Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžp/11/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci ţalobcu: 1) D. K., bytom N.N. 2) I. K., bytom N.N. obaja

zast. Advokátskou kanceláriou P. s.r.o., so sídlom K., v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. D. S., proti ţalovanému: 1) Krajský stavebný úrad v Ţiline, odbor štátnej stavebnej

správy, A. Kmeťa 17, Ţilina, 2) Mesto Kysucké Nové Mesto, za účasti: 1) Ing. A.. Š., CSc.,

bytom C., 2) Ing. K. Š., bytom C., obaja zastúpení JUDr. M. B., advokátom so sídlom P.

3) J. N., bytom Š., 4) L. K., bytom X., 5) T. G., bytom H., 6) Ing. L. G., bytom H.,

7) Ing. J. G., bytom Š. 8) J. K., bytom L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

Krajského stavebného úradu v Ţiline č. 2009/01849/KRA zo dňa 30. októbra 2009,

o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. -193 zo dňa

13. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -193 zo dňa 13. januára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcov, ktorou sa domáhali

zrušenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Ţiline, ktorý v odvolacom konaní

zamietol odvolanie ţalobcov a potvrdil rozhodnutie mesta Kysucké Nové Mesto č.j. Výst.

2630/2009-An zo dňa 28.7.2009, ktorým stavebný úrad vydal stavebné povolenie v spojenom

územnom a stavebnom konaní na stavbu „Rodinný dom, elektrická, vodovodná, kanalizačná

a plynová prípojka“ pre navrhovateľov – stavebníkov Ing. A. Š., CSc. a manţelku K. Š., obaja

bytom C. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup

ţalovaného správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozsudku krajského

súdu vyplýva, ţe stavebný úrad sa v konaní riadil i koncentračnou zásadou a dal moţnosť

všetkým účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keď v rámci územného

konania umoţnil na ohlásenom ústnom pojednávaní dňa 1.7.2009 účastníkom konania

vyjadriť sa k navrhovanej stavbe a jej umiestneniu. Ako vyplýva zo zápisnice z ústneho

pojednávania, zúčastnila sa ho ţalobkyňa I. K., ktorá súhlasila s navrhovaným umiestnením

stavby bez pripomienok a ostatní účastníci konania nevzniesli v stanovenej lehote písomne

ţiadne námietky a pripomienky. Rovnako tak i po oznámení o spojení územného

a stavebného konania ţiaden z účastníkov, a teda ani ţalobcovia D. K. a I. K., nepodali do 7

dní od doručenia tohto oznámenia ţiadne pripomienky či námietky. Ţalobcovia svoje

pripomienky voči umiestneniu a samotnej realizácii povolenej stavby uviedli aţ v podanom

odvolaní proti stavebnému povoleniu a v súlade s § 42 ods. 5 stavebného zákona sa

v odvolacom konaní neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené

v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Podľa názoru krajského

súdu aj napriek tomuto sa ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadal s jednotlivými

námietkami ţalobcov, uvedenými v podanom odvolaní. Krajský súd poukázal na to, ţe

územie, v ktorom sa nachádza pozemok, na ktorom má byť umiestnená povolená stavba, je

určené na individuálnu bytovú zástavbu a správny orgán pri povolení umiestnenia stavby

vychádzal z toho, ţe ide o svahovitý pozemok, a preto povolil jej umiestnenie v odstupovej

vzdialenosti 1,91 m od hranice s parcelou č. X., na ktorej je postavený dom ţalobcov, ktorý je

umiestnený vo vzdialenosti 5,5 m od spoločnej hranice. Podľa krajského súdu takto

navrhnutým umiestnením novostavby vznikne medzi dvomi susednými stavbami priestor viac

ako 7 m široký, čo spĺňa poţiadavky na umiestnenie susedných stavieb podľa § 6 vyhl.

č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách

3

na výstavbu a v prípade umiestnenia stavby vo vzdialenosti 1,91 m od spoločnej hranice

s pozemkom – parcelou KN č. X. a od parciel KN č. X. a X. boli splnené a rešpektované

poţiadavky urbanistické, architektonické ako i poţiarnej bezpečnosti. Z odôvodnenia

rozsudku krajského súdu taktieţ vyplýva, ţe nebolo moţné prihliadnuť na námietku ţalobcov,

v ktorej poukazujú na zníţenie ich pohody bývania v dôsledku umiestnenia stavby, pretoţe

umiestnenie stavby je v súlade so stavebným zákonom a najmä s poţiadavkami určenými

vyhl. č. . Ţalobcovia sa taktieţ nemohli s úspechom domáhať umiestnenia

a realizácie samotnej stavby v zmysle situačného výkresu GP-243-241-39/88 zo dňa

12.10.1988, na ktorom je zachytená situácia IBV P., pretoţe tento výkres neobsahuje ţiadne

údaje o odstupe stavieb od miestnej komunikácie ani údaje o vzájomnom odstupe, resp.

odstupových vzdialenostiach stavieb od spoločných hraníc a nie je z neho zrejmé ani tvarové,

výškové, resp. architektonické riešenie rodinných domov, ktoré uţ boli zrealizované, resp.

môţu byť postavené v tejto lokalite. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva,

ţe krajský súd nemohol na námietky ţalobcov prihliadnuť, keď namietali, ţe nebol

vypracovaný geologický posudok, ţe samotná realizácia prác podľa vypracovaného projektu

je v rozpore s STN 731001, ţe v základových pásoch nie je oceľová výstuţ, ţe stavebná jama

nebola zabezpečená v zmysle STN 731001, ţe nebola skúmaná prítomnosť radónu ako ani na

námietku vznesenú na pojednávaní pred krajským súdom, ţe v dôsledku umiestnenia stavby

sa cítia byť ţalobcovia poškodení do budúcna, najmä s ohľadom na prípadnú prestavbu, či

rozšírenie rodinného domu a ţe nebol dodrţaný maximálny koeficient zastavanosti. Tieto

námietky totiţ ţalobcovia vzniesli aţ po uplynutí lehoty uvedenej v , pričom

rozširovanie ţalobných dôvodov je moţné len do uplynutia tejto lehoty.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca 1) a ţiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení

s rozhodnutím mesta Kysucké Nové Mesto zo dňa 28.7.2009 zruší a vec vráti ţalovanému

na ďalšie konanie. Uviedol, ţe krajský súd svojím postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať

pred súdom tým, ţe sa nezaoberal jednou z jeho ţalobných námietok, keď tvrdil, ţe

rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, keď v ţalobe

poukazoval na skutočnosť, ţe v odvolaní smerujúcom proti prvostupňovému rozhodnutiu

správneho orgánu namietal jeho rozpor so schváleným územným plánom mesta a keď

namietal, ţe ţalovaný postupoval v rozpore so schválenou a záväznou individuálnou bytovou

výstavbou v tejto časti, je podľa ţalobcu napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Taktieţ

namietal v ţalobe, ţe i rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné, pretoţe ţalovaný sa

4

taktieţ opomenul zaoberať jeho námietkou nesúladu prvostupňového rozhodnutia

s územnoplánovacou dokumentáciou. Taktieţ nebol krajskému súdu predloţený úplný

administratívny spis, pretoţe nebola v ňom obsiahnutá územnoplánovacia dokumentácia.

V danom prípade správny súd bez toho, aby bola relevantná časť územného plánu mesta

Kysucké Nové Mesto súčasťou administratívneho spisu nemôţe napadnuté rozhodnutie

v intenciách ţaloby preskúmať a posúdiť jeho zákonnosť. Túto skutočnosť ţalobca zistil

i z nahliadnutia do súdneho spisu dňa 23.3.2011, pričom v spise bola len farebná snímka

bez označenia, ktorá nebola zaţurnalizovaná a navyše sa v súdnom spise nenachádzala ani

pri predchádzajúcich nahliadnutiach, napr. dňa 13.1.2011. V uvedených spisoch sa taktieţ

nenachádzalo ani všeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým bol územný plán schválený,

a o týchto skutočnostiach ţalobca spísal úradný záznam. Z týchto dôvodov mal krajský súd

zrušiť napadnuté rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť spočívajúcu v neúplnosti

administratívneho spisu. Podľa ţalobcu taktieţ krajský súd ako i ţalovaný nesprávne

po právnej stránke posúdili ust. vyhl. č. , keď stavebný úrad umiestnil

navrhovanú stavbu stavebníkov Ing. A. Š. s manţelkou vo vzdialenosti 1,91 m od hranice

pozemku, ktorý je vo vlastníctve ţalobcov, keď krajský súd túto skutočnosť odôvodnil

svahovitosťou pozemku. V danom prípade existenciu stiesnených podmienok umoţňujúcu

umiestnenie stavby vo vzdialenosti menšej ako 2 m od hraníc s pozemkom ţalobcov podľa

presvedčenia ţalobcov nie je moţné odvodiť z toho, ţe si to vyţaduje architektonické

a dispozičné riešenie stavby ako aj umiestnenie pozemku vo vzťahu k svetovým stranám, tak

ako to zdôvodnil stavebný úrad. Existenciu stiesnených podmienok bolo potrebné skúmať

objektívne a to bez ohľadu na navrhovanú stavbu. Stiesnené podmienky je potrebné

špecifikovať v závislosti na vyhodnotení danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného

pozemku v zmysle vyhl. č. . Existencia stiesnených pomerov podľa ţalobcu

nie je v danom prípade objektívne daná, ale vznikla samotnou veľkosťou navrhovanej stavby

o pôdorysných rozmeroch 12,18 m x 10,18 m na pozemku, ktorý je široký len 16 m. Taktieţ

podľa ţalobcu je nutné uvaţovať s chodníkom v šírke 1 m. Potom sa po zohľadnení rozmerov

aj v tejto časti stavby vzdialenosť stavby od hraníc s pozemkom vo vlastníctve ţalobcov zúţi

len na 91 cm. V tej istej lokalite boli na susedných pozemkoch identickej veľkosti, kvality,

rozmeru a svahovitosti umiestňované predchádzajúcimi rozhodnutiami aj všetky ostatné

stavby rodinných domov, pričom u všetkých boli minimálne odstupové vzdialenosti dodrţané.

Podľa ţalobcu bolo potrebné ustanovenie vyhl. č. v súlade s princípom

ústavne konformného výkladu s prihliadnutím na ústavnú zásadu rovnosti pri zachovaní

zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci

5

formulovanú v SR vykladať tak, ţe je vţdy potrebné vyhodnotiť

moţnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre

umiestnenie susedných stavieb a tieţ moţnosti údrţby stavieb a uţívanie priestorov medzi

stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným

vyuţívaním územia. Podľa ţalobcu umiestnením stavby stavebníka vo vzdialenosti menšej

ako 2 m od hranice pozemku ţalobcov neodôvodnene stavebný úrad zvýhodnil stavebníkov

na úkor ţalobcov, a to v obmedzení moţnosti vykonať stavebné úpravy pri rozšírení

existujúcej stavby na svojom pozemku. Krajský súd taktieţ nesprávne posúdil aj ust. § 47

ods. 3 správneho poriadku, keď ţalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého

rozhodnutia, pretoţe zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správneho rozhodnutie,

je v rozpore s obsahom spisov a taktieţ je nedostačujúce na posúdenie veci. Z odôvodnenia

rozhodnutia ţalovaného nie je moţné zistiť, na základe akých vykonaných dôkazov ţalovaný

k svojim skutkovým zisteniam dospel a i s poukazom na skutočnosť, ţe z obsahu spisu

správnych orgánov oboch stupňov nevyplýva, ţeby vykonali akýkoľvek dôkaz umoţňujúci

takéto skutkové zistenie. V tomto smere ţalobca poukázal i na rozhodnutie Vrchného súdu

v Prahe publikované v časopise Správní právo pod č. S-207-SP č. 2/2004.

Krajský stavebný úrad v Ţiline sa k odvolaniu ţalobcu 1) písomne vyjadril a ţiadal,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdil. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe napadnuté rozhodnutie

nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta, tak podľa ţalovaného súladom

navrhovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou sa vysporiadava v prvom

rade stavebný úrad, ktorému prislúcha takáto povinnosť z ust. § 37 stavebného zákona. Mesto

Kysucké Nové Mesto má spracovaný UPN mesta z roku 2004, ktorý bol aktualizovaný

zmenou a doplnkom č. 1 (Z-Dč. 1) z roku 2007, schválený uznesením mestského

zastupiteľstva č. 7/2007 bod č. 85. Podľa týchto záväzných podkladov je pozemok

parc. č. KN X. v kat. úz. K súčasťou plochy určenej na výstavbu rodinných domov. Pokiaľ

ţalobca poukazuje na záväznú individuálnu bytovú výstavbu a pokiaľ predloţil fragment

výkresu IBV P. z roku 1979, v ktorom je zakreslený návrh na umiestnenie rodinných domov

v danej lokalite, a to iba vo vzťahu dodrţania tzv. uličnej čiary, avšak bez údajov o type,

podlaţnosti, tvare rodinných domov a pod. bez konkrétneho umiestnenia stavby na pozemku

(odstupové vzdialenosti od hraníc pozemku). Ţalovaný ďalej poukázal na to, ţe ţiadny

predpis nestanovuje, aby územnoplánovacia dokumentácia sa nachádzala aj

v administratívnom spise, resp. tvorila podklady k návrhu, pretoţe podľa § 28 ods. 3

6

stavebného zákona schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uloţený

v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade. Podľa § 131 ods. 1 stavebného

zákona územnoplánovacia dokumentácia (UPD) a všetky podklady k nej, ako aj doklady

o prípadných zmenách a doplnkoch UPD je povinný evidovať a ich uskladnenie zabezpečovať

orgán územného plánovania, ktorý UPD obstaráva. Preto stavebný úrad alebo obec ako

obstarávateľ vychádza pri rozhodovaní práve z týchto podkladov, ktoré musia byť vţdy

k dispozícii aj ostatným občanom, ktorí môţu do nej nahliadnuť, robiť si výpisky a kópie.

Krajský stavebný úrad v Ţiline ako odvolací orgán pri spochybňovanom súlade navrhovanej

stavby s UPD mesta Kysucké Nové Mesto tieţ iba nahliadol do UPD, a to priamo na

Krajskom stavebnom úrade v Ţiline, urobil si kópie aktuálnych podkladov – výkresov

a textovej časti súvisiacich s meritom veci a námietku odvolateľa zamietol ako

neopodstatnenú. Podľa ţalovaného ţiadny vykonávací predpis nestanovuje aký tvar

a architektonicko-konštrukčné riešenie musí stavebník dodrţať, ak tieto podmienky priamo

nevyplývajú zo záväzných častí platnej UPD (územný plán obce, resp. platný územný plán

zóny) a vykonávacích vyhlášok. Čo sa týka námietky ţalobcu ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia vyhl. č. s touto námietkou sa ţalovaný nestotoţnil, pretoţe

umiestnením navrhovanej stavby sa podrobne zaoberal s prihliadnutím a vyhodnotením

danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku. V odôvodnení rozhodnutia,

ktorým zamietol námietky odvolateľa, uviedol na str. 4 podrobne všetky skutočnosti a právne

predpisy, na podklade ktorých mohol potvrdiť navrhované umiestnenie stavby.

K odvolaniu ţalobcu 1) sa vyjadrilo i mesto Kysucké Nové Mesto a ţiadalo, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Nie je pravdou, ţe by ţalobcom

bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ţalobca sa pojednávania riadne zúčastnil a mal

moţnosť vyjadriť sa k predmetu sporu. Nie je pravdivé taktieţ tvrdenie ţalobcu, uvedené

v odvolaní, ţe prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia súlad stavby

s územnoplánovacou dokumentáciou neposudzoval a teda ani v odôvodnení svojho

rozhodnutia túto skutočnosť neuviedol. Aktualizácia územného plánu mesta Kysucké Nové

Mesto, zmena a doplnok č. 1 bola schválená mestským zastupiteľstvom K. dňa 22.5.2007

uznesením č. 7/2007 bod č. 85. Podľa schváleného územného plánu mesta vrátane dodatkov

a doplnkov je pozemok KN č. X. v kat. úz. K. súčasťou obvodu 2-0, časť „S.“. Tento

pozemok je súčasť plochy určenej na výstavbu rodinných domov. Pokiaľ ţalobca uvádza

„farebnú snímku“, tak ide iba o časť grafickej časti platného územného plánu, ktorá súvisí

s predmetnou lokalitou. Kompletný územný plán Kysuckého Nového Mesta obsahuje

7

grafickú časť, t.j. 8 výkresov formátu 18 x A4, textovú časť v rozsahu 143 strán a dokladovú

časť, a preto nie je moţné, aby bol súčasťou spisu kaţdého stavebného povolenia, vydávaného

stavebným úradom v Kysuckom Novom Meste, a to obzvlášť pri stavebných povoleniach

pre jednoduché stavby, ktorou je i stavba rodinného domu stavebníkov Ing. A. Š. a manţelky

Ing. K. Š.. Predmetný územný plán mesta bol k dispozícii i v územnom a stavebnom konaní

na predmetnú stavbu, ktorého sa D. K. i napriek doručeným oznámeniam ani raz nezúčastnil

a v priebehu konania nevzniesol námietku a pripomienku voči umiestneniu stavby. Naopak

ţalobkyňa I. K. s umiestnením stavby súhlasila bez uvedenia pripomienok, čo potvrdila

podpísaním zápisnice z územného konania. K umiestneniu stavby vo vzdialenosti menšej ako

2 m od hranice pozemku sa vyjadrili Krajský stavebný úrad v Ţiline dňa 30.10.2009, Krajská

prokuratúra Ţilina dňa 7.9.2010, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa

17.3.2010, ktoré doklady sú súčasťou spisového materiálu.

K odvolaniu ţalobcu 1) sa vyjadrili i stavebníci Ing. A.. Š. a Ing. K. Š., ktorí ţiadali

rozhodnutie krajského súdu ako zákonné potvrdiť. Poukázali na jednotlivé vyjadrenia

príslušných orgánov a podľa ich názoru ani jedno z tvrdení odvolateľa v odvolaní nemá oporu

v zákone a vydané stavebné povolenie nenarušuje pohodu bývania ostatných vlastníkov

rodinných domov. Nemoţno súhlasiť s názorom odvolateľa, ţe stavby majú byť vzájomne

zosúladené, takéto kritériá platili v minulosti a potom dochádzalo k výstavbe rodinných

domov podobajúcich sa jeden druhému, čo spôsobovalo architektonickú rovnorodosť a nie

rôznorodosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s

v spojení s veta prvá s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok verejne vyhlásil ( a v spojení s veta prvá ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

8

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zistené skutkového

stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval,

či preskúmavacie konanie na krajskom súde bolo vedené takým procesným postupom, ktorý

zabezpečoval správny výsledok.

Podľa § 32 písm. a/ stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť vyuţitie územia

a chrániť dôleţité záujmy v území moţno len na základe územného rozhodnutia, ktorým

je rozhodnutie o umiestnení stavby.

Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania

dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené

spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky

a pripomienky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne

neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď

je ţiadosť o územné rozhodnutie úplná.

Podľa § 36 ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská

v rovnakej lehote, v ktorej môţu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného

konania. Ak niektorý z orgánov potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad

na jeho ţiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺţi. Ak dotknutý orgán, ktorý

bol vyrozumený o začatí územného konania neoznámi v určenej alebo predĺţenej lehote svoje

stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, ţe so stavbou z hľadiska ním sledovaných

záujmov súhlasí.

Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia

sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny,

podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady

podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu

nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané

vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh

predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia

9

v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1

a predchádzajúci rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým

poţiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým poţiadavkám na stavby uţívané

osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, príp. predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,

protipoţiarne podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,

podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí

stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich

námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore

so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa

ods. 1 aţ 3 zistí, ţe návrh alebo predloţená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa

ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými

poţiadavkami alebo s predpismi uvedenými v ods. 2, návrh zamietne.

Podľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie

na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území,

najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia

jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné

prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne

o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených

prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej

dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa

musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje

stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,

určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

10

Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia stavebný úrad spojí územné konanie

o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe

a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území;

pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, ţe podmienky na ich umiestnenie vyplývajú

z územného plánu zóny.

Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného

konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie

spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu uplatniť

najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Na pripomienky

a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní

územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania

do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o stavebné povolenie úplná.

Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia stavebný úrad oznámi účastníkom začatie

stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania

príp. ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí dokedy

môţu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky

neprihliadne.

Podľa ods. 6 uvedeného ustanovenia stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vţdy

jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej

môţu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy

potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺţi stavebný úrad na jeho ţiadosť lehotu pred jej

uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺţenej lehote neoznámi svoje stanovisko

k povoľovanej stavbe, má sa za to, ţe so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov,

súhlasí.

Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých

orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad

záväzné podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov

konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov

11

spoločnosti pri výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, dodrţiavanie všeobecných

technických poţiadaviek na výstavbu, príp. ich predpisov a technických noriem a dodrţanie

poţiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie

negatívnych účinkov stavby a jej uţívania na ţivotné prostredie.

Podľa názoru odvolacieho súdu, správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali

náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţili dostatok skutkových

podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci

a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho

rozhodnutia i náleţite odôvodnili a vysporiadali sa transparentným spôsobom i s námietkami

ţalobcov a to i napriek tomu, ţe námietky ţalobcovia uplatnili v rozpore so zásadou

koncentrácie konania.

Pokiaľ ţalobcovia v konaní pred krajským súdom namietali, ţe stavba stavebníkov

je osadená v rozpore so situačným výkresom GP-243-241-39/88 zo dňa 12.10.1988, kde

je zachytená situácia IBV P., pokiaľ namietali nedodrţanie vzájomných odstupových

vzdialeností stavieb, tak odvolací súd nemohol akceptovať tieto tvrdenia ţalobcov a je toho

názoru, ţe správne orgány ako i krajský súd postupovali zákonným spôsobom, keď

vychádzali správne o.i. i z aplikácie ust. vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú

podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných

technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu

a orientácie.

Podľa vyhl. č. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať

poţiadavky urbanistické, architektonické, ţivotného prostredia, hygienické, veterinárne,

ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, poţiarnej bezpečnosti, civilnej

ochrany, poţiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania.

Odstupy musia umoţňovať údrţbu stavieb a uţívanie priestorov medzi stavbami na technické

alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným vyuţívaním územia.

Podľa ods. 2 stavbu moţno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením

nebude trvalo obmedzené uţívanie susedného pozemku na určený účel.

12

Podľa ods. 3 uvedenej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný

priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako sedem metrov. Vzdialenosť

rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako dva metre.

Podľa ods. 4 v stiesnených územných podmienkach moţno vzdialenosť medzi

rodinnými domami zníţiť aţ na štyri metre, ak v ţiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná

obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyţaduje dodrţanie vzdialeností od spoločných

hraníc podľa ods. 3.

Podľa ods. 5 iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v ods. 3

a 4, moţno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie poţiadaviek

na vzájomné vzdialenosti podľa ods. 1 alebo podľa územného plánu zóny.

Podľa ods. 7 uvedenej vyhlášky vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať

na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc

pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje,

ak vystupuje viac ako 1,5 m od steny.

V danom prípade je medzi účastníkmi konania nesporné a táto skutočnosť vyplýva aj

z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ţe príslušné územie, kde sa

nachádza stavebný pozemok stavebníkov, na ktorom má byť umiestnená povolená stavba,

je územím určeným na individuálnu bytovú zástavbu. Navrhovaným umiestnením novostavby

vznikne medzi stavbou ţalobcov a stavbou stavebníkov, teda medzi rodinnými domami

priestor, ktorý je široký viac ako sedem metrov a to vzhľadom k tomu, ţe rodinný dom

stavebníkov bude v odstupovej vzdialenosti 1,91 m od hranice s parc. č. X., na ktorej je

postavený dom ţalobcov a ktorý je umiestnený a osadený vo vzdialenosti 5,5 m od spoločnej

hranice pozemkov.

V danom prípade i podľa názoru Najvyššieho súdu SR postupovali správne orgány

súladne so zákonom, pretoţe z ust. , a vyhl. č. moţno nesporne

dospieť k záveru, ţe i vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ide o svahovitý typ pozemku, bolo

moţné potom umiestniť stavbu stavebníkov takým spôsobom, akým o tom rozhodol stavebný

úrad.

13

Taktieţ podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd v súlade so zákonom vyhodnotil

i námietky ţalobcov, pokiaľ poukazovali na zníţenie pohody ich bývania v dôsledku

umiestnenia stavby stavebníkov. V danom prípade námietky ţalobcov sú viac-menej

všeobecného charakteru, pokiaľ tvrdia, ţe bude zníţená pohoda ich bývania. V danom prípade

zo ţiadneho z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nevyplýva, ţe by

v dôsledku takto umiestnenej stavby na pozemku malo dôjsť u ţalobcov napr. ku vlhnutiu ich

domu resp. takto umiestnená stavba stavebníkov by im mala spôsobovať prípadné tienenie

a pod.. Odvolací súd je toho názoru, ţe takýmto umiestnením stavby stavebníkov nedochádza

vo vzťahu k ţalobcom k porušeniu ich základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota upraveného v SR

a v čl. 8 ods. 1 o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základného práva

na priaznivé ţivotné prostredie upravené v SR. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti je potrebné teda konštatovať, ţe v rámci rozhodovacieho procesu stavebný úrad

ako i odvolací správny orgán pri umiestnení navrhovanej stavby stavebníkov rešpektovali

ust. vyhl. č.

Taktieţ podľa názoru odvolacieho súdu správne ţalovaný ako i krajský súd

vyhodnotili listinný dôkazný prostriedok, a to situačný výkres GP-243-241-39/88 zo dňa

12.10.1988, na ktorom je zachytená situácia IBV P., keď dospeli k záveru, ţe ţalobcovia sa

nemôţu s úspechom domáhať umiestnenia a realizácie spornej stavby v zmysle tohto

situačného výkresu, pretoţe tento výkres neobsahuje ţiadne údaje o odstupe stavieb

od miestnej komunikácie ani údaje o vzájomnom odstupe, resp. odstupových vzdialenostiach

stavieb od spoločných hraníc a nie je z neho zrejmé ani tvarové, výškové resp. architektonické

riešenie rodinných domov, ktoré uţ boli zrealizované resp. môţu byť postavené v tejto

lokalite.

Ako vyplýva z administratívneho spisu mesto Kysucké Nové Mesto má spracovaný

územný plán mesta z roku 2004, ktorý bol aktualizovaný zmenou a doplnkom č. 1 (Z-Dč. 1)

z roku 2007, schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 7/2007 bod č. 85. Taktieţ

z územnoplánovacích podkladov vyplýva, ţe pozemok parc. č. KN X.

v kat. úz. K. je územím resp. plochou určenou na výstavbu rodinných domov. Pre úplnosť

veci odvolací súd uvádza, ţe pokiaľ samotní ţalobcovia boli toho názoru, aby sa niektoré

skutočnosti uvedené v situačnom výkrese GP-243-241-39/88 zo dňa 12.10.1988 premietli

i do príslušnej územnoplánovacej dokumentácie, tak nič im nebránilo, aby prípadne

14

v minulosti pri aktualizácii územného plánu mesta, ktorá bola schvaľovaná uznesením

mestského zastupiteľstva č. 7/2007 bod č. 85, ako verejnosť pripomienkovali príslušnú

územnoplánovaciu dokumentáciu a za takého skutkového a právneho stavu by sa potom orgán

územného plánovania bol musel vysporiadať s ich prípadnými stanoviskami resp. písomnými

pripomienkami k návrhu územnoplánovacej dokumentácie (§ 22 ods. 7 stavebného zákona).

Ako vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu teda mesta Kysucké Nové Mesto,

vydalo v spojenom územnom a stavebnom konaní rozhodnutie zo dňa 28.7.2009, v ktorom

rozhodlo, ţe stavbu stavebníkov Ing. A. Š., CSc. a Ing. K. Š. v spojenom územnom

a stavebnom konaní na parc. CKN X. v kat. úz. K podľa § 39a ods. 4 a § 66 stavebného

zákona, povoľuje. Taktieţ ako vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu, stavebný úrad

správne a v súlade so zákonom zároveň do rozhodnutia zakotvil podmienky pre umiestnenie

a uskutočnenie stavby.

V súvislosti s príslušnými námietkami ţalobcov resp. predovšetkým ţalobcu v 1. rade

D. K je potrebné zdôrazniť, ţe ţalobcovia v príslušnom konaní pred stavebným úradom

ţiadne námietky neuplatnili, ktoré v zmysle stavebného zákona uplatniť mohli. Napriek

skutočnosti, ţe ţalobcovia 1., 2. boli zo strany stavebného úradu riadne poučení o svojich

právach, v príslušnej lehote ţiadne námietky vo vzťahu k navrhovanej stavbe resp. jej

umiestneniu neuplatnili. V tejto súvislosti povaţuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe

v predmetnom konaní, či uţ v rozhodovacom procese o umiestnení stavby resp. v konaní

o povolenie stavby, sa uplatňuje v štádiu začatia týchto konaní zásada koncentrácie konania,

ktorá znamená, ţe pokiaľ ţalobcovia svoje pripomienky a námietky napriek poučeniu

stavebným úradom v príslušnej lehote neuplatnili, tak táto skutočnosť má za následok, ţe

v ďalšom priebehu konania pred stavebným úradom nie je uţ moţné takéto námietky

vznesené po príslušnej lehote akceptovať a zaoberať sa nimi, a to pokiaľ by mali i oporu

v zákone. Najvyšší súd SR napriek tomu zistil, ţe správne orgány sa i s neskôr uplatnenými

námietkami ţalobcov riadne vysporiadali a venovali im dostatočnú pozornosť pri skúmaní,

či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom,

najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania v danej lokalite.

Pokiaľ ţalobcovia prezentovali v preskúmavacom konaní na krajskom súde podľa

piatej časti hlavy druhej ďalšie námietky, správne krajský súd konštatuje (strana 6,

odsek druhý napadnutého rozhodnutia), ţe na tieto námietky nebolo moţné prihliadnuť,

15

nakoľko boli uplatnené aţ po zákonom stanovenej lehote zakotvenej v ust. .

Odvolací súd sa taktieţ stotoţňuje s dôvodením krajského súdu, ţe pokiaľ podľa ţalobcov

stavebníci nezabezpečili vypracovanie geologického posudku, ţe v základových pásoch nie je

oceľová výstuţ, ţe nebola skúmaná prítomnosť radónu na pozemku, kde je navrhovaná

stavba, tak podľa názoru odvolacieho súdu, tieto skutočnosti v ţiadnom prípade nemali

a nemôţu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Správne konštatuje krajský

súd, ţe stavba stavebníkov nemá moţnosť nijakým spôsobom ovplyvniť prípadnú existenciu

radónu v danej lokalite, tá eventuálne bola, je a bude bez ohľadu na to, či by stavebníci

postavili svoj rodinný dom alebo nie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd SR k záveru, ţe správne

orgány oboch stupňov v danej veci postupovali zákonným spôsobom, keď si pre svoje

rozhodnutie zadováţili dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav náleţite

vyhodnotili, pričom rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe boli

vydané v súlade i s ust. o správnom konaní v spojení s ust.

stavebného zákona a svoje rozhodnutia aj náleţite a transparentným spôsobom odôvodnili.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR z uvedených dôvodov, pokiaľ

krajský súd ţalobný návrh ţalobcov zamietol, tak jeho napadnuté rozhodnutie v zmysle

ust. v spojení s veta prvá a , , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1

v spojení s ust. s pouţitím ust. veta prvá .

Ţalobcovia 1., 2. v odvolacom konaní úspech nemali. Správnym orgánom v odvolacom

konaní trovy odvolacieho konania nevznikli a taktieţ v odvolacom konaní nevznikli trovy ani

ďalším účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 25. januára 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth