Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b36/382723.cad78d.pdf
PDF · 200.71 KB
No categories available
2Sžp/11/2011
Najvyšší súd 2Sţp/11/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej,
PhD., v právnej veci ţalobcu: 1) D. K., bytom N.N. 2) I. K., bytom N.N. obaja
zast. Advokátskou kanceláriou P. s.r.o., so sídlom K., v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. D. S., proti ţalovanému: 1) Krajský stavebný úrad v Ţiline, odbor štátnej stavebnej
správy, A. Kmeťa 17, Ţilina, 2) Mesto Kysucké Nové Mesto, za účasti: 1) Ing. A.. Š., CSc.,
bytom C., 2) Ing. K. Š., bytom C., obaja zastúpení JUDr. M. B., advokátom so sídlom P.
3) J. N., bytom Š., 4) L. K., bytom X., 5) T. G., bytom H., 6) Ing. L. G., bytom H.,
7) Ing. J. G., bytom Š. 8) J. K., bytom L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
Krajského stavebného úradu v Ţiline č. 2009/01849/KRA zo dňa 30. októbra 2009,
o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/2/2010-193 zo dňa
13. januára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
č. k. 21S/2/2010-193 zo dňa 13. januára 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcov, ktorou sa domáhali
zrušenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Ţiline, ktorý v odvolacom konaní
zamietol odvolanie ţalobcov a potvrdil rozhodnutie mesta Kysucké Nové Mesto č.j. Výst.
2630/2009-An zo dňa 28.7.2009, ktorým stavebný úrad vydal stavebné povolenie v spojenom
územnom a stavebnom konaní na stavbu „Rodinný dom, elektrická, vodovodná, kanalizačná
a plynová prípojka“ pre navrhovateľov – stavebníkov Ing. A. Š., CSc. a manţelku K. Š., obaja
bytom C. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup
ţalovaného správneho orgánu bol v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozsudku krajského
súdu vyplýva, ţe stavebný úrad sa v konaní riadil i koncentračnou zásadou a dal moţnosť
všetkým účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keď v rámci územného
konania umoţnil na ohlásenom ústnom pojednávaní dňa 1.7.2009 účastníkom konania
vyjadriť sa k navrhovanej stavbe a jej umiestneniu. Ako vyplýva zo zápisnice z ústneho
pojednávania, zúčastnila sa ho ţalobkyňa I. K., ktorá súhlasila s navrhovaným umiestnením
stavby bez pripomienok a ostatní účastníci konania nevzniesli v stanovenej lehote písomne
ţiadne námietky a pripomienky. Rovnako tak i po oznámení o spojení územného
a stavebného konania ţiaden z účastníkov, a teda ani ţalobcovia D. K. a I. K., nepodali do 7
dní od doručenia tohto oznámenia ţiadne pripomienky či námietky. Ţalobcovia svoje
pripomienky voči umiestneniu a samotnej realizácii povolenej stavby uviedli aţ v podanom
odvolaní proti stavebnému povoleniu a v súlade s § 42 ods. 5 stavebného zákona sa
v odvolacom konaní neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené
v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Podľa názoru krajského
súdu aj napriek tomuto sa ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadal s jednotlivými
námietkami ţalobcov, uvedenými v podanom odvolaní. Krajský súd poukázal na to, ţe
územie, v ktorom sa nachádza pozemok, na ktorom má byť umiestnená povolená stavba, je
určené na individuálnu bytovú zástavbu a správny orgán pri povolení umiestnenia stavby
vychádzal z toho, ţe ide o svahovitý pozemok, a preto povolil jej umiestnenie v odstupovej
vzdialenosti 1,91 m od hranice s parcelou č. X., na ktorej je postavený dom ţalobcov, ktorý je
umiestnený vo vzdialenosti 5,5 m od spoločnej hranice. Podľa krajského súdu takto
navrhnutým umiestnením novostavby vznikne medzi dvomi susednými stavbami priestor viac
ako 7 m široký, čo spĺňa poţiadavky na umiestnenie susedných stavieb podľa § 6 vyhl.
č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách
na výstavbu a v prípade umiestnenia stavby vo vzdialenosti 1,91 m od spoločnej hranice
s pozemkom – parcelou KN č. X. a od parciel KN č. X. a X. boli splnené a rešpektované
poţiadavky urbanistické, architektonické ako i poţiarnej bezpečnosti. Z odôvodnenia
rozsudku krajského súdu taktieţ vyplýva, ţe nebolo moţné prihliadnuť na námietku ţalobcov,
v ktorej poukazujú na zníţenie ich pohody bývania v dôsledku umiestnenia stavby, pretoţe
umiestnenie stavby je v súlade so stavebným zákonom a najmä s poţiadavkami určenými
vyhl. č. 532/2002 Z. z.. Ţalobcovia sa taktieţ nemohli s úspechom domáhať umiestnenia
a realizácie samotnej stavby v zmysle situačného výkresu GP-243-241-39/88 zo dňa
12.10.1988, na ktorom je zachytená situácia IBV P., pretoţe tento výkres neobsahuje ţiadne
údaje o odstupe stavieb od miestnej komunikácie ani údaje o vzájomnom odstupe, resp.
odstupových vzdialenostiach stavieb od spoločných hraníc a nie je z neho zrejmé ani tvarové,
výškové, resp. architektonické riešenie rodinných domov, ktoré uţ boli zrealizované, resp.
môţu byť postavené v tejto lokalite. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva,
ţe krajský súd nemohol na námietky ţalobcov prihliadnuť, keď namietali, ţe nebol
vypracovaný geologický posudok, ţe samotná realizácia prác podľa vypracovaného projektu
je v rozpore s STN 731001, ţe v základových pásoch nie je oceľová výstuţ, ţe stavebná jama
nebola zabezpečená v zmysle STN 731001, ţe nebola skúmaná prítomnosť radónu ako ani na
námietku vznesenú na pojednávaní pred krajským súdom, ţe v dôsledku umiestnenia stavby
sa cítia byť ţalobcovia poškodení do budúcna, najmä s ohľadom na prípadnú prestavbu, či
rozšírenie rodinného domu a ţe nebol dodrţaný maximálny koeficient zastavanosti. Tieto
námietky totiţ ţalobcovia vzniesli aţ po uplynutí lehoty uvedenej v § 250b O.s.p., pričom
rozširovanie ţalobných dôvodov je moţné len do uplynutia tejto lehoty.
Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalobca 1) a ţiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného v spojení
s rozhodnutím mesta Kysucké Nové Mesto zo dňa 28.7.2009 zruší a vec vráti ţalovanému
na ďalšie konanie. Uviedol, ţe krajský súd svojím postupom odňal ţalobcovi moţnosť konať
pred súdom tým, ţe sa nezaoberal jednou z jeho ţalobných námietok, keď tvrdil, ţe
rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, keď v ţalobe
poukazoval na skutočnosť, ţe v odvolaní smerujúcom proti prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu namietal jeho rozpor so schváleným územným plánom mesta a keď
namietal, ţe ţalovaný postupoval v rozpore so schválenou a záväznou individuálnou bytovou
výstavbou v tejto časti, je podľa ţalobcu napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Taktieţ
namietal v ţalobe, ţe i rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné, pretoţe ţalovaný sa
taktieţ opomenul zaoberať jeho námietkou nesúladu prvostupňového rozhodnutia
s územnoplánovacou dokumentáciou. Taktieţ nebol krajskému súdu predloţený úplný
administratívny spis, pretoţe nebola v ňom obsiahnutá územnoplánovacia dokumentácia.
V danom prípade správny súd bez toho, aby bola relevantná časť územného plánu mesta
Kysucké Nové Mesto súčasťou administratívneho spisu nemôţe napadnuté rozhodnutie
v intenciách ţaloby preskúmať a posúdiť jeho zákonnosť. Túto skutočnosť ţalobca zistil
i z nahliadnutia do súdneho spisu dňa 23.3.2011, pričom v spise bola len farebná snímka
bez označenia, ktorá nebola zaţurnalizovaná a navyše sa v súdnom spise nenachádzala ani
pri predchádzajúcich nahliadnutiach, napr. dňa 13.1.2011. V uvedených spisoch sa taktieţ
nenachádzalo ani všeobecne záväzné nariadenie obce, ktorým bol územný plán schválený,
a o týchto skutočnostiach ţalobca spísal úradný záznam. Z týchto dôvodov mal krajský súd
zrušiť napadnuté rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť spočívajúcu v neúplnosti
administratívneho spisu. Podľa ţalobcu taktieţ krajský súd ako i ţalovaný nesprávne
po právnej stránke posúdili ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z., keď stavebný úrad umiestnil
navrhovanú stavbu stavebníkov Ing. A. Š. s manţelkou vo vzdialenosti 1,91 m od hranice
pozemku, ktorý je vo vlastníctve ţalobcov, keď krajský súd túto skutočnosť odôvodnil
svahovitosťou pozemku. V danom prípade existenciu stiesnených podmienok umoţňujúcu
umiestnenie stavby vo vzdialenosti menšej ako 2 m od hraníc s pozemkom ţalobcov podľa
presvedčenia ţalobcov nie je moţné odvodiť z toho, ţe si to vyţaduje architektonické
a dispozičné riešenie stavby ako aj umiestnenie pozemku vo vzťahu k svetovým stranám, tak
ako to zdôvodnil stavebný úrad. Existenciu stiesnených podmienok bolo potrebné skúmať
objektívne a to bez ohľadu na navrhovanú stavbu. Stiesnené podmienky je potrebné
špecifikovať v závislosti na vyhodnotení danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného
pozemku v zmysle § 5 vyhl. č. 532/2002 Z. z.. Existencia stiesnených pomerov podľa ţalobcu
nie je v danom prípade objektívne daná, ale vznikla samotnou veľkosťou navrhovanej stavby
o pôdorysných rozmeroch 12,18 m x 10,18 m na pozemku, ktorý je široký len 16 m. Taktieţ
podľa ţalobcu je nutné uvaţovať s chodníkom v šírke 1 m. Potom sa po zohľadnení rozmerov
aj v tejto časti stavby vzdialenosť stavby od hraníc s pozemkom vo vlastníctve ţalobcov zúţi
len na 91 cm. V tej istej lokalite boli na susedných pozemkoch identickej veľkosti, kvality,
rozmeru a svahovitosti umiestňované predchádzajúcimi rozhodnutiami aj všetky ostatné
stavby rodinných domov, pričom u všetkých boli minimálne odstupové vzdialenosti dodrţané.
Podľa ţalobcu bolo potrebné ustanovenie § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z. v súlade s princípom
ústavne konformného výkladu s prihliadnutím na ústavnú zásadu rovnosti pri zachovaní
zákonnej ochrany vlastníckeho práva u všetkých vlastníkov k druhovo rovnakej veci
formulovanú v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, ţe je vţdy potrebné vyhodnotiť
moţnosti zastavania susedných pozemkov s cieľom vytvárania rovnocenných podmienok pre
umiestnenie susedných stavieb a tieţ moţnosti údrţby stavieb a uţívanie priestorov medzi
stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným
vyuţívaním územia. Podľa ţalobcu umiestnením stavby stavebníka vo vzdialenosti menšej
ako 2 m od hranice pozemku ţalobcov neodôvodnene stavebný úrad zvýhodnil stavebníkov
na úkor ţalobcov, a to v obmedzení moţnosti vykonať stavebné úpravy pri rozšírení
existujúcej stavby na svojom pozemku. Krajský súd taktieţ nesprávne posúdil aj ust. § 47
ods. 3 správneho poriadku, keď ţalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, pretoţe zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správneho rozhodnutie,
je v rozpore s obsahom spisov a taktieţ je nedostačujúce na posúdenie veci. Z odôvodnenia
rozhodnutia ţalovaného nie je moţné zistiť, na základe akých vykonaných dôkazov ţalovaný
k svojim skutkovým zisteniam dospel a i s poukazom na skutočnosť, ţe z obsahu spisu
správnych orgánov oboch stupňov nevyplýva, ţeby vykonali akýkoľvek dôkaz umoţňujúci
takéto skutkové zistenie. V tomto smere ţalobca poukázal i na rozhodnutie Vrchného súdu
v Prahe publikované v časopise Správní právo pod č. S-207-SP č. 2/2004.
Krajský stavebný úrad v Ţiline sa k odvolaniu ţalobcu 1) písomne vyjadril a ţiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne
správny potvrdil. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe napadnuté rozhodnutie
nie je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta, tak podľa ţalovaného súladom
navrhovanej stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou sa vysporiadava v prvom
rade stavebný úrad, ktorému prislúcha takáto povinnosť z ust. § 37 stavebného zákona. Mesto
Kysucké Nové Mesto má spracovaný UPN mesta z roku 2004, ktorý bol aktualizovaný
zmenou a doplnkom č. 1 (Z-Dč. 1) z roku 2007, schválený uznesením mestského
zastupiteľstva č. 7/2007 bod č. 85. Podľa týchto záväzných podkladov je pozemok
parc. č. KN X. v kat. úz. K súčasťou plochy určenej na výstavbu rodinných domov. Pokiaľ
ţalobca poukazuje na záväznú individuálnu bytovú výstavbu a pokiaľ predloţil fragment
výkresu IBV P. z roku 1979, v ktorom je zakreslený návrh na umiestnenie rodinných domov
v danej lokalite, a to iba vo vzťahu dodrţania tzv. uličnej čiary, avšak bez údajov o type,
podlaţnosti, tvare rodinných domov a pod. bez konkrétneho umiestnenia stavby na pozemku
(odstupové vzdialenosti od hraníc pozemku). Ţalovaný ďalej poukázal na to, ţe ţiadny
predpis nestanovuje, aby územnoplánovacia dokumentácia sa nachádzala aj
v administratívnom spise, resp. tvorila podklady k návrhu, pretoţe podľa § 28 ods. 3
stavebného zákona schválený územný plán obce a schválený územný plán zóny je uloţený
v obci, na stavebnom úrade a na krajskom stavebnom úrade. Podľa § 131 ods. 1 stavebného
zákona územnoplánovacia dokumentácia (UPD) a všetky podklady k nej, ako aj doklady
o prípadných zmenách a doplnkoch UPD je povinný evidovať a ich uskladnenie zabezpečovať
orgán územného plánovania, ktorý UPD obstaráva. Preto stavebný úrad alebo obec ako
obstarávateľ vychádza pri rozhodovaní práve z týchto podkladov, ktoré musia byť vţdy
k dispozícii aj ostatným občanom, ktorí môţu do nej nahliadnuť, robiť si výpisky a kópie.
Krajský stavebný úrad v Ţiline ako odvolací orgán pri spochybňovanom súlade navrhovanej
stavby s UPD mesta Kysucké Nové Mesto tieţ iba nahliadol do UPD, a to priamo na
Krajskom stavebnom úrade v Ţiline, urobil si kópie aktuálnych podkladov – výkresov
a textovej časti súvisiacich s meritom veci a námietku odvolateľa zamietol ako
neopodstatnenú. Podľa ţalovaného ţiadny vykonávací predpis nestanovuje aký tvar
a architektonicko-konštrukčné riešenie musí stavebník dodrţať, ak tieto podmienky priamo
nevyplývajú zo záväzných častí platnej UPD (územný plán obce, resp. platný územný plán
zóny) a vykonávacích vyhlášok. Čo sa týka námietky ţalobcu ohľadne nesprávneho právneho
posúdenia § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z. s touto námietkou sa ţalovaný nestotoţnil, pretoţe
umiestnením navrhovanej stavby sa podrobne zaoberal s prihliadnutím a vyhodnotením
danosti konkrétnej lokality a vlastnosti stavebného pozemku. V odôvodnení rozhodnutia,
ktorým zamietol námietky odvolateľa, uviedol na str. 4 podrobne všetky skutočnosti a právne
predpisy, na podklade ktorých mohol potvrdiť navrhované umiestnenie stavby.
K odvolaniu ţalobcu 1) sa vyjadrilo i mesto Kysucké Nové Mesto a ţiadalo, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Nie je pravdou, ţe by ţalobcom
bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ţalobca sa pojednávania riadne zúčastnil a mal
moţnosť vyjadriť sa k predmetu sporu. Nie je pravdivé taktieţ tvrdenie ţalobcu, uvedené
v odvolaní, ţe prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia súlad stavby
s územnoplánovacou dokumentáciou neposudzoval a teda ani v odôvodnení svojho
rozhodnutia túto skutočnosť neuviedol. Aktualizácia územného plánu mesta Kysucké Nové
Mesto, zmena a doplnok č. 1 bola schválená mestským zastupiteľstvom K. dňa 22.5.2007
uznesením č. 7/2007 bod č. 85. Podľa schváleného územného plánu mesta vrátane dodatkov
a doplnkov je pozemok KN č. X. v kat. úz. K. súčasťou obvodu 2-0, časť „S.“. Tento
pozemok je súčasť plochy určenej na výstavbu rodinných domov. Pokiaľ ţalobca uvádza
„farebnú snímku“, tak ide iba o časť grafickej časti platného územného plánu, ktorá súvisí
s predmetnou lokalitou. Kompletný územný plán Kysuckého Nového Mesta obsahuje
grafickú časť, t.j. 8 výkresov formátu 18 x A4, textovú časť v rozsahu 143 strán a dokladovú
časť, a preto nie je moţné, aby bol súčasťou spisu kaţdého stavebného povolenia, vydávaného
stavebným úradom v Kysuckom Novom Meste, a to obzvlášť pri stavebných povoleniach
pre jednoduché stavby, ktorou je i stavba rodinného domu stavebníkov Ing. A. Š. a manţelky
Ing. K. Š.. Predmetný územný plán mesta bol k dispozícii i v územnom a stavebnom konaní
na predmetnú stavbu, ktorého sa D. K. i napriek doručeným oznámeniam ani raz nezúčastnil
a v priebehu konania nevzniesol námietku a pripomienku voči umiestneniu stavby. Naopak
ţalobkyňa I. K. s umiestnením stavby súhlasila bez uvedenia pripomienok, čo potvrdila
podpísaním zápisnice z územného konania. K umiestneniu stavby vo vzdialenosti menšej ako
2 m od hranice pozemku sa vyjadrili Krajský stavebný úrad v Ţiline dňa 30.10.2009, Krajská
prokuratúra Ţilina dňa 7.9.2010, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa
17.3.2010, ktoré doklady sú súčasťou spisového materiálu.
K odvolaniu ţalobcu 1) sa vyjadrili i stavebníci Ing. A.. Š. a Ing. K. Š., ktorí ţiadali
rozhodnutie krajského súdu ako zákonné potvrdiť. Poukázali na jednotlivé vyjadrenia
príslušných orgánov a podľa ich názoru ani jedno z tvrdení odvolateľa v odvolaní nemá oporu
v zákone a vydané stavebné povolenie nenarušuje pohodu bývania ostatných vlastníkov
rodinných domov. Nemoţno súhlasiť s názorom odvolateľa, ţe stavby majú byť vzájomne
zosúladené, takéto kritériá platili v minulosti a potom dochádzalo k výstavbe rodinných
domov podobajúcich sa jeden druhému, čo spôsobovalo architektonickú rovnorodosť a nie
rôznorodosť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zistené skutkového
stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval,
či preskúmavacie konanie na krajskom súde bolo vedené takým procesným postupom, ktorý
zabezpečoval správny výsledok.
Podľa § 32 písm. a/ stavebného zákona umiestňovať stavby, meniť vyuţitie územia
a chrániť dôleţité záujmy v území moţno len na základe územného rozhodnutia, ktorým
je rozhodnutie o umiestnení stavby.
Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania
dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené
spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky
a pripomienky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne
neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď
je ţiadosť o územné rozhodnutie úplná.
Podľa § 36 ods. 3 stavebného zákona dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská
v rovnakej lehote, v ktorej môţu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného
konania. Ak niektorý z orgánov potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad
na jeho ţiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺţi. Ak dotknutý orgán, ktorý
bol vyrozumený o začatí územného konania neoznámi v určenej alebo predĺţenej lehote svoje
stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, ţe so stavbou z hľadiska ním sledovaných
záujmov súhlasí.
Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia
sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny,
podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady
podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu
nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané
vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh
predovšetkým z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia
v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa ods. 1
a predchádzajúci rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým
poţiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým poţiadavkám na stavby uţívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, príp. predpisom, ktoré ustanovujú hygienické,
protipoţiarne podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky,
podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí
stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich
námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore
so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa
ods. 1 aţ 3 zistí, ţe návrh alebo predloţená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa
ods. 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými
poţiadavkami alebo s predpismi uvedenými v ods. 2, návrh zamietne.
Podľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území,
najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia
jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné
prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne
o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených
prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej
dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,
určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.
Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
10 2Sţp/11/2011
Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia stavebný úrad spojí územné konanie
o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe
a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území;
pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, ţe podmienky na ich umiestnenie vyplývajú
z územného plánu zóny.
Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie
spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, ţe svoje námietky môţu uplatniť
najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Na pripomienky
a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní
územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania
do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o stavebné povolenie úplná.
Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia stavebný úrad oznámi účastníkom začatie
stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania
príp. ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí dokedy
môţu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, ţe sa na neskoršie podané námietky
neprihliadne.
Podľa ods. 6 uvedeného ustanovenia stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vţdy
jednotlivo. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej
môţu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy
potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺţi stavebný úrad na jeho ţiadosť lehotu pred jej
uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺţenej lehote neoznámi svoje stanovisko
k povoľovanej stavbe, má sa za to, ţe so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov,
súhlasí.
Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých
orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad
záväzné podmienky uskutočnenia a uţívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov
konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov
11 2Sţp/11/2011
spoločnosti pri výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, dodrţiavanie všeobecných
technických poţiadaviek na výstavbu, príp. ich predpisov a technických noriem a dodrţanie
poţiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie
negatívnych účinkov stavby a jej uţívania na ţivotné prostredie.
Podľa názoru odvolacieho súdu, správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali
náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţili dostatok skutkových
podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav veci
a zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho
rozhodnutia i náleţite odôvodnili a vysporiadali sa transparentným spôsobom i s námietkami
ţalobcov a to i napriek tomu, ţe námietky ţalobcovia uplatnili v rozpore so zásadou
koncentrácie konania.
Pokiaľ ţalobcovia v konaní pred krajským súdom namietali, ţe stavba stavebníkov
je osadená v rozpore so situačným výkresom GP-243-241-39/88 zo dňa 12.10.1988, kde
je zachytená situácia IBV P., pokiaľ namietali nedodrţanie vzájomných odstupových
vzdialeností stavieb, tak odvolací súd nemohol akceptovať tieto tvrdenia ţalobcov a je toho
názoru, ţe správne orgány ako i krajský súd postupovali zákonným spôsobom, keď
vychádzali správne o.i. i z aplikácie ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu
a orientácie.
Podľa § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať
poţiadavky urbanistické, architektonické, ţivotného prostredia, hygienické, veterinárne,
ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, poţiarnej bezpečnosti, civilnej
ochrany, poţiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania.
Odstupy musia umoţňovať údrţbu stavieb a uţívanie priestorov medzi stavbami na technické
alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným vyuţívaním územia.
Podľa ods. 2 stavbu moţno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením
nebude trvalo obmedzené uţívanie susedného pozemku na určený účel.
12 2Sţp/11/2011
Podľa ods. 3 uvedenej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný
priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako sedem metrov. Vzdialenosť
rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako dva metre.
Podľa ods. 4 v stiesnených územných podmienkach moţno vzdialenosť medzi
rodinnými domami zníţiť aţ na štyri metre, ak v ţiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná
obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyţaduje dodrţanie vzdialeností od spoločných
hraníc podľa ods. 3.
Podľa ods. 5 iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v ods. 3
a 4, moţno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie poţiadaviek
na vzájomné vzdialenosti podľa ods. 1 alebo podľa územného plánu zóny.
Podľa ods. 7 uvedenej vyhlášky vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať
na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc
pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje,
ak vystupuje viac ako 1,5 m od steny.
V danom prípade je medzi účastníkmi konania nesporné a táto skutočnosť vyplýva aj
z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ţe príslušné územie, kde sa
nachádza stavebný pozemok stavebníkov, na ktorom má byť umiestnená povolená stavba,
je územím určeným na individuálnu bytovú zástavbu. Navrhovaným umiestnením novostavby
vznikne medzi stavbou ţalobcov a stavbou stavebníkov, teda medzi rodinnými domami
priestor, ktorý je široký viac ako sedem metrov a to vzhľadom k tomu, ţe rodinný dom
stavebníkov bude v odstupovej vzdialenosti 1,91 m od hranice s parc. č. X., na ktorej je
postavený dom ţalobcov a ktorý je umiestnený a osadený vo vzdialenosti 5,5 m od spoločnej
hranice pozemkov.
V danom prípade i podľa názoru Najvyššieho súdu SR postupovali správne orgány
súladne so zákonom, pretoţe z ust. § 6 ods. 1, 3 a 7 vyhl. č. 532/2002 Z. z. moţno nesporne
dospieť k záveru, ţe i vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ide o svahovitý typ pozemku, bolo
moţné potom umiestniť stavbu stavebníkov takým spôsobom, akým o tom rozhodol stavebný
úrad.
13 2Sţp/11/2011
Taktieţ podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd v súlade so zákonom vyhodnotil
i námietky ţalobcov, pokiaľ poukazovali na zníţenie pohody ich bývania v dôsledku
umiestnenia stavby stavebníkov. V danom prípade námietky ţalobcov sú viac-menej
všeobecného charakteru, pokiaľ tvrdia, ţe bude zníţená pohoda ich bývania. V danom prípade
zo ţiadneho z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nevyplýva, ţe by
v dôsledku takto umiestnenej stavby na pozemku malo dôjsť u ţalobcov napr. ku vlhnutiu ich
domu resp. takto umiestnená stavba stavebníkov by im mala spôsobovať prípadné tienenie
a pod.. Odvolací súd je toho názoru, ţe takýmto umiestnením stavby stavebníkov nedochádza
vo vzťahu k ţalobcom k porušeniu ich základného práva na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR
a v čl. 8 ods. 1 o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základného práva
na priaznivé ţivotné prostredie upravené v čl. 44 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti je potrebné teda konštatovať, ţe v rámci rozhodovacieho procesu stavebný úrad
ako i odvolací správny orgán pri umiestnení navrhovanej stavby stavebníkov rešpektovali
ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z.
Taktieţ podľa názoru odvolacieho súdu správne ţalovaný ako i krajský súd
vyhodnotili listinný dôkazný prostriedok, a to situačný výkres GP-243-241-39/88 zo dňa
12.10.1988, na ktorom je zachytená situácia IBV P., keď dospeli k záveru, ţe ţalobcovia sa
nemôţu s úspechom domáhať umiestnenia a realizácie spornej stavby v zmysle tohto
situačného výkresu, pretoţe tento výkres neobsahuje ţiadne údaje o odstupe stavieb
od miestnej komunikácie ani údaje o vzájomnom odstupe, resp. odstupových vzdialenostiach
stavieb od spoločných hraníc a nie je z neho zrejmé ani tvarové, výškové resp. architektonické
riešenie rodinných domov, ktoré uţ boli zrealizované resp. môţu byť postavené v tejto
lokalite.
Ako vyplýva z administratívneho spisu mesto Kysucké Nové Mesto má spracovaný
územný plán mesta z roku 2004, ktorý bol aktualizovaný zmenou a doplnkom č. 1 (Z-Dč. 1)
z roku 2007, schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 7/2007 bod č. 85. Taktieţ
z územnoplánovacích podkladov vyplýva, ţe pozemok parc. č. KN X.
v kat. úz. K. je územím resp. plochou určenou na výstavbu rodinných domov. Pre úplnosť
veci odvolací súd uvádza, ţe pokiaľ samotní ţalobcovia boli toho názoru, aby sa niektoré
skutočnosti uvedené v situačnom výkrese GP-243-241-39/88 zo dňa 12.10.1988 premietli
i do príslušnej územnoplánovacej dokumentácie, tak nič im nebránilo, aby prípadne
14 2Sţp/11/2011
v minulosti pri aktualizácii územného plánu mesta, ktorá bola schvaľovaná uznesením
mestského zastupiteľstva č. 7/2007 bod č. 85, ako verejnosť pripomienkovali príslušnú
územnoplánovaciu dokumentáciu a za takého skutkového a právneho stavu by sa potom orgán
územného plánovania bol musel vysporiadať s ich prípadnými stanoviskami resp. písomnými
pripomienkami k návrhu územnoplánovacej dokumentácie (§ 22 ods. 7 stavebného zákona).
Ako vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu teda mesta Kysucké Nové Mesto,
vydalo v spojenom územnom a stavebnom konaní rozhodnutie zo dňa 28.7.2009, v ktorom
rozhodlo, ţe stavbu stavebníkov Ing. A. Š., CSc. a Ing. K. Š. v spojenom územnom
a stavebnom konaní na parc. CKN X. v kat. úz. K podľa § 39a ods. 4 a § 66 stavebného
zákona, povoľuje. Taktieţ ako vyplýva z rozhodnutia stavebného úradu, stavebný úrad
správne a v súlade so zákonom zároveň do rozhodnutia zakotvil podmienky pre umiestnenie
a uskutočnenie stavby.
V súvislosti s príslušnými námietkami ţalobcov resp. predovšetkým ţalobcu v 1. rade
D. K je potrebné zdôrazniť, ţe ţalobcovia v príslušnom konaní pred stavebným úradom
ţiadne námietky neuplatnili, ktoré v zmysle stavebného zákona uplatniť mohli. Napriek
skutočnosti, ţe ţalobcovia 1., 2. boli zo strany stavebného úradu riadne poučení o svojich
právach, v príslušnej lehote ţiadne námietky vo vzťahu k navrhovanej stavbe resp. jej
umiestneniu neuplatnili. V tejto súvislosti povaţuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe
v predmetnom konaní, či uţ v rozhodovacom procese o umiestnení stavby resp. v konaní
o povolenie stavby, sa uplatňuje v štádiu začatia týchto konaní zásada koncentrácie konania,
ktorá znamená, ţe pokiaľ ţalobcovia svoje pripomienky a námietky napriek poučeniu
stavebným úradom v príslušnej lehote neuplatnili, tak táto skutočnosť má za následok, ţe
v ďalšom priebehu konania pred stavebným úradom nie je uţ moţné takéto námietky
vznesené po príslušnej lehote akceptovať a zaoberať sa nimi, a to pokiaľ by mali i oporu
v zákone. Najvyšší súd SR napriek tomu zistil, ţe správne orgány sa i s neskôr uplatnenými
námietkami ţalobcov riadne vysporiadali a venovali im dostatočnú pozornosť pri skúmaní,
či predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom,
najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania v danej lokalite.
Pokiaľ ţalobcovia prezentovali v preskúmavacom konaní na krajskom súde podľa
piatej časti hlavy druhej O.s.p. ďalšie námietky, správne krajský súd konštatuje (strana 6,
odsek druhý napadnutého rozhodnutia), ţe na tieto námietky nebolo moţné prihliadnuť,
15 2Sţp/11/2011
nakoľko boli uplatnené aţ po zákonom stanovenej lehote zakotvenej v ust. § 250b O.s.p..
Odvolací súd sa taktieţ stotoţňuje s dôvodením krajského súdu, ţe pokiaľ podľa ţalobcov
stavebníci nezabezpečili vypracovanie geologického posudku, ţe v základových pásoch nie je
oceľová výstuţ, ţe nebola skúmaná prítomnosť radónu na pozemku, kde je navrhovaná
stavba, tak podľa názoru odvolacieho súdu, tieto skutočnosti v ţiadnom prípade nemali
a nemôţu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Správne konštatuje krajský
súd, ţe stavba stavebníkov nemá moţnosť nijakým spôsobom ovplyvniť prípadnú existenciu
radónu v danej lokalite, tá eventuálne bola, je a bude bez ohľadu na to, či by stavebníci
postavili svoj rodinný dom alebo nie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel Najvyšší súd SR k záveru, ţe správne
orgány oboch stupňov v danej veci postupovali zákonným spôsobom, keď si pre svoje
rozhodnutie zadováţili dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav náleţite
vyhodnotili, pričom rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe boli
vydané v súlade i s ust. § 47 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s ust. § 140
stavebného zákona a svoje rozhodnutia aj náleţite a transparentným spôsobom odôvodnili.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR z uvedených dôvodov, pokiaľ
krajský súd ţalobný návrh ţalobcov zamietol, tak jeho napadnuté rozhodnutie v zmysle
ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 219 ods. 1, 2 O.s.p., potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s pouţitím ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p..
Ţalobcovia 1., 2. v odvolacom konaní úspech nemali. Správnym orgánom v odvolacom
konaní trovy odvolacieho konania nevznikli a taktieţ v odvolacom konaní nevznikli trovy ani
ďalším účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 25. januára 2012
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth