Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6e1/383323.9e2ace.pdf
PDF · 127.42 KB
No categories available
10Sžr/14/2011
Najvyšší súd 10Sžr/14/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu, v právnej veci navrhovateľa: O. U. I, P., právne zastúpeného JUDr. H. S.,
advokátkou, AK so sídlom v P., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Prešov,
Námestie mieru č. 2, Prešov, za účasti 1./ M. R., bytom v K., 2./ O. R., bytom v K., 3./ O. R.,
bytom v K., 4./ MVDr. M. R., bytom v K., 5./ B. R., bytom v B., 6./ N. D., bytom v S.,
7./ P. R., bytom v S., 8./ A. Z., bytom v P., 9./ A. L., bytom v B., 10./ M. L., bytom v P.,
11./ M. K., bytom v B., 12./ O. Č., bytom v B., 13./ Ing. A. C., bytom v P., 14./ D. K., bytom
v B., 15./ Mgr. P. R., bytom v B., 16./ J. R., bytom v B., 17./ Š. H., bytom v K., 18./ Ing. I. K.,
bytom v K., 19./ J. K., bytom v K., 20./ Prof. MVDr. M. K., PhD., bytom v K., 21./ Ing. J. M.,
bytom v K., všetci v konaní zastúpení na základe plnej moci Prof. MVDr. M. K., PhD., bytom
v K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. OPU 2009/938-51/Ba
zo dňa 8. decembra 2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č. k. 4Sp/1/2010-44 zo dňa 19.októbra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 4Sp/1/2010-44 zo dňa 19. októbra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4Sp/1/2010-44 zo dňa 19.10.2010 potvrdil
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov č. OPÚ 2009/938-51/Ba zo dňa
8.12.2009, ktorým odporca ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov v súlade s § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov rozhodol o návrhu oprávnených osôb tak, ţe oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2
písm. c/ zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. p/ zákona na navrátenie
vlastníctva k pozemku, ktorý prešiel do vlastníctva Československého štátu – v správe
Mestského národného výboru v Prešove, politickou perzekúciou alebo postupom porušujúcim
všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Oprávneným osobám dňom právoplatnosti tohto
rozhodnutia sa navrátilo vlastníctvo k pozemkom zapísaných v k.ú. P. vedenom podľa stavu
geometrického plánu č. 150/2009 overeného pod č. 1040/09 dňa 7.8.2009 na LV č. X. parc.
2
č. X. ostatná plocha vo výmere 821 m, a zároveň v zmysle § 5 ods. 4 zákona sa zriadilo
vecné bremeno pre právo prechodu oprávnených osôb na parcelu C vedenú v katastri
nehnuteľností X. vo vlastníctve O. U. I., LV č. X. k.ú. P. Ďalej rozhodol tak, ţe o mpč. parc.
2
č. X. zapísanej v pozemno-kniţnej zápisnici 2015 k.ú. S. vo výmere 2687 m, druh pozemku
záhrada v intraviláne bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, ţe podľa jeho názoru správny orgán dospel
k právnemu záveru korešpondujúcemu platnej právnej úprave, pričom bolo preukázané
oprávnenými osobami dostatočným spôsobom, ţe v prípade ich právnych predchodcov ako aj
ich celej rodiny došlo zo strany štátu československej povojnovej republike k postihnutiu
osôb v dôsledku ich príslušnosti ku gréckokatolíckej cirkvi v snahe nahradiť cirkev
pravoslávnou cirkvou a to v rámci, tzv. „akcie P“. do tejto akcie boli začlenení všetci členovia
gréckokatolíckej rodiny pôvodných spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti mpč. X.
zapísanej v zápisnici č. 2015 k.ú. P. Následkom politickej perzekúcie boli právni
predchodcovia oprávnených osôb deloţovaní, vláčení a sťahovaní do Českej republiky
a na rôzne miesta. Mnohí príslušníci rodiny oprávnených osôb prišli o zamestnanie a bol im
zakázaný výkon kňazských povolaní. 24 hodín denne boli sledovaní ŠTB po dobu 5 rokov
a prišli o základný majetok. Konanie štátu v rámci akcie P moţno povaţovať za politickú
perzekúciu tak, ako to má na mysli § 2 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych
rehabilitáciách, ako aj porušením všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd tak, ako to
má na mysli § 2 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb.. Z toho dôvodu oprávnené osoby spĺňajú
podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa § 3 ods. 1 písm. p/ zákona č. 503/2003
Z.z.
Proti rozsudku krajského súdu v Prešove sa odvolal navrhovateľ dňa 16.12.2010
v zákonom stanovenej lehote.
V odvolaní poukázal na to, ţe rozsudok Krajského súdu v Prešove spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na znenie § 6 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 503/2003 Z.z., v zmysle ktorého vlastníctvo k pozemkom alebo jeho častiam nemoţno
navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej
osoby zastavaný. Predmetný pozemok, ktorý mal byť navrátený oprávneným osobám, bol
po prechode do vlastníctva štátu zastavaný areálom školy. Areál školy netvorí len samotná
budova školy, ale aj priľahlé plochy, ktoré sú spolu s budovou vyuţívané
na výchovnovzdelávací proces. Po prípadnom navrátení pozemku oprávneným osobám by sa
areál školy značne oklieštil a škola by prišla o plochy, ktoré sú vyuţívané
na výchovnovzdelávací proces, resp. slúţia ako priestor na oddych a zhromaţďovanie.
Je nemysliteľné, aby sa navrátený pozemok v blízkosti výučby asi 80 ţiakov v špecificko-
výchovnovzdelávacími potrebami vyuţíval na poľnohospodárske účely. Ohrozila by sa tak
bezpečnosť ţiakov, výrazne by sa narušil výchovnovzdelávací proces a škola by zostala
bez plochy, ktorú na svoju činnosť nevyhnutne potrebuje a bez ktorej nemôţe plniť svoje
poslanie.
Vzhľadom na uvedené ţiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu
v Prešove zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, resp. rozsudok zmenil
a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila zúčastnená osoba v 20. rade
Prof. MVDr. M. K., PhD., ktorý uviedol, ţe ţiada, aby rozhodnutie súdu bolo potvrdené ako
vecne správne a poukázal na to, ţe navrhovateľ neuvádza pravdu, keď trvá na tvrdeniach, ţe
predmetný pozemok, ktorý má byť navrátený oprávneným osobá, bol po prechode
do vlastníctva štátu zastavaný areálom školy, nakoľko v súdnom konaní sa priamo preukázalo
aktuálnou fotodokumentáciou, ţe areál záhrady je absolútne zdevastovaný, takisto sama
budova, pri ktorej sa vykonáva aj výstavba čiernej stavby – garáţe. V ţiadnom prípade
nepouţíva škola záhradu na kultiváciu a areál bol úplne zdevastovaný, čo je podstatný rozdiel
od zastavania. Z pozorovania areálu vyplýva jeho totálna nevyuţitosť záhrad okrem
parkovania viacerých súkromných áut, ich oprave v areáli čo odporuje tvrdeniam
navrhovateľa o nevyhnutnosti uţívania pozemkov na účely výuky.
Na záver uviedol, ţe ţiada konajúce orgány, aby aspoň čiastočne doriešili stav
neprijateľného, neznesiteľného, dlhotrvajúceho fyzického a psychického nátlaku na rodinu
vedúceho spočiatku k vyvlastneniu nehnuteľnosti, neskôr k násilnému vyvlečeniu celej rodiny
do Čiech za dramatických a ľudskej spoločnosti nedôstojných podmienok spojenej aj
s úmrtím 4 ľudí prešovskej komunity.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru,
ţe uvedenému odvolaniu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 vety prvej OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.1.2012.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán rozhodol , ţe oprávnené osoby
spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. p/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Odvolací súd
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu
predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Podľa § 3 ods. 1 písm. p/ zákona č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku politickej
perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody.
Podľa § 1 písm. a), b) citovaného zákona, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva
k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu. Čím sa má na mysli zákon
č. 229/1991 Zb..
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, politickou
perzekúciou na účely tohto zákona sa rozumie postihnutie osôb, ktoré vzniklo
a) v priamej súvislosti s ich demokraticky motivovaným politickým a spoločenským
konaním a občianskymi postojmi, alebo
b) ako dôsledok ich príslušnosti k určitej sociálnej, náboţenskej, majetkovej alebo
inej skupine alebo vrstve.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia postupom porušujúcim všeobecne
uznávané ľudské práva a slobody sa na účely tohto zákona rozumie také konanie, ktoré je
v rozpore so zásadami uvedenými v § 1 ods. 1 zákona. V prípade, ţe k odňatiu vlastníckeho
práva podľa predpisov o znárodnení z rokov 1945 aţ 1948 došlo v rozhodnom období
bez toho, aby bola poskytnutá príslušná náhrada, vzniká osobám oprávneným podľa tohto
zákona nárok, ktorý moţno uplatniť podľa osobitného zákona.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. sa zákon vzťahuje na zmiernenie následkov
niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi
úkonmi a správnymi aktmi urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej práva občanov vyjadrené
Chartou organizácie spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv
a nadväzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych,
sociálnych a kultúrnych právach.
Najvyšší súd v interpretácii zákona č. 503/2003 Z.z. uvádza, ţe aj v tomto prípade ide
o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaţí aspoň čiastočne zmierniť
následky minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne
uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné
postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť
aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, ţe zmyslom všetkých
reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým
došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd
nie je reálne a ţe sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých. Avšak treba konštatovať, ţe aj
reštitučný zákon stanovil niekoľko nevyhnutných podmienok na nápravu krívd,
ktoré oprávnené osoby museli splniť na to, aby si mohli svoj nárok uplatniť.
Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a k nemu pripojeného
administratívneho spisu zistil, ţe správny orgán dospel k záveru, ţe v dobe uzavretia
kúpnopredajnej zmluvy existoval dlhodobo trvajúci fyzický a psychický nátlak, ktorým štát
a štátne orgány pôsobili na rodinu navrhovateľov – vlastníkov nehnuteľností do takej miery,
ţe v tiesni učinili taký právny úkon, ktorý by v právnom štáte neurobili.
Tieseň spočívala v nasledovných okolnostiach: v roku 1951 došlo k prepusteniu
z práce Dr. L. H. učiteľa na prvom štátnom gymnáziu v Prešove, zároveň mu bolo zakázané
pracovať v prešovskom okrese, neskôr pracoval ako robotník v Prakovciach v okrese Gelnica.
Dňa 20.11.1952 bola celá rodina Š. H., rod. S. spolu s 3 deťmi násilne deloţovaná
do ţelezničného vagóna a odvezená do okresu Prievidza – Veľké Uherce. Násilné odvezenie
rodiny Š. H. malo za následok ťaţké ochorenie manţela PhDr. L. H. Keďţe rodina zostala
bez peňaţných prostriedkov bez povolenia štátnych orgánov sa v roku 1955 vrátili späť
do rodičovského domu do P., kde obývali spolu so starými rodičmi jednu izbu veľkého
rodičovského domu siedmi príslušníci rodiny. Do zvyšných izieb rodinného domu boli
postupne nasťahované rodiny príslušníkov ŠTB. Psychický a politický nátlak na celú rodinu
2
sa prejavil aj vyvlastnením časti pôvodnej mpč. parc. č. X. vo výmere 2.131 mna základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia JNV v P. č. 11/1-198-1952-D1 zo dňa 12.9.1952 pre výstavbu
letného kúpaliska v k. ú. P., za ktorú pôvodným vlastníkom nebola poskytnutá náhrada.
PhDr. M. R. spolumajiteľ v podiele ¼ spolu s deťmi bol násilne v roku 1951
vysťahovaný z P. do Čiech – Krnov, kde ako 47 ročný aj zomrel a zanechal 4 deti. PhDr. P. R.
spolumajiteľ v podiele ¼ spolu s 12 deťmi a manţelkou bol násilne v roku 1951 vysťahovaný
z P. do Čiech – Kolín u Prahy.
Univerzitný profesor PhDr. M. R. bol násilne odvlečený z P. a postupne internovaný
v 6 kláštoroch, v roku 1953 bol umiestnený do Baču (jednalo sa o internačný kláštor
pre gréckokatolíckych kňazov). Univerzitný profesor PhDr. M. R. v rokoch 1918 – 1927 stál
na čele Prešovskej gréckokatolíckej diecézy vo funkcii generálneho vikára.
V roku 1956 vtedajšie MsMV v Prešove navrhlo pôvodným vlastníkom odpredaj
domu, dvoru a záhrady nachádzajúcej sa na pôvodnej mpč. parc. č. X. a X. k. ú. P.. Majitelia
pôvodných nehnuteľností poţadovali písomný návrh kúpnej zmluvy a určenie cenových
podmienok, ktoré im však neboli poskytnuté. V prípade neuzavretia kúpnej zmluvy bola
pôvodným vlastníkom daná hrozba neprijatia viacerých dorastajúcich detí gréckokatolíckej
rodiny do odborných škôl ako hrozbe týkajúcej sa prepustenia zo zamestnania tých členov
rodiny, ktorí boli v tom čase zamestnaní. Zároveň bol vtedajším MsNV v Prešove prisľúbený
pri uzavretí kúpnej zmluvy moţný návrat násilne vysťahovaných členov rodiny.
Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu ako i doterajšieho priebehu
konania dospel odvolací súd k záveru, ţe námietky navrhovateľov uvedené v opravnom
prostriedku a v odvolaní proti rozsudku nie sú takými námietkami, s ktorými by sa odporca
vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne nevyporiadal. Preto námietky nemohli obstáť ani
v prvostupňovom konaní, ani v druhostupňovom odvolacom konaní. Podľa názoru
odvolacieho súdu krajský súd ako aj správny orgán správne vyhodnotili skutkový stav
a správne aplikovali príslušné ustanovenia vyššie uvedených zákonov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto nebude opakovať odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia odporcu, ani nebude opakovať odôvodenie napadnutého
rozsudku krajského súdu, ale na ne ako vecne správne postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2
OSP v znení zákona č. 384/2008 Z.z. účinnom od 15.10.2008).
Najvyšší súd ešte dodáva, ţe nie je moţné sa stotoţniť s argumentami navrhovateľa,
ktoré spočívajú v tom, ţe časť pozemku, o vrátení ktorej rozhodol súd po vyčlenení
geometrickým plánom 150/2009 je nevyhnutná pre vzdelávací proces ţiakov školy. Ţiadnymi
dôvodmi podloţenými faktami ani dôkazmi navrhovateľ nepreukázal, ţe prečo je v rámci
vzdelávacieho procesu ţiakov internátneho učilišťa potrebné vyuţívať uvedený pozemok.
Takisto neobstojí námietka, ţe by poľnohospodárskymi prácami mohla byť ohrozená
bezpečnosť ţiakov, nakoľko je moţné prevádzkovať aj takú poľnohospodársku činnosť,
ktorá by neznamenala ohrozenie bezpečnosti ţiakov, čo je vec vzájomnej dohody
zúčastnených strán, alebo eventuálneho ďalšieho riešenia kompetentnými orgánmi.
Na základe zisteného skutkového stavu uvedených právnych skutočností
po vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľa, najvyšší súd s osvojením si argumentácie
krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súdu Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 a 142 ods. 1 OSP a § 250k OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, ţe účastníkom
nepriznal ich náhradu, nakoľko navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a odporca
podľa zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková