Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f9c/382729.5d50d1.pdf
PDF · 147.41 KB
No categories available
4Cdo/231/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 231/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ E. K., bývajúceho v B.
a 2/ Ing. P. K., bývajúceho v B., proti ţalovanej M. M., bývajúcej v O., zastúpenej JUDr. E.
V., advokátkou v B., o vydanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 9 C 3/1992, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 15. júna 2011 sp. zn. 2 Co 193/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 15. júna
2011 sp. zn. 2 Co 193/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. februára 2008 č.k. 9 C 3/1992-279 uloţil
ţalovanej povinnosť vydať ţalobcom 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel vo výške ¼ k celku na
nehnuteľnosti vedenej v katastri nehnuteľnosti na LV č. X., pre katastrálne územie S., okres
X ako parcela č. X. – zastavené plochy a nádvoria o výmere X. m² a na nej postaveným
domom, označeným ako stavba, súpisné číslo X. na parcele č. X.. Ţalovanej uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcom trovy konania 207 037,60 Sk (6 872,38 Eur) do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet ich právneho zástupcu a zaplatiť náhradu trov štátu 16 944,70 Sk (562,46
Eur) v tej istej lehote na účet Okresného súdu Bratislava I. Takto rozhodol, keď mal za
preukázané, ţe právna predchodkyňa ţalobcov 1/ a 2/ L. K., ktorá zomrela v priebehu
prvostupňového konania 18. januára 1994 bola podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 403/1990
Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd (ďalej len „zák. č. 403/1990 Zb.“)
oprávnenou osobou na vydanie veci ako dedička zo závetu po A. S., ktorému bolo vlastnícke
právo k nehnuteľnosti odňaté rozhodnutím Mestského národného výboru v Bratislave.
Poukázal na to, ţe právna predchodkyňa ţalobcov bola univerzálnou zákonnou dedičkou po
nebohom A. S. z dôvodu, ţe právo syna poručiteľa A. S. ml. dovolať sa neplatnosti záveru
podľa § 479 Občianskeho zákonníka sa premlčala v lehote 3 rokov, ktorá lehota začala plynúť
19. novembra 1974, t.j. dňom nasledujúcom po dni, kedy bolo dedičské konanie bývalým
Štátnym notárstvom v Bratislava – Mesto zastavené a uplynula 19. novembra 1977. Súd
prvého stupňa v súvislosti s pravosťou záveru poručiteľa A. S. z 1. júna 1973
poukázal na jednoznačné závery znaleckého dokazovania nariadeného v rámci
prvostupňového konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd na odvolanie ţalovanej po doplnení dokazovania (prostredníctvom súdu
prvého stupňa) kontrolným znaleckým posudkom JUDr. I. N. znalca z odboru
písmoznalcestva, odvetvie ručné písmo rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Mal za to, ţe
súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil
skutkový stav a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne posúdil, t.j. na správne
zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotoţnil so správnym právnym záverom súdu prvého
stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré spĺňa všetky poţiadavky podľa
§ 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukázal a s týmto sa plne
stotoţnil. Rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
potvrdil. Z dôvodu, ţe úspešný ţalobcovia v lehote stanovenej zákonom trovy odvolacieho
konania nevyčíslili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Prípustnosť
dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzala
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. ţe odvolacie konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe odvolací súd vychádzal z neúplne zisteného
skutkového stavu a tieţ, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a to ohľadne premlčania práva dovolať
sa relatívnej neplatnosti závetu, od ktorého ţalobcovia odvodzujú ţalovaný nárok na vydanie
nehnuteľnosti, a to pokiaľ ide o začiatok plynutia premlčacej lehoty. Uviedla, ţe odvolací súd
svojim postupom jej odňal moţnosť pred súdom konať z dôvodu, ţe o podanom odvolaní
rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), hoci pre takýto postup neboli
splnené zákonom poţadované podmienky. Odvolací súd prostredníctvom súdu prvého stupňa
doplnil dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, a preto bolo jeho povinnosťou
v súlade s § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nariadiť pojednávanie, na ktorom by riadne vykonal
dôkaz kontrolným znaleckým posudkom a poskytol účastníkom moţnosť sa k nemu vyjadriť.
Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalobcovia nepovaţovali dovolanie ţalovanej za dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí,
ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,
ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok potvrdzujúci
rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo
ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 aţ 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti nevykazuje znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci ale potvrdzujúci
rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné
a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci
doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia
moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania
vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v konaní napadnutom
dovolaním došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť
dovolania, t.j. ţe odvolací súd svojím postupom odňal ţalovanej moţnosť konať pred súdom.
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký
postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci ide.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (účinného od 15. októbra 2008) na prejednanie odvolania
proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy,
ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa
§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, ţe odvolací súd musí v prípade
prejednania odvolania týkajúceho sa veci samej nariadiť pojednávanie, ak dokazovanie
vykonané pred súdom prvého stupňa opakuje alebo ak sám dokazovanie doplňuje. Účelom
tohto ustanovenia je zabezpečiť účastníkom konania právo na spravodlivý proces, najmä
umoţniť im realizáciu práva vyplývajúceho z ustanovenia § 123 O.s.p., t.j. práva vyjadriť sa
k návrhom na dokazovanie a všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Ak preto odvolací súd
v priebehu odvolacieho konania doplní dokazovanie, bez toho, aby nariadil pojednávanie
a účastníkom umoţnil vyjadriť sa k týmto novým dôkazom odníme im moţnosť konať pred
súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
V posudzovanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, ţe odvolací súd v priebehu
odvolacieho konania vykonal dokazovanie prostredníctvom súdu prvého stupňa (§ 213 ods. 6
O.s.p.), a to nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. Odvolací súd bol preto povinný
na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie a tým umoţní účastníkom konania vyjadriť
sa k tomuto novému dôkazu. Keďţe odvolací súd v danej veci takto nepostupoval,
a pojednávanie na prejednanie odvolania nenariadil, konal v rozpore s ustanovením § 214
ods. 1 písm. a/ O.s.p. Týmto nesprávnym postupom odňal ţalovanej moţnosť pred súdom
konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade
podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie
dovolaním napadnuté zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou
procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli
k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími
námietkami ţalovanej uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. E. S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková