Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/75/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ú., G., proti ţalovanému M.

C. S., Z., zastúpeného JUDr. A. V., advokátkou, P., o odstránenie vád diela, o dovolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. októbra 2012, č. k.

-350, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. októbra 2012, č. k.

-350 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Trnave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 21. 12. 2010, č. k. -293,

rozhodol tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť bezplatne odstrániť vadu diela zhotoveného

na základe Zmluvy o dielo zo dňa 25. 09. 2000, uzatvorenej medzi ţalobcom a ţalovaným,

v lehote do 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Vada diela sa prejavuje

zadrţiavaním a neodtekaním daţďovej vody v kanalizácii v úseku medzi kanalizačnými

šachtami ŠD 3 a ŠD 2 a kanalizačnými šachtami ŠD 2 a ŠD 1, určenej na odvádzanie

daţďovej vody od východnej brány ţalobcu po prvú kanalizačnú šachtu odtoku vyčistenej

odpadovej vody mimo areál čističky odpadových vôd dlhej 83 m. Šachta ŠD 1, ŠD 2 a ŠD 3

sa nachádzajú v k. ú. obci L. na parc. č.., X., X.. Súčasne vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania a ţalovaného podľa zaviazal

k náhrade trov konania štátu vo výške 1 419,34 €.

Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za preukázané, ţe ţalobca ako

objednávateľ uzatvoril so ţalovaným ako zhotoviteľom zmluvu o dielo v zmysle ustanovení

i , ktorou sa zhotoviteľ zaviazal vykonať

2

určité dielo a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podpísaním zmluvy

ţalovaný deklaroval, ţe je kompetentný na realizáciu diela vo všetkých oblastiach, ktoré si to

vyţadujú, vrátane dodrţiavania opatrení a postupov v zmysle normy STN EN 1610. Keďţe

oba subjekty sú právnické osoby, súd ustálil, ţe predmetná zmluva bola uzatvorená ako

obchodno - záväzkový vzťah podľa - . Ţalovaný v zmysle

v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) si splnil

povinnosť zabezpečiť vedenie uskutočňovania stavby odborne spôsobilou osobou, ktorou bol

v zmysle § 46a Stavebného zákona stavbyvedúci Ing. O. S. Súd prvého stupňa mal

preukázané, ţe dielo bolo vykonané, odovzdané dňa 29. 12. 2000 po spísaní odovzdávacieho

zápisu (protokolu), v ktorom zo strany ţalobcu bolo uvedené, ţe „práce boli prevedené

v poţadovanej kvalite“, lebo dielo nevykazovalo ţiadnu viditeľnú vadu. Ţalovaný spolu

s dielom neodovzdal ţalobcovi dôleţité listiny (vykreslený skutočný stav realizovaného diela

- pôdorys, stavebný denník, výškové zameranie stavby, zápis o skúške tesnosti kanalizácie

a atesty od pouţívaných materiálov a zabudovaných prvkov) a ani neuniesol dôkazné

bremeno, ţe by ich odovzdal. Vyjadrenie právnej zástupkyne ţalovaného, ţe ţalobca si mal

od ţalovaného pýtať listiny, ktoré mu s dielom neboli odovzdané, súd prvého stupňa

povaţoval len za obranu, nemajúcu oporu v ţiadnej právnej norme. Ţalovaný ako zhotoviteľ

si mal pri odovzdávaní diela splniť všetky povinnosti, plynúce mu z

i ustanovení Stavebného zákona. Tvrdenie, ţe ţalobca by nemal k dispozícii kópiu stavebného

denníka, pokiaľ by im neodovzdal originál, je bezpredmetné, lebo do dispozície ţalobcu sa

kópia neúplného stavebného denníka dostala pri vyhotovovaní znaleckého posudku v konaní.

Právna zástupkyňa ţalovaného aţ po siedmych rokoch konania (keď uţ mal byť vyhlásený

rozsudok) prišla s tvrdením, ţe stavebný denník sa začal písať aţ dňa 10. 10. 2000, čo súd

prvého stupňa povaţoval opäť len za účelovú obranu. Ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno,

ţe by stavebný denník odovzdal skôr, nepreukázal ani existenciu úplného stavebného denníka

jeho predloţením súdu, i keď rovnopis by mal mať vo svojom archíve v zmysle stavebného

zákona, zákona o archívnictve. Naopak, v rámci konania počas cca 7 rokov tvrdil, ţe ho nemá

k dispozícii. Samotný znalec Ing. H. potvrdil, ţe stavebný denník je neúplný, viacero strán v

ňom chýba.

Súd prvého stupňa mal preukázané, ţe na vykonanom diele sa objavila v záručnej

lehote vada ako ostatná vada (prejavila sa spätným zatápaním šachty ŠD 2 odtokovou vodou

z čističky odpadových vôd a Ústavu L., zadrţiavaním a neodtekaním daţďovej vody

3

v kanalizácii, v úseku medzi kanalizačnými šachtami ŠD 3 a ŠD 2 a kanalizačnými šachtami

ŠD 2 a ŠD 1, došlo k vzdúvaniu hladiny daţďových vôd odtekajúcich z ústavu a následnej

sedimentácii nečistôt v kontrolných šachtách ŠD 3 a poslednej šachte daţďovej kanalizácie

v areáli ústavu pri východnej bráne), ktorej odstránenia sa domáhal ţalobca v zmysle lehoty,

dohodnutej v zmluve o dielo u ţalovaného najprv ústne a následne i písomnou formou. Táto

vada má za príčinu, ţe dielo prestalo plniť svoj účel. Súd sa ďalej zameral na skúmanie, či

vada bola spôsobená porušením povinnosti ţalovaného. Súd prvého stupňa mal zhodným

tvrdením účastníkov preukázané, ţe ţalovanému bol odovzdaný projekt stavby realizačný,

technická správa, vypracovaný projektantom Ing. R. H. V tomto dokumente bolo

projektantom jednoznačne uvedené, ţe „ţe porušené povrchy počas realizácie stavby budú

po ukončení stavebných prác uvedené do pôvodného stavu“.

Z vykonaného dokazovania mal ďalej súd prvého stupňa preukázané, ţe ţalovaný

ţalobcu na túto skutočnosť neupozornil pri vyhotovovaní a ani odovzdávaní diela. Ţalovaný

tu neuniesol dôkazné bremeno. Zhotoviteľ (ţalovaný) si nesplnil povinnosť upozorniť

objednávateľa (ţalobcu) bez zbytočného odkladu na charakter pokynov, uvádzaných

v projekte stavby na vykonanie diela, pričom súd má za to, ţe zhotoviteľ mohol túto

nevhodnosť zistiť pri čítaní projektu. Preto bol súd prvého stupňa názoru, ţe odporca nesie

zodpovednosť v zmysle . Z odôvodnenia súdu prvého

stupňa vyplýva, ţe tento súd síce prihliadal na fakt, ţe v predmetnom projekte (bod 5. Zemné

práce bolo uvedené, ţe skutočné zatriedenie zeminy pre fakturáciu potvrdí technický dozor

investora zápisom do staveného denníka, ale nakoľko dielo vykonával odporca ako subjekt

spôsobilý na vykonávanie diela, ktorý bol oboznámený z obsahom projektu (i s bodom 5.),

v záujme svojej ochrany po zrealizovaní výkopu bolo jeho povinnosťou vyzvať technický

dozor investora k zápisu do stavebného denníka. Ţalovaný nepreukázal, ţe by vyzval

technický dozor na takýto zápis, aj keď svojou výpoveďou potvrdil, ţe mal vedomosť

o osobách vykonávajúcich technický dozor investora. Jeho tvrdenie, ţe tieto osoby k dielu

chodili, videli tvoriace sa dielo a nič proti tomu nemali, nič nemení na tom, ţe neurobili

ţiadny zápis do stavebného denníka.

Súd prvého stupňa mal z časti kópie stavebného denníka z obdobia od 10. 10. 2000

do 22. 11. 2000, ako i z obsahu znaleckého posudku č. 2/2008 Ing. H. preukázané, ţe v

záznamoch v stavebnom denníku zo dňa 18. 10. 2000 a 31. 10. 2000 je zápis

4

o odčerpávaní vody z výkopu. Z výpovede a vyjadrení ţalovaného, zo svedeckej výpovede

Ing. O. S. mal súd prvého stupňa preukázané, ţe bola odčerpávaná voda. Z obsahu správ

Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 26. 08. 2010 a zo dňa 19. 11. 2010 mal

súd prvého stupňa preukázané, ţe v období 02. 11.- 10. 11. 2000 (t. j. po 31. 10. 2010, čo

podľa ţalovaného bolo dokončené budovanie tretej šachty) bol celkový úhrn zráţok 33,7 mm

pre oblasť H.. Pri vyčísľovaní atmosférických zráţok v lokalite L. sa vychádzalo zo susednej

lokality H.. Keďţe lokality L. a H. patria pod tú istú geografickú lokalitu, súd akceptoval

zistenia o atmosférických zráţkach z lokality H. a prihliadal na ne ako na dôkaz, ţe v lokalite

L. boli v čase zhotovovania diela zráţky a aký bol ich úhrn. V období 15. 11. 2000 -

25. 11. 2000 spadlo celkovo 24,3 mm zráţok, v období 26. 11. 2000 -12. 12. 2000 spolu 33

mm zráţok, v období 13. 12. 2000 - 29. 12. 2000 spolu 32,9 mm zráţok, v čase 10. 10. 2000 -

31. 10. 2000 bol celkový úhrn zráţok 14,3 mm. Súd prvého stupňa mal zároveň vyjadreniami

ţalovaného i svedka Ing. S., majúceho funkciu stavbyvedúceho preukázané, ţe pršalo, bola

odčerpávaná voda, ale z ich strany neboli prijaté ţiadne bezpečnostné opatrenia, pričom

stavbyvedúci poznal (súd prvého stupňa vychádzal z jeho svedeckej výpovede) znenie STN

normy EN 1610. Súd prvého stupňa prihliadal i na ich ďalšie vyjadrenie, ţe pred začatím

vykonávania tohto diela vykonávali síce iné diela, ale nemali skúsenosti s vtekaním vody pri

realizácii diela. Teda súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe aj keď stavbyvedúci poznal STN

normu EN 1610, nepostupoval v zmysle jej čl. 4.2 s „názvom stavba a skúšanie kanalizačných

potrubí a stôk“, čl. 6.5 „odvodnenie“. Súd prvého stupňa vychádzal zo záverov znalca, ţe sa

mali práce na stavbe pozastaviť, zavolať projektanta a dozor a mali sa navrhnúť ďalšie

opatrenia, hlavne spôsob ukladania rúr a spôsob zasypávania a odsávania. Súd prvého stupňa

mal z vykonaného dokazovania preukázané, ţe nič z týchto činností ţalovaný neurobil (jeho

stavbyvedúci poznal STN EN 16160, v ktorej sa hovorí, ţe počas zabudovania potrubia sa má

výkop udrţiavať bez vody, napr. daţďovej, priesakovej atď.), a to je ďalší dôvod, pre ktorý ho

súd prvého stupňa v zmysle povaţoval zodpovedného

za vadné dielo. Súd prvého stupňa prihliadal i na samotný list (stanovisko k reklamácii)

ţalovaného zo dňa 26. 02. 2003, adresovaného ţalobcovi, v rámci ktorého prezentoval závery

autorizovaného stavebného inţiniera Ing. P. L., ţe kanalizácia je uloţená na nie práve

dostatočne stabilizačných naváţkach a v čase realizácie prác došlo k pomerne veľkému

vniknutiu vody do výkopu. Súd prvého stupňa vychádzal pritom i z výpovede svedka Ing. H.

(autora projektu diela), ţe ho nikto k dielu realizovanému ţalovaným nevolal, neinformoval

o tom, ţe by bolo treba riešiť nejaké vzniknuté problémy a nemal na toto dielo uzatvorenú

5

ţiadnu zmluvu o autorskom dozore. Popri tomto vykonávanom diele len prechádzal (v čase

realizácie diela) k inému dielu, ku ktorému vykonával autorizačný dozor v zmysle zmluvy.

Z obsahu znaleckého posudku je preukázané, ţe v prípade diela, ktoré sa zaviazal ţalovaný

vyhotoviť, nešlo o jednoduchú stavbu. Teda súd prvého stupňa konštatoval, ţe zo strany

ţalovaného nebolo moţné vychádzať z ust. § 44 ods. 2 stavebného zákona (účinného

k 25. 09. 2000, kedy bola uzatvorená zmluva o dielo).

Súd prvého stupňa sa zaoberal i tvrdeniami ţalovaného súvisiacimi s tým, ţe pred

vykonávaním diela odstránil spevnenú časť cesty (teleso komunikácie), síce to nebolo

predmetom ich zmluvy o dielo, a cesta v nespevnenej forme sa nachádza i v súčasnosti. Toto

preukázal i aktuálnymi fotografiami, preto súd prvého stupňa uţ nevykonal ním navrhovanú

obhliadku terénu na mieste samom. Ţalovaný má za to, ţe na zmenu výškového rozdielu malo

vplyv to, ţe počas stavby na Hrade jazdili cez východnú bránu (i po nespevnenej ceste)

ťaţkotonáţne autá z nákladom. Súd prvého stupňa prihliadal i na to, ţe dielo bolo odovzdané

29. 12. 2000 a Ing. S. na podnet ţalobcu zistil výškový rozdiel 8,08 promile aţ

13. 06. 2002. Po zrealizovaní diela nebola opäť spevnená cesta ţalovaným, lebo to nebolo

predmetom diela. Súd prvého stupňa prihliadal i na to, ţe znalec Ing. H. v znaleckom posudku

pri prejazde vozidiel po neupravenej ceste uviedol, ţe sa nedá vylúčiť statický aj dynamický

vplyv vozidiel na samotné podloţie v mieste dna vykopanej ryhy. Následne znalec ale dodal,

ţe projektantom navrhovaný zásyp ryhy sa mal na stavbe zápisom dohodnúť

a upresniť v dobe, keď došlo pri výkope k zatečeniu výkopu od daţďa resp. aj skôr, pokiaľ sa

vo výkope nenachádzala zemina, s akou projektant uvaţoval. Z obsahu projektu Ing. H. mal

súd prvého stupňa preukázané, ţe je v ňom jednoznačne v bode 5. zemné práce uvedené, ţe

„porušené povrchy počas realizácie stavby budú po ukončení stavebných prác uvedené

do pôvodného stavu“. Teda ţalovaný majúc k dispozícii projekt, musel vedieť o tejto

skutočnosti a poznajúc rozsah vykonania diela pri odovzdávaní diela ţalobcu na túto

skutočnosť neupozornil. Súd prvého stupňa zastáva názor, ţe ak ţalovaný pred začatím

s realizáciou diela odstránil cestné panely, hoci to nemal v zmluve o dielo dohodnuté, bolo

jeho povinnosťou po dokončení diela opäť cestné panely poloţiť na pôvodné miesto. Pokiaľ

by ţalovaný súdu prvého stupňa preukázal (napr. poznámkou v zápise pri odovzdávaní diela),

ţe upozornil ţalobcu na potrebu spevniť cestu nad vyhotoveným dielom, súd by sa i ďalej

zaoberal dokazovaním, spočívajúcom v dodatočnom výsluchu znalca (ako to navrhovala

právna zástupkyňa ţalovaného) k otázkam, či by prechod veľkotonáţnych áut

6

po nespevnenom povrchu cesty mohol spôsobiť výškový pokles. Tu si súd prvého stupňa

dovolil konštatovať, ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe cez Východnú bránu

(blízko nej je vykonávané dielo) chodili autá, ale ţalovaný (na ktorom je dôkazné bremeno)

nepreukázal v dostatočnom rozsahu, ţe by išlo o ťaţkotonáţne motorové vozidlá. Súd prvého

stupňa na ţiadosť ţalovaného ţiadal ţalobcu o doloţenie zoznamu áut, ktoré v čase

realizovania diela vchádzali do objektu cez Východnú bránu, ale ţalobca ţiadny zoznam

nedoloţil, odôvodniac to dlhým časovým obdobím a tým, ţe takéto zoznamy uţ nemá

vo svojej dispozícii. Teda súd prvého stupňa povaţoval za nadbytočné vypočúvať znalca Ing.

H. ešte osobne na pojednávaní v zmysle návrhu právnej zástupkyne ţalovaného. Znalec

potvrdil v znaleckom posudku vadnosť diela. Na základe vykonaného dokazovania súd

prvého stupňa preto návrhu vyhovel, keď dospel k záveru, ţe ţalovaný pri vynaloţení

odbornej starostlivosti mohol a mal rozpoznať nevhodnosť podloţia a pri daţdivom počasí

mal postupovať v zmysle STN normy EN 1610, ktorú poznal jeho stavbyvedúci Ing. O. S..

Keďţe nepostupoval v zmysle STN normy EN 1610, zanedbal povinnosti v zmysle § 552 ods.

a . Snahu ţalovaného preniesť

povinnosť „mať stavbyvedúceho“ na ţalobcu kvalifikoval súd prvého stupňa

za účelovú obranu, lebo v zmysle 44 ods. 1 Stavebného zákona mal on povinnosť zabezpečiť

si stavbyvedúceho. Súd uloţil odporcovi povinnosť vykonať bezplatnú opravu diela nie

v navrhovanej 3-mesačnej lehote od právoplatnosti rozsudku, ale v 9-mesačnej lehote

prihliadajúc na obsah znaleckého posudku Ing. H. a STN normy EN 1610, ţe

pri vykonávaní diela sa má výkop udrţiavať bez vody, napr. daţďovej, priesakovej atď.

Keďţe v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo zimné obdobie (december) s vysokým

stupňom zráţok, súd mal za to, ţe doba 3 mesiace nie je reálna, aby ţalovaný mohol dielo

opraviť riadne. Dobu 9 mesiacov od právoplatnosti povaţoval súd prvého stupňa

za adekvátnu preto, lebo je to dosť dlhý časový úsek na to, aby ţalovaný počas optimálneho

počasia (t. j. keď nebude pršať, padať sneh) opravil dielo.

Na odvolanie ţalovaného, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnutým

rozhodnutím potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Uviedol, ţe po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel

k záveru o nedôvodnosti odvolania ţalovaného, hoci bolo potrebné stotoţniť sa s jeho

výhradou voči konštatovaniu súdu prvého stupňa o nesplnení povinnosti upozorniť ţalobcu

ako objednávateľa diela na potrebu obnovenia povrchu cesty po realizácii diela, prípadne aj

7

povinnosti po dokončení diela uloţiť cestné panely na pôvodné miesto napriek tomu, ţe nešlo

o jeho zmluvnú povinnosť. Existenciu takýchto jeho povinností netvrdil ţiaden z účastníkov,

nevyplýva zo zmluvy, ani nejde o nevhodnosť povahy vecí prevzatých od objednávateľa

alebo nevhodnosť jeho pokynov súvisiacich s dielom, s ktorými ustanovenie § 551 ods. 1

spája notifikačnú povinnosť, pričom naviac potreba uviesť porušený

povrch do pôvodného stavu je zrejmá z realizačného projektu stavby, ktorým sám ţalobca

disponoval a poskytol ho ţalovanému. Odvolací súd zdôraznil, ţe v konaní nebolo sporné, ţe

k prejaveniu vád diela prevzatého bez výhrad voči jeho kvalite došlo v záručnej lehote,

na ktorú sa vzťahuje záväzok ţalovaného, uvedený v článku VIII. zmluvy o dielo, ţe si dielo

počas jej trvania zachová obvyklé vlastnosti a bude spôsobilé pouţitia na obvyklý účel (§ 563

v spojení s ). Záručná zodpovednosť zhotoviteľa je pritom

objektívnou, zhotoviteľ za vady diela, ktoré vznikli počas záručnej lehoty, zodpovedá

bez ohľadu na svoje zavinenie. Nejde však o zodpovednosť absolútnu, nakoľko zákon

upravuje liberačné dôvody - zbavujúce zhotoviteľa jeho zodpovednosti v ustanovení § 563

ods. 2 v spojení s , podľa ktorého zodpovednosť zhotoviteľa

nevzniká, ak boli vady spôsobené vonkajšími okolnosťami a nespôsobil ich zhotoviteľ alebo

osoby, s ktorých pomocou plnil svoj záväzok. Podľa odvolacieho súdu, existenciu liberačných

dôvodov preukazuje zhotoviteľ, ktorý záruku poskytol.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, ţe v danom prípade podľa

odborného posudku Ing. P. L., predloţeného ţalovaným, je príčinou poruchy kanalizácie

skutočnosť, ţe kanalizácia je uloţená na nie práve dostatočne stabilizovaných naváţkach a v

čase realizácie prác došlo k pomerne veľkému vniknutiu vody do výkopu. Podľa posudku

podkladom pre jeho vyhotovenie bola obhliadka stavby, realizačný projekt, stavebný denník a

poznatky realizátora stavby. So závermi tohto posudku čiastočne korešpondujú závery znalca

Ing. H., podľa ktorých výsledky geologického vrtu v blízkosti trasy kanalizácie neoprávňujú

k tvrdeniu, ţe aj vo vykopanej ryhe boli náplavové hliny, avšak vzhľadom na zaplavenie ryhy

(podľa stavebného denníka dňa 18. 10. 2000 bolo nutné neustále odčerpávať vodu

z vykopanej jamy, v dňoch 30. a 31. 10. bola odčerpávaná voda z výkopu) bolo potrebné

podľa normy STN EN1610 práce na stavbe pozastaviť, privolať projektanta a dozor a mali sa

navrhnúť ďalšie opatrenia, najmä spôsob ukladania rúr a spôsob zasypávania a udusávania

ryhy. Podľa jeho predpokladu v dôsledku daţďa mohlo dôjsť k vyplaveniu jemnej časti

piesku pod potrubím a tým aj k zmene sklonu kanalizačného potrubia oproti sklonu

8

navrhnutého v projekte. Znalec taktieţ vykonal ohliadku diela a prihliadal aj na sústavné

zaťaţovanie miesta trasy kanalizácie motorovými vozidlami, ktorých statický a dynamický

vplyv na podloţie v mieste dna vykopanej ryhy sa podľa neho nedá vylúčiť. Z uvedeného je

podľa odvolacieho súdu zrejmé, ţe sa zhotovitelia posudkov zhodli na dôvode poruchy

kanalizácie, ktorá sa prejavila v čase po odovzdaní diela a počas plynutia záručnej lehoty,

realizácii diela v daţdivom počasí (podľa posudku Ing. L. postupom času „vďaka“

zabudovanej vlhkosti do pôd, pod kanalizáciou došlo k jej sadaniu a tým aj k poklesu

kanalizácie, podľa posudku Ing. H., ţalovaný priamo porušil normu STN EN 16010), ktorú

skutočnosť nie je moţné povaţovať za náhodilú vonkajšiu udalosť a nespôsobenie vád

zhotoviteľom tak, ako to predpokladá ustanovenie .

Pre úplnosť odvolací súd konštatoval, ţe sa súd prvého stupňa nedopustil procesného

pochybenia s následkom nesprávneho rozhodnutia nedoplnením dokazovania podľa návrhu

ţalovaného, vykonaním ohliadky a výsluchom projektanta diela ohľadne povrchovej úpravy

komunikácie, s následným dopočutím znalca, keď miestna ohliadka bola vykonaná oboma

zhotoviteľmi posudkov, projektom predpokladaná i skutočná povrchová úprava komunikácie

nebola v konaní sporná a znalec v posudku zaujal stanovisko aj k moţnému (nie

preukázanému) vplyvu zaťaţovania komunikácie motorovými vozidlami.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na skutočnosť, ţe

v tomto konaní úspešnému ţalobcovi ţiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, odôvodnené v zmysle ust.

, ako aj podľa ust. a Dovolateľ má za to,

ţe mu bola postupom súdov odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe nebola vykonaná

ohliadka na mieste samom, z čoho by bolo zrejmé, ţe i v súčasnosti na komunikácii nie je

projektantom predpísaný povrch. Pokles šácht je podľa dovolateľa taký veľký, ţe krycie

poklopy nie sú vôbec vidno a na hlinenom povrchu je navozený len kameň. Ţalovaný tieto

poklopy šácht musel pracne v teréne zisťovať, nakoľko sú úplne zjazdené – zakryté kameňom

vplyvom jazdy motorových vozidiel. Dovolateľ dodal, ţe práve toto skutkové zistenie bolo

potrebné preveriť a ako s podstatným liberačným dôvodom vysporiadať v konaní, dopočuť

za účelom odborného posúdenia znalca. Po tom by bolo preukázané, koľko ťaţkých

motorových vozidiel tadiaľ prechádzalo, pretoţe sa realizovala celá stavebná činnosť, obnova

9

časti budovy v areáli. Z uvedeného dôvodu podľa dovolateľa nie je pravdou, ţe by znalec bol

vyhodnocoval dynamický vplyv na podloţie, keďţe v čase vyhotovovania posudku nemal

k dispozícii počty a tonáţ motorových vozidiel. Takýmto postupom súdu je dovolateľ toho

názoru, ţe bol v konaní zbavený moţnosti riadne sa brániť a preukázať spôsobenie vady

vonkajšími okolnosťami. Keďţe sám znalec nevylúčil moţnosť vplyvu vozidiel na podloţie,

zatlačenie potrubia, bolo podľa dovolateľa potrebné dôsledne a podrobne sa s touto obranou

ţalovaného vysporiadať. Objektívne by sa tak zistila príčina, pričom ţalovaný je presvedčený,

ţe ak kanalizácia po určitý časový úsek riadne slúţila, vada sa neprejavovala, nebolo by

moţné, aby po zavedení potrubia prišlo samočinne k poklesu. Samotné vyplavenie

pieskového lôţka je podľa dovolateľa vylúčené, ak uţ je terén zakrytý.

Dovolateľ ďalej uviedol, ţe súd sa nevysporiadal ani s preverením skutočnosti

na strane ţalovaného, ţe odčerpávanie vody sa realizovalo, ale jednalo sa iba o časť stavby

medzi bránou z areálu, kde sa nachádzala pôvodná kanalizačná šachta. Podľa dovolateľa

v čase samotnej realizácie zráţková činnosť nebola taká, ţe by mohla spôsobiť vyplavovanie

pieskového podloţia. I v tejto časti v nadväznosti na dôkaz, prezentovaný ţalobcom, bolo

treba podľa dovolateľa dopočuť znalca.

Vzhľadom na uvedené má dovolateľ za to, ţe sa domáha svojho základného

procesného práva ako účastník konania, ktoré právo mu bolo odňaté nevykonaním dôkazov,

ktoré by boli preukázali jednoznačne jeho liberačný dôvod. Toto tvrdenie podľa dovolateľa

podporuje aj napadnuté rozhodnutie krajského súdu. Nakoľko podľa dovolateľa došlo

v konaní k vadám podľa ust. a tieţ k následnému rozhodnutiu,

spočívajúcom v nesprávnom právnom posúdení, dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie krajského súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolateľ ďalej navrhuje uloţiť ţalobcovi povinnosť

zaplatiť ţalovanému trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ust. ),

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (ust. ), preskúmal rozhodnutie odvolacieho

súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (ust. ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie ţalovaného je dôvodné.

10

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (ust. ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia § aţ 239

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolaním z dôvodov uvedených v ust. je moţné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, ţe

dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j., ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

11

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť

dovolania nevyslovil.

S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo

vydané v konaní, postihnutom niektorou z vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla

niektorá z týchto vád.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolateľ namietal procesnú vadu v zmysle , teda, ţe mu

postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, keď súd nevypočul znalca.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu

dáva . V zmysle ust. majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti

uplatnenia ich práv (napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených

zákonom (ust. ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (ust.

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (ust.

).

Zo spisu vyplýva, ţe súd v prejednávanej veci nerešpektoval niektoré z týchto práv.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez súdneho pojednávania (ust. ).

Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,

ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môţe tieţ uloţiť,

12

aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môţu podať

spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môţe sa súd v odôvodnených prípadoch

uspokojiť s písomným posudkom znalca (ust. ).

Súd v zmysle ust. nesmie upustiť od výsluchu znalca (uspokojiť

sa s jeho písomným posudkom) okrem iného tieţ vtedy, ak účastník konania vzniesol proti

záverom podstatné (odôvodnené) výhrady, ktorých vyjasnenie je pre rozhodnutie vo veci

samej podstatné, a to i v prípade, keď súd nemá pochybnosti o správnosti písomného

posudku.

Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe súd prvého stupňa za účelom zistenia príčiny vzniku

vady diela, zhotoveného na základe Zmluvy o dielo zo dňa 25. 09. 2000, prejavujúcej sa

zadrţiavaním a neodtekaním daţďovej vody v kanalizácii, v úseku medzi kanalizačnými

šachtami ŠD3 a ŠD2 a kanalizačnými šachtami ŠD2 a ŠD1, určenej na odvádzanie daţďovej

vody od východnej brány Ú., nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 19. 04. 2006,

č. k. -93, ktorým uznesením ustanovil Ing. J. H., znalca z odboru stavebníctvo,

Z.H., aj na záveroch ktorého znaleckého posudku o vyplavovaní časti piesku pod potrubím

v dôsledku vytrvalých daţďov, s následkom zmeny sklonu kanalizačného potrubia, zaloţil

následne súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zodpovednosti ţalovaného za vzniknutú

vadu diela.

Proti uvedenému znaleckému posudku vzniesol ţalovaný pripomienky, v ktorých

okrem iného namietal, ţe znalec neposudzoval práce ţalovaného v rozhodnom období,

pre ktorý dôvod spochybňoval záver znalca o vyplavovaní podloţia a tieţ namietal, ţe znalec

neposudzoval zaťaţovanie miesta trasy kanalizácie ťaţkými motorovými vozidlami, ktoré

podľa názoru ţalovaného by vylučovali jeho zodpovednosť.

Odvolací súd, vychádzajúc zo záverov znaleckého dokazovania, rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil bez toho, ţe by po vznesených výhradách ţalovaného k znaleckému posudku,

na ktorých zotrval aj v odvolaní, bol za účelom ich objasnenia znalca vypočul, čím

ţalovanému uprel právo klásť znalcovi otázky a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu, ktoré

právo je súčasťou základných procesných práv účastníka (§, ).

13

Týmto postupom odvolacieho súdu je z uvedených dôvodov daná prípustnosť

dovolania podľa

Táto procesná vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretoţe rozhodnutie, postihnuté takouto procesnou

vadou, nie je moţné povaţovať za správne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie (ust. § 243b

ods. 2 ).

V novom rozhodnutí súd rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania (ust. ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová