Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/148/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : J. N., bývajúci

N., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ľ. S., advokát, Š., proti ţalovanému :

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ţupné námestie č. 13, Bratislava,

o zaplatenie náhrady škody v sume 44 226,25 € s prísl., vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 16. februára 2011 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 14. júna 2010 č.k. -55 zamietol

návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal voči ţalovanému zaplatenia istiny 44 226,25 € titulom

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V odôvodnení

rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, ţe ţalovaný v spore nie je pasívne legitimovaným

subjektom. Z ustanovenia ako aj §, 9 zákona

č. jednoznačne vyplýva, ţe za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát. Ţalobca sa však náhrady škody

nedomáhal voči štátu Slovenskej republike alebo voči Ministerstvu spravodlivosti SR. Štát

vystupuje ako samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov tam, kde je to výslovne

ustanovené v zákone, napr. v , nahradenom

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde je v jednotlivých

ustanoveniach uvedené, ţe za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,

resp. nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát. V zákone je tieţ stanovené, ktoré orgány

v mene štátu konajú. V danom prípade tak ako je hore uvedené je pasívne legitimovaným

2

a zodpovedným subjektom štát Slovenská republika v súlade s citovanými zákonnými

ustanoveniami, za ktorý koná ţalovaný ako štátny orgán. Otázka pasívnej vecnej legitimácie

nie je vadou návrhu a súd nebol povinný vyzvať ţalobcu na odstraňovanie vád návrhu. Len

ţalobca je oprávnený v návrhu na začatie konanie uviesť osobu, od ktorej sa svojho nároku

bude domáhať. Súd je povinný voľbu ţalobcu akceptovať a následne len skúmať, či ţalovaný,

ktorého v návrhu označil ţalobca má alebo nemá byť zaviazaný na plnenie, ktorého sa

ţalobca v návrhu domáhal. V tomto prípade súd zistil, ţe ţalobca sa domáhal nároku

od ţalovaného, ktorému nevznikla povinnosť plniť, preto ho súd nemohol zaviazať

na zaplatenie dlţnej sumy a musel návrh ţalobcu zamietnuť.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. februára 2011 č.k.

-77 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Ţalovanému náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, ţe

vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom

práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Jej nedostatok je dôvodom na zamietnutie

návrhu a nie na zastavenie konania. Bolo vecou ţalobcu, aby tejto poţiadavke vyplývajúcej

z hmotného práva vyhovel a riadne označil ţalovaného, prípadne podal návrh podľa § 92

O takomto návrhu je súd povinný rozhodnúť za podmienok uvedených v tomto

ustanovení, avšak v priebehu celého konania a to i odvolacieho ţalobca návrh podľa § 92

nepodal. Nebolo povinnosťou súdu poučiť ţalobcu o tom, koho by mal podľa

hmotného práva ţalovať. Takéto poučenie by nepochybne presahovalo poučovaciu povinnosť

súdu podľa a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania zakotvenej

v ustanovení , ako aj v ustanoveniach Listiny základných práv

a slobôd a SR. Podľa súdy poskytujú účastníkom poučenie

o procesných právach a povinnostiach. V danom prípade by ale išlo o poučenie iné,

o poučenie o tzv. vecnej legitimácii, t.j. o tom, kto by mal byť podľa hmotného práva

účastníkom konania. V danej veci označil ţalobca ako ţalovaného Ministerstvo spravodlivosti

SR, Ţupné námestie č. 13, Bratislava. Pokiaľ návrh smeroval proti ministerstvu ako

ústrednému orgánu štátnej správy, teda proti subjektu spôsobilému byť účastníkom súdneho

konania, ktorý je zároveň subjektom odlišným od štátu, nešlo o nesprávne a nezrozumiteľné

podanie, ktoré by bolo potrebné podľa a upraviť, alebo doplniť, pretoţe

takáto oprava by neodstraňovala vady v označení pôvodného ţalovaného. Vzhľadom

na uvedené dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne postupoval, keď prejednával vec

3

so ţalovaným, ktorý bol jasne a zrozumiteľne označený a mal spôsobilosť byť účastníkom

konania podľa a rozhodol o uplatnenom nároku ţalobcu voči tomuto ţalovanému

tak, ţe vo veci náhrady škody, ktorú si ţalobca uplatňoval nebol označený ţalovaný pasívne

vecne legitimovaný.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť

odvodzoval z ustanovenia s tým, ţe mu ako účastníkovi konania bola

postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru mu zo strany

okresného súdu ako aj odvolacieho súdu bolo obmedzené jeho základné právo na súdnu

ochranu, keďţe súdy zjavnú nezrozumiteľnosť posúdili ako vecnú nesprávnosť podaného

návrhu, návrh zamietli, čím ţalobcovi nesprávnym postupom odňali moţnosť konať pred

súdom a zmarili moţnosť ţalobcovi uplatniť si svoje práva a právom chránené záujmy súdnou

cestou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn.

zo dňa 29.9.2009. Súdy by mali postupovať v zmysle ustanovenia a ich

povinnosťou bolo uznesením vyzvať ţalobcu na odstránenie tejto vady ţaloby. Navrhol, aby

dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

a rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zruší a vec vráti na ďalšie konanie súdu

prvého stupňa.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Vzhľadom k tomu, ţe v prejednávanej veci sa nejedná o ţiaden z uvedených prípadov,

t.j. dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej,

nesmeruje ani proti rozsudku, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, dovolanie nebolo podané ani proti potvrdzujúcemu rozsudku s vyslovením

prípustnosti dovolania v jeho výroku, ani proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu vo veci

neplatnosti zmluvnej podmienky; dovolanie nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na námietky dovolateľa a tieţ vzhľadom na zákonnú povinnosť

dovolacieho súdu ( ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z vád uvedených v aţ g/ , dovolací súd sa

zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súde niţšieho stupňa nevyskytla niektorá z týchto vád.

Dovolanie je totiţ prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj

uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle

aţ e/, nenamietal, a vady v zmysle aţ e/, v dovolacom

konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/

).

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri

prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Ţalobca namieta, ţe zo strany niţších súdov bolo obmedzené jeho základné právo

na súdnu ochranu, keďţe súdy zjavnú nezrozumiteľnosť posúdili ako vecnú nesprávnosť

podaného návrhu, návrh zamietli, čím mu nesprávnym postupom odňali moţnosť konať pred

súdom bez toho, aby ho v zmysle ustanovenia vyzvali na odstránenie tejto

vady ţaloby.

Podľa dovolacieho súdu ţalobca nenáleţite vytýka odvolaciemu súdu vadu

spočívajúcu podľa neho v tom, ţe ani odvolací súd ani prvostupňový súd ho nevyzvali

na odstránenie vád podania týkajúceho sa označenia ţalovaného (pasívna vecná legitimácia).

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe otázka pasívnej vecnej legitimácie nebola otázkou nastolenou

prvýkrát prvostupňovým a následne odvolacím súdom, ale rezonovala počas celého konania,

keď ţalovaný uţ vo svojom vyjadrení zo dňa 21. januára 2009 (č.l. 37-39) k podanej ţalobe

uvádzal „ţe, tak ako je označený v ţalobe nemá v tomto konaní v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pasívnu legitimáciu“.

Predmetné vyjadrenie ţalovaného ţalobca obdrţal jednak prostredníctvom vtedajšej svojej

právnej zástupkyne Advokátska kancelária JUDr. V. 14.5.2010 (viď č.l. 45) a jednak na

pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 14.6.2010, kde prvostupňový súd oboznámil

písomné vyjadrenie ţalovaného zo dňa 21.1.2009 (viď č.l. 50).

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť,

ţe otázka tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej), je z hľadiska prípustnosti

dovolania irelevantná (viď R 34/1993). Preto tvrdenia ţalobcu uvádzané v dovolaní, ktoré sa

týkajú pasívnej vecnej legitimácie ţalovaného, sú pre prípustnosť dovolania právne

bezvýznamné.

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

v súlade s v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová