Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžhuv/3/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej, v právnej veci ţalobkyne Slovenskej lekárnickej komory, Nová Roţňavská 3,

Bratislava, IČO 308 088 98, zastúpenej JUDr. Ondrejom Škodlerom, advokátom, so sídlom

Pri Suchom mlyne 56, Bratislava, proti ţalovanému Úradu priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky, so sídlom J. Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka

obchodne spoločnosti Cityfarma Slovakia, a. s., so sídlom M. R. Štefánika 1, Nové Mesto

nad Váhom, IČO 35 836 814, zastúpeného AK-KRUPA, s. r. o, so sídlom J. Kollára 14, Nové

Mesto nad Váhom, o ţalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného sp. zn. POZ

3470-2004/OZ 212578 II/112-2010 zo dňa 30. augusta 2010 vo výroku ochranná známka

zostáva v platnosti pre tovary v triede 5 a sluţby v triedach 39 aţ 44 medzinárodného

triedenia tovarov a sluţieb, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č. k. -102 z 11. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č.k. -102 z 11. februára 2011 p o t v r d z u j e.

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“)

zamietol ţalobu a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, ţe ţalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného zo dňa 30. augusta 2010

zn. POZ 3470-2004/OZ 212578 II/112-2010 vo výroku ochranná známka zostáva v platnosti

pre tovary v triede 5 a sluţby v triedach 39 aţ 44 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb

a vrátenia veci na ďalšie konanie. Po poukaze na ustanovenia § 34 ods. 1 písm. c/, § 35

ods. 1 o ochranných známkach účinného od 01. januára 2010 a

ods. 1 písm. f/ a písm. g/ o ochranných známkach ako aj ustanovenia

, j ods. 1 a k ods. 1 (ďalej aj „OSP“)

zdôraznil, ţe predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie ţalovaného a predchádzajúce

konanie len v rozsahu, v akom bolo ţalobou napadnuté a len z dôvodov v ţalobe uvedených.

Prvou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi bolo, či slová tvoriace ochrannú známku

CITYFARMA – 1. slovenská sieť lekární a najmä slovné spojenie ,,sieť lekární“ je v rozpore

s verejným poriadkom reprezentovaným o liekoch

a zdravotníckych pomôckach, o zmene o ţivnostenskom podnikaní

(ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o reklame, v znení platnom v čase rozhodovania

veci (ďalej len „zákon o liekoch“).

Podľa názoru krajského súdu právna úprava ustanovenia § 35 ods. 6 zákonom

o liekoch podľa ktorej jeden právny subjekt môţe byť drţiteľom oprávnenia poskytovať

lekárenské sluţby len v jednej verejnej lekárni, zabezpečuje len toľko, ţe kaţdá verejná

lekáreň bude prevádzkovaná odlišným subjektom. Zákon stanovil podmienky tak,

aby povolenie dostali len odborne spôsobilé osoby, alebo pokiaľ ide o právnické osoby, tak

pokiaľ takéto odborne spôsobilé osoby zamestnávajú. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe jedna

osoba, či uţ právnická alebo fyzická nemôţe poskytovať lekárenské sluţby vo viacerých

lekárňach. Účelom úpravy oblasti, ktorá je predmetom zákona o liekoch, je nepochybne

stanoviť podmienky pre danú oblasť tak, aby bolo zabezpečené základné SR

zaručené právo jednotlivca na ochranu zdravia. K záveru, ku ktorému dospel ţalobca, ţe touto

úpravou je zakázané vytváranie siete lekární, nie je moţné dospieť ani s pouţitím ţiadneho

3

druhu výkladu právneho predpisu. Je tomu tak z dôvodu, ţe zákaz spolupráce medzi

prevádzkovateľmi lekární vo forme vytvárania sieti zákon o liekoch neobsahuje. Takýto záver

nie je výkladom zákona, ale jeho doplnením alebo nahradením chýbajúceho ustanovenia

v tomto zákone. Ďalej sa krajský súd stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe oblasť manipulácie

s liekmi ako aj lekárenskej starostlivosti je pokiaľ sa týka podmienok na túto činnosť

upravená verejným právom. Nejde však o jeho porušenie, ak jednotlivé súkromné osoby –

drţitelia oprávnení na poskytnutie lekárenských sluţieb medzi sebou spolupracujú,

a to aj vo forme vytvárania sietí, nakoľko zákon zákaz takejto spolupráce neobsahuje. V tejto

súvislosti poukázal na v zmysle ktorého, kaţdý môţe

konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá. Potom ani slovné spojenie „sieť lekární“ v slovnej ochrannej známke nemôţe byť

v rozpore s verejným poriadkom. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, ţe ţalovaný

vo svojom rozhodnutí správne právne posúdil vec, keď konštatoval, ţe výmazový dôvod

spočívajúci v rozpore ochrannej známky s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi,

naplnený nebol.

Stotoţniac sa so závermi ţalovaného krajský súd tieţ uviedol, ţe pre posúdenie

existencie absolútnych dôvodov výluky zápisu označenia ako ochrannej známky je právne

významné samotné označenie a jeho vlastnosti, pričom pre posúdenie dôvodu zápisnej výluky

spočívajúceho v klamlivosti označenia je práve právne významný aj vzťah označenia k tým

tovarom a k tým sluţbám, pre ktoré má byť, resp. je zapísané ako ochranná známka. Z toho

vyplýva, ţe je správna argumentácia ţalovaného o tom, ţe nie je dôvodom výluky zápisu

ochrannej známky skutočnosť, ţe majiteľ nemá oprávnenie vykonávať sluţby, pre ktoré

je ochranná známka zapísaná. Táto skutočnosť totiţ nepredstavuje ţiadnu z vlastností

ochrannej známky, ktoré je potrebné skúmať z hľadiska naplnenia dôvodov zápisnej výluky

daného označenia. Potom ďalší z dôvodov ţaloby, ţe majiteľ ochrannej známky

nie je drţiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, a teda

ani prevádzkovateľom verejnej lekárne, v dôsledku čoho je ochranná známka klamlivá

a zavádzajúca spotrebiteľov (pacientov), je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia,

ktoré je úplne nesúladné s dôvodom zápisnej výluky upravenom v § 2 ods. 1 písm. f/ zákona

č. o ochranných známkach. Naopak, je správne právne hodnotenie tejto

skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, ţe ochranná známka z týchto dôvodov

uvádzaných v návrhu na výmaz nie je označením, ktoré by mohlo klamať verejnosť najmä

o povahe, kvalite, zemepisnom pôvode tovaru alebo sluţieb.

4

Pokiaľ ţalobca ďalej v konaní namietal, ţe majiteľ ochrannej známky prezentuje touto

ochrannou známkou jednotlivé lekárne zo siete lekární Cityfarma, čo smeruje k zneuţitiu

pouţívania ochrannej známky a ţe vytváranie siete lekární je zakázané, a preto majiteľ

ochrannej známky zneuţíva ochrannú známku na propagáciu tzv. dcérskych lekární,

nenapadol teda ţalobnými dôvodmi skutkové zistenia ţalovaného ohľadnom spôsobu

pouţívania ochrannej známky tak, ako boli zistené v správnom konaní. V tejto súvislosti

krajský súd poukázal na skutkové zistenia ţalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom,

ţe v konaní nebolo preukázané, ţe ochranná známka bola pouţívaná spôsobom, ktorý

by klamal verejnosť o povahe alebo pôvode poskytovaných tovarov alebo sluţieb. Ochrannou

známkou boli propagované lekárenské sluţby, to znamená sluţby, vo vzťahu ku ktorým bola

ochranná známka zapísaná. Konečne, ţalobca klamlivosť pouţívania vidí v podstate v tom,

ţe sieť lekární je zákonom zakázaná, čo je nesprávny právny názor z dôvodu jeho nesúladu

so zákonom, tak ako bolo uvedené vyššie.

Na záver krajský súd skonštatoval, ţe dôvody ţaloby tak, ako boli formulované neboli

spôsobilé napadnúť nezákonnosť predmetného rozhodnutia, preto podľa

ţalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého má právo

na náhradu trov konania len ţalobca, a to len v prípade, ţe je v konaní úspešný. V tomto

konaní ţalobca nebol úspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol, aby najvyšší súd

rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe vyhovie a ţalobcovi prizná náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní nesúhlasil s názorom krajského súdu,

podľa ktorého zákaz spolupráce medzi prevádzkovateľmi lekární vo forme vytvárania sietí

zákon o liekoch neobsahuje. Na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona o liekoch bolo podľa ţalobcu

potrebné aj v záujme ochrany ţivota a zdravia obyvateľstva uplatniť reštriktívnu interpretáciu

zákonom stanovených podmienok poskytovania lekárskej starostlivosti, to všetko

pri zohľadnení všeobecného a prioritného verejného záujmu daného zdravím občana, ktorý

je hlavným záujmom pre celú oblasť právnej úpravy oblasti zdravotníctva a pri zohľadnení

§ 2 ods. 3 zákona o liekoch v zmysle ktorého: „Nedovolené zaobchádzanie s liekmi

a so zdravotníckymi pomôckami je zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami

iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon.“

5

Ţalobca s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona o liekoch uviedol, ţe zákon

jednoznačne ustanovil okruh subjektov oprávnených poţadovať vydanie povolenia

na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, pričom kaţdému jednotlivému subjektu moţno

vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len v jednej verejnej lekárni

a v jednej pobočke verejnej lekárne a nespochybniteľné je aj zákonné ustanovenie,

ţe lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni, v pobočke verejnej lekárne a vo výdajni

zdravotníckych pomôcok môţe poskytovať výlučne fyzická osoba alebo právnická osoba

na základe povolenia samosprávneho kraja.

Poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou tzv. sieti lekární je potrebné

kvalifikovať ako nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami,

a to vzhľadom na skutočnosť, ţe poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou tzv. sietí

lekární je § 3 ods. 1 zákona v spojení s § 2 ods. 3 zákona o liekoch nedovoleným spôsobom

poskytovania lekárenskej starostlivosti. Zákon ţiadnym spôsobom neumoţňuje za účelom

poskytovania lekárenskej starostlivosti zdruţovanie jednotlivých drţiteľov povolení

na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach.

Ak by aj zákonodarca pripustil poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou

tzv. sieti lekární, ďalší účastník konania: Cityfarma Slovakia, a. s., M. R. Štefánika 1, Nové

Mesto nad Váhom, IČO 35 836 814 nie je drţiteľom oprávnenia na poskytovanie lekárenskej

starostlivosti v súlade s ustanoveniami zákona, a preto je potrebné povaţovať aj tovary

v triede 5 /farmaceutické prípravky, liečivá na ľudskú spotrebu/ a sluţby v triedach 39

/distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok/ a 44 /farmaceutické poradenstvo/ zapísané

v registri ochranných známok pre ochrannú známku č. 212578 „CITYFARMA - 1. slovenská

sieť lekární“ za klamlivé, mätúce a spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovarov

a sluţieb mylnú domnienku, nakoľko uvedené tovary a sluţby sú poskytované v tzv. „sieti

lekární“, ktorej formu poskytovania lekárenskej starostlivosti zákon o liekoch nepripúšťa.

Lekárenská starostlivosť podľa ustanovení zákona zahŕňa zabezpečovanie, prípravu,

kontrolu, uchovávanie, výdaj liekov s výnimkou prípravy transfúznych liekov

a zdravotníckych pomôcok, zásielkový výdaj, poskytovanie odborných informácií o liekoch

a zdravotníckych pomôckach a konzultácie pri určovaní a sledovaní liečebného postupu. Fakt,

ţe ochrannou známkou boli propagované lekárenské sluţby na strane 12 odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia konštatuje samotný prvostupňový súd slovami: Ochrannou

známkou boli propagované lekárenské sluţby, to znamená sluţby, vo vzťahu ku ktorým bola

ochranná známka zapísaná.

6

V zmysle uvedeného ţalobca uzavrel, ţe pouţívaním napadnutej ochrannej známky

by spotrebiteľ mohol byť klamaný a uvedený do omylu vo vzťahu k povahe poskytovaných

sluţieb a teda za ochrannú známku nemoţno uznať označenie chránené ochrannou známkou

v zmysle vyššie uvedeného, preto povaţoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné,

vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

potvrdiť a účastníkom konania nepriznať náhradu trov konania. K dôvodom

odvolania uviedol, ţe krajský súd zhodne s názorom ţalovaného správne konštatoval,

ţe dôvod na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, spočívajúci v rozpore napadnutej

ochrannej známky s verejným poriadkom, nebol naplnený. Navyše súd skonštatoval,

ţe k záveru, ku ktorému dospel ţalobca pri aplikácií ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o liekoch

nie je moţné dospieť ţiadnym výkladom.

Ako právne bezvýznamnú v súvislosti s ustanovenie § 2 ods. 1 písm. f/ zákona

č. krajský súd posúdil skutočnosť, ţe majiteľ napadnutej ochrannej známky

nemá oprávnenie vykonávať sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Pokiaľ teda

ţalobca tvrdí, ţe napadnutá ochranná známka je klamlivá v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1

písm. f/ , mal vo svojej argumentácii poukázať, ţe napadnutá ochranná

známka obsahuje prvky, ktoré klamú spotrebiteľa o povahe, akosti alebo zemepisnom pôvode

tovarov alebo sluţieb. V predmetnom prípade je však napadnutá ochranná známka zapísaná

pre tovary –farmaceutické prípravky, liečivá pre ľudské potreby a sluţby – distribúcia liekov

a zdravotníckych pomôcok, farmaceutické poradenstvo, pričom v nej obsiahnuté prvky

priamo poukazujú na tovary a sluţby, pre ktoré je zapísaná. Ku klamaniu v zmysle § 2 ods. 1

písm. f/ tak v predmetnom prípade nedochádza.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok ako

aj konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1

v spojení s veta prvá ) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta

prvá a ) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

7

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté ( ).

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve

je ovládané dispozičnou zásadou ( ). Súd nevyhľadáva za účastníka (ţalobcu)

konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa

majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom,

ktorým je súd podľa viazaný.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, ţe spoločnosť

Cityfarma Slovakia, a. s., Kapitulská 16, Bratislava bola majiteľom slovnej ochrannej známky

číslo 212578 s dátum zápisu 13. januára 2006 a znenia CITYFARMA - 1. Slovenská sieť

lekární, so zatriedením tovarov a sluţieb v triedach: 5 – farmaceutické prípravky, liečivá

na ľudskú spotrebu, 35 – poradenstvo v obchodnej činnosti, odborné obchodné poradenstvo,

obchodná činnosť (pomoc pri riadení), sprostredkovanie obchodu s tovarmi, reklamná

8

a propagačná činnosť, 36 – sluţby v oblasti finančníctva (faktoring a forfaiting), prenájom

nehnuteľností, 39 – distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok, 44 – farmaceutické

poradenstvo.

Na návrh ţalobcu o výmaz tejto známky ţalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie

sp. zn. POZ 3470-2004/OZ 212578 I/19-2008 dňa 11. marca 2008, ktorým vymazal uvedenú

ochrannú známku z registra ochranných známok.

Na rozklad prihlasovateľa ochrannej známky predsedníčka Úradu priemyselného

vlastníctva SR (ďalej „úrad alebo druhostupňový správny orgánL) rozhodnutím sp. zn. POZ

3470-2004/OZ 212578 II/112-2010 zo dňa 30. augusta 2010 prvostupňové rozhodnutie

zmenila tak, ţe ochranná známka zostala v platnosti pre tovary v triede 5 a sluţby v triedach

39 aţ 44 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb a vo zvyšku vyhlásila ochrannú známku

za neplatnú. Predmetom súdneho konania na základe ţaloby ţalobcu je posúdiť zákonnosť

druhostupňové rozhodnutia správneho orgánu vo výroku, ktorým zostala ochranná známka

v platnosti.

Ţalobca v konaní namieta, ţe ochranná známka CITYFARMA - 1. Slovenská sieť

lekární bola do registra zapísaná v rozpore s a

Z. z. v spojení s a .

Podľa a za ochrannú známku

nemoţno uznať označenie, ktoré môţe klamať verejnosť najmä o povahe, akosti alebo

o zemepisnom pôvode tovarov alebo sluţieb a je v rozpore s verejným poriadkom alebo

s dobrými mravmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania ţalobcu

vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, oboznámiac

sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, t. j. s obsahom súdneho a administratívneho

spisu, s poukazom na ustanovenie v spojení s vetou prvou

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení

9

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné

východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. V súlade so závermi krajského

súdu i najvyšší súd mal z predloţeného spisového materiálu za preukázané, ţe skutkový stav

bol správnym orgánom náleţite zistený a správne právne posúdený. Dôvody odvolania

ţalobcu, ktorý len zopakoval svoje právne postoje uvedené v rozklade a vo svojej ţalobe,

nedali najvyššiemu súdu podklad na zmenu rozsudku krajského súdu, ktorý sa so všetkými

dôvodmi ţalobcu vo svojom rozsudku dostatočne vysporiadal a najvyšší súd podľa § 219

ods. 2 nepovaţuje za dôvodné ich opakovať.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu znenie ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o liekoch

nevylučuje uzatváranie dohôd lekární, medzi ktoré moţno zaradiť napríklad aj dohodu

o spolupráci, v zmysle ktorej môţe vzniknúť sieť lekární, preto len samotné slovné spojenie

sieť lekární svojím obsahom alebo formou nenarúša základné spoločenské a právne princípy.

Správny bol tieţ záver krajského súdu, ţe v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. f/ zákona

č. znak klamlivosti je potrebné posudzovať vo vzťahu k označeniu tovaru

a sluţieb.

Keďţe ţalobca ani v odvolaní neuviedol ţiadne skutočnosti a dôkazy, s ktorými

by sa nebol vyporiadal uţ krajský súd, a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť jeho

rozhodnutia, Najvyšší súd Slovenskej republiky súc viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi

odvolania ( v spojení s veta prvá ) rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici, č. k. -102 z 11. februára 2011 podľa 250ja ods. 3 veta

druhá a , ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade

s ustanovením s tak, ţe nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania, a to ţalobcovi z dôvodu, ţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému

z dôvodu, ţe mu v odvolacom konaní trovy nevznikli ako aj z dôvodu, ţe mu náhrada trov

konania v správnom súdnictve zo zákona neprislúcha. Ďalšiemu účastníkovi konania trovy

konania nevznikli.

10

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková