Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci

žalobcu: Ing. I. T., nar. X., bytom C., zastúpený: JUDr. M., advokát, Š., proti žalovanému:

Ministerstvo obrany Slovenskej Republiky, Kutuzovova ul. 8, Bratislava o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KaVSÚ-5-31-2/2010 z dňa 10. 5. 2010, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -40 z 22. 6. 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -40 zo dňa 22. júna 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č.: KaVSÚ-5-31-2/2010 z dňa 10. mája 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové

konanie a rozhodnutie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 305,06 Eur do 30

dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu JUDr. M..

2

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného vo výroku tohto rozsudku, ktorým

znížil výsluhový dôchodok žalobcu od 1.11.2005 na sumu 657,77 Eur mesačne.

Krajský súd po uvedení doterajších rozhodnutí o zmenách výsluhového dôchodku

žalobcu a na vec sa vzťahujúcich ustanovení dôvodil tým,

že pri rozhodovaní v dôchodkových veciach je osobitne dôležité, aby každé rozhodnutie,

ktoré zakladá alebo mení právo na dávku, bolo jednoznačné, jasné a zrozumiteľné

a presvedčivo odôvodnené. Predovšetkým poberateľ dávky musí mať istotu, z akých

skutkových a právnych predpokladov sa pri priznaní alebo úprave dávky vychádzalo,

aj s ohľadom na zásadu, že ani neskoršia zmena právnej úpravy nemá vplyv na nárok,

ktorý už poberateľovi dávky vznikol. Rozhodnutie o znížení dávky nemocenského, úrazového

alebo výsluhového zabezpečenia podľa je prípustné len

v prípade objektívneho zistenia, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí,

pričom spravidla ide o zistenie nesprávnosti vstupných údajov, z ktorých sa pri výpočte dávky

vychádzalo.

Následne krajský súd ustálil, že predmetom sporu je určenie, či správne orgány

postupovali v súlade so zákonom, keď vydelili celkový služobný príjem 268 730,- Sk,

ktorý dosiahol žalobca v rozhodujúcom kalendárnom roku 2003, celkovým počtom 258 dní,

za ktoré bol tento príjem žalobcovi vyplatený, pričom za nesporné považoval, že za rok 2003

bol vyplatený služobný príjem v sume 238 710,- Sk za 228 odpracovaných dní a služobný

príjem 30 020,- Sk za 30 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej za rok 2003.

Pri prvotnom výpočte správny orgán nevychádzal zo súčtu príjmov žalobcu,

ale osobitne z príjmu patriaceho za výkon práce a osobitne z príjmu patriaceho

za nevyčerpanú dovolenku, čo sa ukázalo ako nesprávne a navyše tento príjem nebol

vydelený aj počtom dní nevyčerpanej dovolenky (30), ale bol vydelený počtom dní, za ktoré

patrila nevyčerpaná dovolenka. Žalobcovi bol teda spolu vyplatený služobný príjem v sume

268 730,- Sk a tento mu patril spolu za 258 dní (228+30). Správne orgány postupovali

v súlade so zákonom, keď celkový služobný príjem vydelili celkovým počtom dní (258),

3

za ktoré bol tento príjem v rozhodujúcom roku 2003 vyplatený. Súd sa stotožnil s výpočtom

výsluhového dôchodku žalobcu (príloha k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 25.2.2010),

ako aj so samotným odôvodnením prvostupňového a napokon aj druhostupňového

rozhodnutia. Podľa krajského súdu z , vyplýva, že 365 dní

ako rok trvania služobného pomeru je tu definovaný výlučne len na účely zisťovania celkovej

doby trvania služobného pomeru a nie na účely zisťovania priemerného mesačného

služobného príjmu, pre zisťovanie ktorého je rozhodujúci len počet dní, za ktoré bol príjem

dosiahnutý. Pri zisťovaní základu na výpočet výsluhového dôchodku je teda podstatný len

počet dní, za ktoré boli príjmy v rozhodujúcom roku vyplatené, t.j. za koľko dní patril

profesionálnemu vojakovi započítateľný služobný príjem. Na uvedenom nič nemení ani

skutočnosť, ak by bol služobný príjem za rozhodujúci kalendárny rok vrátane služobného

príjmu za nevyčerpanú dovolenku vyplatený za viac ako 365 dní. Podľa názoru súdu teda

platí, že ak sa pri výpočte priemerného služobného príjmu započítava do celkovým príjmov aj

služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku, potom sa tento celkový služobný príjem musí aj

vydeliť celkovým počtom dní, za ktoré tento služobný príjem patril.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal ho zmeniť tak,

že rozhodnutie žalovaného odvolací súd zruší a vráti vec na nové konanie, s priznaním

náhrady trov konania. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich

právach, pretože je absurdné, aby aj pri vyplatení služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu

dovolenku, teda pri navýšení poistného základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia

o takto vyplatenú sumu, bol výsluhový dôchodok nižší ako v prípade, keby táto suma

vyplatená nebola. Poukázal na , že služobný príjem za výkon

služby je jednou súčasťou základu na výpočet dávok za skutočne vykonaný počet dní služby

v kalendárnom roku a služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku (náhradu mzdy

za nevyčerpanú dovolenku) je inou súčasťou uvedeného základu závislou na počte

nevyčerpaných dní dovolenky.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to,

že v žalobcovom prípade išlo o výnimku, vo väčšine prípadov kedy sa započíta služobný

príjem za nevyčerpanú dovolenku, býva výsluhový dôchodok vyšší ako by to bolo v prípade,

ak by sa nezapočítal služobný príjem za nevčerpanú dovolenku. Uvedené však závisí

od výšky služobného príjmu profesionálneho vojaka za príslušný rok a výšky služobného

príjmu za nevyčerpanú dovolenku, ktoré nie sú rovnaké. Prípadné rozdiely medzi výpočtom

4

so započítaním príjmu za nevyčerpanú dovolenku a bez započítania sú minimálne. Žalovaný

ďalej uviedol, že základ na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu je upravený výlučne

v , podľa ktorého priemerný služobný príjem profesionálneho

vojaka, ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je priemer súhrnu mesačných

služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi

za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného

na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98); takto zistený súčet sa vydelí

počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené

a vynásobí sa koeficientom 30,417. V prípade žalovaného bol vypočítaný základ na výpočet

výsluhového dôchodku nasledovne:

238 710,- Sk (služobný príjem) + 30 020,- Sk (príjem za dovolenku) : 228 (počet dní, za ktorý

patril služobný príjem) + 30 dní (nevyčerpanej dovolenky) = 1041,58 Sk x 30,417 =

31 682,02 Sk ako základ pre výpočet x 60% = 19 010 Sk (po valorizácii 20 358,- Sk).

Následne žalovaný uviedol spôsob výpočtu bez započítania služobného príjmu

za nevyčerpanú dovolenku, pričom výsledok (výsluhový dôchodok) bol takto 19 107,- Sk,

t.j. rozdiel činí 97,- Sk. (19 010 – 19 107 = -97).

Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že krajský súd mal rozhodnutie žalovaného zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa a .

Preto podľa bez nariadenia pojednávania prvostupňový rozsudok zmenil

a žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil z týchto dôvodov:

Doterajší postup žalovaného sa podľa názoru odvolacieho súdu javí ako

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,

že napriek obsiahlosti preskúmavaného rozhodnutia (17 strán) je zdôvodnenie započítania

počtu 30 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej za rok 2003 uvedený len na strane 16 v 4.

odseku v nasledujúcom kontexte. „Odvolací orgán konštatuje, že ... je nepochybné,

že služobný príjem preplatený Ing. I. T. v sume 30 020,- Sk za 30 dní nevyčerpanej

dovolenky patriacej za kalendárny rok 2003, z ktorého sa zisťuje základ na výpočet dávky

výsluhového dôchodku odvolateľa, sa do uvedeného základu zahŕňa vrátane počtu dní,

za ktoré bol tento služobný príjem vyplatený.“

Podľa názoru odvolacieho súdu nemá oporu v ustanovení § 60 ods. 5 z. č. 328/2002

Z.z. postup, ktorým žalovaný započítal do počtu dní, za ktoré boli príjmy v rozhodujúcom

5

kalendárnom roku vyplatené aj počet 30 dní, za ktoré bola vyplatená náhrada za nevyčerpanú

dovolenku. Nevyčerpanou dovolenkou (30 dní) sa nezvýšil (ani neznížil) počet dní,

za ktoré patril žalobcovi služobný príjem. Žiadne ustanovenie zákona žalovaným použitý

postup výslovne neupravuje. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku je kompenzáciou práve

za nevyčerpanie dovolenky a preto nie je zrejmé, akými právnymi úvahami sa žalovaný riadil,

ak príjem žalobcu za rok 2003 delil nielen počtom dní skutočného výkonu služby, ale aj

počtom týchto dní zvýšeným o dni nevyčerpanej dovolenky.

Vzhľadom na uvedené nezostala odvolaciemu súdu iná možnosť, než rozhodnutie

žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia

vo vyčíslenej výške 305,06 Eur v súlade s § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ a § 16 ods. 3

vyhl. č. , ktorej vyčíslenie uvedené v odvolaní žalovaný vo svojom vyjadrení

k odvolaniu nenamietal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 24. januára 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková