Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dc8/384003.b7b63b.pdf
PDF · 211.45 KB
No categories available
4Sžso/2/2011
Najvyšší súd 4Sžso/2/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci
žalobcu: Ing. I. T., nar. X., bytom C., zastúpený: JUDr. M., advokát, Š., proti žalovanému:
Ministerstvo obrany Slovenskej Republiky, Kutuzovova ul. 8, Bratislava o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KaVSÚ-5-31-2/2010 z dňa 10. 5. 2010, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/251/2010-40 z 22. 6. 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S/251/2010-40 zo dňa 22. júna 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č.: KaVSÚ-5-31-2/2010 z dňa 10. mája 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové
konanie a rozhodnutie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 305,06 Eur do 30
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu JUDr. M..
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného vo výroku tohto rozsudku, ktorým
znížil výsluhový dôchodok žalobcu od 1.11.2005 na sumu 657,77 Eur mesačne.
Krajský súd po uvedení doterajších rozhodnutí o zmenách výsluhového dôchodku
žalobcu a na vec sa vzťahujúcich ustanovení zák. č. 328/2002 Z.z. dôvodil tým,
že pri rozhodovaní v dôchodkových veciach je osobitne dôležité, aby každé rozhodnutie,
ktoré zakladá alebo mení právo na dávku, bolo jednoznačné, jasné a zrozumiteľné
a presvedčivo odôvodnené. Predovšetkým poberateľ dávky musí mať istotu, z akých
skutkových a právnych predpokladov sa pri priznaní alebo úprave dávky vychádzalo,
aj s ohľadom na zásadu, že ani neskoršia zmena právnej úpravy nemá vplyv na nárok,
ktorý už poberateľovi dávky vznikol. Rozhodnutie o znížení dávky nemocenského, úrazového
alebo výsluhového zabezpečenia podľa § 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z. je prípustné len
v prípade objektívneho zistenia, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí,
pričom spravidla ide o zistenie nesprávnosti vstupných údajov, z ktorých sa pri výpočte dávky
vychádzalo.
Následne krajský súd ustálil, že predmetom sporu je určenie, či správne orgány
postupovali v súlade so zákonom, keď vydelili celkový služobný príjem 268 730,- Sk,
ktorý dosiahol žalobca v rozhodujúcom kalendárnom roku 2003, celkovým počtom 258 dní,
za ktoré bol tento príjem žalobcovi vyplatený, pričom za nesporné považoval, že za rok 2003
bol vyplatený služobný príjem v sume 238 710,- Sk za 228 odpracovaných dní a služobný
príjem 30 020,- Sk za 30 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej za rok 2003.
Pri prvotnom výpočte správny orgán nevychádzal zo súčtu príjmov žalobcu,
ale osobitne z príjmu patriaceho za výkon práce a osobitne z príjmu patriaceho
za nevyčerpanú dovolenku, čo sa ukázalo ako nesprávne a navyše tento príjem nebol
vydelený aj počtom dní nevyčerpanej dovolenky (30), ale bol vydelený počtom dní, za ktoré
patrila nevyčerpaná dovolenka. Žalobcovi bol teda spolu vyplatený služobný príjem v sume
268 730,- Sk a tento mu patril spolu za 258 dní (228+30). Správne orgány postupovali
v súlade so zákonom, keď celkový služobný príjem vydelili celkovým počtom dní (258),
za ktoré bol tento príjem v rozhodujúcom roku 2003 vyplatený. Súd sa stotožnil s výpočtom
výsluhového dôchodku žalobcu (príloha k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 25.2.2010),
ako aj so samotným odôvodnením prvostupňového a napokon aj druhostupňového
rozhodnutia. Podľa krajského súdu z § 58 ods. 1, 4 zák. č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že 365 dní
ako rok trvania služobného pomeru je tu definovaný výlučne len na účely zisťovania celkovej
doby trvania služobného pomeru a nie na účely zisťovania priemerného mesačného
služobného príjmu, pre zisťovanie ktorého je rozhodujúci len počet dní, za ktoré bol príjem
dosiahnutý. Pri zisťovaní základu na výpočet výsluhového dôchodku je teda podstatný len
počet dní, za ktoré boli príjmy v rozhodujúcom roku vyplatené, t.j. za koľko dní patril
profesionálnemu vojakovi započítateľný služobný príjem. Na uvedenom nič nemení ani
skutočnosť, ak by bol služobný príjem za rozhodujúci kalendárny rok vrátane služobného
príjmu za nevyčerpanú dovolenku vyplatený za viac ako 365 dní. Podľa názoru súdu teda
platí, že ak sa pri výpočte priemerného služobného príjmu započítava do celkovým príjmov aj
služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku, potom sa tento celkový služobný príjem musí aj
vydeliť celkovým počtom dní, za ktoré tento služobný príjem patril.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal ho zmeniť tak,
že rozhodnutie žalovaného odvolací súd zruší a vráti vec na nové konanie, s priznaním
náhrady trov konania. Žalobca tvrdil, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich
právach, pretože je absurdné, aby aj pri vyplatení služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu
dovolenku, teda pri navýšení poistného základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia
o takto vyplatenú sumu, bol výsluhový dôchodok nižší ako v prípade, keby táto suma
vyplatená nebola. Poukázal na § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z., že služobný príjem za výkon
služby je jednou súčasťou základu na výpočet dávok za skutočne vykonaný počet dní služby
v kalendárnom roku a služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku (náhradu mzdy
za nevyčerpanú dovolenku) je inou súčasťou uvedeného základu závislou na počte
nevyčerpaných dní dovolenky.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to,
že v žalobcovom prípade išlo o výnimku, vo väčšine prípadov kedy sa započíta služobný
príjem za nevyčerpanú dovolenku, býva výsluhový dôchodok vyšší ako by to bolo v prípade,
ak by sa nezapočítal služobný príjem za nevčerpanú dovolenku. Uvedené však závisí
od výšky služobného príjmu profesionálneho vojaka za príslušný rok a výšky služobného
príjmu za nevyčerpanú dovolenku, ktoré nie sú rovnaké. Prípadné rozdiely medzi výpočtom
so započítaním príjmu za nevyčerpanú dovolenku a bez započítania sú minimálne. Žalovaný
ďalej uviedol, že základ na výpočet výsluhového dôchodku žalobcu je upravený výlučne
v § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého priemerný služobný príjem profesionálneho
vojaka, ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu, je priemer súhrnu mesačných
služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi
za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného
na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98); takto zistený súčet sa vydelí
počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené
a vynásobí sa koeficientom 30,417. V prípade žalovaného bol vypočítaný základ na výpočet
výsluhového dôchodku nasledovne:
238 710,- Sk (služobný príjem) + 30 020,- Sk (príjem za dovolenku) : 228 (počet dní, za ktorý
patril služobný príjem) + 30 dní (nevyčerpanej dovolenky) = 1041,58 Sk x 30,417 =
31 682,02 Sk ako základ pre výpočet x 60% = 19 010 Sk (po valorizácii 20 358,- Sk).
Následne žalovaný uviedol spôsob výpočtu bez započítania služobného príjmu
za nevyčerpanú dovolenku, pričom výsledok (výsluhový dôchodok) bol takto 19 107,- Sk,
t.j. rozdiel činí 97,- Sk. (19 010 – 19 107 = -97).
Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že krajský súd mal rozhodnutie žalovaného zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP.
Preto podľa § 250ja ods. 3 OSP bez nariadenia pojednávania prvostupňový rozsudok zmenil
a žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil z týchto dôvodov:
Doterajší postup žalovaného sa podľa názoru odvolacieho súdu javí ako
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva,
že napriek obsiahlosti preskúmavaného rozhodnutia (17 strán) je zdôvodnenie započítania
počtu 30 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej za rok 2003 uvedený len na strane 16 v 4.
odseku v nasledujúcom kontexte. „Odvolací orgán konštatuje, že ... je nepochybné,
že služobný príjem preplatený Ing. I. T. v sume 30 020,- Sk za 30 dní nevyčerpanej
dovolenky patriacej za kalendárny rok 2003, z ktorého sa zisťuje základ na výpočet dávky
výsluhového dôchodku odvolateľa, sa do uvedeného základu zahŕňa vrátane počtu dní,
za ktoré bol tento služobný príjem vyplatený.“
Podľa názoru odvolacieho súdu nemá oporu v ustanovení § 60 ods. 5 z. č. 328/2002
Z.z. postup, ktorým žalovaný započítal do počtu dní, za ktoré boli príjmy v rozhodujúcom
kalendárnom roku vyplatené aj počet 30 dní, za ktoré bola vyplatená náhrada za nevyčerpanú
dovolenku. Nevyčerpanou dovolenkou (30 dní) sa nezvýšil (ani neznížil) počet dní,
za ktoré patril žalobcovi služobný príjem. Žiadne ustanovenie zákona žalovaným použitý
postup výslovne neupravuje. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku je kompenzáciou práve
za nevyčerpanie dovolenky a preto nie je zrejmé, akými právnymi úvahami sa žalovaný riadil,
ak príjem žalobcu za rok 2003 delil nielen počtom dní skutočného výkonu služby, ale aj
počtom týchto dní zvýšeným o dni nevyčerpanej dovolenky.
Vzhľadom na uvedené nezostala odvolaciemu súdu iná možnosť, než rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 250k ods. 1 OSP úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia
vo vyčíslenej výške 305,06 Eur v súlade s § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ a § 16 ods. 3
vyhl. č. 655/2006 Z.z., ktorej vyčíslenie uvedené v odvolaní žalovaný vo svojom vyjadrení
k odvolaniu nenamietal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 24. januára 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková