Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4e7/383028.c38934.pdf
PDF · 168.53 KB
No categories available
8Sžp/12/2011
Najvyšší súd 8Sžp/12/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej ţalobcov : 1. A. B., bytom D. U. X., M.
S., S., štátneho občana S. R., 2. I.. P. B., bytom G. X., B., 3. R.. J. B., bytom G. X., B., 4. J.
S., bytom V. X., B., 5. A. T., bytom G. X., B., 6. K. H., bytom G. X., B., 7. A. T. P., bytom
X. O. C. R., S. O., S., štátneho občana S. K. V. B. a S. Í., zastúpených JUDr. O. Š.,
advokátom, zo sídlom P. S. m., B., proti ţalovanej : Mestskej časti Bratislava – Staré
mesto, so sídlom Vajanského nábr. 3, Bratislava, zastúpenej JUDr. P. Š., advokátom, so
sídlom L., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovanej č. SU-2005/04/24733/8995-
G/9-Si zo dňa 25. januára 2005, č. SU-2006/24330/60270/UR-Ki zo dňa 18. septembra 2006,
č. SU-2006/28039/78723-G/170-Ki zo dňa 14. decembra 2006, č. SU-2006/28039-
1672/07/UR-Ki zo dňa 2. marca 2007 a č. SU-2007/22850/41656-G/65-Ki zo dňa 29. júna
2007, o odvolaní ţalobcov 1. aţ 7. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S
118/2008-91, 4S 127/2008, 4S 128/2008, 4S 129/2008, 4S 130/2008 zo dňa 6. novembra
2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4S 118/2008-91, 4S 127/2008, 4S 128/2008, 4S 129/2008, 4S 130/2008 zo dňa
6. novembra 2009, p o t v r d z u j e .
Odvolanie ţalobcu 4. o d m i e t a .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil v zmysle § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) konanie z dôvodu oneskorene podanej
ţaloby, ktorou sa ţalobcovia 1. aţ 7. (ďalej len ,,ţalobcovia“) domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutí označených v záhlaví tohto uznesenia, ktorými ţalovaná povolila
zmenu dokončenej stavby ,,Stavba a rekonštrukcia podkrovia pavlačového nájomného domu
M.“, G. X., B., objekt súp. č. X. na parc. č. X., k.ú. S. M.., rozhodla o umiestnení stavby X. na
pozemku parc. č. X., k.ú. S. M.., povolila stavebníkovi zmenu stavby pred dokončením
,,Nadstavba polyfunkčného objektu – P. M.“, G. X./L. X., B. – S. M.., rozhodla o umiestnení
stavby X. na pozemku parc. č. X., k.ú. S. M.., povolila stavebníkovi zmenu stavby pred
dokončením ,,Podzemná hromadná garáţ – P. M., G. X./L. X., B.“, pričom okrem zrušenia
napadnutých rozhodnutí a vrátenia vecí ţalovanej na ďalšie konanie sa domáhali aj doručenia
predmetných rozhodnutí do vlastných rúk z dôvodu, ţe podľa ich názoru neboli splnené
podmienky na doručovanie formou verejnej vyhlášky.
Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, ţe po oboznámení sa s administratívnym
spisom ţalovanej zistil, ţe predmetné rozhodnutia boli ţalobcom doručované formou verejnej
vyhlášky podľa § 42 ods. 2 a § 61 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný
zákon“), pričom ţalovaná odôvodňovala doručovanie rozhodnutí veľkým počtom účastníkov
konania. Nesúhlasil s argumentáciou ţalobcov v ţalobe, ţe pätnásť účastníkov nemoţno
povaţovať za veľký počet, keďţe preskúmaním spisového materiálu zistil, ţe len na parc.
č. X., na ktorej sa nachádzajú aj nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalobcov, je dvadsaťjeden
účastníkov konania a na jednej zo susedných parciel č. X. je päťdesiatštyri vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, t.j. účastníkov konania, pričom účastníkmi jednotlivých konaní boli
aj vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa na parcelách č. X., X., X., X./1, X./2, X./4, X./X.,
X./6. Uviedol, ţe neobstojí ani argumentácia ţalobcov, ţe pod veľkým počtom účastníkov
konania moţno chápať počet vyšší ako sto, keďţe správne konanie je konaním odlišným od
trestného konania a správny poriadok a ani stavebný zákon neurčil správnemu orgánu, aký
počet účastníkov konania moţno povaţovať za veľký, takţe posúdenie vhodnosti,
hospodárnosti a účelnosti doručovania prostredníctvom verejnej vyhlášky závisí od správneho
orgánu. Krajský súd konštatoval, ţe nezistil, ţe by v predmetných konaniach ţalovaná
zneuţila inštitút formy doručovania verejnou vyhláškou a pouţila ho v prípadoch s malým
počtom účastníkov konania. Poukázal na to, ţe formou verejnej vyhlášky vyvesenej na
úradnej tabuli ţalovanej bolo ţalobcom doručené rozhodnutie č. SU-2005/04/24733/8995-
G/9-Si zo dňa 25.1.2005 bolo doručené dňa 16.2.2005, rozhodnutie č. SU-
2006/24330/06270/UR-Ki zo dňa 18.9.2006 bolo doručené dňa 16.10.2006, rozhodnutie č.
SU-2006/28039/78723-G/170-Ki zo dňa 17.12.2006 bolo doručené dňa 8.1.2007, rozhodnutie
č. SU-2006/28039-1672/07/UR-Ki zo dňa 2.3.2007 bolo doručené dňa 2.4.2007 a rozhodnutie
č. SU-2007/22850/41656-G/65-Ki zo dňa 29.6.2007 bolo doručené dňa 20.7.2007.
Konštatoval, ţe v danom prípade bola ţaloba podaná po uplynutí dvoch mesiacov od
doručenia napadnutých správnych rozhodnutí (§ 250d ods. 1 OSP), keďţe lehota na podanie
ţaloby na preskúmanie jednotlivých rozhodnutí uplynula dňom 16.4.2005, 16.12.2006,
8.3.2007, 2.6.2007 a 20.9.2007, pričom ţaloba bola podaná na pošte dňa 22.8.2008, t.j. po
uplynutí zákonom určenej lehoty od doručenia všetkých napadnutých rozhodnutí.
Vychádzajúc z uvedených dôvodov nepovaţoval za potrebné ukladať správnemu orgánu
vykonať duplicitné doručovanie predmetných rozhodnutí ţalovanej v zmysle § 250b ods. 2
OSP, pretoţe tieto im boli ţalovanou doručené zákonným spôsobom. O trovách konania
rozhodol krajský súd tak, ţe ţiadnemu s účastníkov ich náhradu nepriznal, a to v zmysle ust. §
146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s ust. § 246c OSP, pretoţe pre iný postup nebol dôvod. Na
záver s poukazom na § 11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov konštatoval, ţe o vrátení súdneho poplatku,
splatného podaním návrhu súd, na základe uvedeného ustanovenia rozhodnúť nemohol.
Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote ţalobcovia odvolanie
navrhujúc aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v súlade s ust. § 221
ods. 1 písm. h/ a § 221 ods. 2 OSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Vytýkali krajskému súdu, ţe sa v konaní a ani v odôvodnení rozhodnutia
vôbec nezaoberal tvrdením ţalobcov spočívajúcom v námietke, ţe verejnú vyhlášku o začatí
konania o zmene stavby pred dokončením ,,Nadstavba objektu G. X./L. X. – P. M.“ vydal dňa
10.11.2006 Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Staré mesto, ktorý nie je subjektom s
právnou subjektivitou ani nie je stavebným úradom, a preto nebolo v jeho kompetencii
rozhodovať o začatí stavebného konania a oznamovať jeho začatie dotknutým orgánom
a známym účastníkom. Ţalobcovia sa nestotoţnili ani s názorom súdu prvého stupňa, ţe
začatie predmetných územných a stavebných konaní oznámené verejnou vyhláškou bolo
v súlade so zákonom, keďţe ide o stavbu s veľkým počtom účastníkov, ako ani
s rozhodnutím, ţe stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania majúc za to, ţe v prípade
takej stavby, ako sú predmetné stavby, pri ktorých sa vyţaduje z dôvodu značných
a dlhotrvajúcich zásahov do vlastníckeho práva vlastníkov bytového domu pomery staveniska
dostatočne a dôsledne poznať, preskúmať a posúdiť, je potrebné nariadiť nielen ústne
pojednávanie na prerokovanie predloţeného návrhu, ale z dôvodu objektívnosti, vhodnosti
a správnosti posúdiť pomery staveniska na základe miestneho zisťovania. Ţalobcovia mali
za to, ţe oznámenie iba formou verejnej vyhlášky je nedostatočné a v prípade oznámenia
vydaného Miestnym úradom mestskej časti Bratislava – Staré mesto aj protiprávne. Namietali
preto, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďţe sa vôbec nezaoberal
skutočnosťou, ţe oznámenie o začatí stavebného konania vydal nepríslušný stavebný úrad,
a preto boli toho názoru, ţe súd prvého stupňa odňal ţalobcom základné právo na súdnu
ochranu, keďţe nezabezpečil spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov.
Ţalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť,
povaţujúc ho za vecne správne a vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné
priznať úspech, pričom odvolanie ţalobcu 4. je potrebné odmietnuť. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP.
Podľa § 244 ods. 1, 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len
"rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti)
sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného
v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 42 ods. 1, 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje
doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie
o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej
stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o vyuţití územia
a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením
územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty
je dňom doručenia.
§ 69 ods. 1, 2 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺţení
jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania
a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých
a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie
dokumentácie. Ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní
spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených
prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov
konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou
vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho
pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa
odseku 3.
V prejednávanom prípade podali ţalobcovia ţalobu proti piatim rozhodnutiam
vydaným ţalovanou Mestskou časťou Bratislava – Staré mesto, príslušným stavebným
úradom prvého stupňa v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 7a ods. 2
písm. i/ zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej
republiky Bratislave. Z obsahu predloţeného spisu je zrejmé, ako to zistil a konštatoval
v odôvodnení napadnutého uznesenia i krajský súd, ţe predmetné rozhodnutia ţalovanej boli
v súlade s § 42 ods. 2 a § 69 ods. 1, 2 v spojení s § 61 ods. 4 stavebného zákona oznámené
účastníkom verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli ţalovanej na 15 dní, pričom
posledný deň tejto lehoty bol dňom ich doručenia. Takto potom bolo preukázané, ţe
rozhodnutie č. SU-2005/04/24733/8995-G/9-Si zo dňa 25.1.2005 bolo doručené dňa
16.2.2005, rozhodnutie č. SU-2006/24330/06270/UR-Ki zo dňa 18.9.2006 bolo doručené dňa
16.10.2006, rozhodnutie č. SU-2006/28039/78723-G/170-Ki zo dňa 17.12.2006 bolo
doručené dňa 8.1.2007, rozhodnutie č. SU-2006/28039-1672/07/UR-Ki zo dňa 2.3.2007 bolo
doručené dňa 2.4.2007 a rozhodnutie č. SU-2007/22850/41656-G/65-Ki zo dňa 29.6.2007
bolo doručené dňa 20.7.2007.
Ani odvolací súd nezistil v postupe ţalovanej, keď nariadila predmetné rozhodnutia
oznámiť verejnou vyhláškou, porušenie zákona. Splnenie zákonných podmienok pre
oznamovanie verejnou vyhláškou si posudzuje správny orgán sám. V prejednávanom prípade
odôvodňovalo postup ţalovanej zistenie, ţe sa jedná o stavbu s veľkým počtom účastníkov
konania.
Právna úprava tohto procesného inštitútu bola zavedená do úpravy stavebného zákona
v záujme efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní. Aký počet účastníkov sa
povaţuje za veľký v stavebnom konaní nie je zákonom určené, a preto je to na úvahe
správneho orgánu.
V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na právnu úpravu v Českej
republike, kde zákon č. 500/2004 Sb. správní řád, v § 144 ods. 1 ustanovuje, ţe ak osobitný
zákon neustanovuje inak, rozumie sa konaním s veľkým počtom účastníkov konanie s viac
neţ 30 účastníkmi.
Na základe uvedeného poukazujúc tieţ na odôvodnenie krajského súdu odvolací súd
konštatuje, ţe boli splnené zákonné podmienky na doručovanie predmetných rozhodnutí
verejnou vyhláškou a pri tomto spôsobe doručovania bol ţalovanou zachovaný zákonný
postup, a tak právne posúdenie tejto otázky krajským súdom povaţuje za správne. Keďţe
predmetné rozhodnutia boli ţalobcom doručené zákonným spôsobom, ţalobcovia mali
moţnosť sa o nich dozvedieť, postupom ţalovanej neboli opomenutí, odvolací súd, rovnako
ako krajský súd, nevidel dôvod na ich duplicitné doručovanie do vlastných rúk ţalobcov, ako
to poţadovali v ţalobe, a preto na postup súdu v zmysle § 250b ods. 2 OSP nebol dôvod.
Odvolací súd povaţuje ďalej za podstatné upriamiť pozornosť na skutočnosť, ţe
ţalobcovia podali ţalobu proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam, ktoré nadobudli
právoplatnosť inak neţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pre ne
pripúšťajú.
Odvolací súd overil, ţe predmetné rozhodnutia obsahovali riadne poučenie
o opravnom prostriedku, avšak odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodali, v dôsledku
čoho nadobudli rozhodnutia právoplatnosť. Z obsahu predloţeného spisu vyplynulo, ţe aţ po
uplynutí odvolacej lehoty podal právny zástupca ţalobcov odvolanie, ktoré Krajský stavebný
úrad v Bratislave preskúmal v zmysle § 65 správneho poriadku ako podnet na preskúmanie
právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania a nezistil v postupe ţalovanej rozpor
so zákonom, a preto nezačal konanie o preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo
odvolacieho konania.
Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe svojich práv sa ţalobou proti rozhodnutiu
správneho orgánu nemôţe úspešne domôcť ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa odvolanie nepodal, hoci bolo prípustné. Súd preto nemôţe
vecne prejednať ţalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak proti rozhodnutiu nebol
podaný opravný prostriedok, pokiaľ je prípustný.
V prejednávanom prípade ţalobcovia podali na súd ţalobu na preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému bolo podanie odvolania
prípustné, a preto nebol daný základný predpoklad pre postup súdu podľa druhej hlavy piatej
časti OSP, pretoţe správna ţaloba nesmerovala proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.
Za týchto okolností konanie trpí prekáţkou, ktorá bráni vecnému prejednaniu ţaloby, a preto
bolo dôvodné konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastaviť z dôvodu, ţe ţaloba smeruje proti
rozhodnutiam, ktoré nemôţu byť predmetom preskúmavania súdom.
Keďţe v prejednávanom prípade vyššie špecifikovaná prekáţka bránila vecnému
prejednaniu ţaloby, nebol dôvod na to, aby sa krajský súd zaoberal a vysporiadal
v procesnom rozhodnutí o zastavení konania so ţalobnými námietkami, a preto odvolaciu
námietku ţalobcov v tomto smere nemoţno povaţovať za relevantnú.
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie
Krajského súdu v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 s pouţitím § 246 ods. 1
vety prvej OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne, avšak z iného, vyššie špecifikovaného,
dôvodu.
K ţalobcami prezentovanému odňatiu ich základného práva na súdnu ochranu súdom
prvého stupňa, keďţe nezabezpečil spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov,
poukazuje odvolací súd na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 12/1997, z ktorého vyplývajú
závery:
1. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu
kaţdému, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy.
Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie
práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.
2. Podľa § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku všeobecné súdy v správnom
súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú len tie
rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
3. Ak ţalobca v konaní pred správnym orgánom nevyuţil riadne opravné prostriedky,
všeobecný (správny) súd je povinný konanie pred ním zastaviť podľa § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda konal tak, ako mu
to ukladá zákon, preto súčasne nemohol porušiť základné právo fyzickej osoby priznané čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak táto osoba nesplnila poţiadavku, ktorou sa
podmieňuje vznik práva na prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
Odvolanie ţalobcu 4. bolo potrebné ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť
v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ OSP s pouţitím § 246 ods. 1 vety prvej OSP, keďţe právny
zástupca ţalobcov súdu oznámil, ţe ţalobcu 4. nezastupuje a ţalobca 4. ani po márnej výzve
krajského súdu (uznesením zo dňa 7.12.2010) nepredloţil plnomocenstvo na zastupovanie
udelené inému advokátovi.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP, keď ţalobcom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal , lebo neboli úspešní, ţalovanej preto, lebo jej náhrada trov
konania zo zákona neprináleţí.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. januára 2012
JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská