Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8aa/383316.b36090.pdf
PDF · 129.66 KB
No categories available
10Sžr/21/2011
Najvyšší súd 10Sžr/21/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci navrhovateľa C., s.r.o., Š., IČO: X., právne zastúpeného advokátom
JUDr. M. C., AK, S., proti odporkyni Správe katastra Piešťany, Krajinská 13, Piešťany,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. V 228/10 zo dňa 16.2.2010,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 10Sp/16/2010-26
zo dňa 16. novembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 10Sp/16/2010-26 zo dňa 16. novembra 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Správa katastra Piešťany rozhodnutím zo dňa 16.2.2010 č. V 228/10 zamietla vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy uzavretej dňa 2.9.2009
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a spoločnosťou A., s.r.o., IČO X. ako
záložcom. Návrh na vklad zamietla z dôvodu neoprávneného nakladania s nehnuteľnosťou
po zistení, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy, sú v dočasnom vlastníctve
T. I. LTD, IČO X., S. na základe zabezpečovacieho prevodu práva V 2396/09, a nie záložcu,
spoločnosti A., s.r.o.
II.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom rozhodnutie
Správy katastra Piešťany č. V 228/10 zo dňa 16. februára 2010 v súlade s ustanovením § 250q
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že odporkyňa v súlade s ustanoveniami § 31 ods. 1, 2 a 3 a § 41 ods. 2 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) správne skúmala
oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou a dospela k správnemu záveru o jeho
nedostatku. V čase rozhodovania odporkyne o povolení vkladu záložca nebol vlastníkom
nehnuteľností, ale vlastníkom bol T. I. LTD. Pretože rozhodujúci je stav v čase zápisu, táto
okolnosť bola postačujúcim dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad. Kedy došlo
k uzavretiu tej ktorej zmluvy bolo pritom právne irelevantné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak,
že úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, keďže si ich neuplatnila a z obsahu
spisu nevyplýva, že by jej v konaní trovy vznikli.
III.
Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie s odôvodnením, že súd
zistený skutkový stav neposúdil v súlade s právnym poriadkom a pri rozhodovaní vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výpis z listu vlastníctva č. 8011 zo dňa 20.12.2009
preukazuje, že spoločnosť A., s.r.o., IČO: X., bola evidovaná ako výlučný vlastník
nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľa ako záložného
veriteľa dňa 02.09.2009, pričom návrh na vklad záložného práva bol podaný dňa 12.02.2010.
Stalo sa tak v čase, keď Zmluva o zabezpečovacom prevode nehnuteľností ešte nenadobudla
zamýšľané právne účinky, teda pred dňom 15.02.2010. Zmluva o zriadení záložného práva
bola uzatvorená platne a účinne a zároveň bola aj platným a účinným titulom pre účely zápisu
zriadeného záložného práva do evidencie príslušného katastra nehnuteľností s cieľom
zabezpečiť riadny vznik záložného práva. Keďže odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia
výslovne uviedol, že návrh na vklad záložného práva zamietol z dôvodu, že vlastníkom
predmetných nehnuteľností je iná spoločnosť ako spoločnosť A., s.r.o., je možné uvažovať, že
podrobil skúmaniu, či zmluvné strany sú oprávnené s predmetnými nehnuteľnosťami
nakladať takým spôsobom a v takom rozsahu, ako s nimi zmluvou o zriadení záložného práva
nakladali. V čase zriadenia záložného práva bola vlastníkom predmetných nehnuteľností
obchodná spoločnosť A., s.r.o., a teda bola oprávnená na predmete svojho vlastníckeho práva
zriadiť vecné právo k cudzej veci v podobe záložného práva v prospech navrhovateľa.
Nepovolením vkladu záložného práva odporca porušil ustanovenie § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, s akým zákonným ustanovením je
podaný návrh v rozpore a teda vlastne z akého dôvodu bol podaný návrh na vklad záložného
práva zamietnutý, čím konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Podľa názoru navrhovateľa Správa katastra je oprávnená posudzovať náležitosti
zmluvy a oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou len k času uzavretia tejto zmluvy,
a nie k času, keď o návrhu rozhoduje. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.11.2010 sp. zn. 10Sp/16/2010-26 zmenil tak, že
rozhodnutie Správy katastra Piešťany číslo V228/2010 zo dňa 16.02.2010 zruší a vec jej vráti
na ďalšie konanie, príp. zruší rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a vec mu vráti na ďalšie
konanie.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal
striktne z § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, pričom navrhovateľ obmedzuje nakladanie len na
vlastný akt uzavretia zmluvy. Cit. ustanovenie by pri výklade navrhovateľa nemalo význam,
resp. by nebolo dodržané, pokiaľ by odporca rozhodoval podľa toho, kedy bola zmluva
uzavretá. Ide o kogentné ustanovenie a výklad navrhovateľa predstavuje jeho obchádzanie.
Správa katastra vychádza z údajov katastra, ktoré sa stávajú pre kataster hodnovernými
a záväznými ich vpísaním do katastra. Súd sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal
s argumentáciou navrhovateľa, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nemá
ani dôvod na podanie odvolania. Napadnuté rozhodnutie navrhol preto potvrdiť.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá
v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vymedzenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP
s použitím § 246c ods. 1 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno
vyhovieť.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
vety prvej OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. januára 2012 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 OSP).
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností z dôvodu neoprávneného nakladania s nehnuteľnosťou.
V predmetnej veci bolo sporné, či správa katastra mala posudzovať oprávnenie záložcu
nakladať s nehnuteľnosťou v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v čase uzavretia
záložnej zmluvy, alebo v čase rozhodovania o návrhu na vklad. Predmetná záložná zmluva
bola uzavretá dňa 2.9.2009, kedy toto právo záložcu nebolo obmedzené a o návrhu na vklad,
ktorý navrhovateľ podal až 12.2.2010, správa katastra rozhodovala za situácie,
kedy nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zriadené záložné právo, už boli v dočasnom vlastníctve
spoločnosti T. I. LTD., IČO X., S. na základe zabezpečovacieho prevodu práva. Nebolo
sporné, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá neskôr, ako zmluva
o zriadení záložného práva, ale návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností bol podaný skôr,
preto v zmysle zásady priority zápisov (§ 41 ods. 2 katastrálneho zákona) o ňom bolo aj skôr
rozhodnuté.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že správny orgán
v preskúmavanej veci postupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami katastrálneho
zákona, vo veci správne zistil skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil aj správny
právny záver, preto jeho rozhodnutie je skutkovo a právne správne. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa iba dopĺňa, že vecnoprávne účinky
záložnej zmluvy nenastanú jej uzavretím, ale až povolením vkladu (§ 28 ods. 2 cit. zákona).
Preto nemôže byť rozhodujúce, ktorá zmluva bola skôr uzavretá, ale rozhodujúce je poradie,
v akom boli správe katastra doručené zmluvy na zápis do katastra. Pritom poradie, v akom ich
účastníci predložia, je plne v ich dispozícii. Správny orgán preto postupoval v súlade
so zákonom, keď dispozíciu záložcu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami posudzoval
v čase rozhodovania o povolení vkladu, kedy už záložca nebol ich vlastníkom.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny, bol vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 OSP
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142
ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP tak, že účastníkom ich náhradu
nepriznal, pretože navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporcovi nevznikol
zákonný nárok na ich náhradu.
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková