Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (44)afe/385196.da7bc5.pdf
PDF · 105.44 KB
No categories available
4Ndz/1/2012
Najvyšší súd 4Ndz/1/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z., P., IČO: X., proti
žalovanému: Krajský súd v Banskej Bystrici, 974 87 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 3024/11 z 18.8.2011, o vylúčení
sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednania a rozhodovania veci vedenej
pod sp. zn. 23S/92/2011 a sp. zn. 23S/94/2011, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. M. Ď. a Mgr. J. G. s ú v y l ú č e
n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.
zn. 23S/92/2011 a sp. zn. 23S/94/2011.
Sudcovia JUDr. A., JUDr. J., Mgr. Š., p. Ľ., Mgr. I., JUDr. D., JUDr. Ing. J., PhD.,
JUDr. I., p. Š., JUDr. D., JUDr. O., JUDr. D., JUDr. J. , JUDr. D., JUDr. A., JUDr. Z.,
Mgr. E., JUDr. J., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. M., JUDr. M., JUDr. M. Segeč, JUDr. J., JUDr.
M., PhD., JUDr. E., JUDr. F., JUDr. Ľ., JUDr. J., JUDr. M., JUDr. E., JUDr. A., JUDr. E. n
i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/92/2011 a sp. zn. 23S/94/2011.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici predložil spisy sp. zn. 23S/92/2011 a 23S/94/2011
žalobcu Z., P., zast. JUDr. I. Š., advokát, AK S. c/a Krajský súd Banská Bystrica spolu
s vyjadrením sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, za účelom rozhodnutia o vylúčení
sudcov z prejednania a rozhodovania veci.
Sudcovia krajského súdu uvedení vo výroku v zásade všetci (okrem predsedu súdu
JUDr. M.M. a podpredsedu súdu Mgr. J.J., ktorí poukázali na svoje funkčné postavenie
predstaviteľov správy súdu), zhodne uviedli, že sa cítia byť zaujatí, z dôvodu, že sú sudcami
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý je ich zamestnávateľom, čo môže vzbudiť
pochybnosti o ich nezaujatosti, resp. sa z toho dôvodu cítia byť zaujatí; inak so žalobcom, ako
s účastníkom konania nemajú žiadny vzťah. Vo veci sa necíti byť zaujatí JUDr. A..
Najvyšší súd na základe predloženej spisovej dokumentácie konštatuje, že zo strany
žalobcu neboli vznesené námietky zaujatosti sudcov krajského súdu, na ktorý bola podaná
žaloba.
Najvyšší súd vzhľadom na skutočnosť, že predseda súdu JUDr. M. Ď., ako orgán
správy súdu rozhodoval v správnom konaní a je preto zo zákona vylúčená možnosť jeho
rozhodovania ako sudcu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, týmto rozhodnutím
vo výroku deklaruje skutočnosť, že predseda súdu je z konania a rozhodovania vylúčený.
Podpredseda súdu Mgr. J. G., ako orgán správy súdu sa môže podieľať na správnom
konaní a rozhodovaní v danej veci týkajúcej sa správy súdu alebo konať za súd v súdnom
konaní, preto považuje najvyšší súd za dôvodné aj vylúčenie podpredsedu súdu z konania
a rozhodovania vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu správy súdu.
Najvyšší súd o vylúčení predstaviteľov správy súdu rozhodol v súlade so svojou
judikatúrou v obdobných veciach preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov správy
súdov podľa zákona č. 211/2000 Z.z., pričom poukazuje na uznesenie senátu správneho
kolégia, napr. vo veci 6Ndz/7/2011, ktoré bolo publikované na internetovej stránke NS SR,
vo veci zhodného účastníka na strane žalobcu. (Obdobne tiež 7Ndz/7/2011).
S poukazom na rovnakú judikatúru najvyšší súd však nepovažuje za dôvodné prejavy
pochybnosti vyslovené ostatnými sudcami krajského súdu o svojej zaujatosti a nevidí dôvod
pre ich vylúčenie.
Predovšetkým najvyšší súd konštatuje, že vzhľadom na stúpajúcu frekvenciu žiadostí
o informácie, o ktoré sú žiadané aj orgány správy súdu, nie je možné vylúčiť ani žaloby
o preskúmanie negatívnych rozhodnutí o takýchto žiadostiach. Najvyšší súd vo všeobecnosti
nepovažuje za prijateľné paušálne vylučovanie sudcov toho ktorého súdu len preto,
že žalovaným je samotný súd v dôsledku rozhodnutia vydaného orgánom správy súdu
(predsedom alebo podpredsedom súdu).
Podľa čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky súdnictvo vykonávajú nezávislé
a nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych
orgánov. Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí
a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa
čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) sudca je predstaviteľ súdnej moci.
Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych
orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné
právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,
spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade
so zákonom. Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti
výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojim správaním na to, aby jeho
nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu,
aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť
funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.
Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranní javiť navonok.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o sudcoch vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu
zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu
upravené týmto zákonom; za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy
súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. sudcovia sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 15
ods. 1 OSP ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne
predsedovi súdu. Podľa ods. 2 ak skutočnosti podľa ods. 1 predpokladajú vylúčenie ďalších
sudcov toho istého súdu, sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov.
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy,
keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny
názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k účastníkom
konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,
súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu
(tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania.
Základom pre záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existenciu určitého
dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle
ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad
na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti
o možných námietkach zaujatosti, ale musí byť sudcom oznámený aj dôvod a objektívne
zistenie, z ktorého vyplýva, že možno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.
Ako je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže
byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému
na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský.
Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer
sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania. (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 76/1999 z 20. júla 1999.)
V danej veci väčšina z namietajúcich sa sudcov uviedla ako dôvod svojej zaujatosti
(alebo vznesenia možných námietok zaujatosti) pomer k žalovanému, avšak neuviedla, čo im
konkrétne bráni v rozhodnutí predmetnej veci. Samotná formulácia „som sudcom/sudkyňou
Krajského súdu v Banskej Bystrici“, resp. doplnená o konštatovanie, že „krajský súd je mojim
zamestnávateľom“ nezodpovedá zákonnej požiadavke uvedenej v § 14 ods. 1 O.s.p.,
a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 2, § 25 ods. 1 a § 30 zákona o sudcoch a čl. 141 a
144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd s poukazom na uvedené ústavné články
a ustanovenia zákona podčiarkuje, že sudca nie je zamestnancom súdu a súd nie je jeho
zamestnávateľom a už samotná formulácia uvedeného dôvodu popiera ústavou garantované
oddelenie výkonu súdnictva (konanie a rozhodovanie) od správy súdu a jeho predstaviteľa.
Pre vylúčenie sudcu v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. neobstojí ani vyjadrenie sudcov,
ktorí pre dôvod svojej zaujatosti považujú predsedu krajského súdu za svojho nadriadeného.
V zmysle zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (§ 35 cit. zák.) pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy
súdu je potrebné vnímať ako súhrn určitých oprávnení a zároveň aj ako zákonom dané
povinnosti; predseda je zároveň štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto
postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy súdu. V zmysle § 32 a
§ 33 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov orgány riadenia a správy súdu (t. j. predseda súdu a podpredseda súdu)
vykonávajú riadenie a správu súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom; úlohou
riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon
súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej
a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom,
pričom riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.
Z uvedeného je zrejmé, že predseda súdu nie je nadriadeným sudcu ani sudca nie je
podriadeným predsedovi súdu.
Práve ústavou garantovaná nezávislosť sudcov, oddelenie súdnictva od iných štátnych
orgánov a osobitný vzťah sudcu k štátu sudcovi umožňuje konať a rozhodovať nezávisle
a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach, ktoré sa týkajú nielen štátu,
s ktorým tento vzťah po dobu výkonu svojej sudcovskej funkcie udržiava, ale aj vo veciach
týkajúcich sa orgánov správy súdu, nevynímajúc ani súd, na ktorom aktuálne vykonáva svoju
funkciu. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva
nezávislosť pri výkone jeho funkcie a sudca je povinný sa týmto ústavným príkazom riadiť.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola
z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná pre vzťah sudcov krajského súdu k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa
rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie a ani ostatných sudcov, nevyplývajú žiadne zákonné
dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia
§ 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, že označení sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici nie
sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.
V Bratislave 24. januára 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková