tvorenia zisku z týchto tabakových produktov. V odvolaní tvrdil, že tabak

pestoval a dodával pán B., odkiaľ bol, žalobca nevie, od tohto pestovateľa tabaku kupoval

tabak pán J., B. a S., ktorí mali oprávnenie podnikať v oblasti výroby, spracovania a predaja

tabaku a na požiadanie pána B. a spol. balil žalobca pre nich tabak do spotrebiteľských obalov

a B. a spol. si chodili tento zabalený tabak od žalobcu odoberať. Poukazoval na to, že len za

týmto účelom bol tabak uskladnený v objekte žalobcu. Konštatoval, že ak by bol

prvostupňový orgán dôsledne postupoval, potom by bol zistil, že žalobca má presnú evidenciu

k nemu dovezeného a u neho uloženého tabaku. Uviedol, že všetky tieto záznamy žalobcu

boli odovzdané vyšetrovateľovi, ktorý vyšetroval B. za podozrenie z trestného činu

v súvislosti s podnikaním v tejto oblasti. Žalobca vyjadril presvedčenie, že porovnaním

uvedených záznamov, ktoré odovzdal so skutkovými zisteniami v rámci vyšetrovania, je

potrebné dôjsť k tomu, že sa u neho nenachádzal žiaden tabak, ktorého nadobudnutie by

nevedel vysvetliť, a že celá činnosť žalobcu smerovala len k spolupráci pánov J., B. a S.

Zdôraznil, že „údajný tabak“, ktorý bol u neho nájdený, bol v skutočnosti len odpad

o hmotnosti 40 kg, a vôbec nie tabak. Uviedol, že nemal žiaden úmysel niekoho ukrátiť

o daňové, či colné nedoplatky a netušil, že pri tejto nezištnej pomoci je povinný hlásiť

nadobudnutie tabaku. Vyjadril presvedčenie, že páni J., B. a S. majú všetky doklady

v poriadku a že sa nedopustil ničoho protiprávneho, keď tabak pre nich skladoval a balil.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť, plne sa s ním stotožňujúc a považujúc odvolanie žalobcu za právne

irelevantné. Poukázal na to, že žalobcom uvádzané dôvody odvolania proti rozsudku

sú vo svojej podstate len zopakovaním tých istých dôvodov, na podklade ktorých bola podaná

žaloba, pričom žalovaný opätovne namietol ich právnu relevantnosť, keď z predloženého

administratívneho spisu v tejto veci a vyššie opísaného skutkového stavu je nepochybné, že

4

tabakové výrobky v celkovom množstve 75,13 kg boli kontrolou príslušných orgánov zistené

práve u žalobcu, čo žalobca nespochybňoval v priebehu daňového konania ani v podanej

žalobe a ani v podanom odvolaní. Odmietol tvrdenie žalobcu, že zaistený tabak bol odpadom

poukazujúc na výsledky odbornej expertízy colného laboratória Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky z odobratých vzoriek predmetného tabaku, zachytené v protokoloch

o skúške, ktoré boli prvostupňovému súdu predložené spolu s administratívnym spisom

v danej veci. Uviedol, že žalobca preukázal pôvod a spôsob nadobudnutia len časti

tabakových výrobkov, keď na ústnom pojednávaní na colnom úrade dňa 11. júla 2007

predložil overené čestné prehlásenie P. B., že je vlastníkom časti tabakových výrobkov

v množstve 28,03 kg, avšak pri zostávajúcom množstve tabakových výrobkov, t. j. 47,1 kg

žalobca nevedel preukázať pôvod alebo spôsob ich nadobudnutia, na základe čoho mu

z uvedeného množstva tabakových výrobkoch vznikla v zmysle ustanovení § 11 ods. 2

písm. a/ a daňová povinnosť. Zdôraznil, že pri

vzniku daňovej povinnosti nie je podstatné, komu zistené tabakové výrobky v skutočnosti

patria, ale či právnická alebo fyzická osoba, u ktorej sa nachádzajú, preukáže pôvod alebo

spôsob ich nadobudnutia, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými

výrobkami ako vlastnými, pričom dôkazné bremeno pri preukazovaní spôsobu nadobudnutia

tabakových výrobkov nenesie správca dane, ale spočíva na daňovom subjekte, v tomto

prípade na žalobcovi. Považoval za dostatočne preukázané, že žalobca v daňovom konaní

nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v množstve 47,1 kg, ktoré

boli u neho zistené pri kontrole dňa 20. apríla 2006, s ohľadom na čo mu v zmysle § 11 ods. 2

písm. a/ v spojení s ustanovením vznikla daňová

povinnosť, ktorú si ale žalobca v zákonnej lehote a ani v lehote určenej správcom dane

nesplnil a daň nezaplatil, na základe čoho bol colný úrad zo zákona povinný vydať platobný

výmer na spotrebnú daň z tabakových výrobkov, ktorú v zmysle

určil podľa pomôcok.

Podľa vety prvej o orgánoch štátnej správy

v oblasti daní, poplatkov a colníctva Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné

riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 sú

finančným riaditeľstvom podľa tohto zákona.

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

5

Účinnosťou pôvodne žalované Colné riaditeľstvo Slovenskej

republiky zaniklo, pričom jeho právnym nástupcom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, na základe čoho Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pokračoval s právnym

nástupcom pôvodného žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania

( veta prvá a ), odvolanie prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ( ).

Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Úlohou súdov v správnom súdnictve preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu

správnych orgánov predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (t. j. v medziach

žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Teda

v správnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce

rozširovať, dopĺňať a meniť, avšak len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá

je dvojmesačná a začína plynúť podľa a za použitia

Súd nevyhľadáva za účastníka (žalobcu) konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu, ktoré podľa majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah

preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa viazaný.

Z ustanovenia vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech

6

nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých

preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

Rozsahom a dôvodmi žaloby nie je súd viazaný iba v prípade, ak zrušuje rozhodnutie

správneho orgánu podľa , vtedy pri preskúmavaní zákonnosti a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať,

či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi

a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda

skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné

pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Správny súd pri prekúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

V zmysle správny súd preskúmava správne uváženie v tom smere,

či nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ak je v súlade s pravidlami

logického uvažovania, ak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom,

potom súd nemôže z tých istých skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by

tým zasiahol do voľnej úvahy (správneho uváženia) príslušného správneho orgánu.

7

Nie je ani úlohou odvolacieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov

krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa takýmito závermi. Účelom konania

v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným

rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní,

ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie

presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, aby

sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov

správneho orgánu v správnom konaní.

Pokiaľ žalobcovia vytýkali krajskému súdu, že dostatočne nezistil skutkový stav veci

najvyšší súd dáva do pozornosti, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom,

ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej

správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( prvá veta ). Preto

v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,

ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený

účelom správneho súdnictva ( veta druhá ). Je to tak preto, že úlohou súdu

v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť

správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale

preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych

otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne

predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí

s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

platobný výmer Colného úradu Nitra na spotrebnú daň z tabakových výrobkov.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1

v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

8

a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených

v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené

rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia

dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďže ide i fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o správe daní v znení účinnom v čase rozhodovania

daňových orgánov daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla

daňová povinnosť podľa osobitného zákona, alebo ten, koho na to správca dane vyzve.

Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania

alebo hlásenia, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

o spotrebnej dani z tabakových výrobkov upravuje

zdaňovanie tabakových výrobkov spotrebnou daňou na daňovom území (§ 1 zákona

č. ).

Podľa daňová povinnosť vzniká aj dňom

zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú alebo sa nachádzali u právnickej osoby

alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická osoba nevie preukázať pôvod

alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto zákonom, a to bez ohľadu

na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými.

Daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 je právnická

osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo

spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú alebo sa

nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako

vlastnými ( ).

9

Podľa daňový dlžník neuvedený v odseku 2

(prevádzkovateľ daňového skladu, prevádzkovateľ tranzitného daňového skladu,

prevádzkovateľ daňového skladu pre zahraničných zástupcov alebo oprávnený príjemca,

ktorý v rámci podnikania opakovane prijíma tabakové výrobky v pozastavení dane z iného

členského štátu) je povinný podať colnému úradu daňové priznanie najneskôr do troch

pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť

daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 42 zákona o správe daní v znení účinnom v čase rozhodovania daňových

orgánov ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného zákona, správca dane môže daňový subjekt na jeho podanie vyzvať.

Správca dane je oprávnený v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote

podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona určiť daň podľa pomôcok (§ 29).

Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu

dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca

dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§ 29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré

si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane

vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2

piatej vety.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní v znení účinnom v čase rozhodovania

daňových orgánov odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy

v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne

okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia,

možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi

odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech

odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového

konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb

uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 4 zákona o správe daní v znení účinnom v čase rozhodovania

daňových orgánov ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa

pomôcok alebo o dani dohodnutej v daňovom konaní, skúma odvolací orgán iba dodržanie

10

zákonných podmienok pre použitie tohto spôsobu určenia dane. Ak zistí odvolací orgán,

že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zásad a obsahu administratívneho

a súdneho spisu námietky žalobcu, týkajúce sa jeho tvrdenia, že nebol daňovým subjektom,

nemohol odvolací súd zohľadniť a priznať im relevanciu na výsledok súdneho

preskúmavacieho konania. V konaní nebolo sporné zistenie tabakových výrobkov, ktoré sa

nachádzali u žalobcu, ktorý nevedel preukázať ich pôvod alebo spôsob nadobudnutia

tabakových výrobkov v súlade so

Taktiež nebolo sporné, že žalobca ani na výzvu správcu dane daňové priznanie

nepodal. Takto potom aj podľa názoru odvolacieho súdu správca dane postupoval správne

a v súlade so zákonom, ak vyrubil žalobcovi spotrebnú daň z tabakových výrobkov podľa

pomôcok, a v súlade so zákonom postupoval aj žalovaný, ak odvolanie žalobcu proti

rozhodnutiu správcu dane zamietol, obmedziac sa s poukazom na § 48 ods. 4 zákona

č. iba na skúmanie, či v daňovom konaní boli dodržané zákonné podmienky

na určenie dane podľa pomôcok a dodržaný postup podľa ,

konštatujúc, že správca dane bol oprávnený určiť žalobcovi daň podľa pomôcok.

K námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní odvolací súd uvádza, že tieto sú bez

právneho významu a nemôžu obstáť. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,

že žalobcovi vznikla povinnosť podať daňové priznanie na základe výzvy správcu dane (§ 38

ods. 1 zákona o správe daní); ak by bol žalobca výzvu správcu dane uposlúchol, prebehlo by

daňové konanie, v ktorom sa v rámci sa žalobca mohol brániť. Keďže túto povinnosť nesplnil,

pasívnym postojom sa ukrátil o procesné práva, ktoré daňovým

subjektom priznáva, preto jeho námietky týkajúce sa dokazovania považuje najvyšší súd

za nedôvodné. Odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že aj keď sa daňový subjekt

domnieva, že daňová povinnosť mu nevznikla, mal by na výzvu správcu dane reagovať,

skontaktovať sa s ním a situáciu objasniť. Inak sa vystavuje riziku uplatnenia postihu za

nespolupôsobenie v daňovom konaní podľa § 35 zákona o správe daní, resp. určeniu dane

podľa § 42 zákona o správe daní správcom dane bez spolupráce s daňovým subjektom, ako

tomu bolo i v preskúmavanej veci.

11

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďže

v rozhodnutí a postupe žalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť

k zrušeniu rozhodnutia žalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Nitre podľa vety druhej a ako

vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s vetou prvou a podľa zohľadniac skutočnosť, že

žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona

neprislúcha a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská