Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndz/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z., P., IČO: X., proti

žalovanému: Krajský súd v Banskej Bystrici, 974 87 Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 3024/11 z 18.8.2011, o vylúčení

sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednania a rozhodovania veci vedenej

pod sp. zn. a sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. M. Ď. a Mgr. J. G. s ú v y l ú č e

n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.

zn. a sp. zn. .

Sudcovia JUDr. A., JUDr. J., Mgr. Š., p. Ľ., Mgr. I., JUDr. D., JUDr. Ing. J., PhD.,

JUDr. I., p. Š., JUDr. D., JUDr. O., JUDr. D., JUDr. J. , JUDr. D., JUDr. A., JUDr. Z.,

Mgr. E., JUDr. J., JUDr. M., JUDr. P., JUDr. M., JUDr. M., JUDr. M. Segeč, JUDr. J., JUDr.

M., PhD., JUDr. E., JUDr. F., JUDr. Ľ., JUDr. J., JUDr. M., JUDr. E., JUDr. A., JUDr. E. n

i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Krajskom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. a sp. zn. .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici predložil spisy sp. zn. a

žalobcu Z., P., zast. JUDr. I. Š., advokát, AK S. c/a Krajský súd Banská Bystrica spolu

s vyjadrením sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, za účelom rozhodnutia o vylúčení

sudcov z prejednania a rozhodovania veci.

Sudcovia krajského súdu uvedení vo výroku v zásade všetci (okrem predsedu súdu

JUDr. M.M. a podpredsedu súdu Mgr. J.J., ktorí poukázali na svoje funkčné postavenie

predstaviteľov správy súdu), zhodne uviedli, že sa cítia byť zaujatí, z dôvodu, že sú sudcami

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý je ich zamestnávateľom, čo môže vzbudiť

pochybnosti o ich nezaujatosti, resp. sa z toho dôvodu cítia byť zaujatí; inak so žalobcom, ako

s účastníkom konania nemajú žiadny vzťah. Vo veci sa necíti byť zaujatí JUDr. A..

Najvyšší súd na základe predloženej spisovej dokumentácie konštatuje, že zo strany

žalobcu neboli vznesené námietky zaujatosti sudcov krajského súdu, na ktorý bola podaná

žaloba.

Najvyšší súd vzhľadom na skutočnosť, že predseda súdu JUDr. M. Ď., ako orgán

správy súdu rozhodoval v správnom konaní a je preto zo zákona vylúčená možnosť jeho

rozhodovania ako sudcu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, týmto rozhodnutím

vo výroku deklaruje skutočnosť, že predseda súdu je z konania a rozhodovania vylúčený.

Podpredseda súdu Mgr. J. G., ako orgán správy súdu sa môže podieľať na správnom

konaní a rozhodovaní v danej veci týkajúcej sa správy súdu alebo konať za súd v súdnom

konaní, preto považuje najvyšší súd za dôvodné aj vylúčenie podpredsedu súdu z konania

a rozhodovania vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu správy súdu.

Najvyšší súd o vylúčení predstaviteľov správy súdu rozhodol v súlade so svojou

judikatúrou v obdobných veciach preskúmavania zákonnosti rozhodnutí orgánov správy

súdov podľa , pričom poukazuje na uznesenie senátu správneho

kolégia, napr. vo veci , ktoré bolo publikované na internetovej stránke NS SR,

vo veci zhodného účastníka na strane žalobcu. (Obdobne tiež ).

3

S poukazom na rovnakú judikatúru najvyšší súd však nepovažuje za dôvodné prejavy

pochybnosti vyslovené ostatnými sudcami krajského súdu o svojej zaujatosti a nevidí dôvod

pre ich vylúčenie.

Predovšetkým najvyšší súd konštatuje, že vzhľadom na stúpajúcu frekvenciu žiadostí

o informácie, o ktoré sú žiadané aj orgány správy súdu, nie je možné vylúčiť ani žaloby

o preskúmanie negatívnych rozhodnutí o takýchto žiadostiach. Najvyšší súd vo všeobecnosti

nepovažuje za prijateľné paušálne vylučovanie sudcov toho ktorého súdu len preto,

že žalovaným je samotný súd v dôsledku rozhodnutia vydaného orgánom správy súdu

(predsedom alebo podpredsedom súdu).

Podľa súdnictvo vykonávajú nezávislé

a nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych

orgánov. Podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí

a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa a o sudcoch a prísediacich v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) sudca je predstaviteľ súdnej moci.

Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych

orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,

spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade

so zákonom. Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti

výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojim správaním na to, aby jeho

nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu,

aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť

funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranní javiť navonok.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o sudcoch vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu

zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu

upravené týmto zákonom; za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy

súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.

4

Podľa v spojení s veta prvá sudcovia sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 15

ods. 1 ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne

predsedovi súdu. Podľa ods. 2 ak skutočnosti podľa ods. 1 predpokladajú vylúčenie ďalších

sudcov toho istého súdu, sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším

účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy,

keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny

názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k účastníkom

konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,

súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu

(tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania.

Základom pre záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

veci je pochybnosť o jeho nezaujatosti. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existenciu určitého

dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle

ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad

na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pochybnosti

o možných námietkach zaujatosti, ale musí byť sudcom oznámený aj dôvod a objektívne

zistenie, z ktorého vyplýva, že možno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.

Ako je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže

byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému

na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský, či naopak zjavne nepriateľský.

Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti. Uplatnená námietka zaujatosti pre pomer

sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania. (Uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 20. júla 1999.)

5

V danej veci väčšina z namietajúcich sa sudcov uviedla ako dôvod svojej zaujatosti

(alebo vznesenia možných námietok zaujatosti) pomer k žalovanému, avšak neuviedla, čo im

konkrétne bráni v rozhodnutí predmetnej veci. Samotná formulácia „som sudcom/sudkyňou

Krajského súdu v Banskej Bystrici“, resp. doplnená o konštatovanie, že „krajský súd je mojim

zamestnávateľom“ nezodpovedá zákonnej požiadavke uvedenej v ,

a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 2, § 25 ods. 1 a § 30 zákona o sudcoch a čl. 141 a

144 ods. 1 . Najvyšší súd s poukazom na uvedené ústavné články

a ustanovenia zákona podčiarkuje, že sudca nie je zamestnancom súdu a súd nie je jeho

zamestnávateľom a už samotná formulácia uvedeného dôvodu popiera garantované

oddelenie výkonu súdnictva (konanie a rozhodovanie) od správy súdu a jeho predstaviteľa.

Pre vylúčenie sudcu v zmysle neobstojí ani vyjadrenie sudcov,

ktorí pre dôvod svojej zaujatosti považujú predsedu krajského súdu za svojho nadriadeného.

V zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (§ 35 cit. zák.) pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy

súdu je potrebné vnímať ako súhrn určitých oprávnení a zároveň aj ako zákonom dané

povinnosti; predseda je zároveň štatutárnym orgánom súdu, pokiaľ tento zákon nezveruje toto

postavenie v oblasti správy súdu inému subjektu – riaditeľovi správy súdu. V zmysle § 32 a

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov orgány riadenia a správy súdu (t. j. predseda súdu a podpredseda súdu)

vykonávajú riadenie a správu súdov v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom; úlohou

riadenia a správy súdov je vytvárať súdom Slovenskej republiky podmienky na riadny výkon

súdnictva najmä v oblasti personálnej, organizačnej, ekonomickej, finančnej, odbornej

a dohliadať na riadny výkon súdnictva spôsobom a v medziach ustanovených zákonom,

pričom riadenie a správa súdov nesmú zasahovať do rozhodovacej činnosti súdov.

Z uvedeného je zrejmé, že predseda súdu nie je nadriadeným sudcu ani sudca nie je

podriadeným predsedovi súdu.

Práve garantovaná nezávislosť sudcov, oddelenie súdnictva od iných štátnych

orgánov a osobitný vzťah sudcu k štátu sudcovi umožňuje konať a rozhodovať nezávisle

a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach, ktoré sa týkajú nielen štátu,

s ktorým tento vzťah po dobu výkonu svojej sudcovskej funkcie udržiava, ale aj vo veciach

týkajúcich sa orgánov správy súdu, nevynímajúc ani súd, na ktorom aktuálne vykonáva svoju

6

funkciu. K tomuto postoju výslovne sudcovi priznáva

nezávislosť pri výkone jeho funkcie a sudca je povinný sa týmto ústavným príkazom riadiť.

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola

z hľadiska relevantná pre vzťah sudcov krajského súdu k veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa

rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie a ani ostatných sudcov, nevyplývajú žiadne zákonné

dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia

druhá veta tak, že označení sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici nie

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustné odvolanie.

V Bratislave 24. januára 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková