Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/34/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : R. L.., bývajúci

v M., zastúpený JUDr. N. B., advokátom v M., proti žalovaným : 1/ Slovenská republika

– Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, so sídlom v Bratislave, Nám. slobody

č. 6, 2/ Slovenská republika – Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova

č. 6, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21. septembra 2010 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 21. septembra 2010 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom zo 7. októbra 2009 č.k. -96 zamietol

žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím

P., keďže rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 14.9.2005 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 31.1.2006 bol oslobodený

spod obžaloby podľa . Výšku škody vyčíslil na sumu

976,63 €, ktorú tvoria trovy obhajoby. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd

uviedol, že kompetencie Železničnej polície prešli pod Ministerstvo vnútra SR a preto návrh

žalobcu voči žalovanému 1/ Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vykazuje

známky nedostatku pasívnej legitimácie a z tohto dôvodu návrh voči žalovanému 1/ v celom

rozsahu zamietol. Čo sa týka žalovaného 2/ Ministerstva vnútra SR uviedol, že samotná

skutočnosť, na ktorú poukázal žalobca, že v trestnom konaní bol spod obžaloby oslobodený,

nie je základom nároku na náhradu škody v zmysle Dôvod

oslobodenia spod obžaloby tak ako to vyplynulo z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1

To 353/2005 zo dňa 31.1.2006 „aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil

zažalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom

nevyznievajú jednoznačne a nie je to úplne ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych

dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je

predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby“, neznamená, že

vyšetrovateľ ako aj následne prokuratúra porušili svoje povinnosti, ktoré vyplývajú pre

nich z a . Z rozhodnutí trestných súdov totiž

nevyplýva, že by k oslobodeniu spod obžaloby došlo z dôvodu, že by žalobca uvedený skutok

nespáchal, resp. že by sa skutok nestal alebo nebol trestným činom. Citovaný rozsudok

Krajského súdu v Žiline len konštatoval, že z vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť

bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý bol predmetom trestného stíhania a preto bol

žalobca spod obžaloby oslobodený. Žalobu žalobcu teda aj voči žalovanému 2/ zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 21. septembra 2010 č.k.

-126 potvrdil rozsudok okresného súdu. Vo veci samej pripustil dovolanie.

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa so skutkovými

a právnymi závermi prvostupňového súdu, a poukázal, že prvostupňový súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie Na doplnenie uviedol,

že v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci pre priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (t.j., takým, ktoré

bolo vydané v rozpore s právnym poriadkom), je potrebné, aby bolo samotné rozhodnutie

považované za nezákonné, pričom za takéto je ho možné označiť až vtedy, keď ho zruší,

alebo zmení pre jeho nezákonnosť na to oprávnený orgán. Taktiež je potrebné, aby poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov (§ 6 cit. zákona). V prejednávanej veci síce žalobca podal opravný prostriedok proti

rozhodnutiu vyšetrovateľa, avšak jeho sťažnosť nebola dozorujúcim prokurátorom

považovaná za dôvodnú a rozhodnutie vyšetrovateľa preto nebolo ako nezákonné zrušené

alebo zmenené. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že nedošlo

k naplneniu všetkých predpokladov pre priznanie náhrady škody, ktorej sa žalobca domáhal

titulom vzniknutých nákladov na obhajobu v trestnom konaní. Pokiaľ ide o to, či mal

oslobodzujúci rozsudok v trestnej veci účinky aj na predchádzajúce rozhodnutia iných

orgánov činných v trestnom konaní, k tejto otázke pripustil dovolanie v znení „či možno

označiť za ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

3

výkone verejnej moci rozhodnutie policajného orgánu o začatí trestného stíhania a vznesení

obvinenia, ak v konečnom dôsledku bola osoba trestne stíhaná oslobodená spod obžaloby,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola trestne stíhaná“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť

odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť

z ustanovenia – nesprávne právne

posúdenie vo vymedzenej právnej otázke zásadného významu. Poukazoval na skutočnosť, že

rozhodnutiu o zastavení trestného stíhania alebo oslobodzujúcemu rozsudku treba prisudzovať

analogicky rovnaký význam ako má rozhodnutie prokurátora o zrušení uznesenia o vznesení

obvinenia. Oslobodzujúcim rozsudkom bolo zrušené, resp. zmenené uznesenie vyšetrovateľa

o vznesení obvinenia, lebo pominuli všetky účinky s tým spojené, t.j. žalobca už nebol

povinný plniť povinnosti vyplývajúce z a nemusel sa dostavovať

na predvolania, preberať rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, teda vyšetrovateľ

a prokurátor stratili svoju moc odvíjajúcu sa od zákona. Žalobca sa v začiatku trestného

stíhania riadne bránil a využíval opravné prostriedky. Nie je možné dávať za vinu žalobcovi,

že by si škodu spôsobil sám. Vzhľadom k tomu, že nesprávnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného

skutkového stavu, žalobca sa domáhal aby dovolací súd podľa zmenil

napadnuté rozhodnutie a priznal žalobcovi náhradu škody v sume 976,63 € so 7 % úrokom

z omeškania od 12.5.2006 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Žalobca v podaní pomenovanom ako doplnenie dovolania uviedol, že ak v konečnom

dôsledku bola osoba trestne stíhaná oslobodená spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa

stal skutok, pre ktorý bola trestne stíhaná znamená to, že „dostatočne odôvodnený záver“

policajného orgánu pri výkone verejnej moci nebol v súlade so skutočnosťami a dôvodmi

uvedenými v jeho rozhodnutí o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Pokiaľ

procesné rozhodnutie nie je v súlade s hmotným právom, je také rozhodnutie nezákonné.

Z uvedených dôvodov možno označiť za ne

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutie policajného

orgánu o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia, v konečnom dôsledku bola osoba

trestne stíhaná oslobodená spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý

bola trestne stíhaná.

Žalovaní 1/, 2/ navrhli dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že

dovolanie je opodstatnené.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom v jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by odvolací súd

bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho voľnú úvahu

ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke. Procesná možnosť

odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie ani v tomto rámci právnej zásadnosti

rozhodnutia viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací.

Odvolací súd sám sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj

myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré

zaujal. Odvolací súd nemôže odôvodniť pripustenie dovolania iba tým „pokiaľ ide o to, či má

oslobodzujúci rozsudok v trestnej veci účinky aj na predchádzajúce rozhodnutia iných

orgánov činných v trestnom konaní, odvolací súd k uvedenej otázke pripustil dovolanie“;

takéto odôvodnenie je na úkor presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej,

pretože by ho bolo možné považovať za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý

správnosťou svojich právnych záverov, či svojho právneho posúdenia veci a spolieha sa, že

príslušné právne závery vysloví dovolací súd. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré

odvolací súd pripustil proti rozsudku dovolanie má v tomto prípade osobitný význam,

nakoľko ak je dovolanie prípustné podľa , dovolateľ je oprávnený

napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôže použiť), a to práve len v tej konkrétne

vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho posudzovania

môžu byť potom len právne otázky (na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je

oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami [ veta druhá )]

súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Keďže zákon dáva oprávnenie odvolaciemu súdu pripustiť dovolanie proti svojmu

rozsudku len výnimočne a za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, odvolací súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil

prípustnosť dovolania pre zásadný právny význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky,

resp. konkrétnych právnych otázok. Ako už uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozsudku z 28. februára 2001 sp.zn. (viď R 6/2004) v súlade so zásadou

preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť,

musí vysvetliť, z akých dôvodov, z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov,

považoval za správny ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho

rozhodnutie nepreskúmateľné čo treba považovať za vadu konania v zmysle § 237 písm.f/

, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle veta druhá

z úradnej moci.

Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom ako aj odôvodnenie

právnej otázky, pre ktorú pripustil dovolanie (viď uvedené vyššie), nie je v súlade s vyššie

uvedenými zásadami; nie je totiž riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené a vyriešené.

Vymedzenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie, odvolací súd náležite

neodôvodnil, nevyplýva z neho, prečo považuje z hľadiska predmetu konania túto otázku

za právnu otázku zásadného právneho významu a taktiež túto právnu otázku zásadného

právneho významu, pre ktorú pripustil dovolanie sám neriešil ani z nej pri posúdení veci

nevychádzal.

So zreteľom na uvedené dovolaciemu súdu nezostalo iné, ako zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vzhľadom na výskyt vady konania v zmysle nemohol dovolací súd

pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová