Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/21/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľa C., s.r.o., Š., IČO: X., právne zastúpeného advokátom

JUDr. M. C., AK, S., proti odporkyni Správe katastra Piešťany, Krajinská 13, Piešťany,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. V 228/10 zo dňa 16.2.2010,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -26

zo dňa 16. novembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -26 zo dňa 16. novembra 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Správa katastra Piešťany rozhodnutím zo dňa 16.2.2010 č. V 228/10 zamietla vklad

záložného práva do katastra nehnuteľností na základe záložnej zmluvy uzavretej dňa 2.9.2009

medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a spoločnosťou A., s.r.o., IČO X. ako

záložcom. Návrh na vklad zamietla z dôvodu neoprávneného nakladania s nehnuteľnosťou

po zistení, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy, sú v dočasnom vlastníctve

T. I. LTD, IČO X., S. na základe zabezpečovacieho prevodu práva V 2396/09, a nie záložcu,

spoločnosti A., s.r.o.

II.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom rozhodnutie

Správy katastra Piešťany č. V 228/10 zo dňa 16. februára 2010 v súlade s ustanovením § 250q

ods. 2 (ďalej len „OSP“) potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že odporkyňa v súlade s ustanoveniami § 31 ods. 1, 2 a 3 a § 41 ods. 2 zákona

č. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) správne skúmala

oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou a dospela k správnemu záveru o jeho

nedostatku. V čase rozhodovania odporkyne o povolení vkladu záložca nebol vlastníkom

nehnuteľností, ale vlastníkom bol T. I. LTD. Pretože rozhodujúci je stav v čase zápisu, táto

okolnosť bola postačujúcim dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad. Kedy došlo

k uzavretiu tej ktorej zmluvy bolo pritom právne irelevantné.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s tak,

že úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov konania, keďže si ich neuplatnila a z obsahu

spisu nevyplýva, že by jej v konaní trovy vznikli.

III.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie s odôvodnením, že súd

zistený skutkový stav neposúdil v súlade s právnym poriadkom a pri rozhodovaní vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výpis z listu vlastníctva č. 8011 zo dňa 20.12.2009

3

preukazuje, že spoločnosť A., s.r.o., IČO: X., bola evidovaná ako výlučný vlastník

nehnuteľností, ku ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech navrhovateľa ako záložného

veriteľa dňa 02.09.2009, pričom návrh na vklad záložného práva bol podaný dňa 12.02.2010.

Stalo sa tak v čase, keď Zmluva o zabezpečovacom prevode nehnuteľností ešte nenadobudla

zamýšľané právne účinky, teda pred dňom 15.02.2010. Zmluva o zriadení záložného práva

bola uzatvorená platne a účinne a zároveň bola aj platným a účinným titulom pre účely zápisu

zriadeného záložného práva do evidencie príslušného katastra nehnuteľností s cieľom

zabezpečiť riadny vznik záložného práva. Keďže odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia

výslovne uviedol, že návrh na vklad záložného práva zamietol z dôvodu, že vlastníkom

predmetných nehnuteľností je iná spoločnosť ako spoločnosť A., s.r.o., je možné uvažovať, že

podrobil skúmaniu, či zmluvné strany sú oprávnené s predmetnými nehnuteľnosťami

nakladať takým spôsobom a v takom rozsahu, ako s nimi zmluvou o zriadení záložného práva

nakladali. V čase zriadenia záložného práva bola vlastníkom predmetných nehnuteľností

obchodná spoločnosť A., s.r.o., a teda bola oprávnená na predmete svojho vlastníckeho práva

zriadiť vecné právo k cudzej veci v podobe záložného práva v prospech navrhovateľa.

Nepovolením vkladu záložného práva odporca porušil ustanovenie § 31 ods. 3 katastrálneho

zákona. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, s akým zákonným ustanovením je

podaný návrh v rozpore a teda vlastne z akého dôvodu bol podaný návrh na vklad záložného

práva zamietnutý, čím konal v rozpore s ustanovením Slovenskej

republiky. Podľa názoru navrhovateľa Správa katastra je oprávnená posudzovať náležitosti

zmluvy a oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou len k času uzavretia tejto zmluvy,

a nie k času, keď o návrhu rozhoduje. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.11.2010 sp. zn. -26 zmenil tak, že

rozhodnutie Správy katastra Piešťany číslo V228/2010 zo dňa 16.02.2010 zruší a vec jej vráti

na ďalšie konanie, príp. zruší rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a vec mu vráti na ďalšie

konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal

striktne z § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, pričom navrhovateľ obmedzuje nakladanie len na

vlastný akt uzavretia zmluvy. Cit. ustanovenie by pri výklade navrhovateľa nemalo význam,

resp. by nebolo dodržané, pokiaľ by odporca rozhodoval podľa toho, kedy bola zmluva

uzavretá. Ide o kogentné ustanovenie a výklad navrhovateľa predstavuje jeho obchádzanie.

Správa katastra vychádza z údajov katastra, ktoré sa stávajú pre kataster hodnovernými

a záväznými ich vpísaním do katastra. Súd sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal

4

s argumentáciou navrhovateľa, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nemá

ani dôvod na podanie odvolania. Napadnuté rozhodnutie navrhol preto potvrdiť.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vymedzenom v odvolaní (

s použitím ) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno

vyhovieť.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

vety prvej s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. januára 2012 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva

do katastra nehnuteľností z dôvodu neoprávneného nakladania s nehnuteľnosťou.

V predmetnej veci bolo sporné, či správa katastra mala posudzovať oprávnenie záložcu

nakladať s nehnuteľnosťou v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v čase uzavretia

záložnej zmluvy, alebo v čase rozhodovania o návrhu na vklad. Predmetná záložná zmluva

bola uzavretá dňa 2.9.2009, kedy toto právo záložcu nebolo obmedzené a o návrhu na vklad,

ktorý navrhovateľ podal až 12.2.2010, správa katastra rozhodovala za situácie,

kedy nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zriadené záložné právo, už boli v dočasnom vlastníctve

spoločnosti T. I. LTD., IČO X., S. na základe zabezpečovacieho prevodu práva. Nebolo

sporné, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá neskôr, ako zmluva

o zriadení záložného práva, ale návrh na jej vklad do katastra nehnuteľností bol podaný skôr,

preto v zmysle zásady priority zápisov (§ 41 ods. 2 katastrálneho zákona) o ňom bolo aj skôr

rozhodnuté.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že správny orgán

v preskúmavanej veci postupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami katastrálneho

5

zákona, vo veci správne zistil skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil aj správny

právny záver, preto jeho rozhodnutie je skutkovo a právne správne. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa iba dopĺňa, že vecnoprávne účinky

záložnej zmluvy nenastanú jej uzavretím, ale až povolením vkladu (§ 28 ods. 2 cit. zákona).

Preto nemôže byť rozhodujúce, ktorá zmluva bola skôr uzavretá, ale rozhodujúce je poradie,

v akom boli správe katastra doručené zmluvy na zápis do katastra. Pritom poradie, v akom ich

účastníci predložia, je plne v ich dispozícii. Správny orgán preto postupoval v súlade

so zákonom, keď dispozíciu záložcu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami posudzoval

v čase rozhodovania o povolení vkladu, kedy už záložca nebol ich vlastníkom.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa je vecne správny, bol vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového

stavu a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa ,

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142

ods. 1 v spojení s a tak, že účastníkom ich náhradu

nepriznal, pretože navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporcovi nevznikol

zákonný nárok na ich náhradu.

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková