Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/2/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R., s. r. o., T., IČO: X.,

zastúpeného S.-L., s. r. o., D., IČO: X. proti žalovanej: A. H. – G. A., C., IČO: X., zastúpenej

JUDr. P. H., advokátom, M., o zaplatenie 12 540,70 eur (377 801,26 Sk) s príslušenstvom,

vedenej Okresným súdom Bratislava II. pod sp. zn. 25Cb 233/2008,na dovolanie žalovanej

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -198 zo dňa 23. augusta

2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. uznesením č. k. -179 zo dňa 23. 02. 2011

zamietol návrh žalovanej na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. k. -144 zo dňa 26. 08. 2010.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. č. k.

-144 zo dňa 26. 08. 2010, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy

12 540,70 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia nájomného a služieb s tým spojených,

súd prvého stupňa návrhu v celom rozsahu vyhovel a zavial žalovanú na náhradu trov

konania. Predmetný rozsudok prevzal právny zástupca žalovanej dňa 03. 11. 2010. Lehota

na podanie odvolania začala plynúť dňa 04. 11. 2010 a uplynula dňa 19. 11. 2010. Právny

zástupca žalobkyne písomným podaním podaným osobne na súde dňa 20. 01. 2011 požiadal

o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania z dôvodu jeho práceneschopnosti

od 09. 11. 2010 do 14. 11. 2011 pre náhlu závažnú psychiatrickú diagnózu. K návrhu pripojil

aj odvolanie proti rozsudku a dôkaz o práceneschopnosti.

2

Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len ) uviedol, že nebol splnený jeden z predpokladov pre odpustenie

zmeškanej lehoty, a to ospravedlniteľné dôvody. Z predloženej kópie dokladu o dočasnej

práceneschopnosti právneho zástupcu žalovanej vyplýva, že bol práceneschopný

od 09. 11. 2010 do 15. 01. 2011 z dôvodu choroby. Nie každé ochorenie účastníka, resp.

právneho zástupcu má bezvýhradne charakter ospravedlniteľného dôvodu. Predloženie

dokladu o práceneschopnosti samo osebe taký dôvod nepredstavuje. Navyše nie vtedy, ak

právny zástupca v inom konaní tunajšieho súdu (úradný záznam zo spisu sp. zn.

) prevzal dňa 01. 12. 2010 právne zastúpenie navrhovateľa (a zrejme aj

absolvoval prvú poradu s klientom), dňa 20. 12. 2010 nahliadol do spisu a dňa 13. 01. 2011 sa

zúčastnil pojednávania. V jednom konaní uvedená práceneschopnosť právneho zástupcu

žalovanej mu mala znemožniť zapojiť sa do pracovného procesu a hájiť záujmy žalovanej,

pričom táto práceneschopnosť mu nebránila vykonávať úkony a zastupovať účastníka konania

v inej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej uznesením č. k. -198

zo dňa 23. 08. 2011 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v čase, keď nastala

práceneschopnosť právneho zástupcu žalovanej, právny zástupca mal už doručený rozsudok

o veci samej. Keď u neho nastala prekážka, ktorá mu bránila vo výkone advokácie, mal podľa

o advokácii a o zmene a doplnení

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

zákon o advokácii) vykonať vhodné opatrenia na ochranu práv a záujmov žalovanej v tejto

veci, a to bezodkladne. V plnomocenstve na č. l. 95, ktorým splnomocnila žalovaná JUDr. P.

H. na zastupovanie v predmetnej veci, výslovne súhlasila, aby si splnomocnený advokát

za seba ustanovil zástupcu a ak ich ustanoví viac, súhlasila, aby každý z nich konal

samostatne. V čase nastania prekážky na strane právneho zástupcu žalovanej mohol za seba

ustanoviť zástupcu v tejto veci, ktorý by bol mal ešte dostatok času na podanie odvolania.

Z podaného odvolania nevyplýva, že by právny zástupca žalovanej, hoci vedel o doručení

rozsudku vo veci samej, vykonal bezodkladne úkony na ochranu práv žalovanej –

zabezpečenie podania odvolania. Taktiež nevyplýva skutočnosť, že by sa dohodol s iným

advokátom, ktorý by ho vo veci zastúpil počas trvania prekážky výkonu advokácie. Keďže

3

právny zástupca nebol hospitalizovaný, ani inak pripútaný na lôžko, mohol a bol povinný

podľa § 17 ods. 1 zákona o advokácii postupovať. Ako vyplýva z úradného záznamu na č. l.

178 v priebehu trvania práceneschopnosti dokonca vykonával určité úkony právnej služby pre

iného klienta v inom súdnom konaní. Jeho stav teda nebránil poskytovaniu právnych služieb

v inej veci a rozhodne nebránil postupovať podľa § 17 ods. 1 zákona o advokácii. Z týchto

dôvodov nemožno v predmetnej veci uznať práceneschopnosť právneho zástupcu žalovanej

za ospravedlniteľný dôvod pre odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava II. č. k. -144 zo dňa 26. 08. 2010.

Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 10. 2011.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná

dovolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (

), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Dovolateľka poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci nevykonal

žiadne dôkazy, nijakým spôsobom nezisťoval závažnosť práceneschopnosti advokáta, ale aj

napriek tomu rozhodol, že mu údajne nebránila vykonávať úkony v predmetnej veci.

Odvolací súd odvolanie žalovanej posúdil opäť bez nariadenia pojednávania (§ 115 ods. 1

) a bez akéhokoľvek ďalšieho zisťovania reálneho stavu, na ktorý sa žalovaná

odvoláva. Odvolací súd nepostupoval v súlade s ust. a nevyzval

žalovanú, aby sa vyjadrila k použitiu právneho predpisu, ktorý nebol použitý súdom prvého

stupňa a tým by sa zabránilo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia. Dovolateľka uviedla, že

advokát by podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o advokácii mohol postupovať, ak by

vopred vedel dátum od kedy nebude môcť vykonávať svoju činnosť alebo sa dostane

do situácie, ktorá mu fyzicky bráni takúto činnosť vykonávať. V tomto prípade však došlo

k neočakávanej udalosti s takými psychickými následkami, ktoré nebolo možné predpokladať.

Súdy však skutkový stav neskúmali a návrhmi na dokazovanie sa vôbec nezaoberali.

Dovolateľka je toho názoru, že súd rozhodoval arbitrárne a účastníčke konania sa takýmto

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a celé konanie o odpustenie zmeškanej

lehoty je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľka ďalej poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

IV. ÚS. 1/02 zo dňa 26. 09. 2002 a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

4

zn. , sp. zn. a sp. zn. . Navrhuje, aby dovolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K podanému dovolaniu sa žalobca nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), najskôr

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa nie je

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

bez ohľadu, či to účastník namieta alebo nie, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či je

dovolanie prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie

5

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté

jednou z procesných vád, t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa

už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či sa účastníkovi

konania postupom súdu neodňala možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký

postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu konkrétnych procesných práv,

ktoré by inak mohol účastník pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku postupu súdu

vylúčený. Pod pojmom odňatie možnosti konať pred súdom nemožno vidieť postup, ktorý

je v súlade s právnymi predpismi.

Predmetom dovolania je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, ktorý zamietol návrh žalovanej

na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava II. č. k. -144 zo dňa 26. 08. 2010.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou ústnosti vyplývajúcou z čl. 103 ods. 2

. Táto zásada je vyjadrená v ustanovení tak,

že ak alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nariadi predseda

senátu na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolá účastníkov. O odpustení zmeškania

lehoty v zmysle § 58 ods. 1 O. s. p rozhoduje súd zásadne formou uznesenia, na neverejnom

6

zasadnutí bez predvolania účastníkov, a preto nebol povinný nariadiť pojednávanie podľa

Odvolací súd môže nariadiť pojednávanie a doplniť dokazovanie iba za podmienky, že

odvolanie smerovalo proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej

( ). Keďže sa nejednalo o prejednanie v merite veci, odvolací súd nebol

povinný postupovať podľa , resp. a taktiež neposúdil

predpoklady pre odpustenie zmeškania lehoty podľa iného zákona, ako ho posúdil súd prvého

stupňa.

Predpokladom pre odpustenie zmeškania lehoty v zmysle je:

a/ ospravedlniteľný dôvod na strane účastníka, pripadne jeho zástupcu, b/ návrh na odpustenie

zmeškania lehoty podaný do 15 dni po odpadnutí prekážky, pre ktorú bol účastník alebo jeho

zástupca z konania vylúčený, c/ pripojenie zmeškaného úkonu k návrhu na odpustenie

zmeškania lehoty. Skutočnosti uvádzané v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty treba

v konaní preukázať. Dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi odpustenia zmeškania lehoty.

V predmetnej veci obidva súdy správne dospeli k záveru, že sa nejedná

o ospravedlniteľný dôvod pre odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania. Nesporne

z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca v rozhodnom období počas práceneschopnosti

poskytoval právne služby klientovi v inom súdnom konaní. To, že odvolací súd v súlade s ust.

na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa poukázal

pri hodnotení uvádzaných dôvodov žalovanej, resp. jej právneho zástupcu na porušenie

o advokácii, nemožno považovať za prekvapivé rozhodnutie, ako to

nesprávne uvádza dovolateľka v dovolaní, resp. že na uplatnený nárok bol použitý iný právny

predpis.

Právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie

fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b/, c/, d/, e/ a i/

za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom (§ 1). I keď právny zástupca

žalovanej je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, ale je zároveň však viazaný

všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Advokátske

povolanie možno vykonávať len podľa tohto zákona , a preto bol povinný postupovať podľa

7

§ 17 ods.1 zákona o advokácií tak, ako to konštatoval odvolací súd a bezodkladne vykonať

vhodné opatrenia na ochranu práv a záujmov svojho klienta, t. j. žalovanej.

V spornom prípade nedošlo k naplneniu pojmovému znaku v zmysle f/

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné ani

podľa , ani v zmysle , dovolanie žalovanej proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu podľa v spojení s odmietol, lebo

smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová