Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/59/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

24. januára 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému M. K.,

pre trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

účinného do 01. januára 2006, o dovolaní obvineného M. K. proti rozsudku Krajského súdu

v Nitre z 23. júna 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. K. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 24. februára 2011, sp. zn. , bol

obvinený M. K. uznaný vinným zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa

podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 01. januára 2006 (ďalej len

„Tr. zák.“) na tom skutkovom základe, že:

dňa 28. mája 2005 asi o 00.30 hod. viedol ako vodič v obci T., okres T. po štátnej

ceste III/49937 osobné motorové vozidlo zn. BMW 316 EČ: X., pričom počas toho ako bol

zastavovaný predpísaným spôsobom príslušníkom PZ Okresného riaditeľstva PZ Topoľčany

por. I. K. s vozidlom nezastavil, vozidlo nasmeroval na por. I. K., ktorý musel uskočiť

v snahe zabrániť narazeniu vozidla do jeho tela, pri následnom prenasledovaní a zadržaní

obvineného M. K. bol tento podrobený dychovej skúške na alkohol, pričom bolo zistené, že

mal v dychu 0,87 mg/l alkoholu, čo v prepočte predstavuje hladinu 1,81 promile alkoholu

v dychu.

Okresný súd za to obvinenému M. K. uložil podľa § 155 ods. 2

Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený

podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok (podľa § 59 ods. 1

Tr. zák.). Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému aj trest zákazu činnosti riadiť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 1 roka.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal

odvolanie obvinený.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom z 23. júna 2011, sp. zn.

podľa , v znení účinnom do 01. januára 2006 zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa v znení účinnom

do 01. januára 2006 sám vo veci rozhodol tak, že obvinenému M. K. uložil podľa 155 ods. 2

Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu

podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 1 rok.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu 28. októbra 2011 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený

v ustanovení , t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia. Obvinený argumentuje nasledovne:

„Súd v rozsudku nepresne až zavádzajúco interpretuje výpovede svedka K. a úplne

ignoruje rozpory vo výpovediach tohto svedka, ... Zároveň súd klamlivo a v rozpore so

zásadami interpretuje, že výpovede svedkov, ktoré sú jedinými dôkazmi

svedčiacimi v neprospech obvineného, sú zhodné, bez závažnejších rozporov.

V situácii keď nejestvujú priame, objektívne dôkazy o konaní obvineného (svedecká

výpoveď je čisto subjektívnym dôkazom, závislým od schopnosti vnímať, stresu a pamäte

ako aj motivácie svedka) a je možné vychádzať len z dôkazov nepriamych, je veľmi dôležité

úplne a bez pochýb zrekonštruovať priebeh celej udalosti.

Súd sa vôbec nevysporiadal s tou skutočnosťou, že svedkovia sa v podstate zhodnú

len na tom, že obvinený chcel jedného z nich zraziť. Ich výpovede ako k tomu malo dôjsť,

prečo si to myslia a ako celá udalosť prebiehala, vrátane nejasností o chýbajúcich dôsledkoch

ich konania, ktoré sú nevyhnutné (odskok ako brankár a absencia pádu na zem, akéhokoľvek

poranenia, či odreniny a pod.) si navzájom odporujú.

Súd značne nepresne interpretuje znalecký posudok Ing. Č., keď uvádza, že práve jeho

posudkom bolo preukázané, že obvinený spáchal skutok. Tento záver súdu nemá oporu

v posudku, nakoľko Ing. Č. uvádza, že ako je technicky možný priebeh podľa výpovede

svedka K., ktorý práve na pokuse prvýkrát zmenil svoju svedeckú výpoveď (stalo sa tak po

cca štyroch mesiacoch od udalosti), tak rovnako je technicky možný priebeh podľa výpovede

obvineného, pričom Ing. Č. uvádza, že nie je možné vôbec uviesť, ktorý z týchto priebehov sa

stal, nakoľko nejestvujú žiadne objektívne stopy či informácie.

Zároveň súd uvádza, opäť neúplne a zavádzajúco niektoré závery z posudku

Ing. K., ktorá uvádza tri varianty priebehu deja, vychádzajúc z údajov znalca

Ing. Č. a svedkov K. a M. a obvineného...

Taktiež je pozoruhodné, že súd sa vôbec nezaoberal otázkou predĺženej reakčnej doby

obvineného. Od momentu ako obvinený mohol spozorovať policajta do momentu, kedy niečo

urobil, ubehlo viac ako dve sekundy a za ten čas prešiel obvinený s motorovým vozidlom cca

21 metrov smerom k svedkovi. Ak by mal úmysel ho zraziť, musel by už zo vzdialenosti cca

85 metrov vedieť, ktorým smerom sa svedok na ceste pohne.

Je úplne nepochopiteľné z akého dôvodu súd nezaujíma čo vlastne svedkovia

vypovedajú a je nepochopiteľné, že súd nie je schopný vyhodnotiť ich výpovede vo svetle

znaleckých posudkov, listinných dôkazov a objektívne daných faktov a zrekonštruovať

pre potreby rozhodnutia ich konkrétne konanie ako aj konanie obvineného a následne uvážiť,

či vôbec to čo svedkovia vypovedajú, je možné.

Naopak súd vôbec v rozsudku neuvádza, že znalci z odboru psychiatrie ako aj

psychológie hodnotia obvineného ako vyzretú osobnosť s výbornou ovládacou schopnosťou

bez sklonov k agresivite, a to aj v stave opitosti..... Z posudku č. 299/2010 vyplýva úplný

opak toho, čo sa snaží súd vykonštruovať a to, že obvinený bol agresor, ktorý úplne v rozpore

so svojou povahou a charakterom, miesto úniku volil útok. Na takýto záver nemá súd

absolútne žiadny dôkaz, ide čisto o fabuláciu súdu bez opory vo vykonaných dôkazoch.

Nezákonnosť, nelogickosť zdôvodnení a neaplikácia zásady § 2 ods. 6 Trestného

poriadku súdom ukážkovo dokumentuje stať na strane 7 rozsudku, kde súd uvádza,

že skutočnosť, že obvinený unikal autom a následne keď vošiel do slepej ulice unikal z auta,

nepriamo dokazujú, že chcel zraziť policajta a takto uniknúť trestu. Tento záver

je výsmechom logiky, nakoľko v zrušenom rozsudku z 05. februára 2009, ktorým súd

obvineného oslobodil, bola presne tá istá pasáž pre súd nepriamym dôkazom, že obvinený

nikoho zraziť nechcel, ale chcel sa policajtovi vyhnúť.

Takéto myšlienkovo-logické skraty v rozsudku privádzajú obvineného k názoru,

že okresný súd si vysvetlil usmernenia krajského súdu tak, že obvineného treba za každých

okolností uznať vinným, a to bez ohľadu na dôkaznú situáciu. Takéto konanie považujem na

nezákonné.

Považujem za nezákonné ak súd formálnymi floskulami hodnotí priebeh udalosti

bez toho, aby bolo jasné aký vlastne je a fabuluje vykonané dôkazy tak, akoby neboli žiadne

pochybnosti o vine obvineného...

Zároveň považujem vyhodnotenie dôkazov ohľadom úmyslu za nezákonné, nakoľko

sa súd vôbec nezaoberal žiadnymi dôkazmi, ktoré vyvracajú názor súdu vo veci úmyslu

obvineného, ktorý sa od posledného rozhodovania, pri tých istých dôkazoch zmenil o 180º.

Úmysel obvineného prokuratúra nielenže nedokázala, ale obhajoba vykonanými dôkazmi

preukázala, že takýto úmysel je veľmi nepravdepodobný, už len s ohľadom na osobnosť

obvineného.

Súd v rozsudku a hodnotení dôkazov nerešpektoval elementárnu logiku a zásady,

na ktorých stojí trestný proces, najmä zásadu a , ako aj

písm. a/ a c/ v spojitosti so zásadou „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech

obvineného).“

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a v zmysle vrátil vec súdu

prvého stupňa, aby vec znovu prejednal a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Topoľčany, ktorá navrhla

toto podľa odmietnuť.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril aj svedok – poškodený I. K., ktorý

vo svojom vyjadrení z 18. novembra 2011 uviedol, že rozsudok Okresného súdu Topoľčany

z 24. februára 2011, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre

z 23. júna 2011, sp. zn. považuje za vecne správny a navrhol, aby najvyšší súd

rozsudok Krajského súdu v Nitre potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok

Krajského súdu v Nitre z 23. júna 2011, sp. zn. , ako súdu odvolacieho. Proti

takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa ,

Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho

podania oprávnenou osobou podľa a (až po

výzve predsedu senátu na predloženie plnomocenstva). Bolo podané včas a na zákonom

určenom mieste ( ), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (

) a označuje chyby konania a dôvod odvolania ( ).

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v

Vzhľadom na obsah podaného dovolania je potrebné zdôrazniť, že podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

je viazaný zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pretože

podľa môže byť dovolacím dôvodom skutočnosť, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku

dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne

vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,

že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne

a neúplne. Teda je možné namietať vo vzťahu k zistenému skutku, že tento mal byť posúdený

ako iný trestný čin alebo, že skutok nevykazuje znaky žiadneho trestného činu. Dovolanie

je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných

a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi

prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je

totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať a korigovať

len súd odvolací. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou

na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť

skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez

ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne

skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací

dôvod podľa

Dovolacie námietky obvineného sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia zisteného

skutku, ale naopak, spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa.

a subjektívne (až neprimeraným spôsobom) kritizovali hodnotenie dôkazov doteraz vo veci

konajúcimi súdmi, čo však nezodpovedá dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

V posudzovanom prípade je tiež potrebné uviesť, že skutok ako bol zistený súdom

prvého stupňa (čo odvolací súd odobril) bol v kontexte oboch rozhodnutí správne posúdený

ako trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. Pokiaľ dovolateľ namieta nedostatok subjektívnej stránky vo forme úmyslu, je to

otázka skutkových zistení (nie právnej kvalifikácie), ktoré sa v dovolacom konaní neskúma.

Avšak priamy úmysel (v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák.) je vyjadrený vo výroku rozsudku tak,

že obvinený „s vozidlom nezastavil, vozidlo nasmeroval na por. I. K....“.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, dovolací súd musel dovolanie obvineného M. K. podľa

písm. c/ , na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci, odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. januára 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková