Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f67/383252.01cf68.pdf
PDF · 180.75 KB
No categories available
5Sžhuv/3/2011
Najvyšší súd 5Sžhuv/3/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily
Urbancovej, v právnej veci ţalobkyne Slovenskej lekárnickej komory, Nová Roţňavská 3,
Bratislava, IČO 308 088 98, zastúpenej JUDr. Ondrejom Škodlerom, advokátom, so sídlom
Pri Suchom mlyne 56, Bratislava, proti ţalovanému Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky, so sídlom J. Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka
obchodne spoločnosti Cityfarma Slovakia, a. s., so sídlom M. R. Štefánika 1, Nové Mesto
nad Váhom, IČO 35 836 814, zastúpeného AK-KRUPA, s. r. o, so sídlom J. Kollára 14, Nové
Mesto nad Váhom, o ţalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného sp. zn. POZ
3470-2004/OZ 212578 II/112-2010 zo dňa 30. augusta 2010 vo výroku ochranná známka
zostáva v platnosti pre tovary v triede 5 a sluţby v triedach 39 aţ 44 medzinárodného
triedenia tovarov a sluţieb, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č. k. 24S/92/2010-102 z 11. februára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č.k. 24S/92/2010-102 z 11. februára 2011 p o t v r d z u j e.
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“)
zamietol ţalobu a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, ţe ţalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného zo dňa 30. augusta 2010
zn. POZ 3470-2004/OZ 212578 II/112-2010 vo výroku ochranná známka zostáva v platnosti
pre tovary v triede 5 a sluţby v triedach 39 aţ 44 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Po poukaze na ustanovenia § 34 ods. 1 písm. c/, § 35
ods. 1 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach účinného od 01. januára 2010 a § 2
ods. 1 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach ako aj ustanovenia
§ 250i ods. 1, 250j ods. 1 a 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)
zdôraznil, ţe predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie ţalovaného a predchádzajúce
konanie len v rozsahu, v akom bolo ţalobou napadnuté a len z dôvodov v ţalobe uvedených.
Prvou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo, či slová tvoriace ochrannú známku
CITYFARMA – 1. slovenská sieť lekární a najmä slovné spojenie ,,sieť lekární“ je v rozpore
s verejným poriadkom reprezentovaným zákonom č. 140/1998 Z. z. o liekoch
a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní
(ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame, v znení platnom v čase rozhodovania
veci (ďalej len „zákon o liekoch“).
Podľa názoru krajského súdu právna úprava ustanovenia § 35 ods. 6 zákonom
o liekoch podľa ktorej jeden právny subjekt môţe byť drţiteľom oprávnenia poskytovať
lekárenské sluţby len v jednej verejnej lekárni, zabezpečuje len toľko, ţe kaţdá verejná
lekáreň bude prevádzkovaná odlišným subjektom. Zákon stanovil podmienky tak,
aby povolenie dostali len odborne spôsobilé osoby, alebo pokiaľ ide o právnické osoby, tak
pokiaľ takéto odborne spôsobilé osoby zamestnávajú. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe jedna
osoba, či uţ právnická alebo fyzická nemôţe poskytovať lekárenské sluţby vo viacerých
lekárňach. Účelom úpravy oblasti, ktorá je predmetom zákona o liekoch, je nepochybne
stanoviť podmienky pre danú oblasť tak, aby bolo zabezpečené základné Ústavou SR
zaručené právo jednotlivca na ochranu zdravia. K záveru, ku ktorému dospel ţalobca, ţe touto
úpravou je zakázané vytváranie siete lekární, nie je moţné dospieť ani s pouţitím ţiadneho
druhu výkladu právneho predpisu. Je tomu tak z dôvodu, ţe zákaz spolupráce medzi
prevádzkovateľmi lekární vo forme vytvárania sieti zákon o liekoch neobsahuje. Takýto záver
nie je výkladom zákona, ale jeho doplnením alebo nahradením chýbajúceho ustanovenia
v tomto zákone. Ďalej sa krajský súd stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe oblasť manipulácie
s liekmi ako aj lekárenskej starostlivosti je pokiaľ sa týka podmienok na túto činnosť
upravená verejným právom. Nejde však o jeho porušenie, ak jednotlivé súkromné osoby –
drţitelia oprávnení na poskytnutie lekárenských sluţieb medzi sebou spolupracujú,
a to aj vo forme vytvárania sietí, nakoľko zákon zákaz takejto spolupráce neobsahuje. V tejto
súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v zmysle ktorého, kaţdý môţe
konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá. Potom ani slovné spojenie „sieť lekární“ v slovnej ochrannej známke nemôţe byť
v rozpore s verejným poriadkom. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, ţe ţalovaný
vo svojom rozhodnutí správne právne posúdil vec, keď konštatoval, ţe výmazový dôvod
spočívajúci v rozpore ochrannej známky s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi,
naplnený nebol.
Stotoţniac sa so závermi ţalovaného krajský súd tieţ uviedol, ţe pre posúdenie
existencie absolútnych dôvodov výluky zápisu označenia ako ochrannej známky je právne
významné samotné označenie a jeho vlastnosti, pričom pre posúdenie dôvodu zápisnej výluky
spočívajúceho v klamlivosti označenia je práve právne významný aj vzťah označenia k tým
tovarom a k tým sluţbám, pre ktoré má byť, resp. je zapísané ako ochranná známka. Z toho
vyplýva, ţe je správna argumentácia ţalovaného o tom, ţe nie je dôvodom výluky zápisu
ochrannej známky skutočnosť, ţe majiteľ nemá oprávnenie vykonávať sluţby, pre ktoré
je ochranná známka zapísaná. Táto skutočnosť totiţ nepredstavuje ţiadnu z vlastností
ochrannej známky, ktoré je potrebné skúmať z hľadiska naplnenia dôvodov zápisnej výluky
daného označenia. Potom ďalší z dôvodov ţaloby, ţe majiteľ ochrannej známky
nie je drţiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, a teda
ani prevádzkovateľom verejnej lekárne, v dôsledku čoho je ochranná známka klamlivá
a zavádzajúca spotrebiteľov (pacientov), je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia,
ktoré je úplne nesúladné s dôvodom zápisnej výluky upravenom v § 2 ods. 1 písm. f/ zákona
č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach. Naopak, je správne právne hodnotenie tejto
skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, ţe ochranná známka z týchto dôvodov
uvádzaných v návrhu na výmaz nie je označením, ktoré by mohlo klamať verejnosť najmä
o povahe, kvalite, zemepisnom pôvode tovaru alebo sluţieb.
Pokiaľ ţalobca ďalej v konaní namietal, ţe majiteľ ochrannej známky prezentuje touto
ochrannou známkou jednotlivé lekárne zo siete lekární Cityfarma, čo smeruje k zneuţitiu
pouţívania ochrannej známky a ţe vytváranie siete lekární je zakázané, a preto majiteľ
ochrannej známky zneuţíva ochrannú známku na propagáciu tzv. dcérskych lekární,
nenapadol teda ţalobnými dôvodmi skutkové zistenia ţalovaného ohľadnom spôsobu
pouţívania ochrannej známky tak, ako boli zistené v správnom konaní. V tejto súvislosti
krajský súd poukázal na skutkové zistenia ţalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom,
ţe v konaní nebolo preukázané, ţe ochranná známka bola pouţívaná spôsobom, ktorý
by klamal verejnosť o povahe alebo pôvode poskytovaných tovarov alebo sluţieb. Ochrannou
známkou boli propagované lekárenské sluţby, to znamená sluţby, vo vzťahu ku ktorým bola
ochranná známka zapísaná. Konečne, ţalobca klamlivosť pouţívania vidí v podstate v tom,
ţe sieť lekární je zákonom zakázaná, čo je nesprávny právny názor z dôvodu jeho nesúladu
so zákonom, tak ako bolo uvedené vyššie.
Na záver krajský súd skonštatoval, ţe dôvody ţaloby tak, ako boli formulované neboli
spôsobilé napadnúť nezákonnosť predmetného rozhodnutia, preto podľa § 250j ods. 1 OSP
ţalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k OSP, podľa ktorého má právo
na náhradu trov konania len ţalobca, a to len v prípade, ţe je v konaní úspešný. V tomto
konaní ţalobca nebol úspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol, aby najvyšší súd
rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe vyhovie a ţalobcovi prizná náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní nesúhlasil s názorom krajského súdu,
podľa ktorého zákaz spolupráce medzi prevádzkovateľmi lekární vo forme vytvárania sietí
zákon o liekoch neobsahuje. Na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona o liekoch bolo podľa ţalobcu
potrebné aj v záujme ochrany ţivota a zdravia obyvateľstva uplatniť reštriktívnu interpretáciu
zákonom stanovených podmienok poskytovania lekárskej starostlivosti, to všetko
pri zohľadnení všeobecného a prioritného verejného záujmu daného zdravím občana, ktorý
je hlavným záujmom pre celú oblasť právnej úpravy oblasti zdravotníctva a pri zohľadnení
§ 2 ods. 3 zákona o liekoch v zmysle ktorého: „Nedovolené zaobchádzanie s liekmi
a so zdravotníckymi pomôckami je zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami
iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon.“
Ţalobca s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona o liekoch uviedol, ţe zákon
jednoznačne ustanovil okruh subjektov oprávnených poţadovať vydanie povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, pričom kaţdému jednotlivému subjektu moţno
vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len v jednej verejnej lekárni
a v jednej pobočke verejnej lekárne a nespochybniteľné je aj zákonné ustanovenie,
ţe lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni, v pobočke verejnej lekárne a vo výdajni
zdravotníckych pomôcok môţe poskytovať výlučne fyzická osoba alebo právnická osoba
na základe povolenia samosprávneho kraja.
Poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou tzv. sieti lekární je potrebné
kvalifikovať ako nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami,
a to vzhľadom na skutočnosť, ţe poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou tzv. sietí
lekární je § 3 ods. 1 zákona v spojení s § 2 ods. 3 zákona o liekoch nedovoleným spôsobom
poskytovania lekárenskej starostlivosti. Zákon ţiadnym spôsobom neumoţňuje za účelom
poskytovania lekárenskej starostlivosti zdruţovanie jednotlivých drţiteľov povolení
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach.
Ak by aj zákonodarca pripustil poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou
tzv. sieti lekární, ďalší účastník konania: Cityfarma Slovakia, a. s., M. R. Štefánika 1, Nové
Mesto nad Váhom, IČO 35 836 814 nie je drţiteľom oprávnenia na poskytovanie lekárenskej
starostlivosti v súlade s ustanoveniami zákona, a preto je potrebné povaţovať aj tovary
v triede 5 /farmaceutické prípravky, liečivá na ľudskú spotrebu/ a sluţby v triedach 39
/distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok/ a 44 /farmaceutické poradenstvo/ zapísané
v registri ochranných známok pre ochrannú známku č. 212578 „CITYFARMA - 1. slovenská
sieť lekární“ za klamlivé, mätúce a spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovarov
a sluţieb mylnú domnienku, nakoľko uvedené tovary a sluţby sú poskytované v tzv. „sieti
lekární“, ktorej formu poskytovania lekárenskej starostlivosti zákon o liekoch nepripúšťa.
Lekárenská starostlivosť podľa ustanovení zákona zahŕňa zabezpečovanie, prípravu,
kontrolu, uchovávanie, výdaj liekov s výnimkou prípravy transfúznych liekov
a zdravotníckych pomôcok, zásielkový výdaj, poskytovanie odborných informácií o liekoch
a zdravotníckych pomôckach a konzultácie pri určovaní a sledovaní liečebného postupu. Fakt,
ţe ochrannou známkou boli propagované lekárenské sluţby na strane 12 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia konštatuje samotný prvostupňový súd slovami: Ochrannou
známkou boli propagované lekárenské sluţby, to znamená sluţby, vo vzťahu ku ktorým bola
ochranná známka zapísaná.
V zmysle uvedeného ţalobca uzavrel, ţe pouţívaním napadnutej ochrannej známky
by spotrebiteľ mohol byť klamaný a uvedený do omylu vo vzťahu k povahe poskytovaných
sluţieb a teda za ochrannú známku nemoţno uznať označenie chránené ochrannou známkou
v zmysle vyššie uvedeného, preto povaţoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné,
vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 OSP potvrdiť a účastníkom konania nepriznať náhradu trov konania. K dôvodom
odvolania uviedol, ţe krajský súd zhodne s názorom ţalovaného správne konštatoval,
ţe dôvod na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, spočívajúci v rozpore napadnutej
ochrannej známky s verejným poriadkom, nebol naplnený. Navyše súd skonštatoval,
ţe k záveru, ku ktorému dospel ţalobca pri aplikácií ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o liekoch
nie je moţné dospieť ţiadnym výkladom.
Ako právne bezvýznamnú v súvislosti s ustanovenie § 2 ods. 1 písm. f/ zákona
č. 55/1997 Z. z. krajský súd posúdil skutočnosť, ţe majiteľ napadnutej ochrannej známky
nemá oprávnenie vykonávať sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Pokiaľ teda
ţalobca tvrdí, ţe napadnutá ochranná známka je klamlivá v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1
písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z., mal vo svojej argumentácii poukázať, ţe napadnutá ochranná
známka obsahuje prvky, ktoré klamú spotrebiteľa o povahe, akosti alebo zemepisnom pôvode
tovarov alebo sluţieb. V predmetnom prípade je však napadnutá ochranná známka zapísaná
pre tovary –farmaceutické prípravky, liečivá pre ľudské potreby a sluţby – distribúcia liekov
a zdravotníckych pomôcok, farmaceutické poradenstvo, pričom v nej obsiahnuté prvky
priamo poukazujú na tovary a sluţby, pre ktoré je zapísaná. Ku klamaniu v zmysle § 2 ods. 1
písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z. tak v predmetnom prípade nedochádza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako
aj konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako
aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve
je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 1 OSP). Súd nevyhľadáva za účastníka (ţalobcu)
konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP
majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom,
ktorým je súd podľa § 250h OSP viazaný.
Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také
rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť
a vhodnosť správneho rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, ţe spoločnosť
Cityfarma Slovakia, a. s., Kapitulská 16, Bratislava bola majiteľom slovnej ochrannej známky
číslo 212578 s dátum zápisu 13. januára 2006 a znenia CITYFARMA - 1. Slovenská sieť
lekární, so zatriedením tovarov a sluţieb v triedach: 5 – farmaceutické prípravky, liečivá
na ľudskú spotrebu, 35 – poradenstvo v obchodnej činnosti, odborné obchodné poradenstvo,
obchodná činnosť (pomoc pri riadení), sprostredkovanie obchodu s tovarmi, reklamná
a propagačná činnosť, 36 – sluţby v oblasti finančníctva (faktoring a forfaiting), prenájom
nehnuteľností, 39 – distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok, 44 – farmaceutické
poradenstvo.
Na návrh ţalobcu o výmaz tejto známky ţalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie
sp. zn. POZ 3470-2004/OZ 212578 I/19-2008 dňa 11. marca 2008, ktorým vymazal uvedenú
ochrannú známku z registra ochranných známok.
Na rozklad prihlasovateľa ochrannej známky predsedníčka Úradu priemyselného
vlastníctva SR (ďalej „úrad alebo druhostupňový správny orgánL) rozhodnutím sp. zn. POZ
3470-2004/OZ 212578 II/112-2010 zo dňa 30. augusta 2010 prvostupňové rozhodnutie
zmenila tak, ţe ochranná známka zostala v platnosti pre tovary v triede 5 a sluţby v triedach
39 aţ 44 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb a vo zvyšku vyhlásila ochrannú známku
za neplatnú. Predmetom súdneho konania na základe ţaloby ţalobcu je posúdiť zákonnosť
druhostupňové rozhodnutia správneho orgánu vo výroku, ktorým zostala ochranná známka
v platnosti.
Ţalobca v konaní namieta, ţe ochranná známka CITYFARMA - 1. Slovenská sieť
lekární bola do registra zapísaná v rozpore s § 2 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 55/1997
Z. z. v spojení s § 54 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z..
Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 55/1997 Z. z. za ochrannú známku
nemoţno uznať označenie, ktoré môţe klamať verejnosť najmä o povahe, akosti alebo
o zemepisnom pôvode tovarov alebo sluţieb a je v rozpore s verejným poriadkom alebo
s dobrými mravmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania ţalobcu
vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, oboznámiac
sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, t. j. s obsahom súdneho a administratívneho
spisu, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou
OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. V súlade so závermi krajského
súdu i najvyšší súd mal z predloţeného spisového materiálu za preukázané, ţe skutkový stav
bol správnym orgánom náleţite zistený a správne právne posúdený. Dôvody odvolania
ţalobcu, ktorý len zopakoval svoje právne postoje uvedené v rozklade a vo svojej ţalobe,
nedali najvyššiemu súdu podklad na zmenu rozsudku krajského súdu, ktorý sa so všetkými
dôvodmi ţalobcu vo svojom rozsudku dostatočne vysporiadal a najvyšší súd podľa § 219
ods. 2 OSP nepovaţuje za dôvodné ich opakovať.
Aj podľa názoru najvyššieho súdu znenie ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o liekoch
nevylučuje uzatváranie dohôd lekární, medzi ktoré moţno zaradiť napríklad aj dohodu
o spolupráci, v zmysle ktorej môţe vzniknúť sieť lekární, preto len samotné slovné spojenie
sieť lekární svojím obsahom alebo formou nenarúša základné spoločenské a právne princípy.
Správny bol tieţ záver krajského súdu, ţe v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. f/ zákona
č. 55/1997 Z. z. znak klamlivosti je potrebné posudzovať vo vzťahu k označeniu tovaru
a sluţieb.
Keďţe ţalobca ani v odvolaní neuviedol ţiadne skutočnosti a dôkazy, s ktorými
by sa nebol vyporiadal uţ krajský súd, a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť jeho
rozhodnutia, Najvyšší súd Slovenskej republiky súc viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/92/2010-102 z 11. februára 2011 podľa 250ja ods. 3 veta
druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade
s ustanovením s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania, a to ţalobcovi z dôvodu, ţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému
z dôvodu, ţe mu v odvolacom konaní trovy nevznikli ako aj z dôvodu, ţe mu náhrada trov
konania v správnom súdnictve zo zákona neprislúcha. Ďalšiemu účastníkovi konania trovy
konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková