Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sži/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: L. P., a.s., so sídlom P. X.,

B., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Fridrichom, Advokátska kancelária,

P. O. BOX 171, Bratislava, proti ţalovanému: Krajský súd Košice, Štúrova 29, Košice, v

konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí ţiadosti o sprístupnenie

informácií, o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-20 zo dňa 16. decembra 2010, v spojení s opravným uznesením, č. k.

-23 zo dňa 28. decembra 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ţalobcu o d m i e t a.

Námietka ţalobcu podaná proti postúpeniu veci Krajskému súdu v Bratislave j e

d ô v o d n á.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zo dňa 16. decembra 2010,

č. k. -20 v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 28. decembra 2010,

č. k. -23, postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne

príslušnému na konanie.

Ţalobca proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v zákonnej lehote podal

odvolanie. Ţiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil bez náhrady.

Namietal, ţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

písm. f/ ) a účastníkovi konania sa ním odňala moţnosť konať pred súdom (

2

písm. a/ ). Predovšetkým namietal, ţe výrok rozhodnutia nie je určitý, keď nie je z neho

zrejmé, čo je jeho predmetom, t. j. čo má byť postúpené z dôvodu miestnej nepríslušnosti.

Vytýkal krajskému súdu, ţe svojím rozhodnutím v rozpore s vôľou ţalobcu a bez jeho návrhu,

či súhlasu zamenil ţalovaného, o zámene nevydal procesné uznesenie a svojvoľne sa rozhodol

pokračovať v konaní s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tvrdil, ţe vecne

správne zostavenú ţalobu podal na miestne príslušný súd, v ktorej namieta nezákonnosť

postupu Krajského súdu v Košiciach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov

a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu (§ a nasl. v spojení s )

bez nariadenia pojednávania ( v spojení s ) a dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu nie je prípustné, avšak súčasne posúdiac podanie ţalobcu podľa obsahu

( v spojení s ) ako námietku účastníka konania podanú proti

postúpeniu veci Krajskému súdu v Bratislave, dospel k záveru, ţe námietka ţalobcu podaná

proti postúpeniu veci je dôvodná.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. ak predseda senátu zistí, ţe súd nie je vecne alebo

miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

Podľa ust. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,

ktorým sa upravuje vedenie konania.

Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu v danej veci zistil,

ţe ţalobca ţalobou podanou proti ţalovanému: Krajský súd v Košiciach, doručenou

3

Krajskému súdu v Košiciach dňa 01. októbra 2010, ţiadal, aby súd zrušil rozhodnutie

ţalovaného zaloţené zákonnou fikciou podľa ust. § 19 ods. 3 veta druhá Zákona o slobode

informácií, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu podané proti rozhodnutiu ţalovaného

o odmietnutí poskytnutia informácie poţadovanej ţiadosťou ţalobcu o sprístupnenie

informácií zo dňa 08. júna 2010, ktorá bola ţalovanému doručená dňa 14. júna 2010 a súčasne

ţiadal náhradu trov konania.

Krajský súd napadnutým uznesením podľa v spojení s

ods. 1 postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému na toto

konanie. V poučení rozhodnutia uviedol, ţe odvolanie je prípustné a moţno ho podať v lehote

15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

Z právnej úpravy ustanovenej v piatej časti označenej

ako správne súdnictvo vyplýva, ţe opravný prostriedok je prípustný len, ak je to ustanovené

v tejto časti ( veta druhá ). V právnej norme

zákonodarca neustanovil, či proti uzneseniu súdu, ktorým rozhodol o postúpení veci vecne

alebo miestne príslušnému súdu, je alebo nie je prípustný opravný prostriedok. Výkladom

uvedených právnych noriem by bolo moţné dospieť k záveru, ţe pokiaľ zákonodarca

v právnej norme neustanovil právnu úpravu opravného prostriedku proti

uzneseniu súdu o postúpení veci, platí fikcia, ţe proti uzneseniu o postúpení veci podľa

uvedeného ustanovenia nie je prípustný opravný prostriedok, keď opravný prostriedok

je podľa veta druhá prípustný len, ak je to ustanovené v piatej časti

.

Zákonodarca v právnej norme veta prvá ustanovil, ţe pre riešenie

otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej,

tretej a štvrtej časti tohto zákona. Vzhľadom k tomu, ţe v právnej norme

nie je priamo ustanovené, ţe proti rozhodnutiu súdu o postúpení veci nie je prípustný opravný

prostriedok, odvolací súd posudzoval prípustnosť odvolania cez veta prvá

aj podľa právnej úpravy ustanovenej v prvej hlave štvrtej časti

upravujúcej odvolanie. Rozhodnutie o postúpení veci miestne príslušnému súdu

je rozhodnutie o vedení konania. Zákonodarca v právnej norme

ustanovil, ţe odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania.

Z uvedeného vyplýva, ţe proti uzneseniu súdu o postúpení veci podľa

4

nie je prípustné odvolanie ani podľa veta prvá v spojení s

písm. a/ .

Podľa ust. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďţe odvolanie proti

uzneseniu súdu o postúpení veci podľa nepripúšťa, odvolací súd

odvolanie ţalobcu v zmysle ust. veta prvá v spojení s

písm. c/ odmietol ako neprípustné, a to i napriek nesprávnemu poučeniu krajským súdom

o moţnosti podať proti nemu odvolanie, nakoľko nesprávne poučenie súdom takéto právo

nezakladá.

Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, ţe postup súdov je v prípade

nesúhlasu s postúpením veci, resp. námietok účastníka konania proti postúpeniu veci inému

súdu upravený v , podľa ktorej právnej normy v správnom súdnictve

je moţné postupovať v zmysle veta prvá , keďţe právna úprava nesúhlasu

s postúpením veci v piatej časti absentuje.

Z obsahu odvolania ţalobcu vyplýva, ţe ţalobca zastáva názor, ţe vecne správne

zostavenú ţalobu podal na miestne príslušný súd, v ktorej namietal nezákonnosť postupu

Krajského súdu v Košiciach. Vytýkal krajskému súdu, ţe svoje rozhodnutie o postúpení veci

Krajskému súdu v Bratislave zaloţil na názore, ţe ţalovaným v danej veci je Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky. Takýto postup krajského súdu povaţoval za svojvoľný

v rozpore s jeho vôľou a bez jeho návrhu, či súhlasu, pričom o zámene nevydal procesné

uznesenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe z podania odvolania ţalobcu

posudzujúc ho podľa jeho obsahu v zmysle ust. v spojení s

vyplýva, ţe ţalobca nesúhlasil s postúpením veci Krajskému súdu v Bratislave zastávajúc

názor, ţe ţalobu podal na miestne príslušnom súde, z ktorých dôvodov jeho podanie je treba

povaţovať za námietky účastníka konania proti postúpeniu veci podľa

v spojení s § 105 ods. 3.

V súlade s procesnou zásadou hospodárnosti a účelnosti konania Najvyšší súd

5

Slovenskej republiky ako súd nadriadený krajskému súdu sa uvedenou námietkou zaoberal

napriek tomu, ţe vec predloţil postupujúci súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdiac v rozsahu dôvodov vznesenú námietku

ţalobcu proti postúpeniu veci, oboznámiac sa s predloţeným spisovým materiálom krajského

súdu, dospel k záveru, ţe námietka ţalobcu podaná proti postúpeniu veci v zákonnej lehote

je dôvodná.

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením o postúpení veci Krajskému súdu

v Bratislave rozhodol predčasne. Z obsahu ţaloby vyplýva, ţe ţalobca označil ako účastníka

konania na strane ţalovaného Krajský súd v Košiciach a ţiadal, aby súd zrušil rozhodnutie

ţalovaného zaloţené zákonnou fikciou podľa ust. § 19 ods. 3 veta druhá Zákona o slobode

informácií, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu podané proti rozhodnutiu ţalovaného

o odmietnutí poskytnutia informácie poţadovanej ţiadosťou ţalobcu o sprístupnenie

informácií zo dňa 08. júna 2010, ktorá bola ţalovanému doručená dňa 14. júna 2010, súčasne

ţiadal náhradu trov konania. Pokiaľ krajský súd mal za to, ţe z obsahu ţaloby vyplýva,

ţe na strane ţalovaného účastníka konania mal byť označený ako účastník Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, mal vyzvať ţalobcu, resp. jeho právneho zástupcu,

či trvá na tom, ţe ţalovaným účastníkom je ním označený účastník konania vzhľadom na jeho

zistenia. Bez predchádzajúceho postupu nebolo v právomoci súdu zameniť účastníka konania

na strane ţalovaného, keďţe ustanovuje ţalobcovi dispozičné

právo nielen uplatniť a brániť svoje práva a oprávnené záujmy podaním ţaloby na súd,

ale z jeho dispozičného práva súčasne vyplýva jeho právo disponovať so ţalobou, obsahom

ktorého je právo ţalobcu meniť svoju ţalobu vo všetkých jej náleţitostiach, teda aj v časti

týkajúcej sa účastníctva v konaní, ako aj v jej obsahu, či uţ v zúţení alebo rozšírení

jej dôvodov, ako aj právo vziať ju späť. V nadväznosti na uvedené postup súdu, ktorým súd

nahradzuje vôľu ţalobcu ako účastníka konania v práve disponovať s jeho ţalobou,

je v rozpore s dispozičnou zásadou.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval námietky ţalobcu

podané proti postúpeniu veci Krajskému súdu v Bratislave v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s za dôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu postupovať v intenciách názoru

6

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ujasniť účastníctvo na strane ţalovaného a následne

pokračovať v konaní so ţalovaným tak, ako ho označí ţalobca a vo veci rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková