Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/191/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. O., bývajúcej v B.,

2/ J. D., bývajúceho v B., 3/ A. D., bývajúcej v M. a 4/ M. Š., bývajúcej v T., zastúpených

JUDr. P. P., advokátom v B.B., proti žalovanej A. F., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. L. S.,

advokátkou v B., o určenie neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 22. marca 2011 sp. zn. v spojení s opravným uznesením

z 8. septembra 2011 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 25. novembra 2010 č.k. -464

žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali aby súd určil, že závet poručiteľa J. D. zomrelého X.

spísaného na Notárskom úrade JUDr. P. Z., so sídlom v B. dňa X. pod N. je neplatný,

zamietol. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania 1 010,09 Eur na účet

jej právnej zástupkyne. Rozhodol tak po rozsiahlom dokazovaní, z ktorého nemal preukázané,

že by závet spísaný poručiteľom formou notárskej zápisnice nebol tento podpísal, ako ani to,

že by na takýto úkon v čase zriadenia závetu nebol vzhľadom na svoj zdravotný stav

spôsobilý. O náhrade trov konania rozhodol podľa

2

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcov rozsudkom z 22. marca 2011

sp. zn. v spojení s opravným uznesením z 8. septembra 2011 sp. zn.

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu žalobcov

zamietol, potvrdil. Zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového

konania tak, že žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania 1 436,61 Eur

na účet právnej zástupkyne JUDr. H. B., ako aj trovy odvolacieho konania 136,23 Eur, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd takto rozhodol, keď mal za to, že súd

prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dokazovanie

vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie aj náležite podľa

odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a na tieto

odkázal. Doplnil, že správne súd prvého stupňa zameral dokazovanie na zisťovanie okolností,

či podpis na závete bol vlastnoručným podpisom poručiteľa J. D.. Nariadené znalecké

dokazovanie znalkyňou odboru písmoznalecstva PhDr. R. J. preukázal, že obidva podpisy

v znení J. D. zo X. na notárskej zápisnici sú s najväčšou mierou pravdepodobnosti

vlastnoručnými podpismi menovaného. Z dôvodu námietok k tomuto dôkazu bolo vo veci

nariadené znalecké dokazovanie súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

a Kriminalistickým a expertíznym policajného zboru v Bratislave. Znalecký posudok

posledne menovaného ústavu sa stotožnil so závermi znalkyne PhDr. J.. Vzhľadom

na znalecké posudky, ktoré sa vo svojich záveroch zhodli v tom, že podpis na závete

spísanom vo forme notárskej zápisnice je z najväčšou pravdepodobnosťou podpisom J. D.,

dospel aj krajský súd k záveru, že ide o podpisy poručiteľa a preto nebolo možné závet

poručiteľa považovať z tohto dôvodu za neplatný. Vzhľadom na tvrdenie žalobcov, že

zdravotný stav poručiteľa v čase urobenia úkonu bol taký, že mu neumožňoval tento úkon

vykonať, bolo správne nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva.

Zo znaleckého posudku MUDr. T. T. vyplynul záver, že žiadne z ochorení, ktorými J. D.

trpel, nie sú chorobami centrálneho nervového systému a nie sú poruchami myslenia, teda

duševnými poruchami. Uvedené ochorenia neovplyvnili psychický stav pacienta, najmä

v zmysle rozpoznávacích schopností a úsudku, jeho vôľové schopnosti, orientáciu v priestore

a čase. Odvolací súd vychádzajúc z a

z vykonaného dokazovania zhodne s názorom súdu prvého stupňa uzavrel, že poručiteľ J. D.

v čase spísania závetu bol plne spôsobilý pre uvedený právny úkon, závet podpísal a tento bol

aj v súlade s § 47 Notárskeho poriadku. Vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalobcami

nepovažoval odvolací súd za účelné. Odvolací súd výrok o náhrade trov prvostupňového

konania zmenil, keď mal za to, že žalovanej ako úspešnej účastníčke konania ( )

3

patrí náhrada aj za ďalšie úkony právnej pomoci, a tiež náhrada za zloženú zálohu na znalecké

dokazovanie. Úspešnej žalovanej priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Prípustnosť

dovolania vyvodzovali z ustanovenia a dovolací dôvod z ustanovenia

a Namietali, že odvolací súd preskúmal rozsudok okresného

súdu bez nariadenia pojednávania, bez možnosti ich účasti na pojednávaní, napriek tomu,

že 25. novembra 2010 po poučení podľa navrhli doplnenie dokazovania

znalcom z odboru písmoznalecstva za účelom porovnania podpisov žalovanej a E. K.

na zistenie skutočnosti, či podpis poručiteľa nevykazuje znaky písma niektorej z týchto osôb.

Podľa názoru žalobcov týmto postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu, resp. zaťaženiu

realizácie ich procesných práv, ktoré má slúžiť na ochranu a obranu tých práv a záujmov,

ktorých sa v odvolacom konaní domáhali navrhovaným doplnením dokazovania. Zároveň

uviedli, že týmto postupom súdu došlo k naplneniu aj ďalšieho dôvodu dovolania

vyplývajúceho z ustanovenia , a to, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to konkrétne porušením

ustanovenia o dokazovaní, a to tým, že odvolací súd vôbec nezisťoval skutočnosti

rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli

navrhnuté dôkazy. Vyčítali odvolaciemu súdu, že nesprávne vyhodnotil vykonané

dokazovanie a nariadením ďalšieho dokazovania neodstránil pochybnosti, ktoré nastali

ohľadne pravosti sporných podpisov poručiteľa a v posúdení jeho zdravotného stavu. Podľa

názoru dovolateľov uvedené potom malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, a to

aj v otázke splnenia náležitostí notárskej zápisnice, ktorým bol závet zriadený, najmä

v súvislosti s označením miesta, kde notárska zápisnica bola spísaná. Žiadali, aby dovolací

súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaná navrhla dovolanie žalobcov ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania. Dovolací súd v predmetnej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny

názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ale sa zaoberal aj otázkou,

či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu)

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia. Žalobcovia existenciu procesných vád

5

konania v zmysle až e/ a netvrdili a procesné vady tejto povahy

nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na žalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci im súdom bola

odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej nejde z dôvodu, že súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcom

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie ich

práv a oprávnených záujmov.

Odňatie možnosti konať pred súdom dovolatelia vyvodzovali z toho, že odvolací súd

rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c/ to vyžaduje verejný záujem.

6

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia v ostatných prípadoch možno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V prejednávanej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu

prvého stupňa, mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vo veci

aj správne rozhodol. Súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde

tu ani o dôležitý verejný záujem.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že tým, že odvolací súd vo

veci nenariadil odvolacie pojednávanie, nebola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Dovolatelia súdom nižších stupňov vytýkali, že nevykonali všetky nimi navrhnuté

dôkazy a dôkazy, ktoré vykonali nesprávne vyhodnotili. Pokiaľ ide o námietku nevykonania

všetkých navrhovaných dôkazov, je súdna prax jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz

nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam, a v konečnom

dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred

súdom v zmysle (R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Dovolací súd

poukazuje na to, že k procesným právam účastníka nepatrí, ako sa dovolatelia mylne

domnievajú, aby bol súdom vykonaný každý navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu a nie účastníkovi konania

( , ). Ak súd aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná,

napríklad preto, že sú pre vec nevýznamné alebo nadbytočné, nemôže to byť považované

za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. K ďalšej námietke

žalobcov dovolací súd dodáva, že súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani

tým, že prípadne nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie

môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti

rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Pokiaľ

dovolatelia namietali, že odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z neúplných skutkových

zistení, a že nezabezpečil ďalšie dôkazy pre správne posúdenie veci, ide po stránke obsahovej

o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Takáto dovolateľmi tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola

7

síce relevantným dovolacím dôvodom ( ) sama osebe ale nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle

Dovolací súd k tvrdeniu dovolateľov, že odvolací súd sa náležitým spôsobom

nevyporiadal s ich námietkou, že notárska zápisnica (ktorou bol predmetný závet zriadený)

nespĺňa zákonom požadované náležitosti (§ 47 písm. a/ Notárskeho poriadku), z ktorého

dôvodu nemohlo potom dôjsť ani k správnemu právnemu posúdeniu veci, poznamená, že

odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia považoval daný právny úkon za náležitý

aj z pohľadu ustanovenia § 47 Notárskeho poriadku.

Dovolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle )

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. I keby tvrdenia žalobcov o nesprávnom právnom

posúdení veci boli opodstatnené, dovolací súd ich z uvedeného aspektu však neposudzoval,

žalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné; o takýto prípad ale

v prejednávanej veci nešlo. Keďže dovolanie žalobcov nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom

( ).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcov

8

v súlade s v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

ods. 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalovanej vzniknuté v súvislosti s jej vyjadrením

k dovolaniu nepovažoval vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné bránenie

práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. E. S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková