Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/14/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci navrhovateľa: O. U. I, P., právne zastúpeného JUDr. H. S.,

advokátkou, AK so sídlom v P., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Prešov,

Námestie mieru č. 2, Prešov, za účasti 1./ M. R., bytom v K., 2./ O. R., bytom v K., 3./ O. R.,

bytom v K., 4./ MVDr. M. R., bytom v K., 5./ B. R., bytom v B., 6./ N. D., bytom v S.,

7./ P. R., bytom v S., 8./ A. Z., bytom v P., 9./ A. L., bytom v B., 10./ M. L., bytom v P.,

11./ M. K., bytom v B., 12./ O. Č., bytom v B., 13./ Ing. A. C., bytom v P., 14./ D. K., bytom

v B., 15./ Mgr. P. R., bytom v B., 16./ J. R., bytom v B., 17./ Š. H., bytom v K., 18./ Ing. I. K.,

bytom v K., 19./ J. K., bytom v K., 20./ Prof. MVDr. M. K., PhD., bytom v K., 21./ Ing. J. M.,

bytom v K., všetci v konaní zastúpení na základe plnej moci Prof. MVDr. M. K., PhD., bytom

v K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. OPU 2009/938-51/Ba

zo dňa 8. decembra 2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove č. k. -44 zo dňa 19.októbra 2010, takto

rozhodol:

2

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -44 zo dňa 19. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -44 zo dňa 19.10.2010 potvrdil

rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov č. OPÚ 2009/938-51/Ba zo dňa

8.12.2009, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov v súlade s o správnom konaní v znení neskorších

predpisov rozhodol o návrhu oprávnených osôb tak, ţe oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2

písm. c/ o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona

č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. p/ zákona na navrátenie

vlastníctva k pozemku, ktorý prešiel do vlastníctva Československého štátu – v správe

Mestského národného výboru v Prešove, politickou perzekúciou alebo postupom porušujúcim

všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Oprávneným osobám dňom právoplatnosti tohto

rozhodnutia sa navrátilo vlastníctvo k pozemkom zapísaných v k.ú. P. vedenom podľa stavu

geometrického plánu č. 150/2009 overeného pod č. 1040/09 dňa 7.8.2009 na LV č. X. parc.

2

č. X. ostatná plocha vo výmere 821 m, a zároveň v zmysle § 5 ods. 4 zákona sa zriadilo

vecné bremeno pre právo prechodu oprávnených osôb na parcelu C vedenú v katastri

nehnuteľností X. vo vlastníctve O. U. I., LV č. X. k.ú. P. Ďalej rozhodol tak, ţe o mpč. parc.

2

č. X. zapísanej v pozemno-kniţnej zápisnici 2015 k.ú. S. vo výmere 2687 m, druh pozemku

záhrada v intraviláne bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, ţe podľa jeho názoru správny orgán dospel

k právnemu záveru korešpondujúcemu platnej právnej úprave, pričom bolo preukázané

oprávnenými osobami dostatočným spôsobom, ţe v prípade ich právnych predchodcov ako aj

ich celej rodiny došlo zo strany štátu československej povojnovej republike k postihnutiu

3

osôb v dôsledku ich príslušnosti ku gréckokatolíckej cirkvi v snahe nahradiť cirkev

pravoslávnou cirkvou a to v rámci, tzv. „akcie P“. do tejto akcie boli začlenení všetci členovia

gréckokatolíckej rodiny pôvodných spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti mpč. X.

zapísanej v zápisnici č. 2015 k.ú. P. Následkom politickej perzekúcie boli právni

predchodcovia oprávnených osôb deloţovaní, vláčení a sťahovaní do Českej republiky

a na rôzne miesta. Mnohí príslušníci rodiny oprávnených osôb prišli o zamestnanie a bol im

zakázaný výkon kňazských povolaní. 24 hodín denne boli sledovaní ŠTB po dobu 5 rokov

a prišli o základný majetok. Konanie štátu v rámci akcie P moţno povaţovať za politickú

perzekúciu tak, ako to má na mysli o mimosúdnych

rehabilitáciách, ako aj porušením všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd tak, ako to

má na mysli . Z toho dôvodu oprávnené osoby spĺňajú

podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa

Z.z.

Proti rozsudku krajského súdu v Prešove sa odvolal navrhovateľ dňa 16.12.2010

v zákonom stanovenej lehote.

V odvolaní poukázal na to, ţe rozsudok Krajského súdu v Prešove spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na znenie § 6 ods. 1 písm. c/ zákona

č. , v zmysle ktorého vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemoţno

navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej

osoby zastavaný. Predmetný pozemok, ktorý mal byť navrátený oprávneným osobám, bol

po prechode do vlastníctva štátu zastavaný areálom školy. Areál školy netvorí len samotná

budova školy, ale aj priľahlé plochy, ktoré sú spolu s budovou vyuţívané

na výchovnovzdelávací proces. Po prípadnom navrátení pozemku oprávneným osobám by sa

areál školy značne oklieštil a škola by prišla o plochy, ktoré sú vyuţívané

na výchovnovzdelávací proces, resp. slúţia ako priestor na oddych a zhromaţďovanie.

Je nemysliteľné, aby sa navrátený pozemok v blízkosti výučby asi 80 ţiakov v špecificko-

výchovnovzdelávacími potrebami vyuţíval na poľnohospodárske účely. Ohrozila by sa tak

bezpečnosť ţiakov, výrazne by sa narušil výchovnovzdelávací proces a škola by zostala

bez plochy, ktorú na svoju činnosť nevyhnutne potrebuje a bez ktorej nemôţe plniť svoje

poslanie.

4

Vzhľadom na uvedené ţiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu

v Prešove zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, resp. rozsudok zmenil

a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila zúčastnená osoba v 20. rade

Prof. MVDr. M. K., PhD., ktorý uviedol, ţe ţiada, aby rozhodnutie súdu bolo potvrdené ako

vecne správne a poukázal na to, ţe navrhovateľ neuvádza pravdu, keď trvá na tvrdeniach, ţe

predmetný pozemok, ktorý má byť navrátený oprávneným osobá, bol po prechode

do vlastníctva štátu zastavaný areálom školy, nakoľko v súdnom konaní sa priamo preukázalo

aktuálnou fotodokumentáciou, ţe areál záhrady je absolútne zdevastovaný, takisto sama

budova, pri ktorej sa vykonáva aj výstavba čiernej stavby – garáţe. V ţiadnom prípade

nepouţíva škola záhradu na kultiváciu a areál bol úplne zdevastovaný, čo je podstatný rozdiel

od zastavania. Z pozorovania areálu vyplýva jeho totálna nevyuţitosť záhrad okrem

parkovania viacerých súkromných áut, ich oprave v areáli čo odporuje tvrdeniam

navrhovateľa o nevyhnutnosti uţívania pozemkov na účely výuky.

Na záver uviedol, ţe ţiada konajúce orgány, aby aspoň čiastočne doriešili stav

neprijateľného, neznesiteľného, dlhotrvajúceho fyzického a psychického nátlaku na rodinu

vedúceho spočiatku k vyvlastneniu nehnuteľnosti, neskôr k násilnému vyvlečeniu celej rodiny

do Čiech za dramatických a ľudskej spoločnosti nedôstojných podmienok spojenej aj

s úmrtím 4 ľudí prešovskej komunity.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru,

ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust. vety prvej s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.1.2012.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán rozhodol , ţe oprávnené osoby

spĺňajú podmienky podľa o navrátení vlastníctva

k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Odvolací súd

5

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu

predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Podľa oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku politickej

perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.

Podľa § 1 písm. a), b) citovaného zákona, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva

k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Čím sa má na mysli zákon

č. .

Podľa o mimosúdnych rehabilitáciách, politickou

perzekúciou na účely tohto zákona sa rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo

a) v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským

konaním a občianskymi postojmi, alebo

b) ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboţenskej, majetkovej alebo

inej skupine alebo vrstve.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia postupom porušujúcim všeobecne

uznávané ľudské práva a slobody sa na účely tohto zákona rozumie také konanie, ktoré je

v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona. V prípade, ţe k odňatiu vlastníckeho

práva podľa predpisov o znárodnení z rokov 1945 aţ 1948 došlo v rozhodnom období

bez toho, aby bola poskytnutá príslušná náhrada, vzniká osobám oprávneným podľa tohto

zákona nárok, ktorý moţno uplatniť podľa osobitného zákona.

Podľa sa zákon vzťahuje na zmiernenie následkov

niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi

úkonmi a správnymi aktmi urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990

v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené

Chartou organizácie spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv

6

a nadväzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach.

Najvyšší súd v interpretácii uvádza, ţe aj v tomto prípade ide

o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaţí aspoň čiastočne zmierniť

následky minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne

uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné

postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť

aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, ţe zmyslom všetkých

reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým

došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd

nie je reálne a ţe sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých. Avšak treba konštatovať, ţe aj

reštitučný zákon stanovil niekoľko nevyhnutných podmienok na nápravu krívd,

ktoré oprávnené osoby museli splniť na to, aby si mohli svoj nárok uplatniť.

Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a k nemu pripojeného

administratívneho spisu zistil, ţe správny orgán dospel k záveru, ţe v dobe uzavretia

kúpnopredajnej zmluvy existoval dlhodobo trvajúci fyzický a psychický nátlak, ktorým štát

a štátne orgány pôsobili na rodinu navrhovateľov – vlastníkov nehnuteľností do takej miery,

ţe v tiesni učinili taký právny úkon, ktorý by v právnom štáte neurobili.

Tieseň spočívala v nasledovných okolnostiach: v roku 1951 došlo k prepusteniu

z práce Dr. L. H. učiteľa na prvom štátnom gymnáziu v Prešove, zároveň mu bolo zakázané

pracovať v prešovskom okrese, neskôr pracoval ako robotník v Prakovciach v okrese Gelnica.

Dňa 20.11.1952 bola celá rodina Š. H., rod. S. spolu s 3 deťmi násilne deloţovaná

do ţelezničného vagóna a odvezená do okresu Prievidza – Veľké Uherce. Násilné odvezenie

rodiny Š. H. malo za následok ťaţké ochorenie manţela PhDr. L. H. Keďţe rodina zostala

bez peňaţných prostriedkov bez povolenia štátnych orgánov sa v roku 1955 vrátili späť

do rodičovského domu do P., kde obývali spolu so starými rodičmi jednu izbu veľkého

rodičovského domu siedmi príslušníci rodiny. Do zvyšných izieb rodinného domu boli

postupne nasťahované rodiny príslušníkov ŠTB. Psychický a politický nátlak na celú rodinu

2

sa prejavil aj vyvlastnením časti pôvodnej mpč. parc. č. X. vo výmere 2.131 mna základe

vyvlastňovacieho rozhodnutia JNV v P. č. 11/1-198-1952-D1 zo dňa 12.9.1952 pre výstavbu

letného kúpaliska v k. ú. P., za ktorú pôvodným vlastníkom nebola poskytnutá náhrada.

7

PhDr. M. R. spolumajiteľ v podiele ¼ spolu s deťmi bol násilne v roku 1951

vysťahovaný z P. do Čiech – Krnov, kde ako 47 ročný aj zomrel a zanechal 4 deti. PhDr. P. R.

spolumajiteľ v podiele ¼ spolu s 12 deťmi a manţelkou bol násilne v roku 1951 vysťahovaný

z P. do Čiech – Kolín u Prahy.

Univerzitný profesor PhDr. M. R. bol násilne odvlečený z P. a postupne internovaný

v 6 kláštoroch, v roku 1953 bol umiestnený do Baču (jednalo sa o internačný kláštor

pre gréckokatolíckych kňazov). Univerzitný profesor PhDr. M. R. v rokoch 1918 – 1927 stál

na čele Prešovskej gréckokatolíckej diecézy vo funkcii generálneho vikára.

V roku 1956 vtedajšie MsMV v Prešove navrhlo pôvodným vlastníkom odpredaj

domu, dvoru a záhrady nachádzajúcej sa na pôvodnej mpč. parc. č. X. a X. k. ú. P.. Majitelia

pôvodných nehnuteľností poţadovali písomný návrh kúpnej zmluvy a určenie cenových

podmienok, ktoré im však neboli poskytnuté. V prípade neuzavretia kúpnej zmluvy bola

pôvodným vlastníkom daná hrozba neprijatia viacerých dorastajúcich detí gréckokatolíckej

rodiny do odborných škôl ako hrozbe týkajúcej sa prepustenia zo zamestnania tých členov

rodiny, ktorí boli v tom čase zamestnaní. Zároveň bol vtedajším MsNV v Prešove prisľúbený

pri uzavretí kúpnej zmluvy moţný návrat násilne vysťahovaných členov rodiny.

Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu ako i doterajšieho priebehu

konania dospel odvolací súd k záveru, ţe námietky navrhovateľov uvedené v opravnom

prostriedku a v odvolaní proti rozsudku nie sú takými námietkami, s ktorými by sa odporca

vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne nevyporiadal. Preto námietky nemohli obstáť ani

v prvostupňovom konaní, ani v druhostupňovom odvolacom konaní. Podľa názoru

odvolacieho súdu krajský súd ako aj správny orgán správne vyhodnotili skutkový stav

a správne aplikovali príslušné ustanovenia vyššie uvedených zákonov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto nebude opakovať odôvodnenie

preskúmavaného rozhodnutia odporcu, ani nebude opakovať odôvodenie napadnutého

rozsudku krajského súdu, ale na ne ako vecne správne postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2

v znení účinnom od 15.10.2008).

Najvyšší súd ešte dodáva, ţe nie je moţné sa stotoţniť s argumentami navrhovateľa,

ktoré spočívajú v tom, ţe časť pozemku, o vrátení ktorej rozhodol súd po vyčlenení

8

geometrickým plánom 150/2009 je nevyhnutná pre vzdelávací proces ţiakov školy. Ţiadnymi

dôvodmi podloţenými faktami ani dôkazmi navrhovateľ nepreukázal, ţe prečo je v rámci

vzdelávacieho procesu ţiakov internátneho učilišťa potrebné vyuţívať uvedený pozemok.

Takisto neobstojí námietka, ţe by poľnohospodárskymi prácami mohla byť ohrozená

bezpečnosť ţiakov, nakoľko je moţné prevádzkovať aj takú poľnohospodársku činnosť,

ktorá by neznamenala ohrozenie bezpečnosti ţiakov, čo je vec vzájomnej dohody

zúčastnených strán, alebo eventuálneho ďalšieho riešenia kompetentnými orgánmi.

Na základe zisteného skutkového stavu uvedených právnych skutočností

po vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľa, najvyšší súd s osvojením si argumentácie

krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súdu Slovenskej republiky podľa

a ods. 1 a v spojení s tak, ţe účastníkom

nepriznal ich náhradu, nakoľko navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a odporca

podľa zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková