Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej ţalobcov : 1. A. B., bytom D. U. X., M.

S., S., štátneho občana S. R., 2. I.. P. B., bytom G. X., B., 3. R.. J. B., bytom G. X., B., 4. J.

S., bytom V. X., B., 5. A. T., bytom G. X., B., 6. K. H., bytom G. X., B., 7. A. T. P., bytom

X. O. C. R., S. O., S., štátneho občana S. K. V. B. a S. Í., zastúpených JUDr. O. Š.,

advokátom, zo sídlom P. S. m., B., proti ţalovanej : Mestskej časti Bratislava – Staré

mesto, so sídlom Vajanského nábr. 3, Bratislava, zastúpenej JUDr. P. Š., advokátom, so

sídlom L., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovanej č. SU-2005/04/24733/8995-

G/9-Si zo dňa 25. januára 2005, č. SU-2006/24330/60270/UR-Ki zo dňa 18. septembra 2006,

č. SU-2006/28039/78723-G/170-Ki zo dňa 14. decembra 2006, č. SU-2006/28039-

1672/07/UR-Ki zo dňa 2. marca 2007 a č. SU-2007/22850/41656-G/65-Ki zo dňa 29. júna

2007, o odvolaní ţalobcov 1. aţ 7. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S

118/2008-91, , , , zo dňa 6. novembra

2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -91, , , , zo dňa

6. novembra 2009, p o t v r d z u j e .

Odvolanie ţalobcu 4. o d m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil v zmysle § 250d ods. 3

(ďalej len ,,OSP“) konanie z dôvodu oneskorene podanej

2

ţaloby, ktorou sa ţalobcovia 1. aţ 7. (ďalej len ,,ţalobcovia“) domáhali preskúmania

zákonnosti rozhodnutí označených v záhlaví tohto uznesenia, ktorými ţalovaná povolila

zmenu dokončenej stavby ,,Stavba a rekonštrukcia podkrovia pavlačového nájomného domu

M.“, G. X., B., objekt súp. č. X. na parc. č. X., k.ú. S. M.., rozhodla o umiestnení stavby X. na

pozemku parc. č. X., k.ú. S. M.., povolila stavebníkovi zmenu stavby pred dokončením

,,Nadstavba polyfunkčného objektu – P. M.“, G. X./L. X., B. – S. M.., rozhodla o umiestnení

stavby X. na pozemku parc. č. X., k.ú. S. M.., povolila stavebníkovi zmenu stavby pred

dokončením ,,Podzemná hromadná garáţ – P. M., G. X./L. X., B.“, pričom okrem zrušenia

napadnutých rozhodnutí a vrátenia vecí ţalovanej na ďalšie konanie sa domáhali aj doručenia

predmetných rozhodnutí do vlastných rúk z dôvodu, ţe podľa ich názoru neboli splnené

podmienky na doručovanie formou verejnej vyhlášky.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, ţe po oboznámení sa s administratívnym

spisom ţalovanej zistil, ţe predmetné rozhodnutia boli ţalobcom doručované formou verejnej

vyhlášky podľa a o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný

zákon“), pričom ţalovaná odôvodňovala doručovanie rozhodnutí veľkým počtom účastníkov

konania. Nesúhlasil s argumentáciou ţalobcov v ţalobe, ţe pätnásť účastníkov nemoţno

povaţovať za veľký počet, keďţe preskúmaním spisového materiálu zistil, ţe len na parc.

č. X., na ktorej sa nachádzajú aj nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalobcov, je dvadsaťjeden

účastníkov konania a na jednej zo susedných parciel č. X. je päťdesiatštyri vlastníkov bytov

a nebytových priestorov, t.j. účastníkov konania, pričom účastníkmi jednotlivých konaní boli

aj vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa na parcelách č. X., X., X., X./1, X./2, X./4, X./X.,

X./6. Uviedol, ţe neobstojí ani argumentácia ţalobcov, ţe pod veľkým počtom účastníkov

konania moţno chápať počet vyšší ako sto, keďţe správne konanie je konaním odlišným od

trestného konania a správny poriadok a ani stavebný zákon neurčil správnemu orgánu, aký

počet účastníkov konania moţno povaţovať za veľký, takţe posúdenie vhodnosti,

hospodárnosti a účelnosti doručovania prostredníctvom verejnej vyhlášky závisí od správneho

orgánu. Krajský súd konštatoval, ţe nezistil, ţe by v predmetných konaniach ţalovaná

zneuţila inštitút formy doručovania verejnou vyhláškou a pouţila ho v prípadoch s malým

počtom účastníkov konania. Poukázal na to, ţe formou verejnej vyhlášky vyvesenej na

úradnej tabuli ţalovanej bolo ţalobcom doručené rozhodnutie č. SU-2005/04/24733/8995-

G/9-Si zo dňa 25.1.2005 bolo doručené dňa 16.2.2005, rozhodnutie č. SU-

2006/24330/06270/UR-Ki zo dňa 18.9.2006 bolo doručené dňa 16.10.2006, rozhodnutie č.

3

SU-2006/28039/78723-G/170-Ki zo dňa 17.12.2006 bolo doručené dňa 8.1.2007, rozhodnutie

č. SU-2006/28039-1672/07/UR-Ki zo dňa 2.3.2007 bolo doručené dňa 2.4.2007 a rozhodnutie

č. SU-2007/22850/41656-G/65-Ki zo dňa 29.6.2007 bolo doručené dňa 20.7.2007.

Konštatoval, ţe v danom prípade bola ţaloba podaná po uplynutí dvoch mesiacov od

doručenia napadnutých správnych rozhodnutí ( ), keďţe lehota na podanie

ţaloby na preskúmanie jednotlivých rozhodnutí uplynula dňom 16.4.2005, 16.12.2006,

8.3.2007, 2.6.2007 a 20.9.2007, pričom ţaloba bola podaná na pošte dňa 22.8.2008, t.j. po

uplynutí zákonom určenej lehoty od doručenia všetkých napadnutých rozhodnutí.

Vychádzajúc z uvedených dôvodov nepovaţoval za potrebné ukladať správnemu orgánu

vykonať duplicitné doručovanie predmetných rozhodnutí ţalovanej v zmysle § 250b ods. 2

, pretoţe tieto im boli ţalovanou doručené zákonným spôsobom. O trovách konania

rozhodol krajský súd tak, ţe ţiadnemu s účastníkov ich náhradu nepriznal, a to v zmysle ust. §

146 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. , pretoţe pre iný postup nebol dôvod. Na

záver s poukazom na o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov konštatoval, ţe o vrátení súdneho poplatku,

splatného podaním návrhu súd, na základe uvedeného ustanovenia rozhodnúť nemohol.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote ţalobcovia odvolanie

navrhujúc aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v súlade s ust. § 221

ods. 1 písm. h/ a napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Vytýkali krajskému súdu, ţe sa v konaní a ani v odôvodnení rozhodnutia

vôbec nezaoberal tvrdením ţalobcov spočívajúcom v námietke, ţe verejnú vyhlášku o začatí

konania o zmene stavby pred dokončením ,,Nadstavba objektu G. X./L. X. – P. M.“ vydal dňa

10.11.2006 Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Staré mesto, ktorý nie je subjektom s

právnou subjektivitou ani nie je stavebným úradom, a preto nebolo v jeho kompetencii

rozhodovať o začatí stavebného konania a oznamovať jeho začatie dotknutým orgánom

a známym účastníkom. Ţalobcovia sa nestotoţnili ani s názorom súdu prvého stupňa, ţe

začatie predmetných územných a stavebných konaní oznámené verejnou vyhláškou bolo

v súlade so zákonom, keďţe ide o stavbu s veľkým počtom účastníkov, ako ani

s rozhodnutím, ţe stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania majúc za to, ţe v prípade

takej stavby, ako sú predmetné stavby, pri ktorých sa vyţaduje z dôvodu značných

a dlhotrvajúcich zásahov do vlastníckeho práva vlastníkov bytového domu pomery staveniska

dostatočne a dôsledne poznať, preskúmať a posúdiť, je potrebné nariadiť nielen ústne

pojednávanie na prerokovanie predloţeného návrhu, ale z dôvodu objektívnosti, vhodnosti

4

a správnosti posúdiť pomery staveniska na základe miestneho zisťovania. Ţalobcovia mali

za to, ţe oznámenie iba formou verejnej vyhlášky je nedostatočné a v prípade oznámenia

vydaného Miestnym úradom mestskej časti Bratislava – Staré mesto aj protiprávne. Namietali

preto, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďţe sa vôbec nezaoberal

skutočnosťou, ţe oznámenie o začatí stavebného konania vydal nepríslušný stavebný úrad,

a preto boli toho názoru, ţe súd prvého stupňa odňal ţalobcom základné právo na súdnu

ochranu, keďţe nezabezpečil spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov.

Ţalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť,

povaţujúc ho za vecne správne a vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta ) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné

priznať úspech, pričom odvolanie ţalobcu 4. je potrebné odmietnuť. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa v spojení s prvá veta .

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len

"rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti)

sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného

v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,

nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 42 ods. 1, 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje

doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie

5

o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej

stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o vyuţití územia

a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením

územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty

je dňom doručenia.

§ 69 ods. 1, 2 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺţení

jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania

a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých

a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie

dokumentácie. Ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní

spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených

prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov

konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou

vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho

pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa

odseku 3.

V prejednávanom prípade podali ţalobcovia ţalobu proti piatim rozhodnutiam

vydaným ţalovanou Mestskou časťou Bratislava – Staré mesto, príslušným stavebným

úradom prvého stupňa v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 7a ods. 2

písm. i/ o hlavnom meste Slovenskej

republiky Bratislave. Z obsahu predloţeného spisu je zrejmé, ako to zistil a konštatoval

v odôvodnení napadnutého uznesenia i krajský súd, ţe predmetné rozhodnutia ţalovanej boli

v súlade s § 42 ods. 2 a § 69 ods. 1, 2 v spojení s § 61 ods. 4 stavebného zákona oznámené

účastníkom verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli ţalovanej na 15 dní, pričom

posledný deň tejto lehoty bol dňom ich doručenia. Takto potom bolo preukázané, ţe

rozhodnutie č. SU-2005/04/24733/8995-G/9-Si zo dňa 25.1.2005 bolo doručené dňa

16.2.2005, rozhodnutie č. SU-2006/24330/06270/UR-Ki zo dňa 18.9.2006 bolo doručené dňa

16.10.2006, rozhodnutie č. SU-2006/28039/78723-G/170-Ki zo dňa 17.12.2006 bolo

doručené dňa 8.1.2007, rozhodnutie č. SU-2006/28039-1672/07/UR-Ki zo dňa 2.3.2007 bolo

doručené dňa 2.4.2007 a rozhodnutie č. SU-2007/22850/41656-G/65-Ki zo dňa 29.6.2007

bolo doručené dňa 20.7.2007.

6

Ani odvolací súd nezistil v postupe ţalovanej, keď nariadila predmetné rozhodnutia

oznámiť verejnou vyhláškou, porušenie zákona. Splnenie zákonných podmienok pre

oznamovanie verejnou vyhláškou si posudzuje správny orgán sám. V prejednávanom prípade

odôvodňovalo postup ţalovanej zistenie, ţe sa jedná o stavbu s veľkým počtom účastníkov

konania.

Právna úprava tohto procesného inštitútu bola zavedená do úpravy stavebného zákona

v záujme efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní. Aký počet účastníkov sa

povaţuje za veľký v stavebnom konaní nie je zákonom určené, a preto je to na úvahe

správneho orgánu.

V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na právnu úpravu v Českej

republike, kde zákon č. 500/2004 Sb. správní řád, v § 144 ods. 1 ustanovuje, ţe ak osobitný

zákon neustanovuje inak, rozumie sa konaním s veľkým počtom účastníkov konanie s viac

neţ 30 účastníkmi.

Na základe uvedeného poukazujúc tieţ na odôvodnenie krajského súdu odvolací súd

konštatuje, ţe boli splnené zákonné podmienky na doručovanie predmetných rozhodnutí

verejnou vyhláškou a pri tomto spôsobe doručovania bol ţalovanou zachovaný zákonný

postup, a tak právne posúdenie tejto otázky krajským súdom povaţuje za správne. Keďţe

predmetné rozhodnutia boli ţalobcom doručené zákonným spôsobom, ţalobcovia mali

moţnosť sa o nich dozvedieť, postupom ţalovanej neboli opomenutí, odvolací súd, rovnako

ako krajský súd, nevidel dôvod na ich duplicitné doručovanie do vlastných rúk ţalobcov, ako

to poţadovali v ţalobe, a preto na postup súdu v zmysle nebol dôvod.

Odvolací súd povaţuje ďalej za podstatné upriamiť pozornosť na skutočnosť, ţe

ţalobcovia podali ţalobu proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam, ktoré nadobudli

právoplatnosť inak neţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pre ne

pripúšťajú.

Odvolací súd overil, ţe predmetné rozhodnutia obsahovali riadne poučenie

o opravnom prostriedku, avšak odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodali, v dôsledku

čoho nadobudli rozhodnutia právoplatnosť. Z obsahu predloţeného spisu vyplynulo, ţe aţ po

uplynutí odvolacej lehoty podal právny zástupca ţalobcov odvolanie, ktoré Krajský stavebný

úrad v Bratislave preskúmal v zmysle § 65 správneho poriadku ako podnet na preskúmanie

7

právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania a nezistil v postupe ţalovanej rozpor

so zákonom, a preto nezačal konanie o preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo

odvolacieho konania.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Z citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe svojich práv sa ţalobou proti rozhodnutiu

správneho orgánu nemôţe úspešne domôcť ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu

správneho orgánu prvého stupňa odvolanie nepodal, hoci bolo prípustné. Súd preto nemôţe

vecne prejednať ţalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak proti rozhodnutiu nebol

podaný opravný prostriedok, pokiaľ je prípustný.

V prejednávanom prípade ţalobcovia podali na súd ţalobu na preskúmanie

rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému bolo podanie odvolania

prípustné, a preto nebol daný základný predpoklad pre postup súdu podľa druhej hlavy piatej

časti , pretoţe správna ţaloba nesmerovala proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo

právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.

Za týchto okolností konanie trpí prekáţkou, ktorá bráni vecnému prejednaniu ţaloby, a preto

bolo dôvodné konanie podľa zastaviť z dôvodu, ţe ţaloba smeruje proti

rozhodnutiam, ktoré nemôţu byť predmetom preskúmavania súdom.

Keďţe v prejednávanom prípade vyššie špecifikovaná prekáţka bránila vecnému

prejednaniu ţaloby, nebol dôvod na to, aby sa krajský súd zaoberal a vysporiadal

v procesnom rozhodnutí o zastavení konania so ţalobnými námietkami, a preto odvolaciu

námietku ţalobcov v tomto smere nemoţno povaţovať za relevantnú.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 s pouţitím § 246 ods. 1

vety prvej potvrdil ako vo výroku vecne správne, avšak z iného, vyššie špecifikovaného,

dôvodu.

K ţalobcami prezentovanému odňatiu ich základného práva na súdnu ochranu súdom

prvého stupňa, keďţe nezabezpečil spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov,

8

poukazuje odvolací súd na Nález Ústavného súdu SR , z ktorého vyplývajú

závery:

1. Účelom je zaručiť prístup k súdu

kaţdému, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy.

Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie

práva zaručeného vymedzuje zákon.

2. Podľa všeobecné súdy v správnom

súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti preskúmavajú len tie

rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.

3. Ak ţalobca v konaní pred správnym orgánom nevyuţil riadne opravné prostriedky,

všeobecný (správny) súd je povinný konanie pred ním zastaviť podľa § 250d ods. 3

. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda konal tak, ako mu

to ukladá zákon, preto súčasne nemohol porušiť základné právo fyzickej osoby priznané čl. 46

ods. 2 , ak táto osoba nesplnila poţiadavku, ktorou sa

podmieňuje vznik práva na prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného

Slovenskej republiky.

Odvolanie ţalobcu 4. bolo potrebné ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť

v zmysle s pouţitím vety prvej , keďţe právny

zástupca ţalobcov súdu oznámil, ţe ţalobcu 4. nezastupuje a ţalobca 4. ani po márnej výzve

krajského súdu (uznesením zo dňa 7.12.2010) nepredloţil plnomocenstvo na zastupovanie

udelené inému advokátovi.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení

s a s pouţitím vety prvej , keď ţalobcom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal , lebo neboli úspešní, ţalovanej preto, lebo jej náhrada trov

konania zo zákona neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. januára 2012

9

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská