Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8d6/382538.d79d33.pdf
PDF · 102.81 KB
No categories available
3Tdo/59/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 59/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvinenej N. V. pre zločin zabitia spolupáchateľstvom podľa § 20, § 147 ods. 1
Trestného zákona na neverejnom zasadnutí 25. januára 2012 v Bratislave o dovolaní
obvinenej N. V., ktoré podala prostredníctvom obhajkyne JUDr. I. L. proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 10. februára 2011, sp. zn. 5To 71/2010, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej N. V. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Nitre z 8. septembra 2010, sp. zn. 4T 114/2009, bola
obvinená N. V. uznaná za vinnú zo zločinu zabitia spolupáchateľstvom podľa § 20, § 147
ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, ţe
dňa 19. decembra 2008 vo večerných hodinách, v čase od 22.00 hod. do 23.00 hod.,
bol v obci H., na návšteve u svojej bývalej manţelky O. G. poškodený M. S. potom,
čo ho obţalovaná O. G. posielala preč a on odmietol odísť, a potom čo odmietol odísť,
si porezal pravé zápästie úderom do sklenenej výplne dverí, následne na to ho pred uvedeným
domom fyzicky napadli obţalovaná O. G. plechovým vedrom a obţalovaná N. V. drevenou
palicou o dĺţke 40-50 cm a hrúbke v priemere najviac 15 cm, a to tak, ţe ho týmito
predmetmi opakovane udierali po hlave, bili ho po celom tele a kopali do rôznych častí tela.
Následne potom, čo bol O. G. privolaný I. M. a tento prišiel so svojim motorovým vozidlom
na miesto činu, do jeho osobného motorového vozidla obţalované O. G. a N. V. spolu s I. M.,
naloţili poškodeného M. S., a potom ho I. M. s O. G. odviezli k obci T., kde ho asi 2 km pred
obcou vyloţili pri bývalom smetisku, pričom tu bolo 26. decembra 2008 nájdené jeho mŕtve
telo. Poškodený M. S. následkom útoku obţalovaných utrpel ťaţké zranenie,
a to 9 trţnozmliaţdených rán na temene hlavy, loţiskové vnútrolebečné krvácanie
s následkom celkového opuchu mozgu ťaţkého stupňa, čo viedlo k smrti poškodeného
M. S..
Za to bol obvinenej N. V. podľa § 147 ods. 1, § 36 písm. j/, s pouţitím § 38 ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona uloţený trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bola obvinená V. na výkon uloţeného
trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvineným O. G. a N. V. bolo uloţené,
aby spoločne a nerozdielne nahradili škodu poškodenému Š. S. vo výške 456,75 €, pričom
poškodený bol podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom uplatneného nároku
na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obvinená N. V., ktoré bolo uznesením
Krajského súdu v Nitre z 10. februára 2011, sp. zn. 5To 71/2010, podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuté ako nedôvodné.
Proti uzneseniu krajského súdu podala prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne
JUDr. I. L. dovolanie obvinená N. V.. Dovolanie podala z dôvodu uvedeného v ustanovení
§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Trestného poriadku – zásadným spôsobom bolo porušené právo
na obhajobu a rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku,
alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolateľka vidí
v tom, ţe odvolací súd sa nezaoberal rozporom v dôkaznej situácii. Podľa fotografií z miesta
činu viditeľnosť tam bola veľmi slabá, a preto jediný priamy svedok M. nemohol priebeh
skutku vidieť. Svedok I. M. bol jediným svedkom, preto bolo potrebné vykonať previerku
jeho výpovede na mieste samom. Bez vykonania tohto dôkazu nemohla byť objektívne
zistená pravda na rozhodnutie o vine. Procesné pochybenie spočívajúce v nevykonaní dôkazu
preto povaţuje za závaţné porušenie práva na obhajobu.
V písomných dôvodoch dovolania dovolateľka, po analýze vykonaného dokazovania
a po poukázaní na mnoţstvo rozporov vo výpovediach svedka M., v záveroch znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva a výsluchu MUDr. P. G. vo vzťahu k ustáleniu
bezprostrednej príčiny smrti poškodeného, vyslovila presvedčenie, ţe s ohľadom na výsledky
vykonaného dokazovania bol skutok nesprávne právne kvalifikovaný, pretoţe nebolo
preukázané, ţe by sa dopustila skutku, pre ktorý bola odsúdená, ktorá skutočnosť podľa jej
názoru zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil,
ţe uznesením Krajského súdu v Nitre z 10. februára 2011, sp. zn. 5To 71/2010, bol porušený
zákon v ustanovení § 319 Trestného poriadku, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil,
aby zrušil aj rozsudok prvostupňového súdu a aby Okresnému súdu v Nitre prikázal, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre vo vyjadrení k podanému dovolaniu
(č.l. 1014-1016) navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382
písm. c/ Trestného poriadku dovolanie dovolateľky N. V. odmietol.
Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
(§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané osobou
oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a mieste, kde tento mimoriadny
opravný prostriedok moţno podať, ale zároveň zistil aj to, ţe podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku, pretoţe
nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
V úvode je potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý umoţňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych
a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, ktoré sú taxatívne vymenované
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Trestného poriadku. Dovolanie nie je preto
moţné chápať ako po neúspešnom odvolaní, ďalší opravný prostriedok, ktorým by boli
podávané námietky oprávnenej osoby k skutkovým zisteniam, alebo k výške uloţeného trestu.
Správne uvedenie dôvodu dovolania je podstatné, pretoţe limituje rozsah preskúmavacej
povinnosti dovolacieho súdu.
Dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku je zásadné
porušenie práva na obhajobu, spočívajúce najmä v porušení ustanovení o povinnej obhajobe.
Právo na obhajobu v zmysle tohto dovolacieho dôvodu je potrebné chápať ako vytvorenie
podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu.
Obvinená v podanom dovolaní neuviedla ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá
by preukazovala, ţe bolo v jej prípade zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu.
Obvinená tento dovolací dôvod videla len v tom, ţe konajúce súdy nevykonali obhajobou
navrhované dôkazy.
Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku
nemoţno povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo
súdu o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10,
resp. práva podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver súdu, ţe určitú skutkovú
okolnosť povaţuje za dokázanú a uţ ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal
opodstatnenosť tohto dovolacieho dôvodu, odporovalo by to skutočnosti, ţe dovolací súd
je viazaný zisteným skutkovým stavom, ktorá vyjadruje uţ vyššie spomenutú zásadu,
ţe účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie
správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.
Ako je to uţ čiastočne uvedené vyššie a v podstate to v písomných dôvodoch
dovolania konštatuje, avšak v rozpore s ostatnými dôvodmi dovolania aj dovolateľka,
dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým
sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených
ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Trestného poriadku.
Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu inštanciu v sústave súdov, zameranú
na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Mimoriadny opravný
prostriedok – dovolanie neslúţi k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého
a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe
doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôţe posudzovať úplnosť skutkových
zistení, nemôţe bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe dôkazy v konaní
o dovolaní nemôţe sám vykonávať. Namietané nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas
s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôţu zakladať dovolací dôvod uvedený
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku.
Dovolacie námietky obvinenej smerovali k tomu, ţe namietala rozsah vykonaného
dokazovania, keď konštatovala, ţe súd si nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich
jej vinu, resp. zabezpečil len dôkazy, ktoré sú nevierohodné a rozporné a tieţ spôsob
hodnotenia dôkazov vo vzťahu k posúdeniu subjektívnej stránky jej konania, a keď namietala
najmä hodnovernosť výpovede svedka M.. Ţiadala zrušiť napadnuté rozhodnutia v rámci
dovolacieho konania z dôvodu, ţe sa necíti byť vinná, skutok pre ktorý bola odsúdená
nespáchala.
V posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. i/ Trestného poriadku, pretoţe ako je uvedené vyššie, dovolací súd nemôţe posudzovať
úplnosť skutkových zistení a nemôţe bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané dôkazy,
preto bez preskúmania veci, na neverejnom zasadnutí, dovolanie odmietol postupom podľa
§ 382 písm. c/ Trestného poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová