Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
43c/382737.bd4860.pdf
PDF · 528.73 KB
No categories available
4Cdo/216/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 216/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. T., nar.
X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I,
matky Z. O., bývajúcej v K., otca B. T., bývajúceho v K., zastúpeným JUDr. M. R.,
advokátom v K., o zmenu priezviska a úpravu styku, vedenú na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 22 P 53/2009, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
z 10. mája 2011 sp. zn. 8 CoP 82/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Matka sa návrhom z 12. marca 2009 domáha udelenia súhlasu na podanie ţiadosti
o zmenu priezviska maloletého K. z „T.“ na „O.“. Návrhom zo 6. novembra 2009 sa matka
domáhala úpravy styku otca s maloletým K., ktorý však ústnym podaním do zápisnice
o pojednávaní zo 14. februára 2011 zobrala späť, o ktorom späťvzatí však súd prvého stupňa
doteraz nerozhodol.
Podaním z 12. januára 2011 navrhol otec prerušiť toto konanie do právoplatného
skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Košiciach, Úradom justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície ČVS:
ORP-2317/2-OJP-KE-2010 voči matke maloletého K. pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia, v ktorom sa bude znalecky skúmať otázka, ktorá má zásadný význam aj pre
prebiehajúce konanie o zmene priezviska, a to konkrétne, či maloletý K. trpí nejakým
neurologickým ochorením, keďţe matka maloletého otcovi odopiera styk so synom, pretoţe
podľa tvrdenia matky, stretnutie s otcom môţe u maloletého vyvolať epileptický záchvat.
Okresný súd Košice I uznesením z 21. februára 2011 návrh na prerušenie konania
zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe vyšetrovanie vo veci prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia nemá vplyv ani bliţšiu spojitosť s prebiehajúcim konaním vo veci
zmeny priezviska maloletého. V prejednávanej veci boli vykonané celkovo dva znalecké
posudky zamerané na maloletého K., preto návrh na prerušenie konania z dôvodu iného
znaleckého dokazovania nepovaţoval za dôvodný.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie otca potvrdil uznesením z 10. mája 2011 sp. zn.
8 CoP 82/2011 rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho
záverom. Uviedol, ţe konanie o zmene priezviska maloletého dieťaťa je samostatným
konaním starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa § 176 a nasl. O.s.p. a prípadné prerušenie
konania moţno pripustiť len celkom výnimočne v prípade, ak výsledok konania, v ktorom sa
rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu, môţe podstatne zmeniť
rozhodnutie súdu vo veci samej. Zdôraznil, ţe výnimočnosť pouţitia ustanovení
o fakultatívnom prerušení konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je daná aj
tým, ţe súd v tomto konaní postupuje a robí vhodné opatrenia týkajúce sa maloletého dieťaťa
aj bez návrhu účastníkov konania. Poznamenal, ţe súd nie je viazaný znaleckým
dokazovaním, ktoré bolo nariadené iným orgánom vo vzťahu k obvineniu matky pre prečin
marenia úradného rozhodnutia, ktoré má podstatný vplyv a význam pre výsledok trestného
stíhania matky a navyše relevantné skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na zmenu priezviska
maloletého K. súd spoľahlivo zistí dôkazmi vykonanými v konaní vo veci samej.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec. Navrhol obe uznesenia súdov
niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, ţe
konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ a v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Odňatie
moţnosti konať pred súdom spočíva podľa dovolateľa v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolací súd túto vadu neodstránil. Za inú vadu konania
dovolateľ povaţuje názor odvolacieho súdu, ţe otázku ohľadom spúšťačov epileptických
záchvatov u maloletého dokáţe súd posúdiť aj sám, pretoţe na posúdenie tejto otázky je
potrebné znalecké dokazovanie, ktoré sa vykonáva v trestnom konaní vedenom proti matke
ako obvinenej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a výsledok tohto dokazovania
bude určujúci pre konanie o zmene priezviska.
Matka a kolízny opatrovník právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu nevyuţili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu,
ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.),
alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je
konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním
napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p.
vylúčené. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej
So zreteľom na dovolateľom tvrdené dôvody prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti jeho tvrdenia, ţe
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu,
ktorá je z hľadiska ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide len v tom prípade, ak išlo
o postup nesprávny (z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania.
Podľa dovolateľa odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. tým, ţe okresný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a odvolací súd
túto vadu neodstránil.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať a uplatňovať s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko
z 21. januára 1999, § 26) tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe
ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Z citovaných článkov ústavy a dohovoru však
nemoţno vyvodzovať, ţe dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom,
ktorý niektorý z účastníkov konania môţe povaţovať za základný pre svoju argumentáciu
(mutatis mutandis I. ÚS 56/01).
Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť spôsobom uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p. je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36
a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva
na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav,
kedy rozsudok nespĺňa náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., vo svojich dôsledkoch vedie
k tomu, ţe sa stáva nepreskúmateľným.
Obsah rozhodnutia odvolacieho súdu zodpovedá týmto zákonným poţiadavkám.
Odvolací súd, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý zamietol návrh na prerušenie
konania z dôvodu, ţe znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, farmácia,
odvetvie neurochirurgia v trestnom stíhaní vedenom voči matke pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia pod ČVS: ORP-2317/2-OJP-KE-2010, nemá vplyv ani bliţšiu spojitosť
s konaním vo veci zmeny priezviska maloletého. Odvolací súd v odôvodnení svojho
potvrdzujúceho uznesenia okrem toho, ţe sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa, stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská
procesných strán k prejednávanej veci, vysvetlil čoho sa odvolateľ odvolaním domáhal a čím
v odvolacom konaní argumentoval a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Stručne vysvetlil v akých
skutkových zisteniach vidí nedostatok dôvodov pre aplikáciu ustanovenia § 109 ods. 3 O.s.p.
v prejednávanej veci. Uviedol, ţe v konaní o udelení súhlasu na podanie ţiadosti o zmenu
priezviska maloletého dieťaťa nie je súd viazaný znaleckým dokazovaním, ktoré bolo
nariadené iným orgánom vo vzťahu k obvineniu matky pre prečin marenia úradného
rozhodnutia. Prijaté právne závery (dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal) tieţ stručne
vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,
ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by
bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom
k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho
súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu
ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno
povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k tomu dovolací súd uvádza, ţe
inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za
prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná
táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania dovolateľa nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p. ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním
ţiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
Kanc ! 4 Cdo 216/2011
I. zloženie senátu:
JUDr. Eva Sakálová JUDr. Edita Bakošová JUDr. Ľubor Šebo
II. vec v senáte referoval: JUDr. Edita Bakošová
III. kategória rozhodnutia:
C
IV. v počítači ulož ako: 4Cdo_ 216/2011_ ODM_neprípustné_§ 237f,
V/1. Cdo – odpíš a doruč ............................
spis vráť predkladajúcemu súdu 3 x zberný spis
VI. v registri vyznač skončené ODM
dátum rozhodnutia: 25.1.2012 zberný spis založ do archívu
V Bratislave 31.1.2012