Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ae6/382591.74421a.pdf
PDF · 119.32 KB
No categories available
2Tdo/63/2011
Najvyšší súd 2 Tdo 63/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci obvineného M. Š. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.
na neverejnom zasadnutí 24. januára 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného M. Š. proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. februára 2011, sp. zn. 4 To 11/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. Š. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) podľa § 319
Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného M. Š. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
(ďalej len okresný súd) z 9. novembra 2010, sp. zn. 5 T 195/2009.
Rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Š. uznaný za vinného pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných o psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172
ods. 1 písm. c/, d/ ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že spoločne
s obžalovanou R. S. (už právoplatne odsúdenou)
od presne nezisteného času mesiaca máj 2009 až do 23.7.2009 v Bratislave, v mestskej
časti V., na B., v pivničných priestoroch, patriacich k bytu č. 7 na treťom poschodí, M.... Š. po
vzájomnej dohode s R. S., bez povolenia Ministerstva zdravotnícka SR, v rozpore
s ustanovením § 4 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 139/1998 Zb. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch, skladovali a ukrývali omamné látky, ktoré M.... Š.
predával nezisteným osobám, pričom dňa 23.7.2009 pri domovej prehliadke u R. S.
v Bratislave, na B., v pivnici, bolo zaistených 6 kusov plastových vreciek s tlakovým
uzáverom s obsahom heroínu s prímesou kofeínu a paracetamolu s celkovou hmotnosťou
298,38 g, o koncentrácii účinnej látky 12,6 % hmotnostných, ktoré množstvo obsahujúce
37,596 g absolútneho diacetylmorfínu zodpovedá najmenej 1880 obvykle jednorázovým
dávkam drogy a 4 kusy plastových vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom heroínu s
prímesou kofeínu a paracetamolu s celkovou hmotnosťou 24,388 g, o koncentrácii účinnej
látky 12,3 % hmotnostných, ktoré množstvo obsahujúce 3,0 g absolútneho diacetylmorfínu
zodpovedá najmenej 150 obvykle jednorázovým dávkam drogy, ktorého hodnota celkom na
čiernom trhu predstavuje najmenej 20.300 eur (611.557,80 Sk), pričom heroín
(diacetylmorfín) je zaradený do I. skupiny omamných látok v zozname omamných a
psychotropných látok podľa Zákona č. 139/1998 Zb. o omamných a psychotropných látkach a
prípravkoch.
Za uvedený obzvlášť závažný zločin bol obžalovanému M. Š. podľa § 172 ods. 2 Tr.
zák. s použitím § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody
vo výmere 10 rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. l písm. c/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci,
a to finančných čiastok 2.000,- CZK a 1.645 eur, nachádzajúcich sa na depozitných účtom D.
a D. pod položkami X. a X. a zároveň bolo podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. rozhodnuté, že
vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 76 ods. l, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad
na dobu 2 roky.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený Š. písomným podaním
obhajcu.
Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/
Konkrétne rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo vytýka tieto chyby:
Dovolateľ úvodom textu svojho podania uvádza, že obvinený má právo nazerať
do spisu, avšak bez spojitosti s konkrétne formulovanou námietkou v tomto smere.
Ďalej namieta, že spoluobvinenej S. mal byť vzhľadom k jej nízkej mentálnej
vyspelosti zodpovedajúcej veku sedem rokov ustanovený opatrovník, ktorý mal uplatňovať
jej práva v konaní a tento opatrovník jej mal zvoliť obhajcu. Obvinená nemala byť stíhaná
a odsúdená, keďže zákonodarca mal hranicou veku 14 rokov pre trestnoprávnu zodpovednosť
na mysli, že uvedená hranica zaručuje rozumovú vyspelosť, ktorá umožňuje konkrétnej osobe
chápať význam a nebezpečnosť protiprávneho konania. Opretie odsudzujúceho rozsudku
vo vzťahu k obvinenému Š. o „dôkazy podané“ obvinenou je v rozpore so zákonným zistením
dôkazu v trestnom konaní.
Na hlavnom pojednávaní sa obvinená po položení otázky, či bude vypovedať radila
s obhajcom, hoci to už v tomto momente nie je zákonom dovolené. Výpovede obvinenej
z prípravného konania, čítané na hlavnom pojednávaní, nie sú jej výpoveďami, nakoľko nie je
schopná zložitých dokonalých súvetí s odbornými výrazmi. Ide o formulácie vyšetrovateľa,
čo potvrdil pri výsluchu na hlavnom pojednávaní i znalec.
Vzhľadom k tomu, že pri niektorých úkonoch v prípravnom konaní nebol obhajca
obvineného prítomný, nemohol ich súd na hlavnom pojednávaní vykonať čítaním zápisníc
o týchto úkonoch. Niektoré zápisnice v spise chýbali a musel ich zaobstarať až krajský súd
v odvolacom konaní.
Obvinenému, resp. obhajcovi nebolo do skončenia konania napriek opakovaným
žiadostiam umožnené nazrieť do utajovaných dokladov, ktoré potvrdzujú zákonnosť
nariadenia odpočúvania a záznamov o tom kto, kedy a na akých prístrojoch tieto odposluchy
realizoval.
Počet obvinených sa v priebehu konania zúžil z piatich na dvoch. Z ich okruhu
vypadol Š. Š., ktorý mal podľa pôvodného obvinenia drogy tiež distribuovať. Pokiaľ ide o M.
Š., nie je zdokumentovaný žiaden jeho kontakt so S., pri ktorom by si odovzdávali drogy
a žiadna osoba, ktorá by si od neho drogy kúpila. To sa týka aj odposluchov telefonických
hovorov. S drogami skladovanými jeho bratom obvinený (dovolateľ) nedisponoval.
Konanie obvineného je úplne iné, než pre ktoré sa začalo trestné konanie a bolo
vznesené obvinenie.
Na základe uvedeného dovolateľ žiada, aby v dôsledku porušenia zákona v neprospech
obvineného najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie a prikázal súdu prvého stupňa, aby vec
znovu prejednal a rozhodol podľa § 386 ods. 1 a 2, § 388 Tr. por.
Okresná prokuratúra sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd ako dovolací súd v zmysle § 377 Tr. por. vykonal predbežný prieskum
podľa § 378 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod na postup podľa § 382 písm. a/ ,b/, d/, e/ alebo f/
Tr. por., a že pri predmetných dovolacích námietkach je splnená podmienka ich skoršieho
uplatnenia v konaní v zmysle § 371 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom pred 1. septembrom 2011
Zároveň však zistil, že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.
Dôkazná prípustnosť výpovede spoluobžalovanej S.
Dovolací súd sa nezaoberal otázkou trestnoprávnej zodpovednosti menovanej,
rozhodnutia o vine ktorej sa prejednávané dovolanie netýka. V kontexte dovolacieho
prieskumu len podotýka, že vek 14tich rokov, ktorý je spodnou hranicou veku páchateľa
podľa § 22 ods. 1 Tr. zák. je vekom fyzickým, nie vekom podľa úrovne jeho mentálnej
vyspelosti.
Rovnako pokiaľ ide o trestnoprávnu zodpovednosť spoluobžalovanej ako páchateľa
z hľadiska príčetnosti, teda duševného stavu v čase spáchania činu (prítomnosť ovládacej
a rozpoznávacej zložky v zmysle § 23 Tr. zák.), túto hodnotil súd prvého a druhého stupňa
na základe vykonaných dôkazov, najmä znaleckého posudku. Ak by však aj dospel (k čomu
nedošlo) v tomto smere k negatívnemu záveru, nemožnosť považovať dotknutú osobu
za páchateľa trestného činu (čo by vyvolalo jej oslobodenie spod obžaloby podľa § 285
písm. d/ Tr. por.) neznamená, že výpoveď takého obžalovaného nemôže byť zdrojom
dôkaznej informácie vo vzťahu k spoluobžalovanému. Predmetnú výpoveď je potrebné
hodnotiť ako ostatné dôkazy, podľa kritérií § 2 ods. 12 Tr. por. (a teda aj zohľadnení úrovne
duševnej vyspelosti vypočúvanej, resp. vypovedajúcej osoby). Rovnako môže byť takáto
osoba vypočutá ako svedok, ak z dôvodu nepríčetnosti nebola vôbec obvinená, alebo ak proti
nej vedené trestné stíhanie bolo z uvedeného dôvodu zastavené (§ 215 ods. 1 písm. e/
Tr. por.), poprípade ak bolo toto stíhanie prerušené z dôvodov podľa § 228 ods. 2 písm. c/
Tr. por., resp. § 283 ods. 1 Tr. por. v nadväznosti na skôr uvedené ustanovenie.
Aj pri výsluchu svedka sa tu použijú vyššie uvedené kritéria hodnotenia takého dôkazu.
Do hodnotenia výpovede spoluobžalovanej S. ako dôkazu, ktorý prispel k odsúdeniu
obvineného (dovolateľa) nemôže dovolací súd zasahovať, nakoľko hodnotenie dôkazov sa
vymyká z rámca dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia, ak bolo dovolanie podané
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. (viazanosť dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného
skutku v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).
Pokiaľ ide o potrebu ustanovenia opatrovníka (ako súčasť zákonného postupu
pri výkone dôkazu výpoveďou obvineného, resp. obžalovaného), ktorú dovolanie požaduje,
platí nasledovné:
Opatrovník ustanovený podľa § 35 ods. 2 Tr. por. vykonáva práva zákonného zástupcu
obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená.
Takým zákonným zástupcom je súdom ustanovený opatrovník osoby, ktorú súd
pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
obmedzil (§ 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a zákonný zástupca maloletej osoby podľa
Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov).
U obvinenej S. o žiadnu z uvedených situácií nešlo. Preto nebolo potrebné
(ani možné) ustanoviť jej opatrovníka na výkon práv zákonného zástupcu, ktorého menovaná
nemá.
Nevyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 18. mája 2010, žeby sa obžalovaná
S. radila po položení otázky zo strany súdu, či odmieta vypovedať, s obhajcom
(čo sa malo stať podľa dovolania).
Pokiaľ ide o výpovede obvinených z prípravného konania, čítané na hlavnom
pojednávaní, formulácie použité pri protokolácií vyšetrovateľom (za prítomnosti obhajcu
obvinenej) nemajú komplikovaný, resp. odborný obsah (ako uvádza dovolanie), ktorý
by spochybnil autentickosť dotknutých výpovedí z hľadiska podstaty ich obsahu. Ak znalec
MUDr. M.. na hlavnom pojednávaní uvádza, že v zápisniciach o výsluchu obvinenej
z prípravného konania ide o formulácie, ktoré už boli upravené tým, kto tento výsluch viedol,
ide zákonne prípustný postup, ak formulačná úprava nemení zmysel a obsah výpovede. Podľa
§ 124 ods. 1 Tr. por. sa výpoveď obvineného zapíše do zápisnice podľa diktátu
vypočúvajúceho v priamej reči a „pokiaľ možno“ doslova. Vzhľadom ku sťaženej
komunikácii s obvinenou z dôvodu jej osobnostnej zaostalosti bola teda formulačná úprava
možná, ale len taká, ktorá spĺňa vyššie uvedené kritéria. O ich splnení ani dovolací súd
(rovnako ako krajský súd) nepochybuje, nakoľko pri všetkých výsluchoch R. S. ako obvinenej
bol prítomný jej obhajca a zápisnica bola vždy po výsluchu prečítaná
bez žiadosti o doplnenie alebo opravy v zmysle § 124 ods. 2 Tr. por., čo je v jednotlivých
zápisniciach výslovne uvedené.
Čítanie zápisníc o výpovediach z prípravného konania na hlavnom pojednávaní
Pokiaľ dovolateľ namieta bez bližšej konkretizácie, že pri niektorých úkonoch nebol
prítomný obhajca obvineného Š., preto sa nemohli zápisnice o nich čítať na hlavnom
pojednávaní, tu je potrebné konštatovať:
Pri výpovediach z prípravného konania, čítaných na hlavnom pojednávaní (obaja
obvinení a svedkyňa B. Š.), obhajca JUDr. S. bol buď prítomný, alebo bol o výsluchu
upovedomený podľa § 213 ods. 3 Tr. por. Bol teda dodržaný zákonný postup v prípravnom
konaní ako predpoklad čítania výpovede, či už obvinených, alebo svedka na hlavnom
pojednávaní.
Výnimkou je výsluch obvinenej S. z 24. novembra 2009, kde nie je k zápisnici
pripojená doručenka o upovedomení obhajcu.
V uznesení vyhlásenom na hlavnom pojednávaní 18. mája 2010 podľa § 258 ods. 4
Tr. por. nie je špecifikované, ktoré zo zápisníc o výsluchu obvinenej boli čítané. Podľa obsahu
odôvodnenia rozsudku okresného súdu (č.l. 4 ods. 2) išlo len o výpovede z 24. júla 2009
(JUDr. S. prítomný) a z 23. októbra 2009 (JUDr. S. predbežne upovedomený). Nesúlad so
zákonom teda pri výkone uvedených dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu
prvého stupňa, teda nemožno konštatovať.
Nemožnosť obvineného, resp. jeho obhajcu oboznámiť sa s listinami, potvrdzujúcimi
legálnosť odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky
Samotné prepisy dotknutých telefonických hovorov spĺňajú náležitosti podľa § 115
ods. 6 veta prvá Tr. por. (vrátane čísla odpočúvaného mobilného telefónu, času odpočúvania,
identifikácie policajného útvaru vykonávajúceho odposluch a záznam, a tiež označenie
príkazu na odpočúvanie podľa súdu, spisovej značky a dátumu vydania príkazu).
Podľa záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 8. decembra 2009 bol
predmetný príkaz sudcu obhajcovi predložený k nahliadnutiu po podpísaní vyhlásenia
o mlčanlivosti a oboznámení sa s právnou úpravou ochrany utajovaných skutočností.
Vyhlásenie o mlčanlivosti, podpísané obhajcom JUDr. S. je pripojené k predmetnému
záznamu.
Tým boli pri splnení podmienok podľa § 161 Tr. por. a § 35 ods. 2 zák. č. 215/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov naplnené práva obhajoby vo vzťahu k dotknutému dôkazu
v zmysle (neoprávnene) vytýkanom v dovolaní. Následné zistenie okresného súdu,
prezentované na hlavnom pojednávaní konanom 9. novembra 2010, ktoré konštatuje vydanie
príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v prejednávanej veci
je v uvedenom smere z hľadiska práv obhajoby duplicitné, zároveň je potvrdením verifikácie
legálnosti odposluchu samotným súdom.
Pokiaľ ide o zvyšok obsahu dovolania v jeho závere, týka sa hodnotenia dôkazov,
čo sa vymyká, ako už bolo uvedené, dovolaciemu prieskumu vykonávanému z dôvodov
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
V konečnom dôsledku, dovolateľ vo vzťahu k rozsudku okresného súdu uvádza,
že „toto konanie je úplne iné, než pre ktoré sa začalo trestné stíhanie a bolo vznesené
obvinenie“.
K tomu dovolací súd uvádza, že totožnosť skutku, pre ktorý sa začalo trestné stíhanie
uznesením z 24. marca 2009, bolo vznesené obvinenie uznesením z 24. júla 2009, bola
podaná obžaloba 28. decembra 2009 a ktorý je obsahom výroku rozsudku okresného súdu,
je vo vzťahu k obvinenému Š. zachovaná, a to bez ohľadu na úpravu skutku, vrátane
vypustenia konania tretích osôb z jeho obsahu, oproti vznesenému obvineniu. Vždy
ide o skladovanie a predaj omamných látok obvineným, v čom je obsiahnuté konanie aj jeho
následok zodpovedajúci použitej právnej kvalifikácii, pričom pri zachovaní podstaty skutku
sa môže jeho podoba na základe výsledkov dokazovania až po meritórne rozhodnutie súdu
meniť. Bližšie túto okolnosť dovolací súd nerozoberá, nakoľko sa vymyká dovolacím
dôvodom podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Možno teda konštatovať, že v rozsahu dovolaním uplatnených námietok, ktorými
je dovolací súd viazaný (§ 385 Tr. por.) nedošlo k porušeniu práv obhajoby v zmysle § 371
ods. 1 písm. c/ Tr. por., k okolnosti založenia rozhodnutia na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané v súlade so zákonom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., ani k splneniu iného
dovolacieho dôvodu.
Najvyšší súd teda dovolanie obvineného odmietol podľa § 382 písm. c/ Tr. por.,
nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. Rozhodol tak na neverejnom
zasadnutí, nariadenom podľa § 381 Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. januára 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková