Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fc3/382982.290212.pdf
PDF · 154.54 KB
No categories available
10Sžr/12/2010
Najvyšší súd 10Sžr/12/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MVDr. J. Ž, G., právne
zastúpený JUDr. A. B., advokátom so sídlom M., proti žalovanému: Správa katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti Fondu národného
majetku SR, Drieňová 27, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. M. M., advokátom so sídlom
P., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-39692/97 zo dňa 12.3.2007,
na odvolanie Fondu národného majetku SR proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/214/2007-131 zo dňa 23. septembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S/214/2007-131 zo dňa 23. septembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
I.
Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím
č. V-39692/97 zo dňa 12.03.2007 zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva podaný
v prospech MVDr. J. Ž. k nehnuteľnosti vedenej Správou katastra pre hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu na liste vlastníctva číslo X., k. ú. R., a to bytu číslo B 4
na 2. poschodí bytového domu s. č. 651, vo vchode M. 60 postavenom na pozemku parc. č. X.
vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 688/16464 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní
predloženej zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej podľa zákona NR SR č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších právnych predpisov
2
(uzavretej medzi Fondom národného majetku SR a navrhovateľom) dospel k záveru, že táto je
v rozpore so zákonom a teda neplatná, nakoľko v zmysle ustanovenia § 29 ods. 3 zákona
č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 151/1995 Z. z. je možné uzavrieť zmluvu o prevode bytu
vo vlastníctve FNM SR, obstaraného po 01.01.1995 z prostriedkov rozpočtu fondu, pričom
nadobudnutý byt ako majetok fondu môže byť použitý len v rozsahu určenom v schválenom
rozpočte FNM SR na náklady spojené s činnosťou fondu, a teda bez nároku nadobúdateľa
na kúpu bytu. Nakoľko prevod takto nadobudnutého bytu na nadobúdateľa nebol schválený
v rozpočte fondu, nie je FNM SR ako prevodca oprávnený nakladať s predmetnou
nehnuteľnosťou.
II.
Na základe žaloby na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
vydaného v konaní pod č. V-39692/97, Krajský súd v Bratislave uznesením
č. k. 1S/214/2007-131 zo dňa 23. septembra 2010 uložil Správe katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu povinnosť doručiť rozhodnutie zo dňa 12.3.2007 č. V-39692/97 k rukám právneho
zástupcu žalobcu JUDr. A. B. so sídlom, M. v lehote do 30 dní od doručenia tohto
rozhodnutia, v časti návrhu na zrušenie rozhodnutia Správy katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu zo dňa 12.3.2007 č. V-39692/97 konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 354,10 € náhrady trov konania na účet právneho zástupcu. Krajský súd
dospel k záveru, že správny orgán nesprávne doručoval svoje rozhodnutie priamo žalobcovi,
pretože nesprávne vyhodnotil predložené splnomocnenie pre advokáta JUDr. B.;
splnomocnenie zo dňa 20.11.2006 nesprávne považoval len za splnomocnenie
na zastupovanie pred Okresným súdom Bratislava II. Predmetné splnomocnenie však
obsahuje dva odseky: prvý vo všeobecnosti splnomocňuje právneho zástupcu JUDr. A. B.
na zastupovanie vo všetkých právnych veciach a druhý špecifikuje okrem iného ešte aj
zastupovanie pred Okresným súdom Bratislava II vedenom pod sp. zn. 16C 138/2005.
Nakoľko súd z obsahu administratívneho spisu konštatoval nesprávne doručenie
napadnutého rozhodnutia, podľa ust. § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) uložil žalovanému správnemu orgánu v lehote 30 dní doručiť toto rozhodnutie.
V časti návrhu na zrušenie rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR
Bratislava zo dňa 12.3.2007 č. V-39692/1997 konanie zastavil z dôvodu predčasne podanej
žaloby s poukazom na ust. § 250b ods. 1 OSP s tým, že po riadnom doručení rozhodnutia má
3
žalobca možnosť podať žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia na Krajský súd
v Bratislave.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že vzhľadom na celkový
úspech žalobcu v tomto konaní mu priznal ich náhradu vo výške 354,10 €.
III.
Proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal včas odvolanie Fond národného
majetku SR, ktoré odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP), súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/
OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221
ods. 1 písm. h/ OSP). Namieta záver súdu, že v administratívnom konaní bol žalobca
zastúpený inou osobou. Prvostupňový súd ponechal bez povšimnutia list zo dňa 27. júla 2010,
ktorým JUDr. A. B., CSc. ako žalobcom označený zástupca v katastrálnom konaní, jasne
oznámil prvostupňovému súdu, že v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností svojho klienta MVDr. J. Ž. nezastupoval. Nie je preto jasné, na základe čoho
krajský súd ustálil, že medzi advokátom a žalobcom došlo k uzavretiu dohody
o plnomocenstve vo vzťahu ku konaniu o vklad vlastníckeho práva a jeho rozhodnutie je
nezrozumiteľné, nepresvedčivé a preto nepreskúmateľné. Odvolateľ má za to, že žalovaný
správne doručoval rozhodnutie vydané vo vkladovom konaní priamo žalobcovi a teda
prvostupňový súd mal konanie o žalobe zastaviť a nie o nej rozhodnúť postupom podľa
§ 250b ods. 2 OSP. Plnomocenstvo právnemu zástupcovi žalobca udelil do konania podľa
§ 50 Správneho poriadku – Opatrenia proti nečinnosti, ktoré je odlišným od napadnutého
katastrálneho konania a orgán, ktorému bolo plnomocenstvo doručené, nebol orgánom,
ktorý rozhodoval o návrhu na vklad vlastníckeho práva. Krajský súd vytvoril svojim
rozhodnutím právny stav, podľa ktorého by mali správne orgány po tom, ako sa náhodne
dozvedia o tom, že advokát zastupuje istú osobu v inom správnom alebo súdnom konaní,
zasielať svoje rozhodnutia aj advokátovi, ktorý účastníka v prejednávanej veci nezastupuje.
Navyše plnomocenstvo, ktoré bolo predložené v dozorovom konaní, nepredstavovalo
plnomocenstvo na celé konanie, tzv. procesné plnomocenstvo predstavuje iba pre konanie
č. k. l6C138/05. Vzhľadom na uvedené preto na základe riadneho doručovania rozhodnutia
4
o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva č. V-39692/97 zo dňa 12.03.2007 toto
nadobudlo dňa 02.05.2007 právoplatnosť a žaloba podaná až 27.08.2007 bola podaná
po uplynutí 2 mesačnej lehoty podľa § 250b ods. 1 OSP. Ak by aj žaloba bola podaná včas,
bola by neprípustná, pretože nebola splnená zákonná podmienka vyčerpania riadnych
opravných prostriedkov (v správnom konaní nedošlo k podaniu odvolania). V žalobe tiež
absentuje tvrdenie žalobcu, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, čo je podmienkou konania podľa § 247 ods. 1 OSP. Vytýka ďalej
krajskému súdu, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so žiadnou námietkou,
uplatnenou odvolateľom na pojednávaní, aj v písomnom vyjadrení, čím porušil jeho právo
na súdnu ochranu a čo je v rozpore so súdnou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu
SR , ako aj ESĽP. Krajský súd tiež napriek uplatneniu práva na náhradu trov konania (ústne
do zápisnice) o tomto nároku odvolateľa nijakým spôsobom nerozhodol; rozhodnutie
o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nepovažuje za dostačujúce.
Navrhol preto, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu
buď zrušil a konanie zastavil, nakoľko žaloba bola podaná oneskorene alebo zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 221,15 € z titulu trov právneho zastúpenia.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru žalovaný porušil
práva žalobcu, keď napriek udelenej plnej moci doručoval svoje rozhodnutie v konaní o vklad
do katastra nehnuteľností výlučne žalobcovi z dôvodu, že v spise sa nenachádzal originál
plnej moci. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o existencii riadneho zastúpenia, bolo jeho
povinnosťou si právne zastúpenie preveriť dopytom žalobcovi, resp. jeho právnemu
zástupcovi. Originál plnej moci sa zrejme nachádza v spise Katastrálneho úradu v Bratislave.
Z udelených plných moci priamo vyplýva, že zastupovanie sa týka všetkých úkonov,
ktoré s konaním súvisí na úspešné uplatňovanie a bránenie práv klienta. Zámer žalobcu udeliť
plnú moc svojmu právnemu zástupcovi pre všetky konania, ktoré súvisia s predmetnou
nehnuteľnosťou vyjadril žalobca aj v honorárovej dohode zo dňa 20.11.2006, podľa ktorej sa
poskytovanie právnej pomoci týkalo všetkých konaní vyvolaných alebo spojených s konaním
pribratého účastníka voči žalobcovi o vypratanie nehnuteľnosti. Pochybenie žalovaného treba
vidieť aj v skutočnosti, že z predloženej plnej moci, ktorou žalovaný disponoval, je zrejmé,
že žalobca má trvalý pobyt na ulici G. vo V., ale rozhodnutie mu doručoval na adresu
nehnuteľnosti, ktorej sa vklad týkal, kde sa však žalobca nezdržiaval, ani tu nemal evidovaný
trvalý pobyt. Nesprávny postup žalovaného potvrdzuje aj jeho následné správanie, keď
5
na základe uznesenia krajského súdu doručil svoje rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu,
čím žalobca získal možnosť sa voči predmetnému rozhodnutiu riadne brániť. Navrhol preto,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2010, sp. zn.
1S 214/2007 ako vecne a právne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.
Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s obsahom
odvolania. Vzhľadom na výrok uznesenia súdu zaslal rozhodnutie k rukám právneho zástupcu
žalobcu, hoci zastáva ten istý názor, ako je vyjadrený v odvolaní.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP,
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
OSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po zistení, že odvolanie bolo
podané včas oprávnenou osobou a bolo prípustné, dospel jednomyseľne k názoru,
že odvolanie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 221 ods. 1
písm. f) OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým –
rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, uložil žalovanému
povinnosť doručiť toto rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu a vo veci samej konanie
zastavil z dôvodu predčasne podanej žaloby.
Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca ako účastník správneho konania (v konaní
o návrhu na vklad vlastníckeho práva) splnomocnil advokáta zastupovaním v tomto správnom
konaní a teda či žalovaný správny orgán pochybil, keď svoje rozhodnutie doručoval priamo
žalobcovi, resp. či mohlo dôjsť k jeho účinnému doručeniu.
Krajský súd dospel k záveru, že v administratívnom spise založené splnomocnenie
zo dňa 20.11.2006, ktorým žalobca MVDr. J. Ž. splnomocnil advokáta JUDr. A. B., aby ho
zastupoval vo všetkých právnych veciach, vykonával všetky úkony, prijímal doručované
písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa
6
nárokov, podával opravné prostriedky atď. správny orgán nesprávne vyhodnotil, v dôsledku
čoho nedoručoval zásielku v súlade s ust. § 24 ods. 1 Správneho poriadku.
Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa, že tento záver krajského súdu je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov; krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
vôbec nezaoberal namietaným listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27. júla 2010,
v ktorom v reakcii na výzvu súdu výslovne uviedol, že „na Vašu výzvu v predmetnej právnej
veci si Vám dovoľujem oznámiť, že v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností som môjho klienta MVDr. J. Ž. nezastupoval“ a rovnako
neodôvodnil, prečo považoval splnomocnenie z 20.11.2006, ktoré je v administratívnom spise
založené iba vo fotokópii, navyše s upravovaným podpisom klienta, a ktoré bolo predložené
ako príloha Podnetu na opatrenie pred nečinnosťou správneho orgánu podľa § 50 Správneho
poriadku zo dňa 12.2.2007, adresovanému Katastrálnemu úradu v Bratislave, aj
za splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred Správou katastra pre hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislavu o vklade vlastníckeho práva. Tým, že krajský súd svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, odňal odvolateľovi ako účastníkovi konania možnosť
konať pred súdom, čo zakladá dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia.
Podľa § 157 ods.2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí
obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Krajský súd sa preto bude musieť v novom konaní opätovne vysporiadať s otázkou,
či bol žalobca v správnom konaní o vklad vlastníckeho práva zastúpený advokátom,
a v závislosti od výsledku posúdiť, či bolo rozhodnutie správneho orgánu riadne doručené
a teda či začala plynúť lehota na podanie opravného prostriedku. Pokiaľ by aj dospel k záveru,
že žalobca nebol v tomto konaní zastúpený, treba posúdiť, či mohla nastať fikcia doručenia
7
v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku vzhľadom na tvrdenie žalobcu (zatiaľ
nepreukázané), že sa v mieste doručovania nezdržiaval. V tejto súvislosti bude musieť krajský
súd ustáliť, či ide o konanie podľa 2. alebo 3. hlavy piatej časti OSP s prihliadnutím na ust.
§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona, čo bude relevantné pre posúdenie včasnosti podaného
opravného prostriedku (teda či platí lehota 30 dní alebo 2 mesiace od doručenia).
Odvolací súd zároveň poznamenáva, že v danom prípade nie je namieste aplikácia
ust. § 250b ods. OSP, pretože sa nejedná o tzv. opomenutého účastníka; v tomto prípade iba
bolo sporné, či predmetné rozhodnutie správneho orgánu bolo účastníkovi správneho konania
riadne doručené. Rovnako neobstojí zastavenie konania vo veci samej, pretože účastník
konania môže podať opravný prostriedok aj skôr, než mu bolo napádané rozhodnutie riadne
doručené; zákon obmedzuje iba koniec tejto lehoty. Preto, keď súd dospeje k záveru,
že opravný prostriedok bol podaný v lehote, ktorá nepresahuje zákonnú lehotu, mal by vec
meritórne prejednať a rozhodnúť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, z týchto dôvodov odvolaním
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave musel podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodne krajský súd postupom podľa § 224
ods. 3 OSP v spojitosti s § 246c ods. 1 veta prvá OSP v novom rozhodnutí o veci.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková