Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/124/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne A. K. bývajúcej v B.,

zastúpenej L.v B., proti ţalovanej A., a.s. so sídlom v B., o mimoriadne zvýšenie náhrady

škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom súde Senica

pod sp. zn. SI-4 C 55/2004, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 27. októbra 2010, sp. zn. v spojení s jeho opravným uznesením zo 7. marca

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa sa naposledy upravenou ţalobou domáhala, aby súd uloţil ţalovanej zaplatiť

jej sumu 98 589,67 Eur, ako 40-násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia priznanej jej lekárskymi posudkami, pričom náhrada škody za

bolesť predstavuje sumu 12 551,03 Eur a za odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia

sumu 87 631,94 Eur. Ţalobu odôvodnila tým, ţe 23. júla 2003 utrpela pri dopravnej nehode

zranenia, ktoré vzhľadom na svoju závaţnosť zanechali na jej zdraví následky trvalého

charakteru.

Okresný súd Senica v poradí druhým rozsudkom z 20. januára 2010 č.k.

SI-4 C 55/2004-338 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni 28 065,87 Eur, vo zvyšku

ţalobu zamietol a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania

vo výške 9 962,12 Eur, všetko do 3 dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe

ţalobkyňa vzhľadom na úraz stratila moţnosť venovať sa úspešnej športovej kariére.

Zohľadnil vek ţalobkyne v ktorom prišlo k úrazu ako aj jej mimoriadne športové výkony

2

a dospel k záveru, ţe úraz zapríčinil, ţe ţalobkyňa sa nemohla venovať športovej činnosti

na vrcholovej úrovni. Úraz teda váţne zasiahol do jej ţivota, preto zvýšil základné

ohodnotenie sťaţenia spoločenského uplatnenia na 40-násobok v zmysle ţaloby,

čo predstavuje vo finančnom vyjadrení po odpočítaní uţ zaplatených čiastok vo výške

459 000,-- Sk ešte sumu 561 000,-- Sk (18 621,78 Eur) a bolestné vo výške 284 512,50 Sk

(9 444,08 Eur) okrem uţ zaplatených 31 950,-- Sk, ako 15-násobok zvýšenia bolestného.

Nepristúpil ku kráteniu tejto sumy z dôvodu spoluzavinenia ţalobkyne, pretoţe nezistil

skutočnosti v zmysle , pre ktoré by mala ţalobkyňa znášať

škodu pomerne.

Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27. októbra

2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej aj

zamietajúcej časti s poukazom na ustanovenie potvrdil. V odôvodnení

svojho rozsudku uviedol, ţe sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa o existencii dôvodov

hodných osobitného zreteľa, pre ktoré bolo dôvodné odškodnenie za bolesť a sťaţenie

spoločenského uplatnenia zvýšiť a preto súd prvého stupňa správne prihliadol na vek

ţalobkyne, skutočnosť, ţe pred úrazom aktívne športovala a dosahovala mimoriadne výsledky

a vzhľadom na úraz stratila moţnosť venovať sa úspešnej športovej kariére na vrcholovej

úrovni. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1

a tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 1 833,73 Eur do 3 dní.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Namietla, ţe

konanie na odvolacom súde neprebehlo podľa zásad spravodlivého súdneho konania, čím jej

bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa , konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/

) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (

). Uviedla, ţe za situácie, keď odvolací súd za pouţitia odkázal

v podrobnostiach na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, pričom prvostupňový súd

vo svojom odôvodnení uvádza síce obsahovo širšie dôvody v porovnaní s odvolacím súdom,

avšak tieţ nedostatočné a neporovnateľné s obsahom argumentácie, ktorú ţalobkyňa ponúkla

súdu jednak vo svojom vyjadrení vo vzťahu k prvostupňovému súdu a tieţ v odvolaní, je

potrebné povaţovať názory oboch súdov vo vzťahu k návrhu ţalobkyne na potrebu vykonania

ďalšieho dokazovania a zhrnuté vo formulácii „súd vykonané dokazovanie povaţoval za

3

dostatočné“ za nepostačujúce a zaťaţené inou vadou konania, pričom v podrobnostiach tu

odkázala na obsah svojich podaní a zároveň spochybnila závery znaleckého dokazovania

znalca MUDr. P. vo vzťahu k znaleckému posudku znalca MUDr. C.. V takomto postupe

oboch súdov vidí dovolateľka vadu zakladajúcu prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

, pretoţe aj podľa ustálenej súdnej praxe, právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a podľa judikatúry

ESĽP sa vyžaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Uviedla, ţe súdna prax

a judikatúra subsumuje pod dovolací dôvod podľa aj vady

rozhodnutia, napr. nedostatok odôvodnenia. Vo svojom dovolaní poukázala na dôvody, prečo

nepovaţuje odôvodnenie oboch súdnych rozhodnutí za dostatočné a presvedčivé do takej

miery, aby sa s ním stotoţnila. Ďalej vytkla súdom, ţe napriek tomu, ţe navrhla dokazovanie

výsluchom psychiatričky, psychologičky a športového psychológa, súdy nepovaţovali za

potrebné zisťovať rozhodné skutočnosti, čo povaţuje za inú vadu spočívajúcu v nesprávnom

zhodnotení výsledkov celého dokazovania. Prístupom oboch súdov a nevykonaním

navrhovaného dokazovania súdy vytvorili stav poškodzujúci dovolateľku. Nič nebránilo

súdom ustanoviť znalca ad hoc s prihliadnutím k okolnostiam, ţe duševný stav vrcholového

športovca je uţ len z laického pohľadu jednou z rozhodujúcich veličín pri získavaní

vrcholových športových výsledkov. Z pohľadu dovolateľky nemôţu existovať rozumné

pochybnosti v tom smere, ţe nevykonaný rozsah dokazovania v kombinácii s nesprávne

zhodnoteným výsledkom celého dokazovania, mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ). Navrhla preto oba rozsudky súdov zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcov navrhla dovolanie odmietnuť

ako neprípustné. Podrobne uviedla dôvody, pre ktoré je potrebné povaţovať dovolanie za

neprípustné a zaujala stanovisko k ďalším jednotlivým námietkam dovolateľky uvádzanými

v dôvodoch dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl.

moţno napadnúť dovolaním.

V zmysle , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle , je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa , je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné a dovolací súd v prejednávanej

veci doteraz nerozhodoval. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré zistenie

by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia

odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie

konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh účastníka, o prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať, o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom

nesprávne obsadeným).

Ţalobkyňa v dovolaní nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

aţ e/ a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Ţalobkyňa namietala, ţe odvolací súd (ako aj súd prvého stupňa) nedostatočne

odôvodnili svoje rozhodnutie, čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/

Pod odňatím moţnosti konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadroval odporca (ţalovaný),

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je

jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36

a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva

na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami

a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav,

kedy rozsudok nespĺňa náleţitosti uvedené v , vo svojich dôsledkoch vedie

k tomu, ţe sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ). Právo na odôvodnenie, ktorého

6

štruktúra je rámcovo upravená v sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2005 sp. zn. ).

Zároveň je potrebné zdôrazniť, ţe , ktorý nadobudol účinnosť

15. októbra 2008, bol dovtedajší text doplnený okrem iného odsekom 2, podľa

ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa s ohľadom na vykonané

dokazovanie primerane vysvetlil, v čom videl dôvod na mimoriadne zvýšenie náhrady

za bolesť a sťaţenie spoločenského uplatnenia u ţalobkyne a podrobne uviedol aj výpočet,

ktorým dospel k výslednej sume, ktorú uloţil ţalovanej zaplatiť. Samotná skutočnosť, ţe

ţalobkyňa sa s týmito dôvodmi nestotoţňuje, neznamená, ţe jeho zdôvodnenie nezodpovedá

poţiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

Za daného stavu potom nemoţno povaţovať za vadný postup odvolacieho súdu, keď

v zmysle si osvojil dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a v celom

rozsahu na ne poukázal. Za porušenie základného práva zaručeného v

Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil

rozhodnutie podľa predstáv ţalobkyne.

Z obsahu dovolacích námietok vyplýva, ţe dovolateľka v danej veci namietala tieţ

nedostatky týkajúce sa vykonávania dôkazov a hodnotenia dôkazov a z toho vyplývajúce

nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.

Námietka ţalobkyne o postupe súdov niţších stupňov súvisiaca s nevykonaním

dôkazov nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania

a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov

alebo predstáv ţalobkyne nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal moţnosť konať

pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie

účastníkovi konania ( ).

Ani namietané nesprávne hodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237

písm. f/ Ak aj súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť

jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne; táto samotná skutočnosť však prípustnosť

dovolania nezakladá. Tvrdenia dovolateľky o nedostatkoch dokazovania sú teda

neopodstatnené.

Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania.

Ţalobkyňa svoje dovolanie odôvodnila aj tým, ţe v konaní došlo k inej vade konania

( ).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť

8

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Z podaného dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), ţalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či

ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre pouţitie , pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne

trovy nevznikli.

9

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová